Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 13/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. novembra 2013

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 120/10-124

z 20. augusta 2013 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Š. M., B., podľa prvej vety s

poukazom na o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov a takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. M., B., pre skutky právne kvalifikované

ako zločin prijímania úplatku podľa a a prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa na

skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k.

VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. augusta 2013 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013 – na základe čl. 136

ods. 2 prvej vety (ďalej len „“) s poukazom na

ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov [(ďalej len „“); (žiadosť generálneho

prokurátora poukazovala konkrétne na § 14 ods. 3 uvedeného zákona, tento odkaz však nie

je korektný, pretože označené ustanovenie sa týka výlučne sudcov ústavného súdu] a § 231

písm. j) – o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky JUDr. Š. M. (ďalej len „sudca najvyššieho súdu“) pre skutky právne

kvalifikované ako zločin prijímania úplatku podľa a a

prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Generálny prokurátor v úvode svojej žiadosti poukázal na uznesenie vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred,

Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 12. júla 2010, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1

a 2 začaté trestné stíhanie v predmetnej veci na tom skutkovom základe,

že

„1. od presne nezisteného obdobia najmenej od 01. 07. 2010 až doposiaľ, presne

nestotožnená osoba vystupujúca ako Jozef prisľúbila poskytnutie úplatku vo výške najmenej

30.000,00 EUR presne nezistenému konajúcemu sudcovi NS SR prostredníctvom presne

nezistených osôb vystupujúcich pod menom Ladislav a prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava a ďalších osôb za to, že v konaní o prepustenie obvineného Ľ. K. z väzby, vydá

sudca rozhodnutie o prepustení obvineného z väzby,

2. od presne nezisteného obdobia najmenej od 01. 07. 2010 až doposiaľ, na presne

nezistenom mieste, doposiaľ presne nestotožnená osoba vystupujúca ako prokurátor

Okresnej prokuratúry v Bratislave, prostredníctvom osoby vystupujúcej pod menom L. a

ďalších osôb, žiada úplatok od osoby vystupujúcej pod menom Jozef vo výške najmenej

30.000,00 EUR pre doposiaľ nestotožneného sudcu NS SR konajúceho v trestnej veci

obvineného Ľ. K. za to, že konajúci sudca vydá rozhodnutie o prepustení obvinenej osoby z

väzby.“.

K žiadosti bol pripojený prvopis spisového materiálu evidovaného Prezídiom

Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnou jednotkou,

expozitúrou Stred, Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: PPZ-626/NKA-PK-SK-2012 (ďalej

len „vyšetrovací spis“).

Generálny prokurátor ďalej v rámci odôvodnenia svojej žiadosti uviedol, že

na základe doterajšieho vyšetrovania v predmetnej veci bolo 15. marca 2011 vydané

uznesenie o vznesení obvinenia Ľ. K., JUDr. J. K., JUDr. L. Š. a P. J. pre prečin

podplácania podľa a a a JUDr. M. B. pre

zločin prijímania úplatku podľa k .

V žiadosti generálneho prokurátora sa ďalej uvádza:

«Odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky boli získané dôkazy,

z ktorých vyplýva, že JUDr. J. K., priateľ obžalovaného Ľ. K. zabezpečil finančné

prostriedky potrebné na poskytnutie úplatku a telefonicky si dohodol stretnutie s JUDr. L. Š.

dňa 06. 07. 2010 v Obchodnom dome... v B. Na tomto stretnutí dňa 06. 07. 2010 v

reštaurácii B... JUDr. J. K. odovzdal JUDr. L. Š. o 20.10 hod. obálku s úplatkom za to, že

vybaví prepustenie Ľ. K. z väzby, čo je podporené aj ich telefonickými rozhovormi,

v ktorých si dohodli stretnutie až večer preto, že JUDr. K. „to“ mal dostať v Nitre až o 6

večer, Obžalovaný Ľ. K. bol v tom čase vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Nitre pre

trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a)

ods. 5 účinného do 01. 01. 2006 v trestnej veci 2 . JUDr. L. Š.

s P. J. si po prevzatí obálky s úplatkom od JUDr. J. K. dohodli čas a miesto stretnutia s

JUDr. M. B., prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorý nebol v tejto veci

činný ako prokurátor, na deň 06. 07. 2010 vo večerných hodinách.

