Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 218/03
PDF · 241.99 KB
No categories available
I. ÚS 218/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 218/03-34
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa
a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 20. mája 2004
prerokoval prijatú sťažnosť L. V., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., Advokátska
kancelária, B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 138/01 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01 p o r u š i l
základné právo L. V., Ž., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. L. V., Ž., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom
dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. L. V., Ž., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 040 Sk
(slovom šestnásťtisícštyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III
povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. Z., Advokátska kancelária, B., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 10. decembra 2003 č. k. I. ÚS 218/03-14 prijal na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť L. V., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv žiada, aby ústavný súd
prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu aj primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu proti M. W. a E. W. (ďalej len „žalovaní“)
o zaplatenie 1 718 479,40 Sk pôvodne podanú Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) 5. júla 2001, ktorá bola okresnému súdu postúpená z dôvodu vecnej
príslušnosti na ďalšie konanie 10. septembra 2001.
Okresný súd uznesením z 22. novembra 2001 nariadil predbežné opatrenie podľa
návrhu sťažovateľa.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2002, ktoré však 22. januára 2002
„zrušil“ na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Žalovaní podali proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia odvolanie
28. januára 2002, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 16 Co 166/02-86
z 19. augusta 2002.
Krajský súd toto uznesenie doručil okresnému súdu 24. septembra 2002. Na žiadosti
sťažovateľa o vytýčenie pojednávania, ktoré doručil okresnému súdu 24. júla 2002,
28. novembra 2002 a 4. marca 2003, okresný súd nereagoval.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Vzhľadom na to, že od podania žaloby v júli v roku
2001 uplynuli viac ako 2 roky, podal sťažovateľ dňa 17. 07. 2003 sťažnosť na prieťahy
v konaní k rukám predsedu Okresného súdu Bratislava III (...) Ani na túto sťažnosť na
prieťahy v konaní sťažovateľ do dnešného dňa odpoveď z Okresného súdu Bratislava III
neobdržal“.
Napokon sťažovateľ uviedol, že „(...) od odročenia pôvodne vytýčeného
pojednávania na deň 08. 02. 2002 Okresný súd Bratislava III nevykonal vo veci žiadny
úkon. (...) napriek tomu, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí odvolania
žalovaných proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia bolo doručené Okresnému
súdu Bratislava III dňa 24. 09. 2002 (...), uznesenie doručil Okresný súd Bratislava III
navrhovateľovi až dňa 25. 04. 2003 (...). Je alarmujúce, že Okresnému súdu Bratislava III
trvalo vyše 7 mesiacov, kým vykonal jednoduchý procesný úkon – doručenie uznesenia (...)
sťažovateľovi a ďalej vo veci vôbec nekonal (...)“.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril podpredseda
okresného súdu JUDr. M. K., a to listom z 21. novembra 2003 sp. zn. Spr 3528/03.
V odpovedi na toto stanovisko aj zástupca sťažovateľa listom zo 16. apríla 2004 vyjadril
svoje stanovisko.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa ustanovenia § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,
ktorá je určená povahou tohto základného práva ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).
II.
Na základe sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu
sp. zn. 14 C 138/01 ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav napadnutého
konania. Dňa 6. júla 2001 sťažovateľ podal žalobu na krajskom súde, zároveň navrhol
vydať aj predbežné opatrenie, a to zákaz nakladať s nehnuteľnosťami do rozhodnutia
vo veci samej vrátane zákazu dispozície vyznačenia prevodu v katastri nehnuteľnosti
Bratislava IV.
K žalobe predložil aj prílohy a to: výpis denných teplôt z Klimatologickej služby
Slovenského hydrometeorologického ústavu, stanovisko protistrany z 21. februára 2001,
výpis zo živnostenského registra, faktúry (č. l. 14 - 22 spisu), oznámenie o postúpení
pohľadávky z 29. decembra 2000, cenové kalkulácie (č. l. 25 – 31), výpis z listu vlastníctva,
zmluvu o postúpení pohľadávky, zmluvu o dielo z 1. novembra 1998 (č. l. 36 – 45),
stavebný denník (č. l. 46 – 48).
Dňa 10. septembra 2001 krajský súd podľa § 104a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti vec okresnému súdu.
Okresný súd 27. septembra 2001 vyzval protistranu na vyjadrenie a vyzval aj
sťažovateľa na úhradu súdnych poplatkov.
Súdne poplatky boli uhradené 15. októbra 2001 a 18. októbra 2001.
Dňa 22. októbra 2001 rozhodol okresný súd o predbežnom opatrení uznesením, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2001.
