Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 20/04
PDF · 206.54 KB
No categories available
I. ÚS 20/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 20/04-38
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa
a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 12. mája 2004
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B., zastúpenej
advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 147/01 a takto
r o z h o d o l :
Základné právo obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B., na prerokovanie
jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 147/01
p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra
2003 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnené podaním z 24. januára 2004)
obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej aj „okresný súd“) v konaní
o návrhu na určenie platnosti právnych úkonov vedenom pod sp. zn. 16 C 147/01.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 20/04-15 zo 4. februára 2004 prijal podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 147/01
na ďalšie konanie.
V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu
k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: Okresný súd Prievidza, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením
sp. zn. Spr 337/2004 z 9. februára 2004 a sťažovateľka, zastúpená svojím právnym
zástupcom, stanoviskom z 8. apríla 2004.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 147/01
ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľka podala okresnému súdu návrh 19. októbra 2001 (proti odporcovi
Ing. E. Č., B., správca konkurznej podstaty úpadcu VESEC, s. r. o., P.) na určenie platnosti
právnych úkonov.
Po vyjadrení odporcu (31. októbra 2001) okresný súd 4. decembra 2001 určil termín
pojednávania na 9. január 2002 a súčasne vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku (zaplatený v kolkoch 11. decembra 2001).
Na pojednávaní konanom 9. januára 2002 za prítomnosti sťažovateľky, jej právneho
zástupcu a právneho zástupcu odporcu, boli vykonané výsluchy účastníkov k predmetu
sporu a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania
navrhnutého účastníkmi.
Právny zástupca sťažovateľky 16. januára 2002 písomne navrhol vypočuť ako svedka
Ing. L. D., štatutárneho zástupcu spoločnosti VESEC, s. r. o.
Okresný súd 25. februára 2002 požiadal Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) o oznámenie termínov zverejnenia uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom
vestníku a na jeho vývesnej tabuli.
Okresný súd 11. apríla 2002 urgoval vyššie požadované na krajskom súde.
Krajský súd 10. mája 2002 oznámil okresnému súdu, že požadované údaje mu už
oznámil 2. apríla 2002 a konkurzný spis sp. zn. 9 K 319/00 je na Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“).
Podľa úradného záznamu z 28. júna 2002 bolo na krajskom súde zistené,
že konkurzný spis je ešte stále na GP SR.
Okresný súd 11. júla 2002 opätovne žiadal krajský súd o oznámenie požadovaných
údajov a o doručenie uznesení o vyhlásení konkurzu s doložkou právoplatnosti (predmetné
údaje a dokumenty sa na žiadnom oddelení okresného súdu nenachádzali).
Krajský súd požadované údaje a dokumenty predložil okresnému súdu 26. septembra
2002.
Opatrením predsedníčky okresného súdu z 27. decembra 2002 bola z dôvodu
dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne (od 23. septembra 2002) a jej nástupu na
materskú dovolenku vec pridelená náhodným výberom inému sudcovi (Mgr. Š.).
Po návrate z materskej dovolenky bola vec od 4. septembra 2003 opätovne
vybavovaná zákonnou sudkyňou JUDr. J. S.
Okresný súd 8. decembra 2003 predvolal účastníkov na pojednávanie s termínom
12. január 2004. Súčasne si vyžiadal aktuálny výpis z obchodného registra vedeného
Okresným súdom Trenčín týkajúci sa spoločnosti VESEC, s. r. o. (výpis predložený
29. decembra 2003).
Dňa 22. decembra 2003 boli poštou vrátené ako nedoručené predvolania (v odbernej
lehote neprevzaté) na pojednávanie pre sťažovateľku a odporcu.
Sťažovateľka 8. januára 2004 doplnila dôkazy o ďalší písomný materiál.
Dňa 9. januára 2004 bol daný pokyn pre súdnu kanceláriu, aby telegraficky oznámila
účastníkom zmenu termínu pojednávania z 12. januára 2004 na 15. január 2004.
Sťažovateľka 12. januára 2004 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (kolízia
termínov u jej právneho zástupcu).
Podľa úradného záznamu zo 14. januára 2004 bola na krajskom súde zistená aktuálna
adresa odporcu.
Pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie stanovené na 15. január 2004
odročené na 2. február 2004.
Na pojednávaní konanom 2. februára 2004 za prítomnosti sťažovateľky a právnych
zástupcov účastníkov boli oznámené výsledky vykonaného dokazovania a bol vypočutý
svedok Ing. L. D. (konateľ spoločnosti VESEC, s. r. o.). Právny zástupca sťažovateľky
žiadal poskytnúť lehotu na podanie návrhu na rozšírenie žaloby o neplatnosť ďalšej zmluvy
uzatvorenej odporcom so spoločnosťou YAZAKI DEBNAR SLOVAKIA, s. r. o., P.
