Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 178/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2003

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka

a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť J. F., bytom O., zastúpeného advokátom

JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., ktorou namieta porušenie svojho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Čadci v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2002 doručená sťažnosť J. F., bytom O. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného

porušenia základného práva zaručeného

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 27. novembra 2002 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ v návrhu podrobne popísal jednotlivé úkony v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. , a to od 19. augusta 1996, keď podal návrh na

určenie vlastníckeho práva. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. .

Uviedol, že okresný súd porušil jeho základné právo podľa , podľa

ktorého mal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vidí prieťahy v konaní v nasledovných obdobiach:

1. Od 19. augusta 1996, keď podal návrh na začatie konania, do 29. januára

1997, keď mu bola doručená prvá výzva okresného súdu, pretože v tomto období

okresný súd vo veci nekonal.

2. Od 29. januára 1997 do 24. februára 1998, keď bolo vo veci pojednávanie,

pretože v predmetnom období okresný súd okrem tohto pojednávania nevytýčil ani

jeden termín pojednávania.

3. Od 24. februára 1998 do 23. septembra 1998, keď bola vo veci vykonaná

obhliadka na mieste samom.

4. Od 23. septembra 1998 do 9. marca 1999, keď bolo vo veci pojednávanie.

5. Od 18. júla 2000 do podania sťažnosti ústavnému súdu, pričom súdne výzvy

boli dôsledkom prieťahov v konaní v predchádzajúcom období, ktoré malo byť

ukončené.

Sťažovateľ preukázal, že použil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov

v konaní tým, že 27. júla 2000 podal sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), na ktorú mu odpovedala

predsedníčka okresného súdu 17. augusta 2000. Dňa 15. mája 2001 sťažovateľ podal

sťažnosť Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a toho istého dňa urgoval

vytýčenie pojednávania okresným súdom. Dňa 28. mája 2001 sťažovateľovi

odpovedal predseda krajského súdu. Sťažovateľ 16. októbra 2001 opätovne podal

sťažnosť ministerstvu spravodlivosti. Predseda krajského súdu odpovedal

sťažovateľovi 28. decembra 2001. Sťažovateľ 21. júna 2002 opätovne podal sťažnosť

krajskému súdu, na ktorú mu odpovedal predseda krajského súdu 31. júla 2002.

Sťažovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky právne prostriedky, ktorými sa môže

domáhať nápravy konania porušovateľa svojho práva, a to žiadosťami, urgenciami,

výzvami, sťažnosťami tak predsedovi okresného súdu, predsedovi nadriadeného súdu,

ako aj ministerstvu spravodlivosti.

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000

Sk, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa

vedie od roku 1996, pričom súčasne poukazuje na svoj vek a na stav právnej neistoty,

čo pociťuje ako psychickú ujmu.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Čadci v konaní

vedenom pod sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

J. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk ..., ktoré

je Okresný súd v Čadci povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Vo veci bolo podľa ustanovenia vyžiadané

vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu JUDr. A. P. v liste zo 6. decembra 2002

doručenom ústavnému súdu 13. decembra 2002 uviedla, že v konaní vedenom pod

sp. zn. koná ako zákonná sudkyňa. Predmetom konania je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v katastrálnom území O., okres Čadca. Návrh na začatie konania navrhovateľ

(v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ) podal 19. augusta 1996 a keďže bol

neúplný, bol zaregistrovaný v registri nejasných podaní. K jednotlivým obdobiam,

v ktorých sťažovateľ vidí prieťahy v konaní, sa vyjadrila podrobne.

K obdobiu od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997 predsedníčka okresného

súdu uviedla, že okresný súd procesnými úkonmi z 18. októbra 1996 nariadil pripojiť

súvisiace dedičské spisy, vyžiadal písomnú správu od Obecného úradu O. o pobyte

odporcov vo 4., 5. a 6. rade (označených na neznámom pobyte) so žiadosťou

o prípadné oznámenie ich úmrtia, teda žiadal doplniť podanie, pretože uvedené listiny

zástupca navrhovateľa nepredložil. Keďže z predložených dokladov okresný súd zistil,

že údaje uvedené v návrhu ohľadom čísel dedičských konaní sú nesprávne, a nebolo

možné pripojiť súvisiace dedičské spisy, výzvou z 27. januára 1997 vyzval zástupcu

navrhovateľa, aby upresnil čísla dedičských rozhodnutí, prípadne miesta úmrtia

právnych predchodcov u odporcov, u ktorých bola navrhovateľom v návrhu vyvodená

pasívna legitimácia v spore. Z týchto dôvodov sa domnieva, že v tomto prvom

označenom období od podania návrhu do 27. januára 1997 okresný súd vykonal

procesné úkony smerujúce k odstráneniu nedostatkov podaného návrhu.

