Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. apríla 2014

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 325/12-25

z 2. decembra 2013 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bardejov

K. K. podľa prvej vety s poukazom na

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov a takto

rozhodol:

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 325/12-25

z 2. decembra 2013 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bardejov

K. K. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. decembra 2013 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) č. k. IV/1 GPt 325/12-25 z 2. decembra 2013 na základe čl. 136

ods. 2 prvej vety (ďalej len „“) s poukazom

na ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) o vydanie súhlasu na trestné

stíhanie sudcu Okresného súdu Bardejov K. K. (ďalej len „sudca“) pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa (ďalej

len „“) spolupáchateľstvom podľa na tomto

skutkovom základe:

„01. 01. 2012 v čase o cca 02.00 hod. v katastrálnom území obce Liptovská Porúbka

pred objektom centrálnej chaty rekreačného strediska Liptovia Resort v okrese Liptovský

Mikuláš prevádzkovateľa spol. Glosinvet s. r. o. Kúpeľná č. 3815/36A Bardejov bezdôvodne

fyzicky napadol J. M. takým spôsobom, že ho mal jedenkrát udrieť päsťou do oblasti tváre,

následkom čoho tento spadol zadnou časťou tela na varnicu s čajom a keď ležal na zemi,

druhý útočník ho mal odtiahnuť vedľa centrálnej chaty a tam ho mala skupina piatich

mužov bezdôvodne kopať do celého tela, pričom jeden z týchto útočníkov poškodenému

kľakol na krk a päsťou ho mal opakovane udierať do oblasti tváre. Týmto konaním malo byť

poškodenému J. M. spôsobené zranenie podľa znaleckého posudku J. D., súdneho znalca z

odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia: otras mozgu s pretrvávaním bolesti hlavy v rámci

možného postkomočného syndrómu, pomliaždenie tváre s opuchom a krvným výronom

jarmovej oblasti obojstranne s odreninou vpravo; pomliaždenie očnej gule vpravo s

poúrazovou poruchou zorného poľa vpravo, dvojitým videním podozrením na krvný výron

za očnou guľou a možným poškodením zrakového nervu retrobulbárne; pomliaždenie

sedacej časti vpravo s opuchom počínajúcim krvným výronom; pomliaždenie brušnej steny

a podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo s mirkoskopickou prítomnosťou červených

krviniek v moči. Primeraná doba na liečbu týchto zranení bola znalcom určená na 4 týždne,

t. j. od 01. 01. 2012 do 30. 01. 2012.“

V žiadosti generálneho prokurátora sa ďalej uvádza:

„Na základe doposiaľ vykonaných dôkazov je možné konštatovať, že podozrivý K. K.

na silvestrovskom podujatí v Slovakia Resort 01. 01. 2012 okolo 02.00 hodine fyzicky

napadol J. M. spoločne s inými osobami (Ľ. H., K. S. a I. A.) a spôsobil mu vyššie popísané

zranenie tváre, ktoré si vyžiadalo liečenie po dobu štyroch týždňov, pričom poškodený J. M.

bol obmedzený v obvyklom spôsobe života od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2012.

Toto konanie je protiprávnym konaním a mohlo by napĺňať pojmové znaky prečinu

výtržníctva podľa písmeno a/ v jednočinnom súbehu

s prečinom ublíženia na zdraví podľa odseku 1 , eventuálne

so zločinom ublíženia na zdraví podľa odseku 1 v štádiu pokusu

podľa , formou spolupáchateľstva podľa Trestného

zákona.

Podľa , prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten,

kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Podľa , zločinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten,

kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa písmeno a/ , prečinu výtržníctva sa dopustí

ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom

hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Fyzické napadnutie úderom päste do tváre je nepochybne násilným prejavom

a s ohľadom na jeho následky ho možno považovať za hrubé porušenie práv iných osôb.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, t. j. normálna funkcia

ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov, ktoré sú potrebné k náležitej

činnosti.

Podľa súdnej judikatúry môžeme za ublíženie na zdraví považovať takú poruchu

zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života, výkon obvyklej činnosti alebo

má iný vplyv na obvyklý spôsob života a to nielen po krátku, celkom prechodnú dobu.

