Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 101/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. júna 2011

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné

stíhanie sudcu Krajského súdu v T. JUDr. J. J., T., podľa Slovenskej

republiky s poukazom na ustanovenie § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 231 písm.

j) takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu

Krajského súdu v T. JUDr. J. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na na skutkovom základe uvedenom

v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. XIV Gv

40/2010- 11 z 12. apríla 2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla

2011 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. XIV Gv 40/2010-11 z 12. apríla 2011, ktorou podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ustanovenia § 74e ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a ustanovenia žiadal o vydanie

súhlasu na trestné stíhanie sudcu Krajského súdu v T. JUDr. J. J. (ďalej len „sudca“ a

„krajský súd“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa a

s poukazom na , ktorého sa mal sudca dopustiť tak, ,,… že

v presne nezistenom čase, v období od 10. mája 2010 do 9. júna 2010, v T. na Krajskom

súde, doposiaľ neustálená osoba vystupujúca pravdepodobne vo funkcii predsedu senátu

Krajského súdu T., pri rozhodovaní o sťažnosti troch obžalovaných proti rozhodnutiu

Okresného súdu T. spisovej značky -1131 o zamietnutí žiadosti o prepustenie z

väzby a ponechaní vo väzbe, konal tak, že sťažnosti dvoch obžalovaných dňa 8. júna 2010

uznesením spisovej značky zamietol a vec obžalovaného M. K. úmyselne

vylúčil na samostatné rozhodovanie, následne dňa 9. júna 2010, čiže jeden deň po uplynutí

zákonnej sedem mesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní, vydal uznesenie spisovej

značky , ktorým sťažnosť obžalovaného M. K. zamietol ako nedôvodnú,

pričom v dôsledku úmyselného vydania rozhodnutia po zákonnej lehote musel byť

obžalovaný M. K. Okresným súdom T. bezodkladne prepustený z väzby, čím porušením

dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia mal vykonávať svoju právomoc v

rozpore s ustanovením a zároveň v rozpore s

ustanoveniami zákona číslo o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov a umožniť tak M. K.

získať neoprávnený prospech v podobe prepustenia na slobodu napriek trvajúcim dôvodom

jeho väzby.“.

2. Generálny prokurátor ďalej v žiadosti uviedol: ,,Uznesením vyšetrovateľa bolo

začaté trestné stíhanie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. a) s poukazom na Trestného

zákona. Vyšetrovateľ vo vyšetrovaní zaobstaral dôkazné prostriedky vo forme listinných

dôkazov a to uznesení Okresného súdu v T. spisovej značky z 12. novembra

2009, Krajského súdu v T. spisovej značky -44 z 10. decembra 2009,

Okresného súdu v T. spisovej značky -1131 z 10. mája 2010, Krajského súdu v T.

spisovej značky -1162 z 8. júna 2010, Krajského súdu v T. spisovej značky

-1165 z 9. júna 2010 a príkazu Okresného súdu v T. spisovej značky 2T

57/2010 z 1. júla 2010. Rovnako zaobstaral obžalobu prokurátora odboru osobitného

určenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky spisovej značky XIV Gv 27/2009 - 93

zo 4. mája 2010, ako aj vyžiadal kópie trestných spisov Krajského súdu v T. spisovej značky

a spisovej značky a relevantnú časť trestného spisu Okresného

súdu v T. spisovej značky a listiny preukazujúce výkon funkcie sudcu JUDr. J.

J.. Na základe skutočnosti, že predseda Krajského súdu v T. nezbavil mlčanlivosti sudcov

Krajského súdu v T., nebolo možné, aby vyšetrovateľ ako svedkov vypočul sudcov

Krajského súdu v T., ktorí boli členmi senátov pri rozhodnutiach spisovej značky 3Tos

34/2010-1162 z 8. júna 2010 a sp. zn. -1165 z 9. júna 2010 (okrem predsedu

senátu), vrátane zapisovateľky.