V druhom označenom období od 29. januára 1997 do 24. februára 1998

sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že nevytýčil ani jeden termín pojednávania. Ani

s týmto návrhom predsedníčka okresného súdu nesúhlasí. V uvedenom období

v súlade s ustanovením

v znení neskorších predpisov boli vykonané procesné úkony 19. marca 1997, 23. apríla

1997, 13. júna 1997, 19. augusta 1997, 8. decembra 1997 a 21. januára 1998

smerujúce k príprave pojednávania, ktoré sa konalo 24. februára 1998. Na pojednávaní

okresný súd vypočul prítomných účastníkov a pojednávanie bolo odročené za účelom

pripojenia súvisiacich spisov a za účelom procesného výsluchu ďalších odporcov

neprítomných na pojednávaní. Okresný súd dokonca prípisom z 19. augusta 1997

musel vyzvať zástupcu navrhovateľa na predloženie potrebného počtu návrhov za

účelom ich doručenia účastníkom konania.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu ani v treťom období od 24. februára

1998 do 23. septembra 1998 okresný súd nebol nečinný. Podľa záverov pojednávania

konaného 24. februára 1998 okresný súd vo veci pripojil súvisiace spisy úkonom

z 10. marca 1998 a cestou dožiadaného Okresného súdu v Žiline úkonom z 22. apríla

1998 požiadal o vykonanie výsluchu odporcov v 12. a 13. rade, pričom konkretizoval

aj okruh otázok, ku ktorým sa mali vyjadriť. Dňa 28. mája 1998 dožiadaný súd

vypočul oboch odporcov a spis 8. júna 1998 vrátil okresnému súdu. Úkonom z 10. júla

1998 okresný súd vyzval navrhovateľa na zloženie preddavku na trovy obhliadky,

ktoré boli zaplatené 7. augusta 1998 v sume 1 000 Sk. Okresný súd procesným

úkonom z 26. augusta 1998 vytýčil termín obhliadky na mieste samom na

23. september 1998, na ktorú predvolal všetkých účastníkov konania. Obhliadka sa

v uvedený deň konala, pričom boli vypočutí ďalší odporcovia. Obhliadky sa

nezúčastnil zástupca navrhovateľa. Ani v tomto období sa súd nedopustil prieťahov

v konaní.

Vo štvrtom namietanom období od 23. septembra 1998 do 9. marca 1999

okresný súd popiera nečinnosť, pretože v tomto období procesným úkonom -

uznesením sp. zn. z 25. novembra 1998 si splnil svoju procesnú povinnosť,

keď vydal uznesenie o priznaní a likvidovaní trov obhliadky, o čom vedel aj právny

zástupca navrhovateľa, pretože uznesenie prevzal 7. decembra 1998. Spis bol sudkyni

predložený 12. januára 1999 a procesným úkonom z 26. januára 1999 bol nariadený

termín pojednávania na 9. marec 1999.

V piatom období od 18. júla 2000 doposiaľ (do vypracovania správy

6. decembra 2002) predsedníčka okresného súdu vylúčila akékoľvek prieťahy

v konaní. Uznesením z 18. júla 2000 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru geodézie a kartografie, ustanovil znalca a uložil konkrétne znalecké

úkony. Uznesenie nebolo možné doručiť odporcom v 3., 7. a 10. rade. Vyžiadaním

správy z 21. septembra 2000 okresný súd zistil, že odporca v 10. rade zomrel

29. januára 2000 a odporkyne v 3. a 7. rade sú v mieste bydliska neznáme. Dňa

14. novembra 2000 okresný súd nariadil odoslať spis znalkyni Ing. T., ktorá podľa jej

prípisu zo 4. apríla 2001 požiadala o zrušenie znaleckej činnosti príslušný súd, avšak

zároveň oznámila, že sa zaväzuje vyhotoviť posudok do 31. mája 2001. Okresný súd

podľa záznamu kancelárie (č. l. 102) prvýkrát urgoval znalkyňu na vypracovanie

znaleckého posudku 23. marca 2001. Dňa 5. septembra 2001 došlo okresnému súdu

oznámenie krajského súdu o tom, že znalkyňa bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov

