Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť PharmDr. Ľ. Z. – Lekáreň Melissa, L., zastúpeného

advokátkou JUDr. J. O., Advokátska kancelária, L., pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok zaručeného v ,

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, ako aj pre porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť PharmDr. Ľ. Z. – Lekáreň Melissa v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia základných práv podľa a

postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

2. Sťažnosť PharmDr. Ľ. Z. – Lekáreň Melissa v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia základného práva podľa

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2004 doručená sťažnosť (z 12. februára 2004) PharmDr. Ľ. Z. – Lekáreň Melissa, L., (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. O., Advokátska kancelária, L., pre

namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“), pre porušenie jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa , ako aj pre porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že sa

9. decembra 2002 návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky

z účtu povinného v peňažnom ústave na okresnom súde domáhal súdneho výkonu

právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu okresného súdu sp. zn.

z 30. septembra 2002. Okresný súd uznesením č. k. -19 z 1. októbra 2003

nariadil na uspokojenie pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného výkon rozhodnutia

prikázaním pohľadávky z účtu povinnej (Všeobecnej zdravotnej poisťovne) v peňažnom

ústave (okresný súd vo veci identicky rozhodol po tom, čo na základe odvolania povinnej

bolo podľa zrušené uznesenie

č. k. -5 zo 16. decembra 2002 vydané súdnym tajomníkom). Uznesenie

okresného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia z 1. októbra 2003 nadobudlo podľa právnej

zástupkyne sťažovateľa právoplatnosť 28. októbra 2003.

Okresný súd následne uznesením č. k. -21 z 30. októbra 2003 vyhlásil

podľa (ďalej len „OSP“) súdny výkon

rozhodnutia za neprípustný z dôvodu, že „v zmysle a

vyplýva, že povinný je klientom Štátnej pokladnice a že prostriedky na jeho účte

nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu (...) a zároveň podľa

odložil uskutočnenie výkonu rozhodnutia“.

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne taktiež uviedol, že po doručení

uznesenia č. k. -21 z 30. októbra 2003 (k doručeniu malo dôjsť 4. novembra

2003) podal proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej lehote podľa

a odvolanie.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne poukázal na § 265

ods. 1 , podľa ktorého sa po nariadení výkonu rozhodnutia predseda senátu postará

o jeho uskutočnenie. Podľa o tom, že uznesenie o nariadení výkonu

rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, súd upovedomí peňažný ústav a toto upovedomenie

doručí peňažnému ústavu do vlastných rúk. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia peňažný

ústav vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného. Podľa právnej zástupkyne sťažovateľa

„ neustanovuje v akej lehote má súd oznámiť peňažnému ústavu

deň právoplatnosti uznesenia. Zo systematického výkladu VI. časti prvej a tretej hlavy

v súlade s vyplýva, že má tak urobiť bez meškania potom, čo uznesenie o nariadení

výkonu nadobudne právoplatnosť. Ak tak neurobí v primeranej lehote, zasiahne významne

do práva oprávneného na uspokojenie jeho pohľadávky. Ak tak neurobí vôbec a zmarí

uskutočnenie nariadeného výkonu rozhodnutia poruší základné zásady Občianskeho

súdneho konania a základné práva občana garantované SR“.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne namietal, že okresný

súd sa postupom v zmysle a v spojení s

neriadil, pretože „neoznámil peňažnému ústavu, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť“,

ale naopak výkon rozhodnutia „vyhlásil za neprípustný a jeho uskutočnenie rozhodnutím

odložil“. Sťažovateľ uviedol, že „zákonnosť a dôvodnosť ďalšieho rozhodnutia je

predmetom konania odvolacieho“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej

právnej zástupkyne namietal, že okresný súd „nerealizovaním aplikácie § 307 ods. 1 a 2

porušil svoju povinnosť vo veci zodpovedne konať. Svojím postupom nezaručil moje

právo na súdnu ochranu. Proti nedodržaniu postupu súdu, ktorý mu ukladá § 307 ods. 1

niet riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku, (...)“. Porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa okresný súd podľa

právnej zástupkyne porušil tým, že „hoci vo veci návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia

po viac ako jednom roku právoplatne rozhodol, keď nariadil výkon rozhodnutia, v ďalšom