Uznesením Okresného súdu v T. spisovej značky z 12. novembra 2009

boli podľa vzatí do väzby obvinený M. K. z dôvodov väzby

uvedených v písmeno a), , a obvinení M. P. a R. K. z

dôvodov väzby uvedených v písmeno a), . Väzba u

obvineného M. K. začala 8. novembra 2009 o 18.40 h a u obvinených M. P. a R. K.

8. novembra 2009 o 16.40 h a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby L.

Uznesením Krajského súdu v T. spisovej značky -44 z 10. decembra

2009 boli sťažnosti všetkých obvinených podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného

poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Dňa 4. mája 2010 podala na Okresný súd v T., prokurátorka odboru osobitného

určenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na obvinených M. K., M. P., R. K.

(spolu s PhDr. E. K. vo väzbe od 8. novembra 2009 do 26. apríla 2009), ktorí sa nachádzali

vo väzbe od 8. novembra 2009, obžalobu spisovej značky XIV Gv 27/2009 - 93, na tom

skutkovom základe a právnej kvalifikácii skutkov, ako je uvedené v obžalobe.

Uznesením Okresného súdu T. spisovej značky - 1131 z 10. mája 2010

boli podľa , zamietnuté žiadostí obvinených M. P. a R. K. o

prepustenie z väzby na slobodu a zároveň bolo rozhodnuté o tom, že podľa § 238 odsek 3

s poukazom na písmeno e) , sa

obvinení M. K., M. P. a R. K. ponechávajú vo väzbe, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.

Uznesením Krajského súdu v T. spisovej značky -1162 z 8. júna 2010

boli podľa písmeno c) , ako nedôvodné zamietnuté

sťažnosti obvinených M. P. a R. K., podané proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného

súdu T. spisovej značky - 1131 z 10. mája 2010.

Uznesením Krajského súdu v T. spisovej značky -1165 z 9. júna 2010

bola podľa písmeno c) , ako nedôvodná zamietnutá

sťažnosť obvineného M. K., podaná proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu T.

spisovej značky - 1131 z 10. mája 2010.“

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. -1165 z 9. júna 2010

bolo okrem iného uvedené:

«Aj podľa zistenia krajského súdu preto u obvineného M. K. naďalej zakladajú

dôvody tzv. útekovej, kolúznej i preventívnej väzby aj po podaní obžaloby v rozsahu

stanovenom podľa , , Ukončenie vyšetrovania

vo veci a podanie obžaloby neznamená totiž bez ďalšieho pominutie dôvodov väzby. Povaha

žalovaných zločinov i prečinu, spôsob, akým ich mal obvinený spáchať, i okolnosti

charakterizujúce jeho osobu, v posudzovanom prípade totiž dostatočne potvrdzujú

dôvodnosť obavy z následkov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení a tiež záver, že

väzba obvineného M. K. v tomto štádiu trestného stíhania v konaní pred okresným súdom,

po podaní obžaloby a pred vykonaním verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní

obžaloby nariadeného predsedníčkou senátu na 11. júna 2010, je stále adekvátnym a

nevyhnutným zabezpečovacím opatrením. Napadnuté uznesenie je preto správne a zákonné.

Námietky obvineného nepovažoval krajský súd z týchto dôvodov za opodstatnené a

neakceptoval ich.“

Príkazom Okresného súdu T. spisovej značky z 1. júla 2010 bol podľa §

76 odsek 3 obžalovaný M. K. prepustený z väzby na slobodu. V

odôvodnení bolo okrem iného uvedené: „Uznesenie Krajského súdu v T. pod sp. zn. 3Tos

35/2009 zo dňa 9.6.2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného M. K. proti výroku

pod bodom II. uznesenia Okresného súdu v T. sp. zn. zo dňa 10.5.2010 ktorým

súd podľa s poukazom na

ponechal obvineného M. K. vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 a), b), c) Tr.

poriadku bolo vydané dňa 9.6.2010, teda po uplynutí 7 mesačnej lehoty, ktorá by bola

zákonnou lehotou väzby v prípravnom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť súd ihneď

rozhodol o prepustení obžalovaného M. K. z väzby na slobodu.

