Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2003 v

senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť E. H., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B.,

ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Okresným súdom Bratislava IV v

konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo E. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Okresným súdom Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátke JUDr. E. Ľ., B., vo výške 2 970 Sk (slovom dvetisícdeväťstosedemdesiat

slovenských korún) na účet č. 515 71 006/8080, variabilný symbol 525416268, vedený

v HVB Slovakia Bratislava, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2002 doručená sťažnosť E. H., bytom K., (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Ústavný súd 28. augusta 2002 prijal sťažnosť navrhovateľky na ďalšie konanie

uznesením sp. zn. .

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti listom doručeným ústavnému súdu 20. novembra 2002. Podala v ňom stručný

prehľad konania vedeného pod sp. zn. a uviedla, že podľa názoru okresného

súdu prieťahy v konaní nastali až od 1. februára 2001. Okrem toho poukázala na to, že

plynulosť konania je negatívne ovplyvnená vysokým nápadom vecí a pojednávajúca

sudkyňa vybavuje aj ďalší druh agendy a okrem toho bola dlhodobo práceneschopná.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti navrhovateľky, vyjadrenia predsedu okresného

súdu a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. zistil následovný priebeh a stav

konania:

Predmetom konania je žaloba navrhovateľky o zaplatenie sumy 13 835 Sk a prísl.

voči bývalému manželovi, ktorú 11. októbra 2000 rozšírila o sumu vyčíslenú na 11 841 Sk

a prísl. Žaloba bola okresnému súdu doručená 24. marca 1998 a okresný súd 27. marca 1998

vydal platobný rozkaz. Tento bol žalovanému doručený 8. marca 1999. Dňa 22. marca 1999

bol okresnému súdu doručený odpor odporcu proti platobnému rozkazu. Vyjadrenie

navrhovateľky k odporu bolo okresnému súdu doručené 20. apríla 1999. Navrhovateľka

17. septembra 1999 žiadala okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania. Prvé

pojednávanie sa konalo 13. decembra 1999, bolo odročené z dôvodu neprítomnosti

účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila jej neprítomnosť na

pojednávaní. Právny zástupca odporcu nemal doručenú zásielku. Na druhom pojednávaní,

ktoré sa konalo 29. mája 2000, sa nezúčastnila navrhovateľka. Jej neúčasť ospravedlnila

právna zástupkyňa a žiadala okresný súd, aby navrhovateľka bola vypočutá cestou

dožiadaného Okresného súdu vo Zvolene. Na pojednávaní bol vypočutý odporca. Dňa

13. októbra 2000 bolo okresnému súdu doručené rozšírenie žalobného návrhu o sumu

11 841 Sk a prísl. Odporca sa k rozšírenému návrhu vyjadril 17. októbra 2000.

Pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na 18. október 2000 bolo odročené z dôvodu

práceneschopnosti sudkyne a neúčasti právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá svoju neúčasť

ospravedlnila. Odporca oznámil súdu novú adresu svojho bydliska. Okresný súd uznesením

č. k. -42 zo 17. novembra 2000 rozhodol, že súhlasí so zmenou návrhu

z 24. marca 1998. Dňa 15. januára 2001 sa konalo v poradí štvrté pojednávanie, na ktorom

bola vypočutá navrhovateľka a odporca. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

vypočutia svedkov. Navrhovateľka žiadala, aby svedkovia ňou navrhnutí boli vypočutí

prostredníctvom Okresného súdu vo Zvolene. Okresný súd vo Zvolene 15. februára 2001

vypočul svedkov a dožiadaná vec bola okresnému súdu vrátená 16. februára 2001. Dňa

1. októbra 2001 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne urgovala

vytýčenie termínu pojednávania. Túto urgenciu kvalifikoval ústavný súd ako právny

prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom podľa o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov.

Posledné pojednávanie vo veci sa konalo 11. novembra 2002, bolo však odročené

z dôvodu neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až

právoplatným rozhodnutím bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol o nej s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje

ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (, ,

a ďalšie).