štádiu vykonávacieho konania podľa zavinil neodôvodnený prieťah vo

veci a zasiahol do môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.(...) Po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. l. 20 súd ostal bezdôvodne nečinný pokiaľ ide

o realizáciu postupu podľa . Skutočnosť, že peňažný ústav neupovedomil

o právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu

povinného v peňažnom ústave je neospravedlniteľná, je zjavne v rozpore so zákonom,

v rozpore s účelom vykonávacieho konania“. Porušením označených základných práv

zasiahol podľa sťažovateľa okresný súd aj do jeho základného práva vlastniť majetok podľa

.

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Pokiaľ ide o časť sťažnosti týkajúcej sa sťažovateľom namietaného porušenia jeho

základného práva vlastniť majetok ( ) a základného práva na súdnu

ochranu ( ), pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal

z princípu subsidiarity jeho právomoci zakotveného v , v zmysle

ktorého ústavný súd rozhoduje o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa len pokiaľ

o ich ochrane nerozhoduje všeobecný súd.

Zo samotného obsahu sťažnosti, ako aj z k nej pripojených príloh (kópií na vec sa

vzťahujúcich podaní sťažovateľa a súdnych rozhodnutí) vyplýva, že sťažovateľ podal

okresnému súdu 10. novembra 2003 proti uzneseniu okresného súdu z 30. októbra 2003

v časti týkajúcej sa vyhlásenia súdneho výkonu rozhodnutia za neprípustný odvolanie. Dňa

12. novembra 2003 podal sťažovateľ okresnému súdu taktiež odvolanie proti uzneseniu

z 30. októbra 2003 v časti týkajúcej sa odkladu uskutočnenia výkonu rozhodnutia.

Ústavný súd považuje odvolanie ako riadny opravný prostriedok za účinný právny

prostriedok ochrany základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

. Na základe podaného odvolania môže odvolací súd v zmysle zrušiť

napadnuté uznesenie okresného súdu z 30. októbra 2003 a sťažovateľ tak môže dosiahnuť

pokračovanie súdneho výkonu rozhodnutia v predmetnej veci a tým aj ochranu označených

základných práv a slobôd v konaní pred odvolacím súdom, ktorý prihliada aj k namietaným

nedostatkom konania pred súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd v zmysle čl. 127 ods. 1 v spojení

s odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

3. Predmetom zostávajúcej časti sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd

v označenom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v tým, že po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

okresného súdu č. k. -19 z 1. októbra 2003 nepostupoval v zmysle § 307 ods. 1

v spojení s , t. j. neoznámil nadobudnutie právoplatnosti uvedeného uznesenia

o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky príslušnému peňažnému ústavu, ale

„zostal vo veci nečinný“.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , , , , , I. ÚS

38/04).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že uznesenie o nariadení

súdneho výkonu rozhodnutia č. k. -19 z 1. októbra 2003 nadobudlo

právoplatnosť 28. októbra 2003. Od uvedeného okamihu do vydania rozhodnutia o odklade

uskutočnenia výkonu rozhodnutia č. k. -21 z 30. októbra 2003 uplynuli dva dni.

Od vyhlásenia súdneho výkonu rozhodnutia za neprípustný a od rozhodnutia o odklade jeho

uskutočnenia (30. októbra 2003) do podania sťažnosti ústavnému súdu (16. februára 2004)

uplynula doba približne tri a pol mesiaca (v čase rozhodovania ústavného súdu o niečo viac

ako štyri mesiace) pričom do tohto obdobia spadá aj obdobie, keď už vo veci koná odvolací

súd, od rozhodnutia ktorého závisí ďalší postup v posudzovanom konaní. Okresný súd nebol

pritom vo veci nečinný a zákonnosť uznesenia č. k. -21 z 30. októbra 2003,

ktoré je výsledkom jeho postupu, je predmetom posúdenia v odvolacom konaní.

Za týchto okolností nemožno podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu

v posudzovanom konaní (predovšetkým s prihliadnutím k dĺžke namietaného obdobia

prieťahov) považovať za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať, ako „zbytočné

prieťahy v konaní“ v zmysle (obdobne napr. , ,

).

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup

okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti v tejto časti na ďalšie

konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004