Samosudca Okresného súdu T. JUDr. B. S., v zastúpení samosudca JUDr. M. M. pod

spisovou značkou predložil dňa 2. júna 2010 na Krajský súd v T., kde bolo

pridelené číslo konania , na rozhodnutie sťažnosti obvinených M. P. a R. K. (v

trestnom spise číslo listu 1138-1141). V predkladacej správe je uvedené "prosím o

prednostné konanie, nakoľko je vo veci vytýčený termín VZ o predbežnom prejednaní obž.

na deň 11.6.2010.

V Úradnom zázname vo veci je uvedené: „Predseda senátu po zistení,

že v prejednávanej trestnej veci nebola predložená predkladacia správa aj na rozhodnutie o

sťažnosti podanej obvineným M. K. proti uzneseniu Okresného súdu z 10.5.2010, sp. zn. 2T

57/2010, prostredníctvom trestnej kancelárie upozornil okresný súd na jej zaslanie

tunajšiemu súdu obratom s tým, že po jej dodaní dňa 8. júna bola prostredníctvom

elektronickej podateľne predmetná trestná vec pridelená do oddelenia 3Tos s prideleným

poradovým číslom 35 (sp. zn. ) a bude onej rozhodnuté 9. júna 2010

samostatne. V T., 8.6.2010 preds. senátu. Podpis“

V zápisnici o neverejnom zasadnutí Krajského súdu v T. spisovej značky

v trestnej veci proti obv. R. K. a spol., je uvedený dátum 8. júna 2010 a čas o 9.15 h a

neverejné zasadnutie skončilo o 9.30 h.

V potvrdení Krajského súdu v T. je okrem iného uvedené: „Krajský súd v T. týmto

potvrdzuje, že dňa 8.6.2010 11:37:26 bol prijatý návrh na začatie konania v trestnej veci M.

K. pre zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné. Na všetkých podaniach v

tejto veci uveďte spisovú značku: , Meno sudcu: 3Tos.“

V potvrdení o lustrácii pre spis: je okrem iného uvedené: „predchádza

spis , pridelený senát 3Tos.“

Predseda senátu Okresného súdu T.. JUDr. B. S., v zastúpení predseda senátu JUDr.

E. T. pod spisovou značkou predložila dňa 8. júna 2010 na Krajský súd v T.,

kde bolo pridelené číslo konania , na rozhodnutie sťažnosť obvineného M. K. (v

trestnom spise číslo listu 1136).

V zápisnici o neverejnom zasadnutí Krajského súdu v T. spisovej značky

v trestnej veci proti obv. M. K., je uvedený dátum 9. júna 2010 a čas o 10.15 h a neverejné

zasadnutie skončilo o 10.30 h.

Z uvedeného je zrejmé, že sudca Krajského súdu v T. JUDr. J. J. musel mať

vedomosť o tom, že zákonná 7 mesačná lehota väzby v prípravnom konaní končí všetkým

obvineným dňom 8. júna 2010. Táto skutočnosť musela byť predmetom skúmania sťažností

obvinených P. a K. pri rozhodovaní o ich sťažnostiach. Napriek faktu, že mal na

rozhodnutie o sťažnosti obvineného K. dňa 8. júna 2010 dostatok času, keďže sťažnosť bola

doručená na základe jeho upozornenia o 11.37 h., nariadil neverejné zasadnutie až na deň

9. júna 2010, t.j. jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty väzby, čo napriek zamietnutiu

sťažnosti obvineného M. K., keď dôvody jeho väzby naďalej trvali, bolo dôvodom na jeho

prepustenie z väzby na slobodu.»