Na stretnutí v reštaurácii F. v B. dňa 06. 07. 2010 o 21.00 hod. odovzdali P. J. a

JUDr. L. Š. úplatok JUDr. M. B. za vybavenie prepustenia Ľ. K. z väzby. JUDr. M. B. už

v predchádzajúcich rozhovoroch prisľúbil, že vybaví prepustenie obžalovaného Ľ. K. z

väzby, a preto sa skontaktoval so svojim kamarátom JUDr. Š. M., sudcom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý mal rozhodovať o sťažnosti obžalovaného Ľ. K. proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2010 sp. zn. , ktorým Krajský súd v Nitre

zamietol žiadosť o prepustenie obžalovaného z väzby a neprijal jeho písomný sľub ani

peňažnú záruku.

Z rozhovorov medzi JUDr. M. B. a JUDr. Š. M. vyplýva, že sa o veci obžalovaného

Ľ. K. viackrát rozprávali a stretli a dohodli si aj stretnutie dňa 07. 07. 2010 vo večerných

hodinách.

JUDr. M. B. dňa 09. 07. 2010 uviedol JUDr. Š. M., že v pondelok (12. 07. 2010) mu

to doručia a JUDr. Š. M. mu oznámil, že v stredu (14. 07. 2010) budú riešiť problém. V

pondelok dňa 12. 07. 2010 o 09.00 hod. doručil obhajca obžalovaného Ľ. K. JUDr. V. L. na

Najvyšší súd SR žiadosť, aby Najvyšší súd SR konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na

neverejnom zasadnutí o jeho sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre. Po podaní

tejto žiadosti telefonoval sudca NS SR JUDr. Š. M. prokurátorovi JUDr. M. B. a povedal

mu, že došlo k nepochopeniu udalosti preto, že obžalovaný musí žiadať o rozhodnutie bez

jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní a nie na neverejnom zasadnutí, a že je potrebné

citovať ustanovenia z hlavného pojednávania. JUDr. M. B. telefonicky zabezpečil u JUDr.

L. opravenie žiadosti, o čom informoval JUDr. Š. M. Doplnenú žiadosť Ľ. K. doručil JUDr.

L. na Najvyšší súd SR dňa 12. 07. 2010 o 12.40 hod. čo vyplýva z podacej pečiatky

Najvyššieho súdu SR.

Dňa 14. 07. 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. ,

ktoré vydal senát pod predsedníctvom JUDr. Š. M. na neverejnom zasadnutí vo veci

obžalovaného Rastislava Aitnera a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa

k , , o sťažnosti obžalovaného

Ľ. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2010 sp. zn. rozhodol tak,

že napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, prijal písomný sľub obžalovaného Ľ. K.,

ktorým sa nahradila jeho väzba a prepustil ho na slobodu. Obžalovaný Ľ. K. bol preto dňa

14. 07. 2010 prepustený na slobodu.

Obvinený JUDr. Š. vo výsluchu dňa 16. 03. 2011 uviedol, že Ľ. K., JUDr. M. B. a

JUDr. Š. M. vôbec nepozná, nevie, čo sú to za osoby a určite nikdy nedával žiadne finančné

prostriedky od J. K. pánovi P. J. ani pánovi B. Jeho výpoveď však vyvracajú dôkazy

zabezpečené odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky, ktorými sú

zadokumentované ich rozhovory a stretnutia.

