Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 38/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť REHOS, mestského podniku „v likvidácii“, Bratislava,

Nám. SNP 2, zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z., B., vo veci porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

vlastniť majetok podľa postupom a rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom a rozhodnutím Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť REHOS, mestského podniku „v likvidácii“, Bratislava v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupmi a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I v konaní

sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. o d m i e t a

ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť REHOS, mestského podniku „v likvidácii“, Bratislava

v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho

rozhodnutím sp. zn. v časti, v ktorej tento súd odmietol dovolanie

sťažovateľa, o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Sťažnosť REHOS, mestského podniku „v likvidácii“, Bratislava

v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho

rozhodnutím sp. zn. v časti, v ktorej tento súd zamietol dovolanie sťažovateľa,

o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

4. Sťažnosť REHOS, mestského podniku „v likvidácii“, Bratislava v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky postupmi a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I v konaní

sp. zn. , Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2003

doručené podanie REHOS, mestského podniku „v likvidácii“ (ďalej len „sťažovateľ“), so

sídlom v Bratislave, Nám. SNP 2, označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných

práv podľa “. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že

sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj jeho základného práva vlastniť

majetok podľa vo veci jeho žaloby o neplatnosť dohody o vydaní veci

podľa o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov

v spojení so žalobou proti sťažovateľovi (žalovaný v prvom rade) o vypratanie

nehnuteľnosti.

Sťažovateľ tvrdí, že je daná právomoc ústavného súdu, čo odôvodňuje nasledovne:

„Proti rozsudku NS SR nie je prípustný opravný prostriedok. Sťažovateľ týmto

vyčerpal opravné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv účinne

poskytuje a iné právne prostriedky už nemá. Právomoc ÚS SR je daná podľa čl. 127 ods. 1

posledná veta SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, v danej veci už nie je daná právomoc všeobecného súdu, ktorý by chránil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu jej zákonného práva na vlastníctvo a jeho

ochranu a práva na spravodlivý proces – zaručených práv.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie

sťažnosti vyhovel a vydal tento nález:

„Najvyšší súd SR v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. , ďalej Krajský

súd v Bratislave (predtým Mestský súd v Bratislave) v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

a Okresný súd Bratislava I (predtým Obvodný súd Bratislava I) v konaní

vedenej pod sp. zn. porušili právo sťažovateľa na poskytnutie súdnej ochrany

zaručenej v SR vo veci ochrany vlastníckeho práva, porušili právo

sťažovateľa domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde tým, že medzi

skutkovými zisteniami a úvahami súdov pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej nevyplýva logický vzťah pre rozpory a neúplnosť, čím sú rozsudky

nepreskúmateľné a zmätočné, pretože neboli vyhodnotené všetky dôkazy a závažné tvrdenia

sťažovateľa bez uvedenia prečo tak súdy neurobili a tým, že právne závery súdov sú

v extrémnom nesúlade z vykonanými skutkovými zisteniami, hodnotenie dôkazov

a odôvodnenie rozsudkov je v rozpore s a s . Ďalej, uvedenými

rozhodnutiami došlo k nezákonnému odňatiu majetku sťažovateľa a tým súdy porušili

ústavné právo sťažovateľa vlastniť majetok, zaručené v SR.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 SR a tiež k odňatiu práva domáhať sa súdnej ochrany a práva na spravodlivý

a zákonný proces keď NS SR nevyhodnotil porušenia ústavných procesných princípov

a predpisov najmä opomenutie dôkazov súdmi, opomenutie vyhodnotiť argumentácie

sťažovateľa v základnej otázke originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva

a vyhodnotenia argumentácie o neurčitosti právneho úkonu – dohody o vydaní veci ako

základného rozporu v určení predmetu vlastníctva rodiny P. a s tým súvisiacich práv

účastníkov, predmetu vydania a predmetu vypratania na základe súdneho výroku, čo

zakladalo povinnosť Najvyššieho súdu SR zaoberať sa vecou celou, pretože rozhodnutie

a konanie rozhodnutiu predchádzajúce trpí zmätočnosťou.

