Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 15/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. decembra 2012

o žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla 2012 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu

Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V., podľa prvej vety

Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu

Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V., pre skutok právne kvalifikovaný ako

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2

písm. a) v znení neskorších predpisov na skutkovom

základe uvedenom v žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej

republiky č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla 2012.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2012 doručená žiadosť prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „prvý námestník generálneho prokurátora“) č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla

2012, ktorou podľa (ďalej len „“) a

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie

sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V. (ďalej len „sudca“), pre trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „v priebehu roku 2004 a

2005 na Krajskom súde v Banskej Bystrici v úmysle zadovážiť inému prospech ako sudca

Krajského súdu v Banskej Bystrici v právnej veci konkurzu na majetok úpadcu Investičný

fond P. a. s., B., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24 K 83/00

svojim opatrením č. 51-24K 83/00-1049 zo dňa 14. 9. 2004 v rozpore s § 8 odsek 1, § 14

odsek 1 písmeno a) o konkurze a vyrovnaní ďalej len ZKV) a

odsek 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia ZKV ustanovil za osobitnú správkyňu Ing. O. N., bytom Ž., hoci nebola

zapísaná v zozname správcov krajského súdu v Banskej Bystrici pre obvod tohto súdu,

týmto opatrením jej vymedzil rozsiahly odbor správy a udelil jej aj také právomoci, ktoré

prináležia len správcovi, čím bolo zasiahnuté do činnosti správcu, čo je v rozpore

s inštitútom osobitného správcu v zmysle § 9 odsek 1 ZKV, nedostatočne vykonával

oprávnenia v zmysle § 12 ZKV vo vzťahu k činnosti osobitnej správkyne konkurznej

podstaty a následne vydal Opatrenie súdu č. 51-24K 83/00-1702 zo dňa 16.11.2005, ktorým

udelil súhlas na vyplatenie výdavkov spojených s rekonštrukciou účtovníctva úpadcu vo

výške 2 640 000,-Sk ( 87 631,95,-€ ) bez DPH na účet firmy E. - Ing. O. N., Ž., ktorá

vykonávala účtovné práce na základe antidatovanej Zmluvy o vykonaní rekonštrukcie

účtovníctva, ktorá mala byť uzatvorená dňa 3.1.2005, pričom v zmluve sa uvádza už

Opatrenie súdu č. 51-24K 83/00-1284, ktoré bolo vydané až dňa 31.8.2005 uzatvorenej

medzi osobitnou správkyňou konkurznej podstaty O. N. ako objednávateľom a firmou E. -

Ing. O. N., Ž., ako zhotoviteľom, teda mal vedomosť, že sa jedná o zmluvu uzavretú medzi

tou istou osobou, čo je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 ZKV a nezakázal výkon

účtovných prác firme E. - Ing. O. N., čím takto svojím konaním zadovážil inému prospech

vo výške 2 640 000,-Sk ( 87 631,95,-€ ).“.

Prvý námestník generálneho prokurátora k žiadosti pripojil:

- vyšetrovací spis vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len

„vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010,

- opatrenie generálneho prokurátora č. k. Gv 59/10-3 z 15. decembra 2010.

2. Prvý námestník generálneho prokurátora vo svojej žiadosti poukázal na to, že

vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010 z 3. decembra 2010 (v spojení

s uznesením ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010 zo 4. januára 2012) v zmysle § 199 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) začal trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako zneužívanie právomoci

vereného činiteľa podľa a .

3. Prvý námestník generálneho prokurátora uviedol, že na základe zhodnotenia

dôkazov získaných v rámci označeného trestného stíhania zákonným spôsobom v súlade

so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k názoru, že zo zistených skutočností je

dostatočne odôvodnený záver, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a je právne

kvalifikovaný ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)

ods. 2 písm. a) , spáchala určitá osoba, a to sudca krajského súdu

vo forme úmyselného konania.

4. Sudca sa k žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora vyjadril písomne

podaním doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2012, v ktorom podrobne opísal celý

priebeh predmetného konkurzného konania vrátane obdobia, keď v tejto veci nebol

zákonným sudcom, v celom rozsahu poprel dôvodnosť žiadosti o súhlas s jeho trestným

stíhaním a k jednotlivým skutkom uvedeným v žiadosti argumentoval znením príslušných

zákonných ustanovení s tým, že ani v jednom prípade nepostupoval nezákonne. Sudca tiež

poukázal na to, že samotné výdavky vyúčtované a uhradené ako náklady správy konkurznej

podstaty boli zahrnuté do konečnej správy, právoplatne schválené konkurzným súdom

a žiadny z účastníkov neuplatnil voči tomu námietky.

