Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť PharmDr. M. C. – Lekáreň URTICA, so sídlom V. B.,

zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namietala porušenie čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2,

a 4 a , Listiny základných práv

a slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PharmDr. M. C. – Lekáreň URTICA o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 11. februára 2003 odovzdaným na poštovú prepravu 12. februára 2003

a doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. februára

2003, ako aj doplňujúcim podaním z 28. februára 2003 doručeným ústavnému súdu

6. marca 2003 požaduje PharmDr. M. C. – Lekáreň URTICA (ďalej len „sťažovateľka“), so

sídlom V. B., zastúpená advokátom JUDr. O. Š., B., vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie , a 2, a 4, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 (správne má byť čl. 1) Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , zrušil rozsudok okresného

súdu č. k. -48 z 10. júna 2002 a krajského súdu č. k. -64 zo

14. novembra 2002 a zaviazal Slovenskú republiku zaplatiť sťažovateľke 300 000 Sk

z titulu primeraného zadosťučinenia.

Sťažovateľka uvádza, že vyššie uvedenými rozsudkami bola zamietnutá jej žaloba

proti žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava (ďalej len „VZP“) o zaplatenie

451 555,36 Sk s prísl., pričom rozsudky nadobudli právoplatnosť 12. decembra 2002.

Družstevná zdravotná poisťovňa Perspektíva (ďalej len „Perspektíva“ alebo „poisťovňa“)

dlhovala žalovanú sumu sťažovateľke z toho titulu, že ako prevádzkovateľka lekárne

poskytovala zdravotnú starostlivosť poistencom tejto poisťovne, ktorá jej ale za ňu

nezaplatila v zákonnej lehote. Dňa 1. júla 1999 rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky bolo Perspektíve odňaté povolenie na jej zriadenie. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999. Následne 20. apríla 2001 na návrh likvidátora bol

na majetok Perspektívy vyhlásený súdom konkurz. Tým nastala u zrušenej poisťovne

zákonom predpokladaná právna skutočnosť, teda zistenie, že z jej majetku nie je možné

uspokojiť jej záväzky. Došlo tým ku zákonnému prechodu týchto záväzkov na VZP.

Súdy zamietli žalobu sťažovateľky s odôvodnením, že žalovaná VZP nie je priamo

zo zákona právnym nástupcom zrušenej Perspektívy, keďže táto bola zrušená bez právneho

nástupcu. Na prechod záväzkov a pohľadávok Perspektívy na VZP musí byť splnená

podmienka, že zostávajúce záväzky a pohľadávky neboli v rámci likvidácie uspokojené

z majetku zrušenej Perspektívy. Až záväzky, ktoré zostanú, prechádzajú podľa zákona na

právneho nástupcu. K prechodu záväzkov nemôže dôjsť pred skončením likvidácie. Preto

súd považoval žalobu za predčasnú a ako takú ju zamietol.

Podľa názoru sťažovateľky tvrdenie všeobecného súdu, podľa ktorého prechod

záväzkov ešte nenastal, treba považovať za nesprávne posúdenie veci po právnej stránke,

lebo pred účinnosťou , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebola stanovená lehota na

plnenie a pre VZP vznikla povinnosť plniť ihneď po prechode záväzku. Súd nemôže

v dôsledku prijatia dodatočne predĺžiť lehotu na plnenie záväzku

vzniknutého v čase pred účinnosťou tohto zákona. Právne normy v podmienkach

demokratického štátu pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti, a nie do minulosti.

Pritom Z. z neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, v ktorých by

bola stanovená výnimka z princípu zákazu retroaktivity, a preto jeho použitie nie je

dôvodné.

Okrem toho podľa názoru sťažovateľky všeobecný súd pochybil aj pri právnom

posúdení použitého V tomto zákone sú stanovené lehoty na

uhrádzanie záväzkov zrušenej poisťovne, ktoré prešli na inú poisťovňu, a to tak, že k úhrade

má dôjsť do 24 mesiacov od schválenia účtovnej závierky Perspektívy ku dňu jej vstupu do

likvidácie alebo do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vyhlásenia konkurzu na

Perspektívu. Z toho vyplýva, že záväzky Perspektívy museli prejsť na VZP najneskôr

vyhlásením konkurzu a VZP ich musí uhradiť v lehote 24 mesiacov bez ohľadu na to, či sa

konkurz skončil alebo nie. Nie je teda možný taký výklad, podľa ktorého pokiaľ nie je

konkurz ukončený, nemožno veriteľov uspokojiť.

