Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 465/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.,

Kalinčiakova 805, Vranov nad Topľou, zastúpenej advokátkou kanceláriou

BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Bizoň, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.,

Kalinčiakova 805, Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 20. decembra 2013 návrh na zápis

zmeny zapísaných údajov obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s. r. o.,

Kalinčiakova 805, Vranov nad Topľou. Okresný súd ako registrový súd nevykonal

v zákonom ustanovenej lehote zapísanie požadovaných zmien a ani v zákonom ustanovenej

lehote neoznámil odmietnutie vykonania zapísania zmien.

3. Sťažovateľka ďalej okrem iného uvádza:

«Po niekoľkých týždňoch od podania Návrhu mi bola poskytnutá telefonická

informácia, že Návrh na zmenu zapísaných údajov bol doručený Okresnému súdu Prešov

dňa 27.12.2013 a bol pridelený na rozhodnutie vyššiemu súdnemu úradníkovi

. Zároveň mi bolo oznámené, že o Návrhu nie je možné rozhodnúť z dôvodu iného

prebiehajúceho súdneho konania. Do dnešného dňa mi nebolo doručené žiadne rozhodnutie

o Návrhu, a to vrátane prerušenia konania o ňom.

Následne mi bola poskytnutá informácia, že súdny spis bol odoslaný Najvyššiemu

súdu SR v rámci konania o mimoriadnom dovolaní vedenom pod sp. zn. .

Je však zrejmé, že sa Návrh na Okresnom súde nachádzal podstatne dlhšie ako dva

pracovné dni. Predmetné konanie na Najvyššom súde SR bolo právoplatne skončené dňa

30.06.2015, pričom spis bol následne bezodkladne v súlade s informáciami, ktoré mi

poskytol Najvyšší súd SR, doručený späť na Okresný súd Prešov.

Dňa 08.03.2016 som prostredníctvom svojho právneho zástupcu opäť kontaktoval

Obchodný register Okresného súdu Prešov, ktorého zamestnankyňa mi oznámila, že súdny

spis sa naďalej nachádza na Najvyššom súde SR. Spisová kancelária Najvyššieho súdu SR

ma dňa 09.03.2016 informovala, že uvedená informácia nie je pravdivá, pretože súdny spis

bol Okresnému súdu Prešov doručený už v júli 2015.

Zamestnankyňa Okresného súdu Prešov spätne potvrdila informáciu, že súdny spis

bol na tunajší súd v júli 2015 doručený, v decembri 2015 mal byť opäť zaslaný na Najvyšší

súd SR. Dôvod, na základe ktorého nebolo o Návrhu rozhodnuté v čase od júla do decembra

2015, zamestnankyňa nevedela vysvetliť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som opätovne kontaktoval Najvyšší súd SR,

ktorý mi dňa 14.03.2016 oznámil, že boli skontrolované oba spisy, na ktoré sa odvolával

Okresný súd Prešov, ani v jednom zo spisov sa však súdny spis, ktorého predmetom

je Návrh, nenachádza.

Dňa 22.03.2016 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu proti porušovaniu

môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. O vybavení sťažnosti som bol

upovedomený listom Okresného súdu zo dňa 20.04.2016, sp. zn. Spr 2238/2016. Medzi

zásadné okolnosti patrí aj skutočnosť, že som predsedovi Okresného súdu v ods. 11

sťažnosti vysvetlil, že dokonca nemám vedomosť ani o tom, kde sa súdny spis nachádza.

Po mesiaci od podania sťažnosti mi predseda Okresného súdu oznámil, že „nie je

možné dodržať lehotu 30 dní na vybavenie sťažnosti z dôvodu nemožnosti zabezpečenia

podkladov na jej riadne vybavenie“. Z listu nevyplýva, aké prekážky majú v tejto veci

existovať a najmä z akého dôvodu nie je možné zabezpečiť potrebné podklady, ani ktoré

podklady chýbajú. Opakovane zdôrazňujem, že uvedené neurčité upovedomenie mi bolo

zaslané až po mesiaci, pričom mám za to, že uvedeným spôsobom bolo možné sťažnosť

„vybaviť" obratom.

Dovoľujem si dať Ústavnému súdu SR do pozornosti, že v inej mojej registrovej veci

Okresný súd konal, a to vo veci o zrušenie spoločnosti vedenej pod sp. zn. .

V tejto veci bol nezákonnou osobou , ktorý sa vydával za môjho konateľa

a spoločníka, bez môjho vedomia podaný návrh na zrušenie spoločnosti. Okresný súd

odo mňa vyžiadal späťvzatie návrhu (po deviatich rokoch od jeho podania, keďže som však

o podanom návrhu nemal vedomosť, nemohol som v danej veci žiadnym spôsobom

postupovať). Dňa 08.01.2016 Okresný súd uvedené konanie zastavil, o čom mi uznesenie

doručil dňa 29.04.2016. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu v inej veci Okresný súd konal,

avšak v tomto konaní postupovať odmieta.»

