Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2003 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho

prerokoval prijatú sťažnosť A. Š., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo

veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo A. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk

(slovom jednostodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 30. októbra

2002 sp. zn. prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. Š., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 4. marca 1994 podal okresnému súdu

žalobu na vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu. Vec je vedená na okresnom súde

pod sp. zn. . Sťažovateľ je presvedčený, že súdny spor, ktorý trvá už viac ako

8 rokov, je sprevádzaný neodôvodnenými prieťahmi, a to napriek tomu, že sťažovateľ

opakovane upozornil na nečinnosť okresného súdu v tomto konaní.

Podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2002 právny zástupca doplnil návrh

sťažovateľa. Uviedol, že od 4. marca 1994, keď sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu na

vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu svojho brata, boli vo veci vytýčené tri

pojednávania v rozmedzí štyroch rokov. Až desať mesiacov po poslednom pojednávaní

(12. decembra 1998) bolo sťažovateľovi doručené uznesenie, proti ktorému sa ihneď

odvolal. Krajský súd v Bratislave vrátil spis prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

13. septembra 2000 a od tohto dňa nebolo vytýčené vo veci žiadne pojednávanie. Označený

spor trvá už 8 rokov, čo je podľa názoru sťažovateľa s ohľadom na správanie účastníka

konania, právnu i faktickú zložitosť veci a postup okresného súdu neprimeraná lehota.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v tejto veci vydal nález, v ktorom vysloví

porušenie jeho základného práva upraveného v a dohovoru

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. a súčasne zakáže okresnému

súdu pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa a prikáže okresnému súdu, aby

v označenom konaní konal už bez zbytočných prieťahov. Zároveň navrhol priznať mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk z dôvodu jeho pretrvávajúcej

právnej neistoty, nutnosti použitia pri ochrane svojho práva mnoho úsilia a času.

Požiadavku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ aj zásahom do

svojej dôstojnosti a súkromného života. Pocit krivdy a nemožnosť dosiahnuť spravodlivosť

sťažovateľ zle znáša aj s ohľadom na svoj vyšší vek. Tieto negatívne pocity ohrozujú aj jeho

fyzické a duševné zdravie.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Bratislava III, zastúpený predsedom JUDr. B. T., listom z 13. januára

2003 sp. zn. Spr. 3653/02 a sťažovateľ, zastúpený svojím právnym zástupcom, stanoviskom

z 31. januára 2003.

Predseda Okresného súdu Bratislava III vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd

považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú. Vec prejednáva a rozhoduje sudkyňa

prom. práv. M. B., a to od 21. septembra 2000, keď jej bola vec pridelená na prejednávanie

a rozhodnutie po tom, ako bola sudkyňa JUDr. V. M. vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci. Z listu predsedu okresného súdu ďalej vyplýva, že sudkyňa M. B.

čerpá v mesiaci december 2002 dovolenku, ktorú bude čerpať aj začiatkom roku 2003.

Následne sa má podrobiť operácii a v mesiaci máj 2003 má skončiť pôsobenie na súde.

Menovaná sudkyňa má 544 nevybavených vecí, ktoré prevezme iný sudca alebo budú

pomerne rozdelené medzi ostatných sudcov.

K vyjadreniu okresného súdu zaujal listom z 31. januára 2003 stanovisko sťažovateľ,

ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na nálezy ústavného súdu, ktoré

riešili prerokovanie vecí súdmi bez zbytočných prieťahov s poukazom na čl. 48 ods. 2

. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ už pred deviatimi rokmi podal na okresnom

súde žalobu na vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu brata sťažovateľa. Predmetná

vec nebola do dnešného dňa právoplatne rozhodnutá, pričom tento stav právnej neistoty je

podľa názoru sťažovateľa spôsobený nesprávnym úradným postupom príslušného súdu

spočívajúcim v zlej organizácii práce súdu a zákonného sudcu a ich nečinnosti. Ústavná

sťažnosť proti prieťahom v konaní je podľa názoru sťažovateľa dôvodná, s čím súhlasí aj

predseda okresného súdu. Z vyjadrenia sťažovateľa ďalej vyplýva, že existuje opodstatnená

obava, že prieťahy v predmetnej veci budú ďalej pokračovať. Z uvedených dôvodov

sťažovateľ trvá na svojej ústavnej sťažnosti a žiada, aby ústavný súd tejto sťažnosti

v plnom rozsahu vyhovel.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. :

Dňa 4. marca 1994 podal sťažovateľ, za účasti vedľajšieho účastníka Bytového

družstva CENTRUM v Bratislave, Okresnému súdu Bratislava III žalobný návrh o určenie

neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností k bytu nachádzajúcemu sa v Bratislave na

Vajnorskej ulici č. 94 proti odporcovi P. P.

Prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo 18. augusta 1994, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť účastníkov konania. Okresný súd uvedeného dňa vydal uznesenie, ktorým

v danej veci vyslovil svoju nepríslušnosť. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

odvolanie.

Dňa 9. mája 1995 bola vec sp. zn. predložená odvolaciemu súdu na

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 20. júna 1995 bolo okresnému súdu doručené uznesenie, ktorým odvolací súd

zrušil jeho uznesenie o nepríslušnosti a prikázal mu vo veci konať.

