Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)PL. ÚS 4/04
PDF · 99.43 KB
No categories available
PL. ÚS 4/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 4/04-27
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2004
o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné
stíhanie sudcu Okresného súdu Michalovce JUDr. J. S. podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 175 písm. g) Trestného poriadku a § 74e
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov takto
r o z h o d o l :
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a súhlas na trestné stíhanie sudcu
Okresného súdu Michalovce JUDr. J. S., trvale bytom K., pre skutok uvedený vo výrokovej
časti uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odboru
boja proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice, ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004
z 30. januára 2004, kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona.
O d ô v o d n e n i e :
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako
príslušný orgán podal 29. júla 2004 žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu
Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) JUDr. J. S., bytom K., podľa čl. 136
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) a § 175 písm. g) Trestného poriadku pre podozrenie
z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona, tak ako je uvedené
v uznesení vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii Odboru boja
proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice, ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004 z 30. januára
2004.
Podľa ustanovenia § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi
predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), že žiada
ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu, predseda
ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného
súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej
sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci.
Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti
práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny a kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva
alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto
kategórie osôb patria aj sudcovia.
Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým
na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho
občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych
ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí
so zodpovednosťou, ktorej posúdenie v prípade zneužitia patrí súdnym orgánom. Takýto
postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita
sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej
nezávislosti.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno
sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
Účelom imunity sudcu je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať pre
trestné činy a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním
donucovaných prostriedkov, ku ktorým sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto
imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov
trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia príslušného
súdneho orgánu, ktorý rozhodne o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie
a ďalšie úkony v trestom konaní vrátane vzatia do väzby. Od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.
Sudca JUDr. J. S. využil možnosť vyjadriť sa k veci pred plénom ústavného súdu
ústne 17. augusta 2004 a písomne podaniami z 5. a 16. augusta 2004.
Podstatu dôvodov žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie vidí JUDr. J. S.
v tlaku finančných skupín a na to naväzujúcom tlaku politickom a mediálnom, ktorý má za
cieľ zastrašovať sudcov pri rozhodovaní o náhradách škody. Vzhľadom na tieto skutočnosti
boli pripravené aj nové zákonné úpravy o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.
Na otázku predsedu pléna, či vie uviesť konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že by
trestné stíhanie malo byť zneužité voči jeho osobe, zotrval na tom, že ide len o tlak
finančných skupín, politikov a médií za účelom zastrašenia sudcov Slovenskej republiky.
Plénum ústavného súdu sa oboznámilo s návrhom generálneho prokurátora,
s predloženým vyšetrovacím spisom ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004, ako aj vyjadreniami sudcu
okresného súdu JUDr. J. S.
V tejto veci ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe jeho
rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že žiadosť o súhlas je pokusom zneužiť prostriedky
trestného stíhania voči sudcovi JUDr. J. S. Preto ústavný súd dáva súhlas na jeho trestné
stíhanie, čím umožňuje, aby o jeho trestnom stíhaní rozhodli príslušné orgány činné
v trestnom konaní.
Na námietku sudcu JUDr. J. S., že plénum neumožnilo vyjadriť sa jeho obhajcovi,
treba uviesť, že pred plénom ústavného súdu má právo vyjadriť sa len sudca.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2004