Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2003

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. S., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š.,

B., vo veci porušenia jej základného práva vlastniť majetok a porušenia ústavných

podmienok jeho vyvlastnenia podľa a 4 ,

porušenia základného práva podnikať podľa

a porušenia ľudského práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v nadväznosti na porušenie čl. 1

a a 2 a Listiny základných práv a slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 10. júna 2002 č. k. -41 a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 2003 č. k. -57 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. S., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv

upravených v a 4 a v a práv

upravených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v nadväznosti na porušenie a a 2 Slovenskej

republiky a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd

a) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 10. júna 2002 č. k. -41,

o d m i e t a pre nedostatok právomoci,

b) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 2003 č. k.

-57, o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. júna 2003

doručené podanie MUDr. A. S. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., zastúpenej advokátom

JUDr. O. Š., B.. Z jeho obsahu vyplynulo, že ide o sťažnosť podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej sťažovateľka namieta porušenie jej

základného práva vlastniť majetok a porušenie ústavných podmienok jeho vyvlastnenia

podľa a 4 , porušenie jej základného práva na podnikanie podľa

ods. 1 a porušenie jej ľudského práva vlastniť majetok podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) v nadväznosti na porušenie a a 2 rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) z 10. júna 2002 č. k. -41

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 19. februára 2003 č. k.

-57.

Označeným rozsudkom okresný súd zamietol žalobu sťažovateľky proti odporcovi

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, o zaplatenie

96 430,70 Sk s príslušenstvom a krajský súd označeným rozsudkom tento napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Okresný súd argumentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tým, že návrh je

podaný predčasne so zreteľom na § 34 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), podľa ktorého bol odporca (Všeobecná zdravotná poisťovňa) povinný

uhradiť navrhovateľke (sťažovateľke) dlžobu po poisťovni Perspektíva do 24 mesiacov od

nadobudnutia účinnosti vyhláseného konkurzu (rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo

právoplatné 21. mája 2001), ak svoj záväzok voči nej preukáže. Krajský súd oprel svoje

rozhodnutie aj o tú skutočnosť, že z obsahu vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa

je nepochybné, že na majetok zrušenej poisťovne bol vyhlásený konkurz, čím došlo

k prerušeniu likvidácie, ktorá do dňa rozhodovania krajského súdu nebola právne ukončená.

Pretože nie je známa výška majetkového zostatku zrušenej poisťovne ani rozsah

uspokojených záväzkov poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, nemožno konštatovať

nemožnosť uspokojenia týchto záväzkov z majetku zrušenej poisťovne, a tým ani prechod

záväzkov na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, resp. inú poisťovňu.

Podľa právneho názoru sťažovateľky okresný súd a krajský súd aplikovali také

znenie ustanovenia , ktoré sa stalo súčasťou tohto

zákona až po uplatnení jej práva cestou súdnej žaloby prostredníctvom novelizácie

vykonanej , čím „bol narušený inštitút právnej istoty, s ktorým

v právnom štáte úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom

vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté

práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Táto požiadavka ako imanentná

súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú

v zmysle neodňateľné, nescudziteľné,

nepremlčateľné a nezrušiteľné“.

Z tohto právneho východiska sťažovateľka vyvodzuje záver, že v namietaných

rozsudkoch okresný súd a krajský súd interpretovali a aplikovali ustanovenie § 34 ods. 6

v rozpore s , čím došlo k porušeniu a a 2

, ako aj k porušeniu jej základných práv upravených v a 4 a

, ako aj ľudského práva upraveného v dodatkového protokolu.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

„Zamietnutím návrhu na zaplatenie 96.430,70 Sk s príslušenstvom rozsudkami

Okresného súdu Bratislava V. č. k. -41 a Krajského súdu Bratislava

-57 v dôsledku aplikácie o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na rovnosť

garantovanú Listiny základných práv a slobôd a a 2 SR, práva na

podnikanie zakotveného v SR, práva vlastniť majetok upraveného v čl.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl.

20 ods. 1 SR a k prekročeniu podmienok vyvlastnenia, ktoré sú zakotvené v

ods. 4 . Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia

Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrením princípu právneho štátu.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 02. 2003, č. k. -57

a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10. 06. 2002, č. k. -41 sa

zrušuje.

Slovenská republika je povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 50.000,- Sk k rukám

navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa názoru ústavného súdu v časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia

namietaného porušenia označených ústavných práv rozsudkom okresného súdu č. k.

-41, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane ústavných práv

sťažovateľky, ktorých porušenie namieta vo vzťahu k okresnému súdu, rozhoduje

v odvolacom konaní krajský súd. Preto vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity nie je

v právomoci ústavného súdu preskúmať rozsudok okresného súdu č. k. -41

z 10. júna 2002.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné odmietnuť túto časť sťažnosti pre

nedostatok právomoci.

2. Zvyšnú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie ústavných práv

rozsudkom krajského súdu č. k. -57 z 19. februára 2003, je potrebné

považovať za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľky v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že „do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup)

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov

spravodlivého procesu, ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe

všeobecných súdov“ (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by rozsudok krajského

súdu bolo potrebné považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Bolo nepochybne

v právomoci krajského súdu príslušné zákonné ustanovenia vyložiť. Rovnako nemožno

dospieť ani k záveru, že by bol výklad krajského súdu z ústavného hľadiska

neospravedlniteľný a neudržateľný, tak aby jeho následkom došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv, ktoré sťažovateľka namieta. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na tú

skutočnosť, že krajský súd potvrdil zamietnutie žaloby z dôvodu jej predčasnosti. Nedošlo

teda k tomu, aby krajský súd považoval nároky sťažovateľky za nedôvodné s konečnou

platnosťou, a to ani v tej časti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala prisúdenia majetkových

sankcií. Preto v tejto časti podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená.

K namietanému porušeniu , a 2 a Listiny základných

práv a slobôd ústavný súd uvádza, že ich aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže

na vyslovenie individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto

požiadavka na vyslovenie porušenia , a 2 a Listiny

základných práv a slobôd bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode

sťažovateľa je zjavne neopodstatnená ().

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade s doterajšou

judikatúrou ústavného súdu () po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003