Druhé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo 19. septembra 1995, ktoré bolo odročené

pre neprítomnosť odporcu na 31. október 1995, pričom odporca sa v tento deň opätovne

nedostavil na pojednávanie.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. novembra 1995, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že okresný súd bude od vedľajšieho účastníka žiadať na vec sa vzťahujúce

dôkazy. Okresný súd následne do 1. júna 1996 korešpondoval s vedľajším účastníkom

ohľadne získania informácií a podkladov o nájomnom vzťahu brata sťažovateľa.

Dňa 12. septembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že právny zástupca vedľajšieho účastníka doloží do spisu v lehote 7 dní

stanovy bytového družstva. Stanovy boli do spisu založené 30. mája 1997.

Dňa 12. februára 1998 sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie. Na tomto

pojednávaní bolo vydané uznesenie, ktorým sa konanie prerušilo až do skončenia konania

vedeného na tomto súde pod sp. zn. . Sťažovateľovi bolo toto uznesenie doručené

23. novembra 1998, proti ktorému podal odvolanie.

Dňa 23. septembra 1999 podal sťažovateľ žiadosť predsedovi okresného súdu,

ktorou žiadal vysloviť zaujatosť sudkyne V. M., ktorá podľa jeho názoru úmyselne

spôsobovala v konaní prieťahy.

Dňa 25. apríla 2000 predložila konajúca sudkyňa predmetný spis s relevantnou

predkladacou správou odvolaciemu súdu.

Dňa 7. augusta 2000 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu

v Bratislave, ktorým tento súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania

a vylúčil JUDr. V. M. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. .

Dňa 21. septembra 2000 bolo vydané opatrenie predsedu okresného súdu, ktorým

vec sp. zn. prideľuje sudkyni prom. práv. M. B.

Dňa 11. januára 2001 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o zrušení rozhodnutia

okresného súdu o prerušení konania a o vylúčení sudkyne JUDr. V. M.

Sťažovateľ sa v priebehu súdneho konania viackrát obrátil na orgány štátnej správy

súdu so sťažnosťami na prieťahy v konaní, pričom predseda okresného súdu vo svojom liste

z 10. novembra 2000 Spr. 20910/00 aj konštatoval prieťahy v tomto konaní, napriek tomu

sa od 21. septembra 2000 až do podania tejto sťažnosti, resp. až do dnešného dňa vo veci

neuskutočnilo pojednávanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS

79/97, ). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

Ústavný súd je toho názoru, že konanie vo veci o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode práv a povinností k bytu vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu

sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda správanie navrhovateľa, ústavný súd nezistil

žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné považovať za také, ktoré by

zapríčiňovalo zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ postupoval vždy v intenciách

pokynov okresného súdu, v podstate riadne a včas plnil výzvy uvedeného súdu.

Pokiaľ ide o tretie kritérium (postup súdu), ústavný súd zameral svoju pozornosť

predovšetkým na obdobie od 12. septembra 1996 do 12. februára 1998, keď okresný súd

čakal na založenie podkladov do spisu od vedľajšieho účastníka napriek tomu, že tieto

doklady si už predtým od novembra 1995 zadovažoval, pričom konanie napokon prerušil.

Okresný súd v tomto období prakticky neodstraňoval stav právnej neistoty účastníkov

konania, bol teda nečinný viac ako sedemnásť mesiacov.

Ďalším obdobím, počas ktorého síce na okresnom súde vykonávali úkony, ktoré však

opäť nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, je obdobie od 12. februára

1998 do 25. apríla 2000, teda dvadsaťšesť mesiacov.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že nečinnosť okresného súdu pretrvala aj po 7. auguste

2000, keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým

tento súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania a vylúčil JUDr. V. M.

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Napriek tomu, že vec bola 21. septembra

2000 pridelená novej sudkyni, vo veci sa nezačalo plynule konať a od uvedeného dátumu sa

do dnešného dňa, teda ani po uplynutí ďalších dvadsiatich deviatich mesiacov,

neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a vo veci samej ani po deviatich rokoch trvania

konania nebolo vydané na okresnom súde meritórne rozhodnutie, čo je z hľadiska čl. 48

ods. 2 a dohovoru neospravedlniteľné.

Podľa názoru ústavného súdu práve uvedené obdobia nečinnosti Okresného súdu

Bratislava III, v celkovej dĺžke najmenej 6 rokov, a to bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov, mali rozhodujúci vplyv na zdĺhavosť namietaného konania.

Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť okresného súdu je

porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také

princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo

možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv,

ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť

reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané ().

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. konštatoval porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje , a

porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru.

V dôsledku konštatovania zbytočných prieťahov v predmetnej veci ústavný súd

považoval za potrebné v zmysle ustanovenia

prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúcimi priebeh konania tak, aby nedochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľa. Podľa len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Podľa v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie

nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

ústavný súd z ustanovenia s prihliadnutím na všetky

okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva vrátane pocitu krivdy sťažovateľa

a vplyvu na jeho fyzické a duševné zdravie s ohľadom aj na jeho vyšší vek. Ústavný

súd tiež podľa zásad spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 120 000 Sk.

Sťažovateľ nežiadal o náhradu trov právneho zastúpenia, preto ústavný súd o tomto

nároku sťažovateľa ani nerozhodoval.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003