3. Ďalej generálny prokurátor v návrhu uviedol dôvody, pre ktoré predseda krajského

súdu vydal opatrenie o nezbavení mlčanlivosti sudcov krajského súdu a asistentky senátu,

citoval relevantné ústavné a zákonné normy a na záver uviedol:

,,Na základe vyššie uvedených skutočností a hodnotenia dôkazov získaných

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 odsek 12

, som toho názoru, že zo zistených skutočností je dostatočne odôvodnený

záver, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a je právne kvalifikovaný ako zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno

a) s poukazom na písmeno h) , spáchala po

objektívnej aj subjektívnej stránke určitá osoba a to úmyselným konaním sudca Krajského

súdu T.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dostatočne odôvodnený postup podľa § 206

odsek 1 a vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Osoba, ktorej má

byť vznesené obvinenie, je v postavení sudcu, na ktorého trestné stíhanie je potrebný súhlas

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rovnosť ľudí v dôstojnosti i v právach a účel trestného konania vyjadrený v § 1

sú takými relevantnými princípmi právneho štátu a demokratickej

spoločnosti, že ich aplikácia v konkrétnych trestných veciach musí mať prioritný charakter

vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu trestnoprocesnej exempcie sudcu podľa § 8 ods. 1

.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri rešpektovaní, že jednou z

najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri

výkone funkcie, najmä pri jeho rozhodovacej činnosti - rozhodovaní, žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie JUDr. J. J., sudcu Krajského

súdu v T., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa písmeno a), písmeno a) s poukazom

na písmeno h) .“

4. Sudca sa k žiadosti generálneho prokurátora vyjadril písomne podaním z 30. mája

2011, v ktorom uviedol:

«Podanú žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky pokladám v celom

rozsahu za zjavne nedôvodnú so zámerom morálne ma poškodiť, a to na dobrom mene

nielen občana, ale predovšetkým sudcu, a takýmto spôsobom aj ohroziť nezávislosť

sudcovskej moci a spochybniť vo vzťahu k verejnosti nestrannosť a nezávislosť môjho

rozhodovania.

Preskúmaním obsahu skutku, ktorého som sa údajne mal dopustiť so zreteľom na

trestné spisy Okresného súdu T. sp. zn. a Krajského súdu v T. sp. zn. 3Tos

34/2010 a som zistil, že tento je uznesením vyšetrovateľa popísaný úplne v

rozpore s tým, ako sa okolnosti prejednávaného prípadu preukázateľne a aj v skutočnosti

stali a preto si ich dovolím ústavnému súdu pravdivo opísať:

V období od 31. mája 2010 do 6. júna 2010 som absolvoval liečebno-rehabilitačný

pobyt v kúpeľoch B. V tom čase bol dňa 2. júna 2010 elektronickou podateľňou krajskému

súdu pridelený do senátu 3 Tos, v ktorom je riadiacim predsedom senátu JUDr. S. H. a

predsedami senátov a zároveň aj sudcami JUDr. R. V. a ja, trestný spis Okresného súdu T.,

sp. zn. , na rozhodnutie o sťažnostiach obžalovaných R. K. a M. P., ktoré podali

proti uzneseniu Okresného súdu T., sp.zn. z 10.5.2010. Okresný súd T. týmto

uznesením vo výroku pod bodom I. podľa zamietol žiadosti

obžalovaných M. P. a R. K. o prepustenie z väzby, vo výroku pod bodom II. podľa § 238

ods. 3 s poukazom na ponechal obžalovaného M. K. vo

väzbe a vo výroku pod bodom III. podľa ponechal obžalovaných M. P.

a R. K. vo väzbe. Vzhľadom k mojej neprítomnosti a z dôvodu, že elektronickou podateľňou

(i na podklade predchádzajúcej všeobecnej úpravy riadiaceho predsedu senátu) bola

predmetná senátna trestná vec na vybavenie pridelená mne, riadiaci predseda senátu JUDr.

S. H. úpravou zo dňa 3. júna 2010, teda v čase mojej neprítomnosti, určil termín

neverejného zasadnutia vo veci sťažnosti obidvoch obžalovaných na 8. júna 2010 o 9.15

hod. Na 8. júna 2010 určil riadiaci predseda senátu (tiež v čase mojej neprítomnosti) termín

neverejného zasadnutia aj v ďalšej závažnej skupinovej trestnej veci troch obvinených pre

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm.

d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. vo

veci podaných sťažností obvinenými proti uzneseniu, ktorým im bola predĺžená lehota

väzby, pridelenej elektronickou podateľňou v čase mojej neprítomnosti tiež mne pod sp. zn.