Vo všeobecnosti platí, že nemožno jednoznačne stanoviť nejakú minimálnu dobu, po ktorú

musí poškodenie zdravia trvať, aby ho bolo možné považovať za ublíženie na zdraví.

Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nesmie teda trvať iba krátky čas, ktorý

predstavuje dobu šiestich dní. Preto, ak je obvyklý spôsob života poškodeného sťažený

minimálne sedem dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví (R 16/1986). Ak by obvyklý

spôsob života poškodeného bol narušený po dobu najmenej 42 dní ( ), ide o

ťažkú ujmu na zdraví.

Prečin alebo zločin ublíženia na zdraví je úmyselným trestným činom, pričom úmysel

sa musí vzťahovať ku všetkým znakom tejto skutkovej podstaty. Pre preukázanie zavinenia

páchateľa sa tu vyžaduje, aby jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu následku, teda

ublíženiu na zdraví, alebo spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví.“

Ústavný súd zaslal žiadosť generálneho prokurátora na vyjadrenie sudcovi. Zároveň

mu poskytol možnosť vyjadriť sa k žiadosti aj ústne na neverejnom zasadnutí pléna

ústavného súdu.

Ústavnému súdu bolo 30. januára 2014 doručené písomné vyjadrenie sudcu

k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, v ktorom okrem iného uviedol:

«23. 1. 2014 mi bola doručená výzva Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) spolu so žiadosťou Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) o vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie „pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa

spolupáchateľstvom podľa “.

24. 1. 2014 a 27. 1. 2014 som na ústavnom súde nahliadol do vyšetrovacieho spisu,

ktorý je pripojený k žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na moje trestné

stíhanie.

K predmetnej veci uvádzam tieto skutočnosti:

Plne si uvedomujem pojem imunity sudcov, ktorej podstatou je zaistiť predovšetkým

nezávislosť rozhodovania sudcu a posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych

konaniach len na základe , ústavných zákonov a medzinárodných zmlúv.

Uvedomujem si, že tak ako súdna a sudcovská nezávislosť, ani systém ich právnych

záruk nie sú samoúčelné, ale slúžia pre praktické potreby výkonu súdnictva.

Uvedomujem si, že skutok, pre ktorý generálny prokurátor žiada ústavný súd

o vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie, nesúvisí priamo s výkonom mojej funkcie sudcu,

avšak uvedením argumentov sa budem snažiť presvedčiť ústavný súd o tom, že moja

trestnoprávna imunita nemá v danom prípade podobu výhody, ale je premietnutá do môjho

ústavného práva, aby o žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na moje trestné

stíhanie rozhodol nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.

Trestnoprávna imunita chráni sudcu nielen pred atakmi a snahami ovplyvniť

rozhodovanie a rozhodnutie sudcu, ale chráni ho aj pred takými atakmi, ktorých výsledkom

je kompromitácia, sociálna a profesijná likvidácia sudcu. Medzi tieto ataky nepochybne

patrí aj zneužitie prostriedkov trestného práva.

Trestné stíhanie sudcov predsa nemôže byť iba v rukách policajtov, pretože takýto

stav by znamenal prejav policajného štátu.

Zastávam názor, že uvedené trestné konanie je útokom na moju profesijnú integritu

a morálny profil.

Vyslovujem svoje presvedčenie, že vydaniu súhlasu na moje trestné stíhanie bránia

tieto skutočnosti:

1. absencia dôvodného a reálneho podozrenia zo spáchania trestného činu, ktorá je

výsledkom nedôsledného a neobjektívneho procesného postupu orgánov činných v trestnom

konaní

2. nedostatky v obsahových náležitostiach žiadosti generálneho prokurátora

o vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie

3. konanie osôb a ich snaha o moju profesijnú a funkčnú degradáciu

Ad I:

Ako právnik viem, že v konaní podľa nie je

úlohou ústavného súdu nahrádzať právomoc všeobecného súdu rozhodujúceho o vine

a treste, ani uskutočňovať dokazovanie ohľadom mojej viny, avšak vyslovujem

presvedčenie, že ústavný súd v takomto konaní vyžaduje, aby žiadosť generálneho

prokurátora a predložený vyšetrovací spis svedčili o tom, že boli dodržané základné

štandardy trestného konania. To sa predovšetkým týka rozhodnutia, na základe ktorého

bolo začaté trestné stíhanie. Takéto rozhodnutie, na ktoré má nadviazať vznesenie

obvinenia konkrétnej osobe, musí byť presvedčivé a musí sa opierať o sústavu objektívnych

dôkazov, čo znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu musí byť rozumným

spôsobom odôvodnené. Nie je predsa mysliteľné, ak rozhodnutie a tendenčný procesný

postup orgánov činných v trestnom konaní vykazuje tieto flagrantné nedostatky:

Nepresvedčivý opis skutkového deja, ktorému chýba kontinuita a logika.

Poškodeného som mal údajne jedenkrát udrieť päsťou do tváre, avšak popis ďalšieho

môjho konania (s trestnoprávnymi následkami) v spolupáchateľstve s ďalšími osobami je

rozptýlené a dostatočne nepreukázané vykonanými dôkazmi, keď sám poškodený pri svojom

výsluchu 2. 10. 2012 tvrdil, že potom, čo ho mali udierať ďalší piati útočníci, ja som ho už

nemal udierať.

Tendenčná a pochybná výpoveď poškodeného.

Ten vo svojej skoršej výpovedi tvrdí, že som mal byť v skupine útočníkov, ktorý ho

po mojom prvom údere fyzicky napádali a vo svojej druhej výpovedi už explicitne tvrdí, že

ja som ho už ďalej nemal napádať. Poškodený mi teda pripisuje len jeden úder a

nevysvetľuje rozpornosť týchto svojich tvrdení, a teda svojej prvej a druhej výpovede.

Pochybný popis mojej osoby ako útočníka (páchateľa).

Zo žiadosti generálneho prokurátora vyplýva, že poškodený uviedol, že mám silnejšiu

postavu, čo nezodpovedá skutočnosti, keďže som skôr atletickej postavy.

Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu som však zistil, že prezentovanie mojej osoby

v žiadosti generálneho prokurátora nezodpovedá celkom obsahu výpovede poškodeného M.

z 31. 1. 2012. pretože ten vo svojej výpovedi celkom určito uvádza, že som mal oblečenú

červenú lyžiarsku bundu, ktorá mala byť drahá, keďže ako uviedol, on sa v lyžiarskom

oblečení vyzná a mala mať „kožušinový límec“. Generálny prokurátor však do svojej

žiadosti už presný popis môjho oblečenia neprevzal, keďže „kožušinový límec“ vynechal.

Ja som totiž na sebe v inkriminovanom čase mal červenú perovú vychádzkovú bundu

bez „kožušinového límca“.

Taktiež z výpovede svedka B. vyplýva, že ma opísal ako osobu zavalitej postavy. Ako

som už uviedol, tento popis nezodpovedá a nikdy nezodpovedal skutočnosti.

Chaotické závery znaleckého dokazovania, na ktoré sa odvoláva generálny

prokurátor vo svojej žiadosti a z ktorých jasne nevyplýva, ktorý úder mal spôsobiť to - ktoré

zranenie. Polemika znalca o určitostí zranení poškodeného a o tom čím mali byť

poškodenému tieto zranenia spôsobené už v žiadosti generálneho prokurátora chýba.

Navyše vyjadrenia znalca typu „podozrením na krvný výron“, či „podozrenie na

pomliaždenie obličky“ umocňujú pochybnosti o určitosti týchto zranení. Predsa znalecké

dokazovanie musí byť exaktné s presvedčivými závermi, čo sa však nedá tvrdiť o znaleckom

posudku J. D. a ani jeho doplnení.

Tendenčnosť a neobjektívnosť vedenia trestného konania.

Žiadosť generálneho prokurátora je obsahovo výslovne zameraná na výsluchy osôb,

ktoré svedčili proti mne (J. M., J. M., Z. Č. a O. B.). Pritom pokiaľ ide o druhú menovanú,

je to manželka poškodeného a ďalší dvaja sú ich kamaráti, ktorí s nimi mali tráviť

silvestrovské oslavy.