1. júna 2001. Procesným úkonom z 3. októbra 2001 okresný súd vyzval znalkyňu, aby

obratom predložila spis. Dňa 25. októbra 2001 znalkyňa predložila okresnému súdu

písomný znalecký posudok. Dňa 13. novembra 2001 okresný súd procesným úkonom

nariadil doručiť znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie a zároveň vyzval

zástupcu navrhovateľa, aby oznámil dátumy úmrtia u odporcov v 3., 7., 8. a 11. rade

a okruh ich dedičov. Proti znaleckému posudku predložili odporcovia v 10. a 11. rade

10. decembra 2001 odpor. Dňa 3. januára 2002 bol okresnému súdu predložený

právnym zástupcom navrhovateľa návrh rozšírený o okruh dedičov po nebohých

odporcoch v 3., 7., 8. a 11. rade. Dňa 21. januára 2002 okresný súd vyzval zástupcu

navrhovateľa, aby predložil potrebný počet rozšíreného návrhu za účelom jeho

doručenia dotknutým účastníkom konania a zároveň vyzval zástupkyňu odporcov

v 10. a 11. rade, aby sa písomne vyjadrili, či trvajú na výsluchu znalkyne. Dňa

12. marca 2002 okresný súd nariadil doručiť rozšírený návrh. Pri doručení rozšíreného

návrhu právnym nástupcom nebohých odporcov okresný súd zistil, že adresy

viacerých odporcov boli uvádzané nesprávne a podľa správy poštového úradu boli títo

účastníci na udaných adresách neznámi. Okresný súd procesným úkonom zo 14. júna

2002 opätovne vyzval zástupcu navrhovateľa na oznámenie presnej adresy dotknutých

účastníkov konania a zároveň oznámil, že im na základe udanej adresy rozšírený návrh

doručiť nemôže. Dňa 12. júla 2002 zástupca navrhovateľa okresnému súdu písomne

oznámil, že odporcovia sú neznámi a žiadal im ustanoviť opatrovníka. Predložil

potvrdenie Obecného úradu O. o ich neznámom pobyte, hoci išlo o odporcov, ktorých

v návrhu označil s miestom bydliska v K., teda v úplne inej obci. Na uvedenú

skutočnosť okresný súd zástupcu navrhovateľa 18. júla 2002 písomne upozornil

a opätovne ho požiadal o oznámenie potrebných údajov na konečné vyriešenie

procesnej legitimácie u tohto okruhu účastníkov. Právny zástupca navrhovateľa výzve

okresného súdu nevyhovel a prípisom z 15. augusta 2002 oznámil, že postup

okresného súdu považuje za šikanózny a žiadal, aby si okresný súd príslušné doklady,

ktoré považuje za potrebné, vyžiadal sám.

Po vyžiadaní písomného vyjadrenia znalkyne k písomným námietkam podaným

k znaleckému posudku okresný súd v súčasnosti zadovažuje potrebné listiny,

na predloženie a zabezpečenie ktorých vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby

mohol uzavrieť otázku pasívnej legitimácie okruhu účastníkov po nebohých

odporcoch v 3., 7., 8. a 11. rade a aby v konečnom dôsledku mohol vytýčiť

pojednávanie, na ktorom rozhodne o práve účastníkov.

V závere svojho vyjadrenia sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila k veci

tak, že ju označila za zložitú predovšetkým z dôvodu, že predmetom konania je

majetková vec o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd v rámci

vedeného konania vykonal obhliadku a nariadil znalecké dokazovanie. Obťažnosť veci

je daná aj z hľadiska procesného účastníctva na strane žalovanej. Túto otázku musí

okresný súd vyriešiť, aby mohol rozhodnúť o právach a povinnostiach účastníkov.