. Termín neverejného zasadnutia v tejto trestnej veci bol rovnako nariadený

na 8. júna 2010, ale na 9.00 hod., teda pred termínom neverejného zasadnutia v už

spomenutej teraz prejednávanej trestnej veci, preto ako prvú som začal študovať túto

trestnú vec. Vzhľadom k rozsiahlosti oboch spisov som spis v trestnej veci sp. zn. 3Tos

34/2010 dočítal až 8.júna 2010 ráno pred začiatkom neverejných zasadnutí a keďže som

zistil, že uznesenie Okresného súdu T. z 10.mája 2011, sp. zn. bolo sťažnosťou

napadnuté aj obžalovaným M. K., vo vzťahu ku ktorému však zo strany okresného súdu

absentovalo predloženie predkladacej správy, bez ktorej súd druhého stupňa nemôže

rozhodnúť, obratom som okresný súd telefonicky vyzval na okamžité predloženie

predkladacej správy na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného K. s tým, že predkladacia

správa bola okresným súdom na podklade môjho osobného telefonického pokynu doručená

ešte len do podateľne Krajského súdu v T. až spomenutého 8. júna 2010 o 11.37 hod. a spis

bol potom elektronickou podateľňou na rozhodnutie o sťažnosti aj obžalovaného M. K.

pridelený do senátu 3Tos a opäť mne ako konkrétnemu sudcovi na vybavenie a po vykonaní

nevyhnutných administratívnych úkonov (zapísanie veci do registra 3Tos, lustrácia,

vyhotovenie spisového obalu, ...), kedy vzhľadom aj k časovej tiesni, potrebe doštudovania

časti spisu vo vzťahu i k obžalovanému M. K. a to i ostatnými členmi senátu a nevyhnutnej

potrebe zabezpečenia ich prítomnosti aj na samotnom neverejnom zasadnutí som určil

termín neverejného zasadnutia na najbližší možný ďalší pracovný deň, teda na 9. júna

2010, kedy trojčlenný senát krajského súdu, ktorému som predsedal, po tajnom hlasovaní

sťažnosť obžalovaného K. zamietol. K priebehu hlasovania senátu sa ako jeden z jeho troch

rovnoprávnych členov vyjadrovať nemôžem a vo veciach hlasovania ani nemôžem byť

zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť ( o

sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

Na podklade podrobného štúdia spisu (ktorý už v čase rozhodovania nášho senátu

obsahoval 1 163 listov) vo vzťahu k obžalovanému M. K. sme zistili, že ... vo vzťahu k

obžalovanému K. (na rozdiel od ostatných dvoch obžalovaných v tejto trestnej veci)

rozhodol obligatórne a z úradnej povinnosti iba o jeho ponechaní vo väzbe v zmysle § 238

ods. 3

K tomu považujem za potrebné upozorniť na viaceré procesné nedostatky v postupe

okresného súdu spočívajúce v tom, že uznesenie Okresného súdu T. z 10.mája 2010, sp.zn.

. ktorým rozhodol o väzbe obžalovaného K. po podaní obžaloby postupom podľa

, nebolo v rozpore s ustanovením , prvá veta za

bodkočiarkou v znení účinnom od 1.2.2009 v plnom znení s odôvodnením a

poučením uvedené v zápisnici o úkone, v rozpore s ustanovením nebolo

nielenže bez meškania predložené krajskému súdu ako súdu druhého stupňa, pritom

najneskôr v nasledujúci pracovný deň po podaní sťažnosti, ale v rozpore s ustanovením §

76 ods.3 nebol krajskému súdu predložený spis ani najneskôr päť pracovných dní

pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní, ba v prípade obžalovaného M. K. nebol

na rozhodnutie o jeho sťažnosti predložený vôbec napriek tomu, že uznesenie bolo

vyhlásené už 10. mája 2010. Krajskému súdu v T. bol totiž predmetný spis - a aj to výlučne

len na rozhodnutie o sťažnostiach podaných obžalovanými M. P. a R. K. - predložený až 2.