Dňa 3. januára 2002 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. február 2002.
Dňa 28. januára 2002 doručila protistrana okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní, ako aj odvolanie proti predbežnému opatreniu.
Následne zákonná sudkyňa pokynom zrušila termín pojednávania určeného na
8. február 2002. Dňa 6. februára 2002 protistrana doplnila dôvody odvolania a predložila
plnú moc advokátky (č. l. 80).
Dňa 18. februára 2002 doručil okresný súd odvolanie sťažovateľovi.
Dňa 18. februára 2002 okresný súd uznesením rozhodol o súdnom poplatku za
odvolanie. Poplatok bol uhradený 8. marca 2002.
Dňa 17. apríla 2002 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 19. augusta 2002 krajský súd rozhodol o odmietnutí odvolania (č. l. 88)
a 24. septembra spis vrátil okresnému súdu.
Dňa 24. júla 2002, 28. novembra 2002 a 4. marca 2002 žiadal sťažovateľ o vytýčenie
pojednávania.
Dňa 22. apríla 2003 sudca vydal úpravu na doručenie uznesenia krajského súdu.
Úprave predchádzalo pridelenie veci inému oddeleniu opatrením predsedu okresného súdu.
Dňa 21. novembra 2003 podpredseda okresného súdu na sťažnosť zástupcu
sťažovateľa oznámil, že pôvodná zákonná sudkyňa v januári 2003 zomrela.
Dňa 12. decembra 2003 bol spis pridelený do oddelenia sudkyne JUDr. M., ktorá
17. decembra vytýčila termín pojednávania na 25. február 2004 o 13.00 h.
Na č. l. 103 až 106 sa nachádza v spise súpis vád a nedorobkov, nie je však zrejmé,
kým bol tento doložený.
Dňa 23. januára 2004 oznámila zástupkyňa žalovaných, že ukončila zastupovanie.
Dňa 23. januára 2004 okresnému súdu predložila plnú moc JUDr. M.
Dňa 13. februára 2004 predložila zástupkyňa žalovaných návrh na zrušenie
predbežného opatrenia. Dňa 13. februára 2004 predložili žalovaní vyjadrenie k žalobe.
Dňa 25. februára 2004 sa konalo vo veci pojednávanie za účasti sťažovateľa,
žalovaných, ako aj právnych zástupcov. Pojednávanie bolo odročené na termín 23. apríla
2004 za účelom predvolania ďalších svedkov.
Dňa 24. apríla 2004 boli vypočutí ďalší svedkovia. Žalovaní vzali späť návrh na
zrušenie predbežného opatrenia a okresný súd v tejto časti konanie zastavil.
Vec bola odročená na termín 2. júna 2004 za účelom výsluchu ďalších svedkov.
III.
1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/01 došlo k porušeniu práva sťažovateľa
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...)
prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého
„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...)
súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.
2. Predseda okresného súdu k tomu vo svojom vyjadrení z 28. novembra 2003
uviedol, že v čase doručenia sťažnosti sa práve dokončovalo riešenie personálnej situácie na
okresnom súde, ktorá sa výrazne dotkla vybavovania predmetnej veci.
Vec totiž pôvodne prejednávala a rozhodovala sudkyňa prom. práv. M. B., ktorá
20. januára 2003 zomrela, čo skomplikovalo riešenie personálnej situácie na súde, keďže od
1. januára 2003 sa sudca JUDr. R. H. stal sudcom krajského súdu.
Opatrením z 31. marca 2003 bolo takmer celé jej súdne oddelenie (okolo 500
nevybavených vecí) rovnomerne rozdelené sudkyniam JUDr. T. B. a Mgr. B. F., pričom
predmetná vec bola pridelená na prejednávanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. B. F.
V podstate sa ale čakalo na nástup sudkyne JUDr. A. M., ktorá bola úspešná
vo výberovom konaní 29. apríla 2003.
Nastúpila však až v októbri a 14. októbra 2003 obsadila súdne oddelenie 14 C.
Opatrením z 3. novembra 2003 jej boli pridelené na prejednanie a rozhodnutie všetky
nevybavené veci pôvodne prerozdelené sudkyniam JUDr. T. B. a Mgr. B. F., medzi ktorými
bola i predmetná vec.
Sudkyňa JUDr. M. má v súčasnosti v súdnom oddelení 431 nevybavených vecí.
Od jej nástupu je do súdneho oddelenia 14 C zastavený nápad vecí, takže môže pokojnejšie
pracovať s vecami v oddelení. Čo sa týka úkonov vo veci, zákonná sudkyňa Mgr. F. urobila
v konaní vo veci jeden úkon, a to úpravu zo 17. apríla 2003, doručovala uznesenie krajského
súdu z 19. augusta 2002, pričom spis bol vrátený prvostupňovému súdu 24. septembra 2002
(...).