I napriek obťažnosti okresný súd vykonal potrebné procesné úkony, vykonal ich

priebežne, dokonca oznamoval právnemu zástupcovi navrhovateľa zistené nedostatky

s výzvami na ich odstránenie. Zástupcu navrhovateľa musel viackrát vyzvať na

splnenie takých elementárnych procesných povinností, ako je predloženie potrebného

počtu písomných vyhotovení návrhu, prípadne rozšíreného návrhu. Spisový materiál

neobsahuje ani jediný záznam v spise o študovaní spisu právnym zástupcom

navrhovateľa, aby mohol aktívne bez výziev a oznámení súdov pristupovať k súdnemu

konaniu. Z uvedených dôvodov sa predsedníčka okresného súdu domnieva, že za celé

obdobie vedeného konania nebolo okresným súdom porušené základné právo

sťažovateľa uvedené v a návrh žiada zamietnuť v celom rozsahu,

pričom netrvá na ústnom prejednaní veci.

Zástupca sťažovateľa sa listom z 10. januára 2003 vyjadril, že netrvá na ústnom

prejednaní veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa

právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára

právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v nestačí,

aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na vyššie uvedený účel

tohto základného práva ().

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade

bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn.

je majetkový spor, a to návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Komplikovanosť veci vidí ústavný súd v tom, že sa viackrát menili účastníci na strane

žalovaných s tým, že bolo potrebné zisťovať aj ich právnych nástupcov. Ďalšie

skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že ide o zložitú vec, sú znalecké

dokazovanie, obhliadka na mieste samom a výsluch dožiadaným súdom. Z týchto

skutočností je podľa názoru ústavného súdu preukázané, že ide o vec, ktorú možno

považovať za zložitú.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľa takým správaním, ako je

neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.

Určitú pasivitu však sťažovateľovi možno pričítať, najmä nedostatky v aktívnej

účasti v konaní, ktoré ho neúmerne predlžovali, napr. v januári 1997, keď bol zástupca

sťažovateľa vyzvaný, aby doplnil adresy niektorých odporcov.

Dňa 1. apríla 1997 okresný súd opätovne žiadal o predloženie ďalších

exemplárov návrhu.

Dňa 28. augusta 1997 okresný súd žiadal sťažovateľa, aby predložil doklad

o vlastníctve spornej nehnuteľnosti a potvrdenie o bonite pôdy.

Dňa 10. decembra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 25. februára 1998 sťažovateľ upravuje petit návrhu o zámenu odporcu

v 6. rade za jeho dedičku.

Dňa 31. marca 1999 bol návrh opätovne rozšírený o nových účastníkov

(dedičov po odporcoch v 14. až 18. rade) a upravený petit.

Dňa 22. júna 1999 sťažovateľ podal opravný prostriedok proti uzneseniu

o zložení preddavku a žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 13. septembra 1999 okresný súd uznesením č. k. -87 nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov, proti ktorému sťažovateľ podal opravný

prostriedok.

Dňa 13. októbra 1999 sťažovateľ zložil zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 15. novembra 2001 okresný súd požiadal zástupcu sťažovateľa

o oznámenie dátumov úmrtia účastníkov konania a okruhu dedičov.

Dňa 3. januára 2002 sťažovateľ rozšíril návrh o ďalších odporcov v 19. až 34.

rade a upravil petit.

Dňa 22. januára 2002 okresný súd žiada od zástupcu sťažovateľa predloženie

vyhotovenia návrhu pre ďalších odporcov (v 19. až 34. rade), ktoré bolo predložené až

21. februára 2002.

Dňa 2. júla 2002 okresný súd žiada, aby zástupca sťažovateľa oznámil adresy

odporcov v 23., 30., 31. a 32. rade.

Dňa 12. júla 2002 zástupca sťažovateľa oznámil, že nepozná adresy odporcov

v 23., 30., 31. a 32. rade, a žiada im ustanoviť opatrovníka.

Dňa 15. augusta 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby

v lehote 30 dní predložil potvrdenie príslušných orgánov o neznámom pobyte vyššie

označených odporcov. Právny zástupca v ten istý deň oznamuje, že žiadosti okresného

súdu nemôže vyhovieť.

Dňa 13. decembra 2002 bol spis doručený ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že aj aktívnejší postoj právneho zástupcu sťažovateľa

mohol urýchliť priebeh konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných piatich období nečinnosti

okresného súdu, ale celkového priebehu súdneho konania.