júna 2010 a preto krajský súd mal povinnosť skúmať väzobné dôvody len vo vzťahu výlučne

k týmto dvom obžalovaným, a nie aj vo vzťahu k obžalovanému K. K predloženiu veci

krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného M. K. došlo až potom, čo som

zistil uvedený chybný postup okresného súdu a až na podklade mnou bez meškania

urobených procesných úkonov - telefonického upozornenia okresného súdu na nesprávny

postup. Príslušná predkladacia správa týkajúca sa sťažnosti obžalovaného M. K. bola dňa

8.6.2010 doručená do podateľne krajského súdu za účelom pridelenia veci náhodným

výberom príslušnému senátu výlučne na podklade môjho iniciatívneho konania, ktoré bolo

vedené zodpovednosťou za prednostné a urýchlené vybavovanie väzobných vecí a

smerovalo k náprave nesprávneho a nezákonného postupu zo strany okresného súdu. Mojim

konaním teda nemohlo dôjsť, a ani nedošlo, k žiadnemu vylúčeniu veci obžalovaného M. K.

na samostatné konanie, a toto moje konanie vôbec nesvedčí o úmysle vydať rozhodnutie o

väzbe po zákonnej lehote a o úmysle spôsobiť prospech obžalovanému v podobe jeho

prepustenia na slobodu. Pre úplnosť uvádzam, že obžalovaný M. K. nebol prepustený dňa

9.6.2010, k čomu by zrejme pri mne imputovanom úmysle zo strany prokurátora malo dôjsť,

ale prepustený bol až 1.7.2010, pritom až po rozhodnutí o ďalších dvoch jeho žiadostiach o

prepustenie z väzby okresným súdom, a to aj za účasti prokurátora odboru osobitného

určenia Generálnej prokuratúry SR na tomto úkone.

Pre naplnenie skutkovej podstaty stíhaného zločinu sa aj v danom prípade vyžaduje

naplnenie subjektívnej stránky - úmyslu a to, či už v priamej, alebo nepriamej forme, v

prejednávanej trestnej veci neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by naplnenie akejkoľvek

formy úmyslu preukazovali. Považujem za potrebné zdôrazniť, že vec prejednával a

rozhodoval senát zložený z troch zákonných sudcov, ktorému bola vec zákonným spôsobom

pridelená a to na základe zistených skutočností a v súlade so zákonom. Pokiaľ by som vo

veci ja ako predseda senátu zistil akúkoľvek skutočnosť, zakladajúcu dôvod, pre ktorý by

som bol ako sudca (predseda senátu) vylúčený z jej prejednávania a rozhodnutia, sám by

som oznámil svoju zaujatosť v súlade s ustanovením Táto okolnosť

nepochybne preukazuje, že som nemal žiadny osobný záujem konať v prospech ktorejkoľvek

procesnej strany. Preto konštatovanie v tom smere, že som konal v úmysle v zmysle

ustanovenia § 15 Tr. zák., je len fikciou, nepodloženou žiadnou preukázanou právne

relevantnou skutočnosťou, ktorá by zakladala čo i len minimálne podozrenie, že som konal

úmyselne so zámerom, či vedome obžalovanému privodiť akýkoľvek neoprávnený prospech.

Na naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. h/ Tr. zák. nestačí zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ- vykonával svoju

právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ

konal v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému, neoprávnený

prospech.

Uvedený motív, ako ďalšia zložka subjektívnej zložky konania páchateľa, ktorý

iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný. Preto už len samotné nenaplnenie tohto znaku

bráni akémukoľvek podozreniu z toho, že by som sa mal dopustiť tak závažnej trestnej

činnosti.

Podstata skutku, pre ktorý žiada generálny prokurátor Slovenskej republiky súhlas

na moje trestné stíhanie, podľa môjho názoru naviac spočíva v rozhodovacej právomoci

sudcu (ako člena senátu) všeobecného súdu. Súčasťou rozhodovacej právomoci sudcu je aj

určenie termínu neverejného zasadnutia.