Naopak v tejto veci neboli realizovanie všetky výsluchy dôležitých svedkov - nikdy

nebol vypočutý M. H., s ktorým som v čase vyšetrovanej udalosti bol v stane spolu s jeho

manželkou T. H. a D. F. Pritom vo svojej druhej výpovedi som pred vyšetrovateľom uviedol,

že v čase vyšetrovanej udalosti som sa ja nachádzal v stane spolu s manželmi H. a D. F.

Žiadal som, aby tieto moje tvrdenia boli preverené ich svedeckými výpoveďami. Okrem

výsluchu T. H. sa tak nestalo.

V tejto súvislosti musím poukázať na zásadný nedostatok v žiadosti generálneho

prokurátora, ktorý v rozpore s mojou výpoveďou mylne uvádza, že „v čase zábavy“ som sa

nachádzal v stane. Nebolo to však v čase zábavy, ale v čase vyšetrovanej udalosti, čo som

jednoznačne uviedol vo výpovedi z 22. 4. 2013 (generálny prokurátor nesprávne uvádza

22. 4. 2012, pozn.).

Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu som zistil, že M. H. nebol vypočutý ako

svedok vôbec.

Vo vyšetrovacom spise sa nachádza list D. F. z 18. 5. 2012, v ktorom žiada doplniť

svoju svedeckú výpoveď a v ktorom výslovne uvádza, že v čase vyšetrovanej udalosti sa

nachádzal mimo incidentu v stane, kde okrem iných som bol aj ja. Orgány činné v trestnom

konaní porušujúc zásadu podľa túto skutočnosť vôbec

nepreverili jeho svedeckou výpoveďou!!!

V tomto smere generálny prokurátor do svojej žiadosti prevzal len dôkazy svedčiace

proti mne a dôkazy, ktoré mali byť v môj prospech ODIGNOROVAL. Uspokojil sa len

so svedeckou výpoveďou T. H., zatiaľ čo svedecké výpovede zamerané proti mne

uprednostnil a venoval im výrazný priestor a pozornosť!!!

Navyše aj generálny prokurátor v žiadosti uvádza, že svedkyňa T. H. uviedla, že po

incidente sa dozvedela, že ku konfliktu mohlo dôjsť medzi M. a inou osobou, ktorá mala byť

so mnou v partii. Samotná svedkyňa H. uvádza, že táto osoba mala mať na sebe šedú bundu

s kapucňou a golierom. Túto skutočnosť orgány činné v trestnom konaní nepreverili!!!

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti uvádza, že svedkyňa C. (dnes M.) ma v

priebehu výsluchu opoznala ako prvého útočníka, a to na fotografii zo silvestrovskej

zábavy. Generálny prokurátor už však mlčí o tom, že pri rekognícci ma táto svedkyňa vôbec

NEOPOZNALA!!!

Z toho jednoznačne vyplýva snaha orgánov činných v trestnom konaní „stoj čo stoj“

aj za cenu porušenia jednej zo základných zásad trestného konania zakotvenej v § 2 ods. 10

preukázať, že som sa mal skutku dopustiť. Takýto postup však nemôže

zaručiť spravodlivé rozhodnutie vo veci, ktoré predpokladá práve citované ustanovenie

.

Nevykonanie zásadných dôkazov pred žiadosťou o vydanie súhlasu na moje trestné

stíhanie.

Pre odstránenie rozporov vo výpovediach svedkov neboli vykonané konfrontácie

za účelom ustálenia dôvodnosti môjho podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Nikdy

nebola vykonaná konfrontácia medzi mnou ako údajným páchateľom a poškodeným M.

a podobne. Zastávam názor, že orgány činné v trestnom konaní musia disponovať

jednoznačnými, nespochybniteľnými a nerozpornými dôkazmi na to, aby vzniesli obvinenie

konkrétnej osobe. Nemožno predsa akceptovať, aby orgány činné v trestnom konaní

reparovali u dopĺňali nedostatky vo svojom procesnom postupe až po vznesení obvinenia

konkrétnej osobe, teda mne.

