Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa

a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 12. mája 2004

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B., zastúpenej

advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v

postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Základné právo obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B., na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2003 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnené podaním z 24. januára 2004)

obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

o návrhu na určenie platnosti právnych úkonov vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -15 zo 4. februára 2004 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

na ďalšie konanie.

V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Prievidza, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením

sp. zn. Spr 337/2004 z 9. februára 2004 a sťažovateľka, zastúpená svojím právnym

zástupcom, stanoviskom z 8. apríla 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka podala okresnému súdu návrh 19. októbra 2001 (proti odporcovi

Ing. E. Č., B., správca konkurznej podstaty úpadcu VESEC, s. r. o., P.) na určenie platnosti

právnych úkonov.

Po vyjadrení odporcu (31. októbra 2001) okresný súd 4. decembra 2001 určil termín

pojednávania na 9. január 2002 a súčasne vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku (zaplatený v kolkoch 11. decembra 2001).

Na pojednávaní konanom 9. januára 2002 za prítomnosti sťažovateľky, jej právneho

zástupcu a právneho zástupcu odporcu, boli vykonané výsluchy účastníkov k predmetu

sporu a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania

navrhnutého účastníkmi.

Právny zástupca sťažovateľky 16. januára 2002 písomne navrhol vypočuť ako svedka

Ing. L. D., štatutárneho zástupcu spoločnosti VESEC, s. r. o.

Okresný súd 25. februára 2002 požiadal Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) o oznámenie termínov zverejnenia uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom

vestníku a na jeho vývesnej tabuli.

Okresný súd 11. apríla 2002 urgoval vyššie požadované na krajskom súde.

Krajský súd 10. mája 2002 oznámil okresnému súdu, že požadované údaje mu už

oznámil 2. apríla 2002 a konkurzný spis sp. zn. je na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“).

Podľa úradného záznamu z 28. júna 2002 bolo na krajskom súde zistené,

že konkurzný spis je ešte stále na GP SR.

Okresný súd 11. júla 2002 opätovne žiadal krajský súd o oznámenie požadovaných

údajov a o doručenie uznesení o vyhlásení konkurzu s doložkou právoplatnosti (predmetné

údaje a dokumenty sa na žiadnom oddelení okresného súdu nenachádzali).

Krajský súd požadované údaje a dokumenty predložil okresnému súdu 26. septembra

2002.

Opatrením predsedníčky okresného súdu z 27. decembra 2002 bola z dôvodu

dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne (od 23. septembra 2002) a jej nástupu na

materskú dovolenku vec pridelená náhodným výberom inému sudcovi (Mgr. Š.).

Po návrate z materskej dovolenky bola vec od 4. septembra 2003 opätovne

vybavovaná zákonnou sudkyňou JUDr. J. S.

Okresný súd 8. decembra 2003 predvolal účastníkov na pojednávanie s termínom

12. január 2004. Súčasne si vyžiadal aktuálny výpis z obchodného registra vedeného

Okresným súdom Trenčín týkajúci sa spoločnosti VESEC, s. r. o. (výpis predložený

29. decembra 2003).

Dňa 22. decembra 2003 boli poštou vrátené ako nedoručené predvolania (v odbernej

lehote neprevzaté) na pojednávanie pre sťažovateľku a odporcu.

Sťažovateľka 8. januára 2004 doplnila dôkazy o ďalší písomný materiál.

Dňa 9. januára 2004 bol daný pokyn pre súdnu kanceláriu, aby telegraficky oznámila

účastníkom zmenu termínu pojednávania z 12. januára 2004 na 15. január 2004.

Sťažovateľka 12. januára 2004 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (kolízia

termínov u jej právneho zástupcu).

Podľa úradného záznamu zo 14. januára 2004 bola na krajskom súde zistená aktuálna

adresa odporcu.

Pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie stanovené na 15. január 2004

odročené na 2. február 2004.

Na pojednávaní konanom 2. februára 2004 za prítomnosti sťažovateľky a právnych

zástupcov účastníkov boli oznámené výsledky vykonaného dokazovania a bol vypočutý

svedok Ing. L. D. (konateľ spoločnosti VESEC, s. r. o.). Právny zástupca sťažovateľky

žiadal poskytnúť lehotu na podanie návrhu na rozšírenie žaloby o neplatnosť ďalšej zmluvy

uzatvorenej odporcom so spoločnosťou YAZAKI DEBNAR SLOVAKIA, s. r. o., P.

12. apríla 2001. Odporca žiadal rozšírený návrh vylúčiť na samostatné konanie.