12. apríla 2001. Odporca žiadal rozšírený návrh vylúčiť na samostatné konanie.
Právny zástupca sťažovateľky 9. februára 2004 predložil doplnenie návrhu
a listinných dôkazov.
Od 12. do 18. marca 2004 bol súdny spis sp. zn. 16 C 147/01 na ústavnom súde.
Okresný súd 28. apríla 2004 predvolal účastníkov konania na pojednávanie
stanovené na 20. máj 2004.
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa odseku 2 citovaného článku ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...)“.
2. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie
označených základných práv, priznal jej „primeranú náhradu vo výške podľa rozhodnutia
ústavného súdu“, zaviazal okresný súd „uhradiť škodu spôsobenú prieťahmi v konaní ... vo
výške 50 000 Sk“, a priznal jej trovy konania (ktoré bližšie nešpecifikovala).
Sťažovateľka uviedla, že „Od 9. 1. 2002 ku dňu tohto podania ...“ (t. j. 17. decembra
2003) „... Okresný súd v Prievidzi v predmetnej právnej veci ďalej nekonal ... Dňa
9. 1. 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, avšak od 9. 1. 2002 vykazujeme nečinnosť
prvostupňového pojednávacieho súdu ..., na základe čoho vo veci samej sa neuskutočnilo
žiadne konanie, nie sme vyzvaní k žiadnym právnym úkonom a nemáme možnosť vyjadriť sa
ku všetkým dôkazom, ktoré v predmetnej právnej veci sa v dôsledku nečinnosti môžu
vyskytnúť“.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Okresnému súdu v Prievidzi bolo dostatočne známe,
že zákonná sudkyňa bola najskôr práceneschopná od 23 .9. 2002 a následne čerpala
materskú dovolenku, pričom podanie na Okresný súd v Prievidzi bolo podané dňa
19. 10 .2001 a Okresnému súdu v Prievidzi bolo známe, že aj z týchto dôvodov nebude môcť
súd riadne konať a následne rozhodnúť a okresný súd neurobil a neprijal žiadne opatrenia,
ktorými by zabránil vzniku uvedenej situácie.
Sťažovatelia majú za to, že zabrániť zbytočným prieťahom bolo možné napr. tým, že
by bola vec pridelená ďalšiemu sudcovi, keďže okresnému súdu bolo známe, že dlhodobá
práceneschopnosť a materská dovolenka nedovolia súdu rozhodnúť vo veci bez prieťahov“.
3. Predsedníčka okresného súdu v už vyššie citovanom vyjadrení k sťažnosti
vykonala chronologický výpočet jednotlivých úkonov súdu v predmetnom konaní,
z ktorého, ako uviedla vyplýva, že „... vo veci sa vyskytli medzi jednotlivými úkonmi dlhšie
časové odstupy z dôvodu dlhodobej PN zákonnej sudkyne JUDr. J. S. Táto bola PN od
2 .9. 2002 do 19. 2. 2003, kedy nastúpila materskú dovolenku, z ktorej sa vrátila 2 .9 .2003.
Keď práceneschopnosť zákonnej sudkyne trvala viac ako tri mesiace bola jej vec odňatá
a pridelená na vybavenie Mgr. Š. Táto sudkyňa vo veci nekonala osem mesiacov, čo
vysvetľujem tým, že v uvedenom období nastúpila ďalšia sudkyňa na materskú dovolenku,
druhá bola dočasne pridelená na výkon funkcie na KS v Trenčíne. I veci týchto sudkýň boli
prerozdeľované medzi ostatných sudcov vybavujúcich občiansko-právnu agendu. Dňa
4.9.2004 (zrejme má byť 2003) sa JUDr. S. vrátila z materskej dovolenky, postupne začala
vybavovať jej zverenú agendu a vo veci plynule koná.
Z uvedeného preto vyplýva, že časové obdobie od nápadu veci do 27. 12. 2002 a od
4. 9. 2003 nemožno vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní o porušenie práva
na prerokovanie veci v primeranej lehote, pretože sa vo veci konalo.
Dobu ôsmich mesiacov, v ktorých súd nevykonal žiaden úkon vysvetľujem vyššie
popísanými dôvodmi“.
4. Právny zástupca vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že
„Vyjadrenie Okresného súdu v Prievidzi, ktoré mi bolo doručené... potvrdzuje
sťažovateľovu dôvodnosť podania sťažnosti“.
5. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil opakovane názor, podľa
ktorého je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(t. j. aj rozhodnutia všeobecných súdov). Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára
právna istota.
