Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)PL. ÚS 19/02
PDF · 84.93 KB
No categories available
PL. ÚS 19/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 29. augusta 2002
o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o udelenie súhlasu na trestné
stíhanie a vzatie do väzby sudcu Okresného súdu Bratislava V JUDr. I. Š., bytom B., takto
r o z h o d o l :
Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a súhlas na trestné stíhanie a vzatie
do väzby sudcu Okresného súdu Bratislava V JUDr. I. Š., bytom B., pre skutok uvedený
vo výrokovej časti uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave,
ČVS: KUV-141/OVEK-2002 z 28. augusta 2002, kvalifikovaný ako trestný čin prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 a 2 Trestného zákona, pri ktorého
dokonaní mal byť sudca JUDr. I. Š. pristihnutý a zadržaný 28. augusta 2002 o 13.50 h
v budove Okresného súdu Bratislava V.
O d ô v o d n e n i e :
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) ako
príslušný orgán podal 28. augusta 2002 žiadosť podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) o udelenie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie do väzby sudcu Okresného súdu
Bratislava V JUDr. I. Š., bytom B., ktorý bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine
prijímania úplatku podľa § 160a ods. 1 a 2 Trestného zákona , tak ako je to uvedené
v žiadosti generálneho prokurátora a vo výrokovej časti uznesenia Krajského úradu
vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave, ČVS: KUV-141/OVEK-2002 z 28. augusta
2002.
Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), že žiada ústavný súd
o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu všeobecného
súdu, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu.
Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní
osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení
neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po
zániku ich funkcií.
Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti
práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva
alebo i správneho práva, v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto
kategórie osôb patria aj sudcovia.
Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým
na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho
občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych
ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí
so zodpovednosťou, ktorej posúdenie v prípade zneužitia patrí súdnym orgánom. Takýto
postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita
sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej
nezávislosti.
Účelom je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy
a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním
donucovaných prostriedkov, ku ktorým sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto
imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov
trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna trvá len do rozhodnutia príslušného
súdneho orgánu, ktorý rozhodne o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie
a ďalšie úkony v trestom konaní vrátane vzatia do väzby. Od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.
Sudca JUDr. I. Š. využil možnosť vyjadriť sa k veci pred plénom ústavného súdu
29. augusta 2002.
V tejto veci ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe jeho
rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného
stíhania voči sudcovi JUDr. I. Š.. Preto ústavný súd dáva súhlas na jeho trestné stíhanie a
vzatie do väzby, čím umožňuje, aby o jeho trestnom stíhaní a vzatí do väzby rozhodli
príslušné orgány činné v trestnom konaní.