Na objasnenie celej veci považujem za potrebné poukázať tiež na tú skutočnosť, že zo

žiadosti Generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie je zrejmý dostatočne

odôvodnený záver, že ako sudca som spáchal konkrétny trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa , s

poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a naplnil som tak všetky objektívne znaky predmetného

trestného činu, t.j. konanie mňa ako páchateľa, tak aj následok a príčinná súvislosť medzi

konaním a následkom. Predmetný trestný čin zároveň vyžaduje úmyselnú formu zavinenia,

vyjadrenú navyše ešte v kvalifikovanej pohnútke páchateľa, keď zákonnou požiadavkou je,

aby konanie páchateľa bolo vedené „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre

seba alebo iného neoprávnený prospech. Z uvedeného jasne vyplýva, že ak by som mal

úmysel prepustiť obžalovaného M. K. z väzby na slobodu, nedal by som pokyn na

vyžiadanie predkladacej správy od Okresného súdu T. a senát krajského súdu by o

predmetnej sťažnosti vôbec nerozhodoval.

Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky aj s prihliadnutím na moje

vyjadrenie rozhodol tak, že súhlas na trestné stíhanie odoprie.»

5. Zástupca generálneho prokurátora na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu

29. júna 2011 trval na podanom návrhu a žiadal mu ako dôvodnému vyhovieť.

6. Sudca na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu žiadal súhlas na jeho trestné

stíhanie odoprieť.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo

vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie

generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich

funkcií.

Podľa ustanovenia pôsobnosti orgánov činných

v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa

zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia trestné stíhanie nemožno

začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu,

ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu,

na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia iba prokurátor je oprávnený

vyžiadať súhlas na trestné stíhanie.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu...,

predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum

ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe,

ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

8. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. ,

) vychádzal z úvah, že zaraďuje sudcov do skupiny osôb, kde upúšťa

od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť

trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným a zákonom. Takto

ponímaná imunita sudcu smeruje predovšetkým k zaisteniu jeho nezávislosti pri

rozhodovaní v jemu zverených veciach občianskoprávnych, obchodných, trestných

a správnych. tým zároveň posilňuje občiansku odvahu sudcu rozhodovať v súdnych

sporoch jemu zverených len na základe , ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv

podľa a 5 a zákonov. zároveň ústavnému súdu zveruje právomoc

túto imunitu v konkrétnom prípade na návrh generálneho prokurátora preskúmať. Takýto

postup je v súlade s deľbou moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunitu sudcu je

potrebné ponímať ako zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk

sudcovskej nezávislosti. Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred

zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného

konania a používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány

výkonnej moci. Imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného

súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni

ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

V prípade, ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania

funkcie sudcu vylúčené.

9. Nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie je skutočnosť, že

na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu,

ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a neprípustnosť trestného stíhania (, ).

10. Ústavný súd preskúmal žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu

na trestné stíhanie sudcu krajského súdu a oboznámil sa s vyšetrovacím spisom ním

predloženým. Taktiež umožnil sudcovi vyjadriť sa k veci písomne aj ústne na neverejnom

zasadnutí pléna ústavného súdu za účasti zástupcu generálneho prokurátora. Úlohou

ústavného súdu bolo posúdiť konanie uvedené v žiadosti generálneho prokurátora, a to

z hľadiska rozsahu imunity sudcu v zmysle druhej vety a ustanovenia

§ 29a ods. 1 zákona o sudcoch, podľa ktorých za rozhodovanie nemožno sudcu ani

prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Z citovaného ustanovenia zákona o sudcoch vyplýva, že dôvodom na odopretie

súhlasu na trestné stíhanie sudcu je zistenie ústavného súdu, že súhlas na trestné

stíhanie sa žiada pre skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovacej právomoci sudcu

všeobecného súdu. Po posúdení všetkých relevantných okolností prípadu dospel ústavný

súd k záveru, že skutok, pre ktorý žiada generálny prokurátor vydať sudcu na trestné

stíhanie, spadá do rámca rozhodovacej činnosti sudcu v trestnom konaní súdnom. Súčasťou

rozhodovacej činnosti sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe sú úkony

realizované od predloženia veci nadriadenému súdu do jeho rozhodnutia, a to vrátane

určenia termínu neverejného zasadnutia senátu a samotného rozhodovania o sťažnosti.