Verím, že trestnoprávna imunita sudcov má svoje opodstatnenie a význam aj

(a práve) v takýchto prípadoch vyznačujúcich sa neúplnosťou dôkazov, ktoré tvoria súčasť

vyšetrovacieho spisu a ktoré generálny prokurátor prevzal do svojej žiadosti o vydanie

súhlasu na moje trestné stíhanie.

Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že neexistujú dôkazy o dôvodnosti

môjho podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pretože som sa jej nedopustil. Žiadosť

generálneho prokurátora, ako aj uznesenie o začatí trestného stíhania sú vágne.

Podľa môjho názoru je trestný proces vykonštruovaný s motiváciou zneužiť

prostriedky trestného práva voči mojej osobe.

Na margo uvedeného by som chcel dodať, že o DILETANTIZME postupu orgánov

činných v trestnom konaní svedčí aj obsah výpovede svedka Š., ktorý na otázku policajta, či

tam bol prítomný aj M. S. (ide o štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR, pozn.), tento

uviedol, že ho tam videl.

K tomu mi nedá neuviesť, že M. S. tam vôbec nebol, ale bol tam prítomný M. S.

Navyše z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že M. S. mal byť opakovane vypočutý ako

svedok, avšak k jeho druhému výsluchu orgán činný v trestnom konaní nepristúpil.

Ad 2:

Zároveň by som chcel poukázať na obsahový nedostatok v žiadosti generálneho

prokurátora o vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie spočívajúci vtom, že v jej „výroku“

ma žiada vydať na trestné stíhanie pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin

ublíženia na zdraví podľa spolupáchateľstvom podľa

(str. 1), avšak v závere odôvodnenia tejto žiadosti (str. 11) uvádza, že

skutok „bude právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

v súbehu s prečinom výtržníctva podľa Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa .“ Navyše na str. 9 žiadosti

generálny prokurátor uvádza, že v mojom prípade by mohlo ísť aj o jednočinný súbeh

prečinu výtržníctva „eventuálne“ so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

v štádiu pokusu podľa formou

spolupáchateľstva podľa .

Som presvedčený, že k obsahovým náležitostiam žiadosti generálneho prokurátora

o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu patri aj jednoznačná právna kvalifikácia

trestného činu, pre ktorý sa vydanie súhlasu na trestné stíhanie žiada.

Zo žiadosti generálneho prokurátora nepochybne vyplýva, že jednoznačná právna

kvalifikácia trestného činu. pre ktorý sa vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie žiada,

ABSENTUJE.

Ad 3:

Ku skutku, ktorý by sa mi mal klásť za vinu, by som chcel doplniť, že silvestrovskej

zábavy z 31. 12. 2011 na 1. 1. 2012 som sa zúčastnil, ale napadnutie poškodeného M. som

nevidel, pretože som sa nachádzal na inom mieste (v stane).

Keďže sa snažím nájsť začiatok a koniec „Ariadninej nite“, neustále sa snažím oživiť

si spomienky na podrobnosti inkriminovanej udalosti.

Spomínam si, že po akomsi nedorozumení medzi inými osobami (ktoré som vôbec

nepovažoval za podstatné) som vybehol zo stanu, kde som sa zdržiaval s manželmi H. a D.

F. a následne som sa spolu s ostatnými snažil dohovárať znepokojeným účastníkom zábavy,

aby sa neeskalovalo napätie a aby sa situácia ukľudnila. O žiadnom konflikte, ktorý by mal

spočívať vo fyzickom napadnutí M. som však nemal vedomosť.

Ako sa ukázalo neskôr, na moje nešťastie, na tejto akcii som mal oblečenú výraznú

červenú vetrovku a ako jeden z mála čiapku na hlave.