O tom, že postup, tak ako ho opisuje JUDr. B. vo svojom výsluchu, nie je v súlade so

zákonom svedčia aj telefonické rozhovory medzi ním a JUDr. L. Š., sudcom NS SR JUDr. Š.

M., ale aj medzi ostatnými obvinenými. Z týchto informácií je zrejmé, že vopred vedeli o

termíne a výsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Napriek tomu JUDr. B. uviedol, že v

tejto veci oslovil sudcu JUDr. M., ale že takýto postup je zákonný. Vo výpovedi uviedol, že

sa jednalo o bežnú vec v rámci zákonných možností a nevidelo sa mu na takej požiadavke

nič protizákonné a skontaktoval sa s JUDr. Š. M. a prekonzultovali požiadavku JUDr. L. Š.

Sudca JUDr. M. mu povedal, že to pozrie, či sa to dá alebo nedá, potom však JUDr. M. ešte

potreboval nejaký doklad do spisu k rozhodnutiu, aby to bolo v medziach zákona Lege artis.

Tento doklad však JUDr. B. nedokladal a uviedol, že ho doložili zrejme advokáti.

Zo zabezpečených dôkazov je tiež zrejmé, že sudca JUDr. M. dňa 14. 07. 2010

uviedol v telefonickom rozhovore JUDr. B., že je to v poriadku a z kontextu rozhovorov

vyplýva, že sa bavili o Ľ. K. a vybavení prepustenia z väzby. JUDr. Š. M. ako sudca

najvyššieho súdu poskytol JUDr. M. B., ktorý nebol vo veci činný ako prokurátor,

informácie zo spisu a presne mu uviedol, ako je potrebné napísať žiadosť vo veci

obvineného K. a čo je potrebné do žiadosti citovať z .

Doposiaľ vykonanými úkonmi vo vyšetrovaní je dostatočne preukázané, že došlo

k spáchaniu zločinu prijímania úplatku podľa ,

a prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno

a) , z ktorých je dôvodne podozrivý sudca Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Š. M., ktorý ako sudca Najvyššieho súdu SR za úplatok od Ľ. K.,

doručeného mu prostredníctvom JUDr. J. K., JUDr. L. Š., P. J. a JUDr. M. B., zabezpečil

vydanie rozhodnutia o sťažnosti Ľ. K. proti uzneseniu Krajského súdu Nitra, ktorým bol Ľ.

K. prepustený na slobodu.

Zabezpečenými dôkazmi je dostatočne preukázané podozrenie, že došlo k spáchaniu

zločinu prijímania úplatku podľa , a prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona a podozrivým zo spáchania je sudca Najvyššieho súdu SR.»

Ústavný súd zaslal žiadosť generálneho prokurátora na vyjadrenie sudcovi

najvyššieho súdu. Zároveň mu poskytol možnosť vyjadriť sa k žiadosti aj ústne

na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu. Žiadosti sudcu najvyššieho súdu

zo 7. novembra 2013 o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu ústavný súd nevyhovel

prihliadajúc na negatívne stanovisko generálneho prokurátora (zastúpeného prokurátorom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

JUDr. Michalom Horváthom), v zmysle ktorého by predčasné oboznámenie sa s dôkazmi

obsiahnutými v spise „mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného

konania“ (stanovisko z 13. novembra 2013).

Ústavnému súdu bolo 15. novembra 2013 doručené písomné vyjadrenie sudcu

najvyššieho súdu k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, v ktorom okrem iného

uviedol:

«Žiadosť špeciálneho prokurátora neobsahuje konkrétne skutočnosti – dôkazy,

na základe ktorých nadobudol presvedčenie, že sa skutok stal, že som sa dopustil

protizákonného konania, že som zobral úplatok a pod jeho vplyvom som prepustil

obžalovaného z väzby, resp. zabezpečil vydanie rozhodnutia, ktorým bol obžalovaný

prepustený z väzby. Opakovane prehlasujem, že žiaden úplatok som nezobral, nebol mi

ponúknutý a ani mi nebol sľúbený.