Právny zástupca sťažovateľky 9. februára 2004 predložil doplnenie návrhu

a listinných dôkazov.

Od 12. do 18. marca 2004 bol súdny spis sp. zn. na ústavnom súde.

Okresný súd 28. apríla 2004 predvolal účastníkov konania na pojednávanie

stanovené na 20. máj 2004.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...)“.

2. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených základných práv, priznal jej „primeranú náhradu vo výške podľa rozhodnutia

ústavného súdu“, zaviazal okresný súd „uhradiť škodu spôsobenú prieťahmi v konaní ... vo

výške 50 000 Sk“, a priznal jej trovy konania (ktoré bližšie nešpecifikovala).

Sťažovateľka uviedla, že „Od 9. 1. 2002 ku dňu tohto podania ...“ (t. j. 17. decembra

2003) „... Okresný súd v Prievidzi v predmetnej právnej veci ďalej nekonal ... Dňa

9. 1. 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, avšak od 9. 1. 2002 vykazujeme nečinnosť

prvostupňového pojednávacieho súdu ..., na základe čoho vo veci samej sa neuskutočnilo

žiadne konanie, nie sme vyzvaní k žiadnym právnym úkonom a nemáme možnosť vyjadriť sa

ku všetkým dôkazom, ktoré v predmetnej právnej veci sa v dôsledku nečinnosti môžu

vyskytnúť“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Okresnému súdu v Prievidzi bolo dostatočne známe,

že zákonná sudkyňa bola najskôr práceneschopná od 23 .9. 2002 a následne čerpala

materskú dovolenku, pričom podanie na Okresný súd v Prievidzi bolo podané dňa

19. 10 .2001 a Okresnému súdu v Prievidzi bolo známe, že aj z týchto dôvodov nebude môcť

súd riadne konať a následne rozhodnúť a okresný súd neurobil a neprijal žiadne opatrenia,

ktorými by zabránil vzniku uvedenej situácie.

Sťažovatelia majú za to, že zabrániť zbytočným prieťahom bolo možné napr. tým, že

by bola vec pridelená ďalšiemu sudcovi, keďže okresnému súdu bolo známe, že dlhodobá

práceneschopnosť a materská dovolenka nedovolia súdu rozhodnúť vo veci bez prieťahov“.

3. Predsedníčka okresného súdu v už vyššie citovanom vyjadrení k sťažnosti

vykonala chronologický výpočet jednotlivých úkonov súdu v predmetnom konaní,

z ktorého, ako uviedla vyplýva, že „... vo veci sa vyskytli medzi jednotlivými úkonmi dlhšie

časové odstupy z dôvodu dlhodobej PN zákonnej sudkyne JUDr. J. S. Táto bola PN od

2 .9. 2002 do 19. 2. 2003, kedy nastúpila materskú dovolenku, z ktorej sa vrátila 2 .9 .2003.

Keď práceneschopnosť zákonnej sudkyne trvala viac ako tri mesiace bola jej vec odňatá

a pridelená na vybavenie Mgr. Š. Táto sudkyňa vo veci nekonala osem mesiacov, čo

vysvetľujem tým, že v uvedenom období nastúpila ďalšia sudkyňa na materskú dovolenku,

druhá bola dočasne pridelená na výkon funkcie na KS v Trenčíne. I veci týchto sudkýň boli

prerozdeľované medzi ostatných sudcov vybavujúcich občiansko-právnu agendu. Dňa

4.9.2004 (zrejme má byť 2003) sa JUDr. S. vrátila z materskej dovolenky, postupne začala

vybavovať jej zverenú agendu a vo veci plynule koná.

Z uvedeného preto vyplýva, že časové obdobie od nápadu veci do 27. 12. 2002 a od

4. 9. 2003 nemožno vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní o porušenie práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote, pretože sa vo veci konalo.

Dobu ôsmich mesiacov, v ktorých súd nevykonal žiaden úkon vysvetľujem vyššie

popísanými dôvodmi“.

4. Právny zástupca vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že

„Vyjadrenie Okresného súdu v Prievidzi, ktoré mi bolo doručené... potvrdzuje

sťažovateľovu dôvodnosť podania sťažnosti“.

5. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil opakovane názor, podľa

ktorého je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(t. j. aj rozhodnutia všeobecných súdov). Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára

právna istota.