Zároveň si spomínam, že v priebehu silvestrovskej zábavy (pred údajným incidentom)

jeden z mojich kamarátov tam prítomných mi dal zahrať pesničku, ktorú DJ uviedol slovami

asi v tom zmysle, že „a teraz hráme pre sudcu z Bardejova“. Rozpamätávam sa, že v tom

čase na mňa bola upriamená pozornosť prítomných a nejaký muž v podnapitom stave mi

povedal, skôr zakričal niečo v tom zmysle, že „aha to ty si ten štátny orgán!“ V danom

okamihu a ani neskôr som tomu vôbec nevenoval pozornosť.

Po spätnom rekapitulovaní udalostí, ku ktorému som vzhľadom na okolnosti prípadu

neustále nútený, sa domnievam, že tou osobou mohol byť poškodený M. Že to mohol byť on,

som zistil až v súčasných dňoch po zhliadnutí jeho fotografie na internete. Inak by som sa

nad tým vôbec nezamýšľal a ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že práve tento človek

ma označí za páchateľa jeho fyzického napadnutia.

Z toho je zrejmé, že poškodený ma v priebehu zábavy s vysokou pravdepodobnosťou

mohol fixovať, a to aj vzhľadom na výraznú červenú bundu a čiapku na hlave a moja

prítomnosť sa v ňom zrejme mohla umocniť, respektíve zakoreniť v hlave, keď som dobehol

na miesto nedorozumenia, ktoré sa konfliktom nedá ani nazvať. Inak si jeho konanie neviem

vysvetliť.

Navyše z výpovedi svedkýň H. a P., ktoré vo svojej žiadosti uvádza aj generálny

prokurátor, poškodeného M. si zo silvestrovskej zábavy pamätajú ako „v značne

podnapitom stave“, respektíve „pod vplyvom alkoholu“.

Otázkou teda ostáva: Kto by bol lepším objektom (terčom) pre osobu, ktorá na seba

rada priťahuje pozornosť, ak nie sudca? Justícia je už dlhodobo pod drobnohľadom

verejnosti.

Potom, čo mi bola doručená žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu

na moje trestné stíhanie, som prostredníctvom internetu zistil relevantné skutočnosti o

osobe poškodeného J. M. Ide o článok uverejnený na internetovej stránke www.pluska.sk 4.

2. 2009. V úvode tohto článku stojí: „Ozval sa nám bývalý vlekár zo zjazdovky v Liptovskej

Porúbke, J. M. (24),...“ V tomto článku sa menovaný vyjadruje k incidentu, ku ktorému

došlo v lyžiarskom stredisku Zapač a tvrdí, že k úmrtiu človeka by nemuselo dôjsť, ak by

kompetentné osoby dbali na ochranu lyžiarov.

Mrzí ma, že ako príklad musím uviesť situáciu, pri ktorej zomrel človek, ale keď som

si tento článok prečítal, nadobudol som dojem, že v prípade poškodeného ide o človeka,

ktorý vyhľadáva medializáciu a rád sa stáva stredobodom pozornosti. V tomto článku sa

nielenže vyjadruje k zodpovednosti osôb, ale jeho súčasťou je aj fotografia zachytávajúca

podobizeň poškodeného.

Po zistení týchto skutočností mám podozrenie, že motívom konania poškodeného M.

označiť ma za páchateľa trestného činu mohlo byť zviditeľnenie sa na verejnosti, upútanie

pozornosti, pritiahnutie záujmu médií. Myslím, že ak by sa jeho „úlovkom“ stal sudca, v

súčasnej dobe predseda súdu, o senzáciu by v jeho prípade bolo postarané a v očiach

verejnosti, ktorá justícii nie je priaznivo naklonená, by sa mohol stať „úbohou obeťou

bezcharakterného sudcu s amorálnymi hodnotami a neúctou k ľudskému zdraviu“.

A preto týmto svojím vyjadrením sa snažím preukázať, že takouto osobou nie som

a že situácia, ktorá vznikla na silvestrovskej zábave, prišla asi niekomu vhod a vytvorila

vhodnú pôdu pre kompromitáciu a diskreditáciu mojej osoby.

Je paradoxné, že pri medializácii tohto prípadu sa J. M. k tvrdenému incidentu

odmieta vyjadrovať. „Nebudem sa k ničomu vyjadrovať, dohodol som sa tak s právnikom“,

uviedol pre bardejovský korzár 22. 1. 2014...