V žiadosti nie je uvedený žiaden priamy, konkrétny dôkaz – skutočnosť o tom, že som

od JUDr. B. zobral úplatok (v nezistenej výške?!). Neuvádza miesto a čas odovzdania.

Vychádza len z dohadov a špekulácií: „z rozhovorov vyplýva, že sa o veci rozprávali

a stretli“; „JUDr. B. vypovedal, že sa stretli, sudca mu povedal, že sa na to pozrie, či sa to

dá alebo nedá“. Špeciálny prokurátor v žiadosti neuvádza, že by JUDr. B. hovoril kedy a

kde sme sa mali stretnúť a že by mi odovzdal úplatok.

Špeciálny prokurátor to neuviedol preto, lebo JUDr. B. vo svojej výpovedi zrejme

neuviedol, že by mi úplatok dal. Je otázne, prečo túto skutočnosť špeciálny prokurátor

neuvádza – zamlčuje, veď výpoveď, ako dôkaz treba brať ako celok a nielen tú časť, ktorá

mu vyhovuje.

Ďalší „dôkaz“ špeciálneho prokurátora vychádza zo záznamu telefonátu zo dňa

12. 7. 2010 v ktorom som mal (podľa jeho vyhodnotenia) dať radu, akú žiadosť má

obžalovaný podať, aby dosiahol prepustenie z väzby. Obžalovaný dodal písomné

vyhlásenie, že súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. V tomto

smere odkazujem na odôvodnenie uznesenia senátu NS SR sp. zn. zo 14. 7.

2010, kde v jeho konštatačnej časti senát hovorí, že o jeho žiadosti môže rozhodnúť len

predseda senátu súdu 1. stupňa ( účinného do 31. 12. 2005). Odvolací senát

konajúci o sťažnosti proti neprepusteniu z väzby nemohol o tejto žiadosti zo zákona

rozhodnúť a ani na ňu nemohol prihliadnuť. Vývody špeciálneho prokurátora sú o tejto

skutočnosti len špekulatívneho charakteru. Pre odstup času sa nepamätám, či som s niekým

telefonoval a už vôbec neviem o čom. Existuje tu však pochybnosť o zákonnom použití tohto

„dôkazu“ (a netýka sa to len tohto odposluchu). Bližšie sa vyjadriť neviem, lebo som

nemohol nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu.

Aj keby sa nejaký rozhovor s uvedenou „radou“ uskutočnil, aký logický dôvod by

táto „rada“ mala, keď sa zo zákona, v druhostupňovom rozhodovaní o väzbe (teda

v posudzovanom konaní pri rozhodnutí zo 14. 7. 2010) nedala použiť!!!?...

Argument špeciálneho prokurátora o telefonickom oznamovaní si termínu

pojednávania Najvyššieho súdu, je tiež zavádzajúci. Termín zasadnutia resp. pojednávania

senátov NS SR, ako aj senátov ostatných všeobecných súdov nie je utajovaná skutočnosť.

Práve naopak. Každý, kto sa informuje na súde o termínoch pojednávaní, má právo byť

informovaný. Termín tohto pojednávania bol určený 8. 7. 2010 a v tento pojednávací deň

(14. 7. 2010) bolo na programe 5 vecí.

Ďalšou špekuláciou, a tiež nezmyslom, je tvrdenie špeciálneho prokurátora (uvedené

v právoplatnom skutku o vznesení obvinenia iným osobám (str. 2 žiadosti), že sudca (myslí

mňa) sám vydal uznesenie o prepustení obvineného z väzby na slobodu.

Aj vo väzobných veciach NS SR rozhoduje v senáte, v tejto veci to bol trojčlenný

senát. Každý člen senátu má rovnocenný hlas a predseda senátu hlasuje posledný.