6. Predmetom konania pred okresným súdom je sťažovateľkin návrh na určenie

platnosti právnych úkonov (súvisiacich so zmluvou o prenájme nebytových priestorov

zo z 15. januára 2001 uzavretej medzi VESEC, s. r. o., P. a obchodnou spoločnosťou

VESEC GROUP, s. r. o., P. a dodatkami č. 1 až 3 k tejto zmluve) a v rámci rozšíreného

návrhu v prípade jeho pripustenia aj rozhodovanie o neplatnosti zmluvy o nájme

nebytových priestorov z 1. apríla 2201 uzatvorenej medzi nájomcom YAZAKI DEBNAR

SLOVAKIA, s. r. o., P. a prenajímateľom VESEC, s. r. o. v konkurze, P.

7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníka konania a postup súdu. Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

7.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy

aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Ako to je vyššie uvedené, predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod

sp. zn. je rozhodovanie o návrhu na určenie platnosti právnych úkonov, resp.

neplatnosti zmluvy o nájme, ktoré podľa názoru ústavného súdu nepredstavuje právne

zložitú (z hľadiska právnej úpravy a jej aplikácie) a ani fakticky komplikovanú

problematiku.

7.2. Pri posudzovaní podľa kritéria „správanie sťažovateľky“ v preskúmavanej veci

ústavný súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov mohlo dôjsť v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

7.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale

vychádzal z komplexného posúdenia priebehu predmetného súdneho konania

s prihliadnutím na predmet sporu, jeho právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku

konania.

Ako to z vyššie vykonaného chronologického prehľadu priebehu konania

v predmetnej veci vyplýva (pozri II. časť odôvodnenia), okresný súd vo veci od jej nápadu

plynulo konal a v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečoval dôkazný materiál na

rozhodnutie vo veci samej (vytýčil štyri a doteraz vykonal dve pojednávania, zadovažoval

písomné dokumenty a potrebné informácie).

Po onemocnení zákonnej sudkyne (od 23. septembra 2002) a jej nástupe na materskú

dovolenku pridelila predsedníčka okresného súdu opatrením z 27. decembra 2002

predmetnú vec inej sudkyni. Po návrate zákonnej sudkyne (4. septembra 2003) z materskej

dovolenky táto 8. decembra 2003... predvolala účastníkov konania na pojednávanie

stanovené na 12. január 2004.

Obdobia od 23. septembra 2002 (začiatok dlhodobej práceneschopnosti zákonnej

sudkyne a následný nástup na materskú dovolenku) do 27. decembra 2002, keď

predsedníčka okresného súdu svojím opatrením odňala vec zákonnej sudkyni a pridelila ju

náhodným výberom na vybavenie novej zákonnej sudkyni Mgr. Š. (t. j. obdobie troch

mesiacov), a od 4. septembra 2003 (návrat pôvodnej zákonnej sudkyne z materskej

dovolenky) do 8. decembra 2003, keď bolo vytýčené pojednávanie na 12. január 2004

(t. j. obdobie troch mesiacov), možno podľa názoru ústavného súdu považovať za primerané

okolnostiam prípadu.

Podľa názoru ústavného súdu je obdobie od 30. decembra 2002, keď bola vec

pridelená inej sudkyni do návratu zákonnej sudkyne z materskej dovolenky 4. septembra

2003, po odpočítaní cca troch mesiacov, ktoré považuje ústavný súd za primeranú dobu na

naštudovanie novopridelených súdnych spisov, jediným významným obdobím nečinnosti

okresného súdu trvajúcim približne päť mesiacov, na ktoré je potrebné prihliadnuť

z hľadiska jeho vplyvu na doterajšiu dĺžku konania.

7.4. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, ).

Ústavný súd konštatujúc doterajší v zásade plynulý priebeh konania, vychádzajúc

z vyššie citovaných právnych názorov, ako aj skutočnosti, že do podania sťažnosti

(21. novembra 2003) trvalo konanie dvadsaťpäť mesiacov, po komplexnom zhodnotení

celého priebehu konania s prihliadnutím na predmet sporu, jeho právnu úpravu a vplyv

(dopad) konania na postavenie jeho účastníkov (sťažovateľky), ako aj na skutočnosť, že po

návrate zákonnej sudkyne z materskej dovolenky sa vo veci plynulo koná, nepovažuje

označenú nečinnosť súdu v trvaní piatich mesiacov s prihliadnutím na priebeh celého

konania za také konanie, ktorým by bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

.

7.5. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, tak ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažovateľkou označené základné právo

postupom okresného súdu porušené nebolo.

8. Keďže priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a prikázanie okresnému

súdu, aby vo veci konal, je viazané na výrok ústavného súdu o namietanom porušení

označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd

sa preto pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

9. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2004