Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 53/03
PDF · 155.66 KB
No categories available
III. ÚS 53/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára
2003 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Z. P., bytom N. Z., zastúpenej advokátom
JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z., pre namietané porušenie jej základného
práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 8. októbra 2002 sp. zn. 11 S 52/02, ako aj
rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002 a takto
r o z h o d o l:
Sťažnosť MUDr. Z. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. januára 2003 doručená sťažnosť MUDr. Z. P., bytom N. Z. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z.
Sťažovateľka uviedla, že 10. marca 2002 nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 C 6/99 z 9. februára
1999, ktorým v právnej veci navrhovateľky (v konaní pred ústavným súdom
sťažovateľky) proti odporcovi Ing. M. P., CSc., o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) rozhodol tak, že bezpodielové
spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva
7. marca 1981 v Nových Zámkoch, zrušil počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Ing. M. P., CSc., 10. marca 1999 uzavrel so sťažovateľkou dohodu
o vyporiadaní BSM a kúpnu zmluvu. Dňa 11. marca 2002 bol podaný na Správu
katastra Nové Zámky návrh na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na LV
č. 3511 a LV č. 2096 č. k. V 697/02.
Na základe rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002
č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý z dôvodu, že zo
zápisu na LV č. 3511 bolo zistené, že zmluvná voľnosť účastníkov dohody
o vyporiadaní BSM bola obmedzená, pretože na LV č. 3511 sú zapísané exekučné
príkazy na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 418/99 z 25. novembra
1999, EX 452/99 z 25. novembra 1999, EX 417/99 z 25. novembra 1999, EX 61/2000
zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000 z 15. augusta 2000 a exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva č. EX 419/1999 z 25. novembra 1999. Zo zápisu na
LV č. 2096 bolo zistené, že zmluvná voľnosť predávajúceho bola obmedzená, pretože
na nehnuteľnosť sú vydané tie isté exekučné príkazy ako na LV č. 3511.
Dňa 20. novembra 2002 bol sťažovateľke doručený rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002, ktorým bolo v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002
potvrdené toto rozhodnutie z dôvodu obmedzenia zmluvnej voľnosti predávajúceho.
Dňa 2. januára 2003 podala sťažovateľka Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky podnet sp. zn. 03/Pc/N/01 na podanie mimoriadneho dovolania.
Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) vidí sťažovateľka v tom, že v konečnom dôsledku
spôsobom odporujúcim zákonu nebol povolený prevod jej vlastníckeho práva vkladom
do katastra nehnuteľností z týchto dôvodov:
1. Obsahom vlastníckeho práva podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) je okrem
iného právo vlastníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva s tým, že podľa § 128
ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vlastnícke právo obmedziť, len ak účel
nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
2. Exekučnými príkazmi bolo v súlade s § 135 ods. 1 písm. c) zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zakázané nakladať so svojím
majetkom len povinnému, t. j. manželovi sťažovateľky. S poukazom na znenie § 37
ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je pojmovo vylúčené, aby povinný bol totožný
s manželom povinného, t. j. so sťažovateľkou. Platí preto, že zákaz nakladania
s majetkom podľa citovaných exekučných príkazov sa na sťažovateľku nevzťahuje,
a preto zmluvná voľnosť sťažovateľky v čase uskutočnenia právnych úkonov
obmedzená nebola.
3. Oba štátne orgány opomenuli, že podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „katastrálny zákon“) je sťažovateľka oprávnená na samostatné podanie
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nezávisle od vôle manžela sťažovateľky
(povinného), pričom na ňu sa inhibitórium podľa exekučných príkazov nevzťahuje.
4. Okrem uvedeného z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky vyplýva,
že všetky v ňom citované exekučné príkazy boli vydané po dni uzavretia dohody
o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, t. j. po 10. marci 1999, preto v čase ich uzavretia
zmluvná voľnosť sťažovateľky obmedzená nebola. Rozsudok Krajského súdu v Nitre
a rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky sú v rozpore s dôvodovou správou k § 31
katastrálneho zákona, podľa ktorej katastrálny úrad skúma podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou
z hľadiska existencie jeho práva k nehnuteľnosti a z hľadiska spôsobilosti na právne
úkony v čase, keď k nemu došlo.