Vzhľadom na návrh sťažovateľa bolo potrebné posúdiť konanie okresného súdu

v sťažovateľom vymedzených obdobiach:

a) v období od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997

Dňa 19. augusta 1996 bol Okresnému súdu v Dolnom Kubíne doručený návrh

a bola mu pridelená spisová značka .

Dňa 29. októbra 1996 sudca dal pokyn kancelárii, aby pripojila dedičské spisy

(ide o dátum vypravenia pokynu z 18. októbra 1996).

Dňa 8. novembra 1996 Obecný úrad O. žiada uviesť k požadovaným menám i

rodné čísla, resp. dátumy narodenia.

Dňa 4. decembra 1996 pokynom predsedu okresného súdu bola vec pridelená

JUDr. P.

Dňa 16. januára 1997 pokynom predsedu okresného súdu bola vec pridelená

JUDr. P.

Dňa 28. januára 1997 sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby vyzvala advokáta

na úpravu adries niektorých odporcov a pripojenie označených notárskych spisov.

V období od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997 okresný súd vykonal úkony

na preukázanie pasívnej legitimácie účastníkov a na prípravu pojednávania vo veci.

b) obdobie od 29. januára 1997 do 24. februára 1998

Dňa 11. februára 1997 zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil niektoré

adresy účastníkov a kancelária zároveň pripojila spis Okresného súdu v Dolnom

Kubíne sp. zn. D 810/65, D 411/81, R III 83/91, , R I 1294/91.

Dňa 19. marca 1997 (vypravené 1. apríla 1997) okresný súd požiadal Okresný

úrad v Čadci, katastrálny odbor, o výpisy z pozemkovej knihy. Zároveň požiadal

zástupcu navrhovateľa o predloženie ďalších exemplárov návrhu, ktoré boli

predložené 4. apríla 1997 (č. l. 20 spisu).

Dňa 23. apríla 1997 okresný súd požiadal zástupcu sťažovateľa o doplnenie

údajov ďalších odporcov (dátumy úmrtia, miesta prejednania dedičstva). Prípis bol

vypravený 29. apríla 1997. Zástupca sťažovateľa oznámil požadované údaje 5. mája

1998.

Dňa 13. júna 1997 (vypravené 23. júna 1997) okresný súd na základe vyššie

uvedených údajov pripojil ďalšie štyri dedičské spisy z oddelenia dedičskej agendy.

Dňa 17. júna 1997 Okresný úrad v Čadci priložil požadovaný výpis

z pozemkovej knihy, k. ú. O., LV 499 (č. l. 23 - 26).

Dňa 19. augusta 1997 (expedované 20. augusta 1997) okresný súd vydal pokyn

na predloženie ďalších dedičských spisov a zároveň vyzval zástupcu sťažovateľa, aby

predložil list vlastníctva k žalovanej nehnuteľnosti a potvrdenie o bonite pôdy.

Dňa 10. septembra 1997 zástupca sťažovateľa predložil požadované doklady

(č. l. 33 a nasl.).

Dňa 15. októbra 1997 (vypravené 17. októbra 1997) okresný súd dal pokyn

kancelárii, aby zistila, čoho sa týka spor vedený pod sp. zn. . Podľa

záznamu z 20. októbra 1997 sa vec sp. zn. týka rozvodového konania.

Dňa 18. novembra 1997 bola vec prevedená do registra „C“ a bola jej pridelená

sp. zn. .

Dňa 8. decembra 1997 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 12. decembra 1997 bol súdny poplatok uhradený (č. l. 38).

Dňa 21. januára 1998 bola uznesením okresného súdu dvom odporkyniam

ustanovená opatrovníčka.

Dňa 22. januára 1998 okresný súd určil termín pojednávania na 24. február

1998 a vykonal úkony potrebné na jeho zvolanie.

V dňoch 2. a 4. februára 1998 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia

odporkýň v 12., 13. a 3. rade.

Dňa 24. februára 1998 sa vo veci konalo pojednávanie.