Špeciálny prokurátor zámerne zamlčuje, o aké rozhodnutie ide. Medzi prijatím

úplatku a rozhodnutím musí byť príčinná súvislosť. Tu chcem opätovne vyhlásiť, že žiaden

úplatok som nezobral a ani mi nebol ponúknutý. Z obsahu písomného vyhotovenia

uznesenia (výroku a odôvodnenia, ktoré je verejnou listinou) vyplýva, že obžalovaný nebol

prepustený z väzby preto, lebo odpadol dôvod väzby – vyhýbanie sa trestnému konaniu.

Dodatočné vyhlásenie obžalovaného, ktorý žiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti, senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebral do úvahy, pretože

o takomto vyhlásení obžalovaného môže zo zákona rozhodovať len súd, ktorý vykonáva

hlavné pojednávanie. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatoval stále

trvajúcu existenciu väzobného dôvodu útekovej väzby.

Potrebné je tiež uviesť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody,

ktorý je prípustný podľa SR. Nevyhnutné pozbavenie osobnej slobody, ktoré

umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu uskutočnenie a skončenie trestného

konania. Zo zásady primeranosti vyplýva, že väzba nie je na mieste, pokiaľ by bola príliš

prísnym zaisťovacím opatrením. Väzba nie je trestom, ale výlučne procesným opatrením.

Vzatím do väzby nemožno riešiť zabezpečenie prítomnosti obžalovaného na hlavnom

pojednávaní, ak je možný iný zákonný spôsob. Z princípu proporcionality vyplýva, že

v každom konkrétnom prípade musí byť väzba úmerná daným podmienkam.

Pokiaľ orgán činný v trestnom konaní, resp. súd nariaďuje úkony, ktoré však

nerealizuje, prípadne nevie zabezpečiť ich vykonanie, po určitom čase (rádovo mesiacoch)

nie je možné udržať existenciu dôvodov väzby pre zabezpečenie účasti obžalovaného

na týchto úkonoch, pokiaľ k zmareniu nariadených úkonov nedošlo zavinením tohto

obžalovaného. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ak je

jediným dôvodom pre ďalšie ponechanie vo väzbe obava, že obvinený unikne a tým sa vyhne

trestnému stíhaniu, musí byť prepustený, ak je schopný poskytnúť primeranú záruku, že sa

ustanoví na pojednávania. V danom prípade pobyt obžalovaného 5 mesiacov vo väzbe,

spolu so skutočnosťou, že súd síce vytýčil 4 hlavné pojednávania, avšak ani jedno neotvoril,

nezačal pojednávať a ani obžalovaného nevypočul, čoho sa domáhal, nastali okolnosti,

ktoré viedli k prijatiu záruky, ako náhrady väzby a spolu s uloženými opatreniami mali

zabezpečiť, miernejším zákonným opatrením než je výkon väzby, účasť obžalovaného

na hlavnom pojednávaní. S upozornením, že prípadné porušenie prijatého sľubu

a uložených opatrení, bude znamenať opätovný výkon väzby.

Neviem, či orgány prípravného konania v tejto veci zisťovali, či obžalovaný chodí

na určené termíny hlavného pojednávania, či z jeho viny bolo zmarené hlavné

pojednávanie. Pokiaľ mám informácie ja, keďže oficiálne orgány sa o tieto podstatné

skutočnosti zrejme nezaujímajú, po prepustení obvineného Ľ. K. boli vytýčené 4 termíny

hlavného pojednávania, no ani jedno nebolo otvorené, teda pojednávanie sa ani nezačalo,

no obžalovaný Ľ. K. sa vždy dostavil, nezmaril pojednávanie a teda si plní uložené

podmienky a prijatý sľub. Prijaté rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

plní svoj účel. Je zákonné, a rešpektuje Európsky Dohovor o ľudských právach a judikatúru

ESĽP ako aj ÚS SR. Pri jeho prijatí a jemu predchádzajúcom konaní, členovia senátu

NS SR neporušili povinnosti vyplývajúce z ich postavenia a právomoci, nebol tak porušený

záujem spoločnosti na riadnom, spravodlivom a nestrannom súdnom rozhodovaní. Pričom

obžalovaný nezískal žiadnu výhodu odporujúcu zákonu a medzinárodným zmluvám, ktorými

je SR viazaná.»