5. Vklad do katastra nehnuteľností nie je otázkou zmluvnej voľnosti
sťažovateľky, ale, naopak, splnením jej zmluvného práva na to, aby jej manžel
v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou z citovaných právnych úkonov previedol na
ňu vlastnícke právo ako podstatnú náležitosť dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej
zmluvy.
6. S poukazom na vyššie uvedené je rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky
a Krajského súdu v Nitre v rozpore s § 123 a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 30 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 135 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku, a preto aj s čl. 20 ods. 4 ústavy.
Sťažovateľka si uplatnila vo svojej sťažnosti aj priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu, že boli porušené jej základné ľudské
práva a slobody, na nehnuteľnosti sa ďalej vykonáva exekúcia na vymoženie
pohľadávky oprávneného voči manželovi sťažovateľky, hoci by sa inak nevykonávala,
čím je zmarený účel ochrany majetku sťažovateľky, ktorá nie je podnikateľom, a na
dotknuté nehnuteľnosti sa môže v budúcnosti uskutočniť nútený výkon iného
rozhodnutia, hoci by sa inak neuskutočnil.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 boli
porušené základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky.
Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky č. V 697/02 zo dňa 17. 4. 2002 bolo
porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
11 S 52/02-14 zo dňa 8. 10. 2002 zrušuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky
č. V 697/02 zo dňa 17. 4. 2002 zrušuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk.“
II.
Na základe listinných dôkazov predložených samotnou sťažovateľkou
v uvedenej veci zistil ústavný súd tento skutkový stav:
Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 6/99 z 10. marca 1999 bolo zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľky a jej manžela Ing. M. P., CSc., ku dňu
právoplatnosti rozsudku, teda k 10. marcu 1999, podľa § 148a ods. 2 Občianskeho
zákonníka na návrh sťažovateľky z dôvodu, že Ing. M. P., CSc. (manžel), získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Následne v ten istý deň (10. marca 1999) uzavreli sťažovateľka a Ing. M. P.,
CSc., dohodu o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV
2
č. 3511, a to pozemok - ostatná plocha o výmere 91 m, parc. č. 7704/2 a rodinný dom
s príslušenstvom na parc. č. 7704/1, súpisné číslo 2193 v katastrálnom území Nové
Zámky. Na základe tejto dohody mala nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného
vlastníctva sťažovateľka.
V ten istý deň, teda 10. marca 1999, uzavrel Ing. M. P., CSc., so sťažovateľkou
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku - záhrady
2
o výmere 403 m, parc. č. 7704/1 v katastrálnom území Nové Zámky vedenej na LV
č. 2096 do vlastníctva sťažovateľky.
Na základe rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002
č. V 697/2002 bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným
v dohode o vyporiadaní BSM a v kúpnej zmluve zamietnutý. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia je zrejmé, že na vklad boli predložené tri zmluvy, a to dohoda
o vyporiadaní BSM z 10. marca 1999, kúpna zmluva z 10. marca 1999 a zmluva
o zriadení vecného bremena zo 7. marca 2002. Vzhľadom na to, že išlo o tri
samostatné právne úkony, Správa katastra Nové Zámky ich posudzovala samostatne
a zistila nasledovné nedostatky:
1. Vkladu vlastníckeho práva podľa predloženej dohody o vyporiadaní BSM
nebolo možné vyhovieť, pretože návrh na vklad do katastra nehnuteľností nespĺňal
náležitosti podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje 3-ročnú
hmotnoprávnu lehotu na podanie návrhu na vklad do katastra odo dňa uzavretia
dohody. Okrem toho zo zápisu na LV č. 3511 bolo zistené, že zmluvná voľnosť
účastníkov dohody bola obmedzená, pretože na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania, boli vydané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľnosti č. EX 418/99 z 25. novembra 1999, EX 452/99 z 25. novembra 1999,
EX 417/99 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000 a EX 592/2000
z 15. augusta 2000 a exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva
č. EX 419/99 z 25. novembra 1999. Vydanie vyššie uvedených exekučných príkazov
malo za následok zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom exekučného
konania podľa § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
2. Vkladu vlastníckeho práva podľa predloženej kúpnej zmluvy nebolo možné
vyhovieť, pretože návrh na vklad nebol podaný v 3-ročnej lehote podľa § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Okrem toho zo zápisu na LV č. 2096 bolo zistené,
že zmluvná voľnosť predávajúceho je obmedzená, pretože na predmetnom liste
vlastníctva sú zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľností č. EX 452/1999 z 25. novembra 1999, EX 61/2000 zo 7. apríla 2000
a EX 592/2000 z 15. augusta 2000.