Ani v tomto namietanom období ústavný súd nezistil namietané prieťahy

v konaní. Okresný súd konal úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

c) obdobie od 24. februára 1998 do 23. septembra 1998

Na pojednávaní 24. februára 1998 bol vypočutý navrhovateľ, odporkyne

v 1. a 2. rade, zástupkyňa odporkýň v 9. a 10. rade, odporca v 11. rade a dedička po

odporcovi v 6. a 12. rade. Okresný súd uložil odporcovi v 11. rade predložiť doklady

o vlastníctve, nariadil kancelárii pripojiť ďalšie dedičské spisy a pojednávanie odročil

na neurčito za účelom výsluchu odporcov v 3., 4., 7., 8. a 13. rade.

Dňa 25. februára 1998 zástupca navrhovateľa upravil návrh o zmenu odporcu

v 6. rade za jeho dedičku a upravil petit žaloby.

Dňa 27. februára 1998 dala sudkyňa pokyn pripojiť spis sp. zn. ,

ktorý sa týka sporu o vydanie časti nehnuteľnosti medzi sťažovateľom a odporcom

v 12. rade a spis sp. zn. .

Dňa 27. apríla 1998 bol Okresný súd v Žiline dožiadaný o výsluch odporcu

v 13. rade s uvedením konkrétnych otázok. Dožiadanie bolo vykonané 28. mája 1998

(č. l. 60) a predložené okresnému súdu 8. júna 1998.

Dňa 10. júla 1998 bolo vydané uznesenie sp. zn. a uložená

povinnosť sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 1 000 Sk.

Dňa 13. augusta 1998 bol sudkyni predložený záznam o zložení zálohy (výpis

z účtu Všeobecnej úverovej banky, a. s., pobočky Čadca).

Dňa 26. augusta 1998 sudkyňa určila termín obhliadky nehnuteľnosti na

23. september 1998.

Dňa 23. septembra 1998 sa uskutočnila obhliadka nehnuteľnosti za účasti

sťažovateľa a odporcov, resp. ich zástupcov v 1., 2., 6., 9., 10., 11., 12. a 13. rade.

O úkone bola spísaná zápisnica s vyjadreniami účastníkov úkonu.

Ani v tomto období ústavný súd nezistil také obdobie, ktoré by sa malo

okresnému súdu pričítať ako zjavne nedôvodné prieťahy.

d) obdobie od 23. septembra 1998 do 9. marca 1999

Dňa 25. novembra 1998 okresný súd vydal uznesenie o priznaní a likvidácii

trov obhliadky (č. l. 73). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. decembra 1998.

Dňa 26. januára 1999 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 1999.

Predvolanie bolo doručené odporcom v 3., 8. a 10. rade, nebolo doručené odporcom

v 7. a 9. rade (zomrela).

Dňa 9. marca 1999 sa vo veci konalo pojednávanie na okresnom súde.

Ani v tomto období ústavný súd nezistil prieťahy v konaní okresného súdu.

e) obdobie od 18. júla 2000 do predloženia spisu ústavnému súdu 13. decembra

2002

Dňa 18. júla 2000 bolo uznesením nariadené znalecké dokazovanie znalcom

z odboru geodézie a kartografie.

Uznesenie bolo doručené v termíne od 11. augusta 2000 do 22. augusta 2000.

Nebolo doručené odporcom v 3., 7., 11. a 13. rade.

Dňa 24. augusta 2000 okresný súd požiadal Obecný úrad v O. a Obecný úrad

v S. o oznámenie dátumu úmrtí týchto odporcov.

Dňa 9. októbra 2000 Obecný úrad S. oznámil dátum úmrtia odporcu v 11. rade,

Obecný úrad v O. tak vykonal 12. októbra 2000.

Dňa 14. novembra 2000 sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby spis obratom

zaslala znalkyni.

Dňa 25. apríla 2001 znalkyňa oznámila, že pre veľké pracovné zaťaženie môže

posudok vypracovať do 31. mája 2001.

Dňa 15. mája 2001 zástupca sťažovateľa urguje znalecké dokazovanie. Zo spisu

je zrejmé, že sa tak udialo 23. marca 2001.

Dňa 24. augusta 2001 sa sudkyňa obrátila na krajský súd s otázkou, či znalkyňa

nebola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Z odpovede krajského súdu z 5. septembra

2001 je zrejmé, že k vyčiarknutiu došlo 1. júna 2001.

Dňa 8. októbra 2001 bola expedovaná výzva znalkyni, aby predložila posudok

a spisy.

Dňa 25. októbra 2001 bol doručený znalecký posudok (č. l. 106) spolu

s vyúčtovaním.