V závere vyjadrenia sudca uviedol, že „Žiadosťou navrhovateľ nepreukazuje

podozrenie, že som mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu. Žiadosť je zásahom

do rozhodovacej činnosti sudcu, porušením ,

podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“.

5. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 21. novembra 2012 sa vyjadrila

poverená zástupkyňa prvého námestníka generálneho prokurátora, ktorá zrekapitulovala

obsah a dôvody žiadosti a navrhla, aby ústavný súd tejto žiadosti vyhovel.

6. Sudca na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu zotrval na svojom

písomnom vyjadrení, opakovane poprel akúkoľvek nezákonnosť vo svojom postupe

v predmetnej veci a ústavnému súdu navrhol, aby odoprel vydať súhlas na jeho trestné

stíhanie.

II.

7. Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí

a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa vyplýva

okrem iného aj imunita sudcov.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)

za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa

medzinárodného práva.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už

bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je

vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej

stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

sudcu a generálneho prokurátora (S účinnosťou od 1. septembra 2012 na základe ústavného

, ktorým sa mení č.

v znení neskorších predpisov, došlo k zmene označenia odsekov tak, že

doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3 bez obsahových zmien, pozn.).

Podľa ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie

do väzby je počas výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie

generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie

do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda

ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného

súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa

žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

Podľa v spojení s od. 3 zákona o ústavnom

súde sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný

súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho

funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie

neplynie.

Podľa ustanovenia pôsobnosti orgánov činných

v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa

zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia trestné stíhanie nemožno

začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu,

ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu,

na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia iba prokurátor je oprávnený

v prípravnom konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie

do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej

republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.

8. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. ,

) vychádzal z úvah, že zaraďuje sudcov do skupiny osôb, kde upúšťa

od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť

trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným a zákonom. Takto

ponímaná imunita sudcu smeruje predovšetkým k zaisteniu jeho nezávislosti

pri rozhodovaní v jemu zverených veciach občianskoprávnych, obchodných, trestných

a správnych. tým zároveň posilňuje občiansku odvahu sudcu rozhodovať v súdnych

sporoch jemu zverených len na základe , ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv

podľa a 5 a zákonov. zároveň ústavnému súdu zveruje právomoc

túto imunitu v konkrétnom prípade na návrh generálneho prokurátora preskúmať. Takýto

postup je v súlade s deľbou moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunitu sudcu je

potrebné ponímať ako zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk

sudcovskej nezávislosti. Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred

zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného

konania a používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány

výkonnej moci. Imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného

súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni

ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

V prípade, ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania

funkcie sudcu vylúčené.

Ústavný súd už viackrát tiež judikoval, že nevyhnutnou podmienkou udelenia

súhlasu na trestné stíhanie je skutočnosť, že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť

jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie

z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a neprípustnosť trestného stíhania

(, ).

Z doterajšieho rozhodovania ústavného súdu v konaniach podľa

vyplýva doktrinálny záver, že dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu

všeobecného súdu by bolo to, ak by ústavný súd dospel k záveru, že sudcu treba chrániť

pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami

trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné

orgány výkonnej moci.

Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie

sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri výkone funkcie, najmä pri jeho vlastnom

rozhodovaní, čo explicitne vyplýva z citovaného § 29a ods. 1 zákona o sudcoch. V takýchto

prípadoch je pre ústavný súd rozhodujúcou úlohou posúdiť, či súhlas na trestné stíhanie sa

žiada pre skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovaní sudcu všeobecného súdu

(m. m. , , , , ).

9. Z obsahu žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora, z písomného

vyjadrenia sudcu a z obsahu na vec sa vzťahujúcich všeobecne záväzných právnych

predpisov (najmä o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov) je zrejmé, že skutok (skutky), pre ktoré bola ústavnému súdu predložená žiadosť

o súhlas na trestné stíhanie sudcu, spadá do rámca jeho rozhodovacej činnosti alebo s ňou

bezprostredne súvisí. Z toho vyplýva, že súhlas na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu,

o vydanie ktorého prvý námestník generálneho prokurátora ústavný súd požiadal, treba

odoprieť.

10. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti ústavný súd po tajnom hlasovaní rozhodol, že

odopiera súhlas na trestné stíhanie sudcu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

11. Ústavný súd nad rámec tohto odôvodnenia poznamenáva, že eventuálna

protizákonnosť rozhodovania, resp. postupov sudcu v predmetnej veci, môže byť

predmetom iba disciplinárneho konania (za podmienok ustanovených v zákone o sudcoch).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012