3. Vkladu práva vyplývajúceho z vecného bremena podľa predloženej zmluvy
o zriadení vecného bremena nebolo možné vyhovieť, pretože táto zmluva právne
nadväzovala na predchádzajúce právne úkony - kúpnu zmluvu a dohodu o vyporiadaní
BSM, ktoré sa však nestali právne účinnými.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 bolo
potvrdené rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky zo 17. apríla 2002 č. V 697/2002.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že je vecne správne, aj keď zo
strany navrhovateľov bola odôvodnene vznesená námietka proti rozhodnutiu
o oneskorenom podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, čo Správa katastra
Nové Zámky uznala ako námietku dôvodnú, pretože dohoda o vyporiadaní BSM
a kúpna zmluva boli uzavreté 10. marca 1999, 3-ročná lehota na podanie návrhu na
vklad pripadla na nedeľu 10. marca 2002, teda posledným dňom bol podľa § 122
ods. 2 Občianskeho zákonníka najbližší nasledujúci pracovný deň, to znamená
pondelok 11. marca 2002. Teda návrh na vklad bol podaný v lehote. Z vyššie
uvedeného rozsudku vyplýva, že Správa katastra Nové Zámky dospela k správnemu
záveru, že zmluvná voľnosť nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM, bola obmedzená z toho dôvodu, že na
LV č. 3511 a LV č. 2096 Správy katastra Nové Zámky boli zapísané exekučné príkazy
na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Zo zistených skutočností vyplýva,
že Ing. M. P., CSc., mal obmedzenú zmluvnú voľnosť a jeho právo nakladať
s nehnuteľnosťami bolo obmedzené.
III.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1
ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu napáda tak
rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre.
V petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd zrušil obe spomínané rozhodnutia.
Z konkrétnych okolností uvedeného prípadu, ako aj z tvrdení a listinných
dôkazov, ktoré sťažovateľka ku sťažnosti pripojila, však vyplýva, že ochrana
základných práv a slobôd sťažovateľky pred ňou namietaným zásahom patrí do
právomoci všeobecného súdu, v danom prípade Krajského súdu v Nitre, ktorý
o ochrane týchto práv a slobôd aj rozhodol, a nie do právomoci ústavného súdu.
Sťažovateľka tu namieta nesprávnosť právneho názoru, ktorý bol vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 52/02 z 8. októbra 2002 a v rozhodnutí
Správy katastra v Nových Zámkoch č. V 697/2002 zo 17. apríla 2002.
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil
právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo
slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01
a I. ÚS 13/00).
Po oboznámení sa s obsahom rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. októbra
2002 sp. zn. 11 S 52/02 ústavný súd dospel k názoru, že právny záver Krajského súdu
v Nitre v predmetnej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnený alebo
arbitrárny, a preto nie je daná ani právomoc ústavného súdu na jeho preskúmavanie
a prípadné nahradenie právnym názorom ústavného súdu v danej veci.
Na základe vyššie uvedeného ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2003