11. Z citovanej právnej úpravy imunity sudcu vyplýva, že ústavný súd pri zistení, že

skutok, za ktorý je žiadané vydanie súhlasu, spadá do rozhodovacej činnosti sudcu, takéto

vydanie odoprie. Z uvedených dôvodov ústavný súd súhlas na trestné stíhanie pre skutok

uvedený v žiadosti generálneho prokurátora odoprel.

12. Bez toho, aby to malo vplyv na právne závery, ktoré viedli k odopretiu súhlasu na

trestné stíhanie sudcu, ústavný súd ako obiter dictum dodáva: Súdom, ktorý rozhoduje

o vine a treste za trestné činy ( ) je len všeobecný súd. Ústavný súd nemá

(okrem rámca konania o obžalobe na prezidenta republiky podľa čl. 129 ods. 5 v spojení

s ) ústavnú právomoc na takéto rozhodovanie, a to ani v tomto a ani v iných

typoch konania pred ním. Napriek tomu však konštatuje, že rozhodovanie o žiadosti

generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vyžaduje, aby

zo žiadosti bolo zrejmé, že je dostatočne odôvodnený záver o tom, že sudca spáchal

konkrétny trestný čin (per analogiam ). Generálneho

prokurátora žiadajúceho súhlas na trestné stíhanie sudcu zaťažuje v tomto type konania pred

ústavným súdom bremeno preukázania minimálne dôvodného podozrenia, že sudca svojím

konaním mohol naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Zo žiadosti

generálneho prokurátora, ako aj jej príloh vyplývajú v tomto smere zásadné otázniky,

a to najmä vo vzťahu k subjektívnej stránke a objektívnej stránke zločinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného

zákona. Žiadosť v spojení s prílohami totiž podľa ústavného súdu nesignalizuje dostatočne

odôvodnený záver (dôvodné podozrenie), že sudca mohol na tam uvedenom skutkovom

základe naplniť všetky znaky skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa a .

13. Zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa je totiž úmyselným trestným

činom. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky zločinu,

t. j. ako na konanie páchateľa, tak na jeho následok a príčinnú súvislosť medzi

konaním a následkom. V skutkovej podstate zločinu zneužívania právomoci verejného

činiteľa je úmyselná forma zavinenia vyjadrená navyše ešte v kvalifikovanej pohnútke

páchateľa, keď zákonnou požiadavkou je, aby konanie páchateľa bolo vedené „v úmysle

spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech“. Z toho

je zrejmé, že úmyselná forma zavinenia musí byť obsiahnutá ako v konaní (v danom prípade

úmyselne vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu), tak musí byť

kumulatívne vztiahnutá tiež k pohnútke (v danom prípade úmyselne zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech alebo spôsobiť inému škodu). V žiadosti sa však generálny

prokurátor otázkou úmyselného zavinenia a kvalifikovanej pohnútky nielenže vôbec

nezaoberal, ale táto ani nevyplýva zo žiadneho z doteraz vykonaného dôkazu. Pokiaľ ide

o konanie sudcu (objektívna stránka stíhaného zločinu), z predloženého vyšetrovacieho

spisu taktiež nijak nevyplýva, že by zo strany alebo z podnetu sudcu došlo k vylúčeniu veci

obž. K. na samostatné rozhodovanie (zrejme s poukazom na § 21 ods. 1 Trestného

poriadku). Naopak, sťažnosť obž. K. bola predmetom osobitného rozhodovania 9. júna 2010

v dôsledku toho, že predkladacia správa okresného súdu na rozhodnutie o nej bola

krajskému súdu (na osobitné vyžiadanie sudcu) doručená až po rozhodnutí o sťažnostiach

dvoch spoluobžalovaných (8. júna 2010).

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2011