Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 163/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. L. a T. L., obaja bytom K., vo veci porušenia

základných práv zaručených v a v

postupom Okresného súdu v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a jeho uznesením z 30. septembra 1998 č. k. -96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. a T. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2002

doručená a podaním doručeným 25. októbra 2002 doplnená sťažnosť M. L. a T. L., obaja

bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu v Komárne (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C

125/96 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , a jeho uznesením z 30. septembra 1998 č. k. -96.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín vyplýva, že sťažovatelia sa žalobným

návrhom z 26. júna 1996 domáhali na okresnom súde náhrady škody pôvodne v sume

10 417 Sk proti odporcom MUDr. A. M. a Mgr. E. M., ktorí mali sťažovateľom spôsobiť

škodu vytopením ich bytu.

Okresný súd 22. júla 1997 rozsudkom č. k. -84 zamietol predmetný návrh

sťažovateľov o náhradu škody. Proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podali

sťažovatelia odvolanie, ktoré však krajský súd 30. septembra 1998 uznesením č. k.

-96 odmietol ako oneskorene podané. Na podnet sťažovateľov podala Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky proti uvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne

dovolanie, v dôsledku čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

rozsudkom z 26. septembra 2000 sp. zn. M Cdo 13/99 zrušil uznesenie krajského súdu

z 30. septembra 1998 č. k. –96 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd odvolanie sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 125/96-

84 z 22. júla 1997 opätovne prejednal a rozsudkom sp. zn. , . marca

2002 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 došlo „Pre porušenie zákona Krajským súdom v Nitre, zámerným

prehliadnutím dátumu v podaní odvolania a neumožnenia riadneho súdneho konania, čo

potvrdila GP SR“. Krajský súd „porušil ústavné práva navrhovateľov na riadne súdne

konanie, zamietnutím včas podaného odvolania z 10. 9. 1997, čím odoprel právo na včasné

a riadne súdne konanie“.

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažovatelia sú

presvedčení o tom, že došlo k porušeniu aj tohto ich základného práva „nakoľko civilný

súdny proces sa ťahá od augusta roku 1995 (...). Krajský súd od svojho nezákonného

rozhodnutia, zrušeného NS SR nekoná a spis sa štvrtým rokom uspal“. Sťažovatelia

namietali porušenie svojho práva zaručeného v „pre prieťahy v celom

súdnom konaní od r. 1995, pre prieťahy v odvolaní od 10. 09. 1997“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd na základe uvedených skutočností vydal toto

rozhodnutie:

„ÚS SR vo svojom rozsudku potvrdzuje porušenie ústavného práva navrhovateľov na

riadne konanie pred súdmi SR bez zbytočných prieťahov, čo bolo porušené OS SR

v Komárne ako i KS SR v Nitre, neprimeranou dĺžkou konania od roku 1995, prieťahov

v odvolaní od 10. 09. 1997 a porušením zákona Krajským súdom v Nitre z 30. 09. 1998, keď

protizákonne odmietol konanie vo veci odvolania.“

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia podľa

, pričom voči okresnému súdu za zbytočné prieťahy v konaní navrhli

priznať sumu 150 000 Sk, voči krajskému súdu za porušenie ich práva na súdnu ochranu

100 000 Sk a za zbytočné prieťahy v konaní pred krajským súdom sumu ďalších

100 000 Sk.

Zo spisu Okresného súdu v Komárne sp. zn. , ktorý si ústavný súd

zapožičal, vyplýva, že krajský súd rozhodol s konečnou platnosťou o odvolaní sťažovateľov

proti rozsudku okresného súdu z 22. júla 1997 č. k. -84 na ústnom odvolacom

pojednávaní za prítomnosti aj právneho zástupcu sťažovateľov 12. marca 2002 a dospel

k záveru, že odvolanie sťažovateľov nie je dôvodné, preto ho ako vecne správny potvrdil.

Tento rozsudok krajského súdu sp. zn. , nadobudol právoplatnosť

17. októbra 2002.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietali porušenie základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v z dôvodu, že podľa ich názoru Krajský

súd v Nitre svojím uznesením z 30. septembra 1998 č. k. -96, ktorým odmietol

ich včas podané odvolanie z 10. septembra 1997 proti rozsudku Okresného súdu v Komárne

z 22. júla 1997 č. k. -84, odoprel ich ústavné právo na riadne súdne konanie.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľov ústavný súd poukazuje na to, že

z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142

ods. 1 ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu

završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ). Zo subsidiárnej štruktúry

systému ochrany ústavnosti vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za

výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z

alebo dohovoru ().

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za

predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis

mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je

okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba

k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých namieta,

a ktorý mu umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva

alebo slobody ().

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovatelia namietajú aj porušenie svojho práva

na súdnu ochranu zaručeného v , pretože krajský súd im „uprel (...)

možnosť riadneho súdneho konania“ tým, že porušil zákony pri odmietnutí ich odvolania

uznesením z 30. septembra 1998 č. k. –96, v danej veci mali sťažovatelia

k dispozícii opravný prostriedok, ktorý aj úspešne využili, a preto v tejto časti bolo treba ich

sťažnosť podľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovatelia podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. októbra 2002,

a doplneným podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2002 namietali aj zbytočné

prieťahy podľa postupom Okresného súdu v Komárne v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp.

zn. , .

Návrh na začatie konania o náhradu škody podali sťažovatelia na okresnom súde

26. júna 1996. Okresný súd rozsudkom z 22. júla 1997 č. k. -87 návrhu

sťažovateľov nevyhovel. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia

odvolanie, o ktorom rozhodol opakovane krajský súd rozsudkom sp. zn. , 6 Nc

8/02 na odvolacom verejnom ústnom pojednávaní 12. marca 2002 za prítomnosti právneho

zástupcu sťažovateľov.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo

dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

( ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento

účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podaní sťažovateľov, z pripojených listín a zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C

125/96 vyplýva, že predmetné konanie o náhradu škody bolo skončené na odvolacom

pojednávaní na Krajskom súde v Nitre 12. marca 2002. Keďže právny zástupca

sťažovateľov bol prítomný na tomto pojednávaní, najneskôr v uvedenom termíne sa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu mohli dozvedieť aj sťažovatelia o tvrdených

zbytočných prieťahoch v predmetnom konaní, napriek tomu sa na ústavný súd obrátili so

svojou sťažnosťou až podaním zo 6. októbra 2002, ktoré bolo doručené ústavnému súdu

9. októbra 2002, v čase, keď porušenie označeného práva už netrvalo a keď konanie o ich

sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti neuviedli žiadnu relevantnú

skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že lehotu podľa

treba počítať od neskoršieho času, než je čas, keď bolo rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. , , t. j. 12. marca 2002, vydané. Ďalej dodáva, že odo dňa, keď

došlo k tvrdenému porušeniu základného práva a slobody, mali sťažovatelia k dispozícii

dostatočne dlhú lehotu na to, aby na ochranu svojich základných práv a slobôd využili ten

právny prostriedok, ktorý im vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

priznávala aj do 31. decembra 2001.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich

právna neistota v tomto konaní, bolo potrebné ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z týchto dôvodov odmietnuť ako oneskorene podanú.

Zo všetkých uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2003