Ústavný súd rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. – zo dňa 29. 5. 2002,

rozsudok Krajského súdu (Mestského súdu) v Bratislave č. k. -144 a rozsudok

Okresného súdu (Obvodného súdu) Bratislava I č. k. – 87 zo dňa 5. 5. 1995

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Porušovatelia základného práva sú povinní sťažovateľke zaplatiť náhradu trov

konania.“

II.

Ústavný súd je podľa od 1. januára 2002 oprávnený konať

o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich

základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49

až 56 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd podľa citovaného

zákona sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí,

pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

1. Sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

postupmi a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. . Keďže ústavný súd

konštatoval, že tieto konania boli právoplatne skončené, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietnuť ako podanú oneskorene.

2. Sťažovateľ namietal, že mu bolo „odňaté právo domáhať sa súdnej ochrany“

v zmysle . Obsahom základného práva na súdnu ochranu upraveného

v je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

K odopretiu súdnej ochrany preto nedochádza, ak osobe bolo umožnené domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na prvostupňovom súde, odvolacom súde

a napokon na dovolacom súde, za predpokladu, že tieto súdy vo veci riadne konali

a rozhodli ().

Uvedené skutočnosti vylučujú akúkoľvek súvislosť s možným porušením základného

práva na súdnu ochranu podľa Najvyšším súdom Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. , preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ ďalej namietal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

nevyhodnotil porušenia ústavnoprocesných princípov, medzi ktoré patrí „právo na

spravodlivý proces pri rešpektovaní zákonov, ako procesno právnych (v danej veci

), tak hmotno právne (v danej veci ,

vtedy platný Hospodársky zákonník, ale aj )“, ako aj to, že bez ohľadu

na úpravu prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v zmysle § 237

považovať dovolanie za prípustné, keďže rozhodnutie

a konanie rozhodnutiu predchádzajúce trpí zmätočnosťou.

V konaní pred ústavným súdom môže sťažovateľ uplatniť len také porušenie

základných práv a slobôd, ktoré nechráni iný súd v rozsahu svojej ústavnej právomoci

podľa . Ústavný súd je oprávnený posúdiť prípadnú neústavnosť

konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo

k porušeniu procesnoprávnych princípov konania ( až 50 ). Ak všeobecný súd

postupuje v súlade s procesnými ustanoveniami a ústavný

súd nezistí žiadne pochybenie v konaní pri preskúmavaní dovolania, odmietne sťažnosť

sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže zo sťažnosti sťažovateľa nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by zakladali

právomoc ústavného súdu, a keďže ústavný súd zistil, že dovolací súd pri zamietnutí

dovolania postupoval v súlade s (nezistil vady konania

uvedené v a považoval dovolanie za neprípustné),

neboli splnené základné predpoklady založenia právomoci ústavného súdu. Z týchto

dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre nedostatok svojej

právomoci konať vo veci.

4. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa , pretože podľa neho označenými rozhodnutiami súdov došlo

k nezákonnému odňatiu jeho majetku.

Podľa „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu“.

Ochranu vlastníckemu právu pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne

poskytujú všeobecné súdy (, ). Pokiaľ sa sťažovateľ domáha

v návrhu nálezu ústavného súdu vyslovenia porušenia jeho vlastníckeho práva upraveného

v , nie je daná právomoc ústavného súdu vo veci konať.

Začatie konania pred ústavným súdom na základe sťažnosti právnickej osoby vo veci

ochrany jej vlastníckeho práva v zmysle predpokladá okrem existencie

jej vlastníckeho práva súčasne taký procesný postup všeobecného súdu v konaní o ochrane

vlastníckeho práva, ktorým by sa porušilo niektoré základné právo upravené v čl. 46 až 50

().

Keďže z uvedených skutočností nevyplynulo, že k takému porušeniu procesného

postupu v konaní všeobecných súdov pri ochrane vlastníckeho práva došlo, bolo potrebné,

aby ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003