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 19. novembra 2013

zástupca generálnej prokuratúry zotrval na dôvodoch písomnej žiadosti o vydanie súhlasu

na trestné stíhanie sudcu najvyššieho súdu.

Sudca najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu žiadal súhlas

na jeho trestné stíhanie odoprieť.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno

sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa

medzinárodného práva.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak

bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je

vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej

stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa iba prokurátor je oprávnený v prípravnom

konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby

osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej

republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

generálny prokurátor.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie

do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum

ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného

orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu najvyššieho

súdu podľa ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry

(napr. , , ) a z týchto úvah:

vo vzťahu k niektorým skupinám a kategóriám osôb upúšťa od zásady

rovnosti práva a pripúšťa výnimku z pôsobnosti trestného práva pre tieto skupiny

a kategórie osôb v rozsahu a spôsobom ustanoveným a zákonom. Do tejto kategórie

osôb patria aj sudcovia, pričom imunita sudcu má zaistiť predovšetkým nezávislosť jeho

rozhodovania, posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch

v konkrétnych prípadoch len na základe , ústavných zákonov a medzinárodných

zmlúv. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk

sudcovskej nezávislosti.

Ústavný súd už v rámci svojej skoršej judikatúry uviedol, že rozhodovanie o žiadosti

generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vyžaduje,

aby zo žiadosti bolo zrejmé, že je dostatočne odôvodnený záver o tom, že sudca spáchal

konkrétny trestný čin (per analogiam ). Generálneho

prokurátora žiadajúceho súhlas na trestné stíhanie sudcu zaťažuje v tomto type konania

pred ústavným súdom bremeno preukázania minimálne dôvodného podozrenia, že sudca

svojím konaním mohol naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu (napr.

uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 29. júna 2011).

Zo žiadosti generálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013

vyplývajú v tomto smere zásadné otázniky, a to najmä vo vzťahu k subjektívnej stránke

a objektívnej stránke zločinu prijímania úplatku podľa a

a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, pokiaľ ide o konkrétne konanie sudcu najvyššieho súdu, ktorého sa žiadosť

generálneho prokurátora týkala.

K obsahovým náležitostiam žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu

na trestné stíhanie sudcu patrí totiž nielen jednoznačná právna kvalifikácia trestného činu,

pre ktorý sa vydanie súhlasu na trestné stíhanie žiada, ale aj vymedzenie skutku, ktorého sa

mal dotknutý sudca dopustiť, opisom skutku (konania či opomenutia tohto sudcu)

s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, resp. tak, aby

skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Skutkový základ vymedzený v uznesení

vyšetrovateľa z 12. júla 2010 o začatí trestného stíhania vo veci, na ktoré generálny

prokurátor v úvode svojej žiadosti 20. augusta 2013 poukázal, je v tomto smere

nedostatočný.

Relevantné skutkové okolnosti v ďalšej časti žiadosti generálneho prokurátora

č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013 a dôkazy na podporu jeho skutkových tvrdení

sa týkali predovšetkým skutkov tretích osôb, ktorých sa trestné konanie v danej veci týka,

avšak práve k sudcovi najvyššieho súdu, na trestné stíhanie ktorého žiadal generálny

prokurátor súhlas, chýbali (predovšetkým pokiaľ ide o prijatie, žiadanie či akceptáciu

prísľubu úplatku, resp. pokiaľ ide o úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech).

Ústavný súd preto podľa nedal súhlas na trestné stíhanie sudcu

najvyššieho súdu v zmysle žiadosti generálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 120/10-124

z 20. augusta 2013.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013