V rámci mojich úvah o tom, prečo som sa ocitol v tejto nepriaznivej situácii, som

hľadal odpovede na otázku: Kto by mal záujem na difamácii a profesijnej diskreditácii

mojej osoby?

Podotýkam, že do funkcie predsedu súdu som bol vymenovaný exministerkou

spravodlivosti Luciou Žitňanskou 1. 4. 2012.

Za zmienku podľa mňa stojí iniciatíva bývalého predsedu Okresného súdu Bardejov

V. P. a jeho pokusy o moje odvolanie z funkcie predsedu súdu. So svojím podnetom,

obsahom ktorého bolo spochybniť výsledky výberového konania na funkciu predsedu súdu,

sa menovaný 20. 2. 2012 obrátil na ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky. Tá sa s

jeho názorom nestotožnila. Jeho ďalší podnet o moje odvolanie z funkcie predsedu súdu z 2.

5. 2012 adresovaný Súdnej rade Slovenskej republiky, bol bez ďalšieho postúpený na

vybavenie ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi, ktorého postoj

k danej záležitosti bol jednoznačný, keď s podnetom na moje odvolanie z funkcie predsedu

súdu sa nestotožnil, čo bolo P. oznámené listom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky sp. zn. 15733/2012/41 z 18. 5. 2012. Touto iniciatívou sa bývalý predseda súdu

snažil o moje odvolanie poukazujúc na moje hlasovanie za členku výberovej komisie.

Kompetentné orgány sa však s právnym názorom bývalého predsedu súdu nestotožnili...

V danom prípade sa vedie trestné konanie, ktoré s ohľadom na jeho predmet tvorí

bežnú agendu spadajúcu do právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa môjho názoru daná vec nie je skutkovo ani právne zložitá, no napriek tomu, že

so značnými prieťahmi v konaní boli do apríla 2013 vykonané všetky dôkazy, o ktoré

generálny prokurátor opiera svoju žiadosť o vydanie súhlasu na moje trestné stíhanie, táto

však bola ústavnému súdu doručená až 4. 12. 2013, teda po uplynutí viac ako 7 mesiacov

od relevantných procesných úkonov.

Aj toto časové hľadisko vyvoláva podľa môjho názoru pochybnosti o správnom

pochopení , pretože si nemyslím, žeby celé konanie viedlo

k spravodlivému potrestaniu osoby (ktorá nemá s celou záležitosťou nič spoločné) a taktiež

si nemyslím, žeby počas neho boli rešpektované moje základné práva a slobody, minimálne

základné právo na inú právnu ochranu, aj keď si uvedomujem, že v zmysle judikatúry

ústavného súdu toto právo v trestnom procese svedčí osobe, ktorej bolo vznesené obvinenie.

Orgány činné v trestnom konaní však so mnou počítajú ako s podozrivou osobou, a preto si

myslím, že aj vo vzťahu ku žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na moje

trestné stíhanie, môžem profitovať so záruk práva na spravodlivý proces. V mojom prípade

ide len o ilúziu práva na spravodlivý proces, pretože ako som sa snažil preukázať, orgány

činné v trestnom konaní označené právo úplne odignorovali.

Práve v spojitosti s absenciou súvislého trestného konania sa núka zaver o politicko-

policajnej šikane mojej osoby, asi len z tohto dôvodu, že som bol menovaný za predsedu

okresného súdu bývalou ministerkou spravodlivosti pani Žitňanskou.

V súčasnej dobe som spolu so svojou rodinou vystavený veľkému mediálnemu tlaku.

Neviem si predstaviť ako ťažko budem preukazovať moju morálnu bezúhonnosť a ako ťažko

mi niekto navráti na ctiutrhanie.

A to všetko len preto, že NIEKTO sa tak rozhodol...

Moje podozrenie o tom, že niekto má záujem na mojej kompromitácii umocňuje aj

e-mail z 24. 1. 2014, ktorý bol z neznámej e-mailovej adresy odoslaný a adresovaný

mojej sestre, ako aj mne a ministrovi spravodlivosti. Autor tejto e-mailovej správy ma

upozorňuje že onedlho už nebudem sudcom...