3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii zo 16. apríla 2004
uviedol, že okresný súd „neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by prieťahy
odôvodňovali (a teda nemali pôvod len v činnosti orgánov, ako i samotného súdu)“, žiadal,
aby ústavný súd rozhodol v zmysle sťažnosti z 1. októbra 2003.
4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
4.1 Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania
je úhrada dohodnutej ceny za vykonané dielo (stavba rodinného domu). Vec je náročná na
dokazovanie, pretože sa musí dokazovať rozsah prác, ich kvalita, ako aj plnenie
v dohodnutom čase.
4.2 Ústavný súd ďalej konštatuje, že toto občianskoprávne konanie, ktoré sa začalo
10. septembra 2001 (na okresnom súde) a je doteraz neskončené, trvá už vyše troch rokov.
Podľa názoru ústavného súdu zistená dĺžka konania nebola závislá od zložitosti veci a ani
nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
4.3. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepreukázal relevantnú procesnú činnosť
v období od 24. septembra 2002 do 22. apríla 2003 (7 mesiacov), od 22. apríla 2003
do 24. februára 2004 (10 mesiacov). Celková doba prieťahov prevyšuje dĺžku 17 mesiacov.
4.4. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ existujú ústavne relevantné dôvody, ktorými je
nečinnosť súdu možné ospravedlniť (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna
2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). Takto napr. ústavný súd
s ohľadom na okolnosti danej veci neprihliadol pri skúmaní prieťahov na obdobie nečinnosti
okresného súdu počas dovolenky a práceneschopnosti zákonnej sudkyne v trvaní
7 mesiacov (I. ÚS 76/03). Podľa názoru ústavného súdu rovnaký postup bol odôvodnený aj
v danej veci, preto ústavný súd neprihliadol na dobu nečinnosti okresného súdu, ktorá bola
vyvolaná opakovanou práceneschopnosťou konajúcej sudkyne. V okolnostiach danej veci
bolo možné tento prieťah okresného súdu z tohto dôvodu ospravedlniť najdlhšie do úmrtia
sudkyne 20. januári 2003 (pozri časť II nálezu), na čo poukazoval aj okresný súd.
Na ospravedlnenie nasledujúceho obdobia nečinnosti okresného súdu však ústavný
súd už ďalší ústavne relevantný dôvod nezistil.
Časové obdobie po 20. januári 2003 do pridelenia veci novej zákonnej sudkyni
(31. marca 2003) považuje ústavný súd za primeranú okolnostiam prípadu. Za primeranú
považuje ústavný súd aj dobu 3 mesiacov na naštudovanie novopridelených súdnych spisov
novou zákonnou sudkyňou, čo možno zohľadniť v rámci zistenej dĺžky prieťahov obdobím
5 mesiacov.
4.5 V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či
bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
Okrem uvedeného ústavný súd opakovane konštatoval (pozri napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 28/01 a iné), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia.
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
4.6 Ústavný súd dospel k záveru, že namietané prieťahy boli v rozhodujúcej miere
spôsobené postupom okresného súdu. Zistenú nečinnosť okresného súdu v dĺžke viac ako
12 mesiacov bolo preto v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu potrebné
považovať za „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme objektívne poskytnutej ochrany
sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
6.1 Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
500 000 Sk.
6.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa
považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.
7.1 Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
7.2 Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom.
Advokát v liste z 11. mája 2004 vyúčtoval trovy právnej pomoci za tri úkony právnej
pomoci vo výške 34 590 Sk. Dňa 13. mája 2004 doložil doklad o tom, že je platiteľom dane
z pridanej hodnoty.
Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z troch úkonov právnych služieb
zo strany advokáta, a to prevzatia a prípravy zastupovania, zo spísania sťažnosti a zo
spísania stanoviska k vyjadreniu krajského súdu. Za prvé dva úkony vykonané v roku 2003
patrí odmena v sume po 4 270 Sk a za tretí úkon vykonaný v roku 2004 v sume 4 540 Sk.
Režijný paušál k dvom úkonom z roku 2003 je 128 Sk a k poslednému úkonu v roku 2004
je 136 Sk. Preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom sumu
13 472 Sk.
Keďže advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu
náhrada trov konania zvýšená o daň z pridanej hodnoty. Celková suma takto určených trov
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavuje 16 040 Sk (bod 4 výroku).
Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod
bodom 4 výroku tohto nálezu.
8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2004