Sťažovateľka považuje aplikáciu za porušenie inštitútu

právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu, za aký treba považovať Slovenskú

republiku v zmysle . V danom prípade došlo k odňatiu už legálne

nadobudnutých práv neskoršie vydaným právnym predpisom. Je tým porušený čl. 12 ods. 1

a 2 , ako aj listiny, ktoré deklarujú neodňateľnosť, nescudziteľnosť,

nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv slobôd, ako aj zákaz diskriminácie. Je

tomu tak tým viac, že podľa právneho stavu účinného pred vydaním

Z. z. prechádzal na VZP zo zákona záväzok zrušenej Perspektívy v celom rozsahu, teda

nielen dlžná istina, ale aj majetkové sankcie. Po nadobudnutí účinnosti

Z. z. však VZP zodpovedá už iba za istinu, nie teda za majetkové sankcie.

Samotné ustanovenie § 34 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „“) v znení zákona

č. je porušením a 4 a , ako aj protokolu,

resp. všeobecné súdy vyložili toto ustanovenie v rozpore s uvedenými ustanoveniami.

Sťažovateľka totiž nemôže svoje základné právo podnikať a vlastniť majetok riadne

vykonávať, pokiaľ nemôže dostať včas zaplatené za svoje pohľadávky, pričom na druhej

strane je ona sama povinná poistencom zákonom predpokladané zdravotnícke služby

poskytnúť.

II.

Z rozsudku okresného súdu č. k. -48 z 10. júna 2002 a z rozsudku

krajského súdu č. k. -64 zo 14. novembra 2002 vyplýva, že žaloba

sťažovateľky z 24. septembra 2001 bola zamietnutá v celom rozsahu. Podľa názoru oboch

súdov z ustanovenia a v znení Z.

z. vyplýva, že ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne

voči zdravotníckym poisťovniam, prechádzajú tieto na VZP alebo inú poisťovňu, ktorá

prevzala poistencov. Zrušením povolenia na zriadenie poisťovne vstupuje poisťovňa do

likvidácie. Určený likvidátor musí majetkový zostatok, ktorý vznikne z likvidácie po

uspokojení záväzkov a pohľadávok, vrátiť zriaďovateľovi. O tom, či prejdú záväzky

a pohľadávky Perspektívy na VZP, bude možné zaujať stanovisko až po ukončení

likvidácie. Skutočnosť, že na majetok Perspektívy bol vyhlásený konkurz, tento stav nijako

neovplyvňuje. Žalobu sťažovateľky treba považovať za predčasnú, keďže v čase

rozhodovania všeobecných súdov VZP ešte nebola pasívne legitimovaná. Nedôvodná je aj

námietka týkajúca sa retroaktivity, pretože podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudky všeobecných súdov nadobudli právoplatnosť

12. decembra 2002.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa názoru ústavného súdu v časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha porušenia

namietaných základných ústavných práv okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane namietaných ústavných

práv sťažovateľky vo vzťahu voči okresnému súdu rozhoduje v odvolacom konaní krajský

súd. Preto vzhľadom na spomínanú zásadu subsidiarity nie je v právomoci ústavného súdu

preskúmať rozsudok okresného súdu č. k. -48 z 10. júna 2002.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo treba túto časť sťažnosti odmietnuť pre

nedostatok právomoci.

Zvyšok sťažnosti, ktorým sťažovateľka namieta porušenie ústavných práv v konaní

vedenom na krajskom súde pod sp. zn. , treba považovať za zjavne

neopodstatnený.

Podľa doterajšej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Námietky sťažovateľky možno zhrnúť do dvoch skupín. Predovšetkým je

sťažovateľka toho názoru, že krajský súd pochybil, keď na vec aplikoval ustanovenie § 34

ods. 6 v znení účinnom od 1. júla 2001, teda v zmysle zákona

č. Jej nárok voči VZP vznikol totiž už skôr, a to momentom vyhlásenia

konkurzu na Perspektívu, k čomu došlo ešte 20. apríla 2001. Už vtedy sa totiž stalo

zrejmým, že z majetku zrušenej poisťovne nebude možné uspokojiť jej záväzky. Preto

krajský súd mal vec právne posúdiť podľa stavu účinného do 1. júla 2001. Pokiaľ tak

neurobil a aplikoval na vec účinný od 1. júla 2001, posúdil vec

retroaktívne, čím porušil čl. 1 (zrejme správne má byť čl. 1 ods. 1) a čl. 12 ods. 1 a 2

, ako aj listiny. Okrem toho samotný je v rozpore

s , resp. všeobecné súdy ho vykladali v rozpore s a 4 a

, ako aj s protokolu, resp. všeobecné súdy ho vykladali v rozpore s týmito

ustanoveniami.

Podľa názoru ústavného súdu nie je možné dospieť k záveru, že by rozsudok

krajského súdu bolo potrebné považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Bolo

nepochybne v právomoci krajského súdu príslušné zákonné ustanovenia vyložiť. Rovnako

nemožno dospieť ani k záveru, že by bol výklad krajského súdu z ústavného hľadiska

neospravedlniteľný a neudržateľný, tak aby jeho následkom došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv, ktoré sťažovateľka namieta. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na tú

skutočnosť, že krajský súd potvrdil zamietnutie žaloby z dôvodu jej predčasnosti. Nedošlo

teda k tomu, aby krajský súd považoval nároky sťažovateľky za nedôvodné s konečnou

platnosťou, a to ani v tej časti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala prisúdenia majetkových

sankcií.

Preto v tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003