6. Predmetom konania pred okresným súdom je sťažovateľkin návrh na určenie
platnosti právnych úkonov (súvisiacich so zmluvou o prenájme nebytových priestorov
zo z 15. januára 2001 uzavretej medzi VESEC, s. r. o., P. a obchodnou spoločnosťou
VESEC GROUP, s. r. o., P. a dodatkami č. 1 až 3 k tejto zmluve) a v rámci rozšíreného
návrhu v prípade jeho pripustenia aj rozhodovanie o neplatnosti zmluvy o nájme
nebytových priestorov z 1. apríla 2201 uzatvorenej medzi nájomcom YAZAKI DEBNAR
SLOVAKIA, s. r. o., P. a prenajímateľom VESEC, s. r. o. v konkurze, P.
7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka konania a postup súdu. Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
7.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy
aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.
Ako to je vyššie uvedené, predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod
sp. zn. 16 C 147/01 je rozhodovanie o návrhu na určenie platnosti právnych úkonov, resp.
neplatnosti zmluvy o nájme, ktoré podľa názoru ústavného súdu nepredstavuje právne
zložitú (z hľadiska právnej úpravy a jej aplikácie) a ani fakticky komplikovanú
problematiku.
7.2. Pri posudzovaní podľa kritéria „správanie sťažovateľky“ v preskúmavanej veci
ústavný súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov mohlo dôjsť v tomto konaní
k zbytočným prieťahom.
7.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale
vychádzal z komplexného posúdenia priebehu predmetného súdneho konania
s prihliadnutím na predmet sporu, jeho právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku
konania.
Ako to z vyššie vykonaného chronologického prehľadu priebehu konania
v predmetnej veci vyplýva (pozri II. časť odôvodnenia), okresný súd vo veci od jej nápadu
plynulo konal a v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečoval dôkazný materiál na
rozhodnutie vo veci samej (vytýčil štyri a doteraz vykonal dve pojednávania, zadovažoval
písomné dokumenty a potrebné informácie).
Po onemocnení zákonnej sudkyne (od 23. septembra 2002) a jej nástupe na materskú
dovolenku pridelila predsedníčka okresného súdu opatrením z 27. decembra 2002
predmetnú vec inej sudkyni. Po návrate zákonnej sudkyne (4. septembra 2003) z materskej
dovolenky táto 8. decembra 2003... predvolala účastníkov konania na pojednávanie
stanovené na 12. január 2004.
Obdobia od 23. septembra 2002 (začiatok dlhodobej práceneschopnosti zákonnej
sudkyne a následný nástup na materskú dovolenku) do 27. decembra 2002, keď
predsedníčka okresného súdu svojím opatrením odňala vec zákonnej sudkyni a pridelila ju
náhodným výberom na vybavenie novej zákonnej sudkyni Mgr. Š. (t. j. obdobie troch
mesiacov), a od 4. septembra 2003 (návrat pôvodnej zákonnej sudkyne z materskej
dovolenky) do 8. decembra 2003, keď bolo vytýčené pojednávanie na 12. január 2004
(t. j. obdobie troch mesiacov), možno podľa názoru ústavného súdu považovať za primerané
okolnostiam prípadu.
Podľa názoru ústavného súdu je obdobie od 30. decembra 2002, keď bola vec
pridelená inej sudkyni do návratu zákonnej sudkyne z materskej dovolenky 4. septembra
2003, po odpočítaní cca troch mesiacov, ktoré považuje ústavný súd za primeranú dobu na
naštudovanie novopridelených súdnych spisov, jediným významným obdobím nečinnosti
okresného súdu trvajúcim približne päť mesiacov, na ktoré je potrebné prihliadnuť
z hľadiska jeho vplyvu na doterajšiu dĺžku konania.
7.4. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
Ústavný súd konštatujúc doterajší v zásade plynulý priebeh konania, vychádzajúc
z vyššie citovaných právnych názorov, ako aj skutočnosti, že do podania sťažnosti
(21. novembra 2003) trvalo konanie dvadsaťpäť mesiacov, po komplexnom zhodnotení
celého priebehu konania s prihliadnutím na predmet sporu, jeho právnu úpravu a vplyv
(dopad) konania na postavenie jeho účastníkov (sťažovateľky), ako aj na skutočnosť, že po
návrate zákonnej sudkyne z materskej dovolenky sa vo veci plynulo koná, nepovažuje
označenú nečinnosť súdu v trvaní piatich mesiacov s prihliadnutím na priebeh celého
konania za také konanie, ktorým by bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa
7.5. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, tak ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažovateľkou označené základné právo
postupom okresného súdu porušené nebolo.
8. Keďže priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a prikázanie okresnému
súdu, aby vo veci konal, je viazané na výrok ústavného súdu o namietanom porušení
označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd
sa preto pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľky nezaoberal.
9. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,
ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej návrhom na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2004