Dňa 15. novembra 2001 (vypravené 21. novembra 2001) bol vydaný pokyn na

doručenie znaleckého posudku zástupcovi sťažovateľa a ostatným účastníkom

(doručené 26. novembra 2001 a 7. decembra 2001).

Procesným úkonom z toho istého dňa bol zástupca sťažovateľa vyzvaný, aby

oznámil dátumy úmrtia u odporcov v 3., 7., 8. a 11. rade a okruh ich dedičov.

Dňa 10. decembra 2001 predložili odporcovia v 10. a 11. rade odpor proti

znaleckému posudku.

Dňa 27. novembra 2001 bola doručená plná moc zástupkyne odporcov

v 12. a 13. rade. Zástupkyňa sa k veci vyjadrila 10. decembra 2001 (č. l. 119).

Dňa 3. januára 2002 bol okresnému súdu právnym zástupcom navrhovateľa

predložený návrh rozšírený o ďalších účastníkov konania v 19. až 34. rade spolu

s upraveným petitom.

Dňa 22. januára 2002 okresný súd požiadal zástupcu sťažovateľa, aby predložil

ďalšie vyhotovenie návrhu a zároveň vyzval odporcov v 10. a 11. rade, aby sa písomne

vyjadrili, či trvajú na výsluchu znalkyne.

Dňa 21. februára 2002 zástupca navrhovateľa predložil požadované návrhy.

Dňa 22. februára 2002 oznámila zástupkyňa odporcov v 10. a 11. rade, že trvajú

na výsluchu znalkyne.

Dňa 7. mája 2002 boli expedované návrhy ďalším účastníkom konania

(doručené 14. a 15. mája 2002), pre odporcov v 25., 26., 27., 29. a 34. rade boli

doručované do zahraničia (Česká republika).

Dňa 14. júna bol zástupca navrhovateľa vyzvaný, aby uviedol presné adresy

dotknutých účastníkov vzhľadom na nedoručenie návrhu na pôvodne oznámené

adresy.

Dňa 10. júna 2002 odporca v 33. rade oznámil okresnému súdu, že sa nevie

vyjadriť k návrhu, lebo nevie, o čo vlastne ide, a nie je mu známa ani nebohá, po

ktorej mal dediť. Podobne sa vyjadril aj odporca v 28. rade.

Dňa 19. júla 2002 odporca v 34. rade požiadal predloženie výpisu z pozemkovej

knihy.

Dňa 12. júla 2002 zástupca sťažovateľa oznámil adresy odporcov v 23., 30., 31.

a 32. rade a žiadal im ustanoviť opatrovníka.

Dňa 15. augusta 2002 okresný súd vyzval zástupcu sťažovateľa, aby v lehote

30 dní predložil potvrdenie príslušných orgánov o neznámom pobyte vyššie

označených odporcov.

Toho istého dňa označil zástupca navrhovateľa postup okresného súdu za

šikanovanie a žiadal, aby si okresný súd vyžiadal potvrdenie sám.

Dňa 11. októbra 2002 sa k vzneseným námietkam vyjadrila znalkyňa.

Dňa 5. decembra 2002 okresný súd požiadal Obecný úrad K. o oznámenie, či

odporcovia v 30., 31. a 32. rade sú u nich prihlásení na pobyt.

V ten istý deň okresný súd žiada Centrálnu evidenciu obyvateľstva o adresu

A. G.

Dňa 13. decembra 2002 bol spis s vyjadrením doručený ústavnému súdu.

Ani v uvedenom období ústavný súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý

by mal za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Aj keď vo veci ešte nie je právoplatne rozhodnuté a spor trvá od 19. augusta

1996, podľa názoru ústavného súdu nemožno doterajšiu dĺžku súdneho konania

s ohľadom na konkrétne vyššie uvedené okolnosti prípadu a účel práva zaručeného

v citovanom článku považovať za porušenie tohto práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práva na konanie bez zbytočných

prieťahov žiadal ústavný súd, aby vo svojom rozhodnutí prikázal okresnému súdu vo

veci sp. zn. konať bez prieťahov a priznať sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

V zmysle ustanovenia ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo

slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako

náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Z uvedeného vyplýva, že oba výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého

porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom

rozhodovaní nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003