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s.r.o. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

II. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

III. Obchodnej spoločnosti HERMES TRADE, s.r.o. priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,00 €, ktoré jej je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti HERMES TRADE,

s.r.o. trovy konania v sume 363,79 EUR na účet advokátskej kancelárie

BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20, § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že nekonaním okresného súdu

o zapísanie zmien spoločnosti do obchodného registra v zákonom ustanovených lehotách

došlo k porušeniu jej základného práva podľa , a listiny, ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 38 ods. 2 každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Zo spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho ústavný súd zistil, že ešte

pred podaním návrhu sťažovateľky (27. decembra 2013) na zapísanie zmien v obchodnom

registri bol 3. októbra 2013 predmetný registrový spis zapožičaný Okresnej prokuratúre

Prešov k číslu Pc 61/13-3 na jej žiadosť. Uvedený registrový spis bol okresnému súdu

vrátený 3. augusta 2015 spolu s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. júna 2015. Predmetný registrový

spis sťažovateľky bol zapožičaný 13. novembra 2015 aj Krajskej prokuratúre v Prešove

k číslu Kc 166/15/7700-6 na základe jej žiadosti a okresnému súdu bol vrátený 1. decembra

2015.

Na základe podania mimoriadneho opravného prostriedku v konaní vedenom

pod sp. zn. bol predmetný registrový spis sťažovateľky predložený

najvyššiemu súdu, ktorý ho prevzal 17. decembra 2015.

Registrový spis spolu s uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. júna 2016 bol okresnému súdu vrátený 27. júla 2016.

Z oznámenia okresného súdu z 23. mája 2017 vyplýva, že okresný súd odmietol

vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu podaného sťažovateľkou ešte

27. decembra 2013.

13. K otázke prieťahov v konaní ústavný súd už vyslovil, že pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v a obdobne aj v dohovoru je pojmom

autonómnym, ktorý sa v zásade viaže na konanie orgánov verejnej moci pri ich

rozhodovacej činnosti o základných právach a slobodách fyzických osôb a právnických

osôb.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci.

14. Podľa judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ).

15. Ak ústavný súd zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. ).

16. Podľa v znení platnom do 30. júna 2016

(ďalej aj „OSP“) – systematicky zaradeného do siedmej časti pod nadpisom „Iná činnosť

súdu“ – súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov,

výmaz zapísaných údajov a ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona

[( o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“)].

17. Podľa § 1 písm. c) zákona o obchodnom registri tento zákon upravuje postup

pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze

zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“).

18. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení je registrácia údajov

v obchodom registri inou činnosťou súdu a nemá teda povahu občianskeho súdneho

konania, pričom sa na registráciu nevzťahuje ( zákona

o obchodnom registri).

19. Ústavný súd konštatuje, že registrový spis sťažovateľky po podaní návrhu

na zápis zmeny zapísaných údajov (27. december 2013) sa takmer nepretržite na základe

dožiadaní nachádzal u orgánov činných v trestnom konaní (Okresná prokuratúra Prešov,

Krajská prokuratúra v Prešove) a taktiež na najvyššom súde, ktorý rozhodoval o podanom

mimoriadnom prostriedku v konaní súvisiacom s napadnutým konaním.

Berúc do úvahy uvedené ústavný súd navyše poznamenáva, že v čase keď rozhoduje

o podanej sťažnosti, okresný súd už 23. mája 2017 oznámil, že odmieta vykonať zmenu

zapísaných údajov na základe návrhu podaného sťažovateľkou 27. decembra 2013.

20. Na základe uvedeného berúc do úvahy okolnosti danej veci ústavný súd uzavrel,

že namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní neboli porušené

sťažovateľkou označené práva a preto sťažnosť podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

21. Ústavný súd nad rámec poukazuje aj na svoje uznesenie sp. zn.

zo 7. októbra 2009, podľa ktorého pri iných činnostiach súdu nemôže dôjsť k porušeniu

právnej istoty, lebo všeobecný súd nerozhoduje o základných právach a slobodách, ale

„vykonáva zápis“, „prijíma do úschovy“, „vydá osvedčenie o európskom exekučnom

titule“, teda deklaruje existujúce právne skutočnosti, avšak o nich v tomto osobitnom

administratívnom type konania nerozhoduje. Keďže o nich nerozhoduje, nemôže ani narušiť

princíp právnej istoty, ktorý sa viaže iba na meritórne rozhodovanie.

Sťažovateľka namietala vykonanie takejto inej činnosti súdu, teda zápisu v určitej

lehote ustanovenej osobitným právnym predpisom.

22. Ústavný súd už v inom svojom rozhodnutí () zaujal stanovisko

k otázke lehôt v konaní, keď uviedol, že pri ich skúmaní je potrebné sa zaoberať

aj ich účelom a charakterom.

23. Pri takomto skúmaní možno lehoty ustanovené na úkony registrácie

v obchodnom registri považovať za lehoty procesnoprávne.

S takýmito lehotami, keďže sa neviažu na rozhodovanie v merite veci o základných

právach a slobodách, ale len deklarujú už meritórne rozhodnuté právne skutočnosti,

nemožno viazať ani princíp právnej istoty vykonať deklaráciu vzťahov v určitej

procesnoprávnej lehote.

Inými slovami, princíp právnej istoty nemôže byť narušený nedodržaním

procesnoprávnej lehoty, keď všeobecný súd nerozhoduje o základných právach a slobodách

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale len deklaruje vykonanie administratívnych

úkonov.

24. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní, ktoré namietala,

nenachádzala v právnej neistote, preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu ,

čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nekonaním okresného súdu pri výkone jeho

inej činnosti, než je výkon súdnej právomoci.

25. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd mohol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

odmietnuť aj z tohto dôvodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017