Vážená pani predsedníčka, ctené plénum ústavného súdu,

som mladý človek, ktorý má svoje túžby a svojím konaním ovplyvňuje svoj život či už

v osobnej, rodinnej, ale aj pracovnej a profesijnej oblasti. Vykonštruovanie tohto trestného

procesu ma však presvedčilo, že nestačí sa len snažiť a náležité sa správať, pretože príde

moment ako tento, kedy sa človek ocitne v situácii, ktorú by nikdy, a to poznajúc sám seba,

nepredvídal.

Aj keď som presvedčený, že moju nevinu by som v tejto veci vedel preukázať,

„nálepky“ nejakého bitkára, či výtržníka sa už aj tak budem zbavovať len veľmi ťažko.

Predsa v právnom štáte sa nemôžem stať obeťou vykonštruovaného procesu,

o charaktere a nedostatkoch ktorého som uviedol dostatok dôkazov.

Právo na súdnu ochranu zo strany ústavného súdu patrí aj sudcovi, ktorý v takomto

type konania má právo preukázať, že jeho trestnoprávna imunita je opodstatnená a dôvody

na vydanie súhlasu na jeho trestné stíhanie neexistujú.

Absurdnosť okolností celej tejto záležitosti by som azda vedel vyjadriť najlepšie

slovami rímskeho básnika a filozofa Horatia Est modus in rebus, sunt certi denique fines,

a teda že na všetko existuje spôsob, ale všetko má svoje hranice. V mojom prípade

postupom orgánov činných v trestnom konaní a minimálne konaním poškodeného M. došlo

k prekročeniu akýchkoľvek hraníc morálky, slušnosti a zákonnosti.

Preto sa s dôverou obraciam na ústavný súd,

aby odoprel súhlas na moje trestné stíhanie na základe žiadosti generálneho

prokurátora č. k. IV/I GPt 325/12-25 z 2. 12. 2013.

Zároveň vyhlasujem, že termín výsluchu stanovený na 26. 2. 2014 o 10.00 hod.

beriem na vedomie a chcem sa ho zúčastniť.»

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 23. apríla 2014 zástupca

generálnej prokuratúry zotrval na dôvodoch písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné

stíhanie sudcu.

Sudca na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu žiadal súhlas na jeho trestné

stíhanie odoprieť.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa vyplýva

okrem iného aj imunita sudcov.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno

sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa

medzinárodného práva.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak

bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je

vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej

stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa iba prokurátor je oprávnený v prípravnom

konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby

osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej

republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

generálny prokurátor.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie

do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum

ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného

orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu podľa čl. 136

ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry (napr. ,

, ).

vo vzťahu k niektorým skupinám a kategóriám osôb upúšťa od zásady

rovnosti práva a pripúšťa výnimku z pôsobnosti trestného práva pre tieto skupiny

a kategórie osôb v rozsahu a spôsobom ustanoveným a zákonom. Do tejto kategórie

osôb patria aj sudcovia, pričom imunita sudcu má zaistiť predovšetkým nezávislosť jeho

rozhodovania, posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch

v konkrétnych prípadoch len na základe , ústavných zákonov a medzinárodných

zmlúv. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk

sudcovskej nezávislosti.

V konaní podľa postupuje ústavný súd v zmysle

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení až a podľa

osobitných ustanovení upravujúce špecificky konanie

o ďalšej disciplinárnej a inej právomoci ústavného súdu.

Podľa druhej vety sa plénum ústavného súdu uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov. Podľa

ods. 2 ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je

na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Na rokovaní pléna ústavného súdu 23. apríla 214 bolo prítomných desať sudcov.

Za návrh na vydanie súhlasu hlasovalo šesť sudcov a proti návrhu na vydanie súhlasu

hlasovali štyria sudcovia. Keďže plénum ústavného súdu v tajnom hlasovaní nedosiahlo

a zákonom požadovanú väčšinu hlasov všetkých sudcov, návrh zamietlo.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2014