Navrhovateľka využila právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred

podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podala sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní podľa o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov, čo jej však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci,

s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu

(, ).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o žalobnom návrhu na

zaplatenie sumy 13 835 Sk a prísl., ktorý bol 11. októbra 2000 rozšírený o sumu vyčíslenú

na 11 841 Sk a prísl., ústavný súd nehodnotil skutkovo a právne ako zložité konanie.

Správanie navrhovateľky po celú dobu konania vo veci sp. zn. možno

hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, v dôsledku čoho neprispela k jeho predĺženiu. Zo

zápisníc o súdnom konaní obsiahnutých vo vyžiadanom súdnom spise v tejto veci ústavný

súd zistil, že navrhovateľka sa síce nezúčastnila na prvých dvoch pojednávaniach, ale jej

právna zástupkyňa bola prítomná a neúčasť navrhovateľky ospravedlnila. Navrhovala

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žiadala súd o vytýčenie pojednávaní a prerušenie

zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil prvé obdobie jeho nečinnosti

v rozsahu 9 mesiacov, a to v súvislosti s doručením platobného rozkazu, pretože platobný

rozkaz bol vydaný 27. marca 1998 a odporcovi bol zaslaný až 9. septembra 1998. Po tom,

ako si odporca neprebral uloženú zásielku, tá bola okresnému súdu vrátená 6. októbra 1998

a okresný súd sa znova pokúsil ju doručiť odporcovi až 4. marca 1999. Aj keď okresný súd

vydal platobný rozkaz do troch dní od doručenia žaloby, jeho doručenie odporcovi trvalo

takmer jeden rok. Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu bolo zistené v období od

16. februára 2001 (keď boli okresnému súdu doručené svedecké výpovede z dožiadaného

Okresného súdu vo Zvolene) do vytýčenia posledného pojednávania vo veci, a to

17. septembra 2002.

Okresný súd sa v konaní, ktoré trvá takmer päť rokov, dopustil v celom rozsahu

27 mesiacov zbytočných prieťahov, čo je doba, ktorá nežiadúcim spôsobom ovplyvnila

celkovú dĺžku konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd vyslovil porušenie práva navrhovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom

občianskoprávnom konaní, tak ako ho garantuje .

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím.

V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Navrhovateľka žiadala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk

a zdôvodnila to tým, že za každý rok konania žiada finančné zadosťučinenie v minimálnej

výške, a to 5 000 Sk. Poukázala na to, že v dôsledku nečinnosti súdu sa dostala do veľmi

ťaživej sociálnej situácie, pretože musela zaplatiť dlh na nájomnom po bývalom manželovi,

okrem toho musela zabezpečiť náhradný jednoizbový byt pre bývalého manžela v Bratislave

a platiť zaň nájomné a zabezpečovať svoju domácnosť s maloletým dieťaťom, ktoré má

vážne zdravotné problémy (epilepsiu).

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva navrhovateľky podľa čl. 48 ods. 2

však nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci ústavného súdu.

V dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá

navrhovateľke vznikla predovšetkým v pocitoch neistoty a krivdy. Vzhľadom na celkovú

dobu konania okresného súdu, na rozsah zbytočných prieťahov v jej rámci, berúc do úvahy

skutočnosť, že navrhovateľka sa o zbytočné prieťahy nijako nepričinila, a zohľadňujúc tiež

konkrétne okolnosti prípadu, možno sumu 20 000 Sk považovať za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

V.

Navrhovateľka vo svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zaviazal okresný súd

uhradiť trovy konania jej právnej zástupkyni vo výške 2 700 Sk (odmena za dva úkony

právnej pomoci á 1 250 Sk za úkon a 2-krát 100 Sk paušál).

Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. februára 2003, právna zástupkyňa

vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 3 042 Sk, a to za dva právne úkony 2 842 Sk

a 2-krát režijný paušál po 100 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

navrhovateľky vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Navrhovateľka bola vo veci úspešná, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom.

Ústavný súd vychádzajúc z návrhu právnej zástupkyne navrhovateľky priznal trovy

právneho zastúpenia vo výške 2 970 Sk (odmena za úkony vo výške 2 842 Sk a 128 Sk ako

náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Požadovaná výška trov neprekračuje sumu stanovenú citovanou

vyhláškou pre odmenu za právne zastupovanie pred ústavným súdom.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003