Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 89/04
PDF · 155.11 KB
No categories available
III. ÚS 89/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť B. S., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č.,
Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára
2004 doručená sťažnosť B. S., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02
Sťažovateľka uviedla, že 27. decembra 2002 podala okresnému súdu žalobu
o určenie, že „dôvody vydedenia nie sú dané“ proti odporkyni Z. L., rodenej M., bytom K.,
a to v súvislosti s prebiehajúcim dedičským konaním po poručiteľovi L. L., naposledy
bytom K., ktoré je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 40 D 1058/02.
Sťažovateľka podľa svojho tvrdenia zaplatila súdny poplatok na základe výzvy
okresného súdu v ním stanovenej lehote (3. marca 2003), na čo bolo 9. apríla 2003 jej
právnemu zástupcovi zaslané vyjadrenie odporkyne k žalobe. Okresný súd prerušil 6. mája
2003 dedičské konanie vedené pod sp. zn. 40 D 1058/02 do právoplatného skončenia
konania sp. zn. 17 C 1224/02. Toto konanie však nie je dosiaľ právoplatne skončené,
pričom okresný súd je vo veci už desiaty mesiac nečinný (od mája 2003), a to aj napriek
sťažnosti na prieťahy [podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov],
podanej predsedovi okresného súdu 17. decembra 2003.
Sťažovateľka v prílohe svojej sťažnosti predložila ústavnému súdu kópiu sťažnosti
adresovanej predsedovi okresného súdu zo 17. decembra 2003, ako aj kópiu odpovede
predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť (list sp. zn. Spr. 23235/03 z 22. decembra
2003), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Je pravdou, že svoju žalobu ste podali na tunajšom
súde dňa 27. 12. 2002 a súdny poplatok ste zaplatili na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003.
Dňa 5. 3. 2003 bol rovnopis Vášho návrhu zaslaný na vyjadrenie žalovanej. Jej
stanovisko bolo súdu doručené dňa 27. 3. 2003 a 9. 4. 2003 bolo zaslané Vášmu právnemu
zástupcovi.
Dňa 25. 4. 2003 bol ustanovený notár JUDr. S. telefonicky požiadaný o prerušenie
dedičského konania po nebohom poručiteľovi L. L. a zaslanie predmetného dedičského
spisu. Keďže k doručeniu spisu nedošlo, bol o jeho zaslanie požiadaný opätovne prípisom
zo dňa 19. 6. 2003.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1/ Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil
základné právo B. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2/ Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3/ B. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,-Sk..., ktoré je
Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4/ Okresný súd Košice II je povinný uhradiť B. S. trovy právneho zastúpenia vo výške
9 324,- Sk... na bankový účet advokáta JUDr. J. Č. do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 1. marca 2004 uviedol, že:
„Je pravdou, že konanie o určenie, že dôvody vydedenia neexistujú, ktorého je
sťažovateľka účastníčkou v procesnom postavení žalobkyne v 3. rade, sa vedie na tunajšom
súde od 27. 12. 2002, kedy bola predmetná žaloba súdu doručená. Poplatkovú povinnosť si
žalobcovia nesplnili s podaním návrhu, ako im to ukladá zákon o súdnych poplatkoch, ale
súdny poplatok zaplatili až na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003. Následne bol rovnopis
žaloby doručený na vyjadrenie žalovanej a dňa 9. 4. 2003 stanovisko žalovanej zaslané
právnemu zástupcovi žalobcov.
V dňoch 25. 4. 2003 a 19. 6. 2003 bol notár JUDr. P. S., ktorý bol poverený
prejednaním dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov vyzvaný na predloženie
predmetného dedičského spisu. Dňa 6. 5. 2003 bolo vydané uznesenie o prerušení
dedičského konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 7. 2003.
Z vyššie uvedenej chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že dĺžku
predmetného konania ovplyvnili samotní žalobcovia, ktorí si svoju poplatkovú povinnosť
splnili až na základe výzvy súdu, ale i skutková obtiažnosť sporu, keďže pred rozhodnutím
veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie a tiež enormná zaťaženosť sudcov
tunajšieho súdu, teda aj JUDr. T. V., ktorej je predmetná vec pridelená a v súdnom
oddelení ktorej je 715 nevybavených vecí, z toho je 151 vecí starších ako dva roky...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v označenom konaní
porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02,
I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04,
Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v posudzovanom konaní
nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí obdobia štrnástich mesiacov od nápadu veci
okresnému súdu (27. decembra 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. februára
2004), počas ktorého realizoval okresný súd (v období od januára 2003 do mája, resp. júna
2003) viacero procesných úkonov smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci, považovať
za postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať, ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Aj keď postup okresného súdu v označenom období nebol celkom bez prieťahov, ich
intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nedosiahla úroveň odôvodňujúcu
vyvodiť záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez
zbytočných prieťahov a nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho
postupu okresného súdu, pokiaľ ide o posudzované konanie v nasledujúcom období.
S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup
okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie označených práv sťažovateľky.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2004