Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 15/2012
PDF · 179.31 KB
No categories available
PL. ÚS 15/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. decembra 2012
o žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky
č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla 2012 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu
Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy
Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu
Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V., pre skutok právne kvalifikovaný ako
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2
písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na skutkovom
základe uvedenom v žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej
republiky č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla 2012.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta
2012 doručená žiadosť prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky
(ďalej len „prvý námestník generálneho prokurátora“) č. k. XIV Gv 59/2010-22 z 27. júla
2012, ktorou podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie
sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M., V. (ďalej len „sudca“), pre trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „v priebehu roku 2004 a
2005 na Krajskom súde v Banskej Bystrici v úmysle zadovážiť inému prospech ako sudca
Krajského súdu v Banskej Bystrici v právnej veci konkurzu na majetok úpadcu Investičný
fond P. a. s., B., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51-24 K 83/00
svojim opatrením č. 51-24K 83/00-1049 zo dňa 14. 9. 2004 v rozpore s § 8 odsek 1, § 14
odsek 1 písmeno a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ďalej len ZKV) a § 3
odsek 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia ZKV ustanovil za osobitnú správkyňu Ing. O. N., bytom Ž., hoci nebola
zapísaná v zozname správcov krajského súdu v Banskej Bystrici pre obvod tohto súdu,
týmto opatrením jej vymedzil rozsiahly odbor správy a udelil jej aj také právomoci, ktoré
prináležia len správcovi, čím bolo zasiahnuté do činnosti správcu, čo je v rozpore
s inštitútom osobitného správcu v zmysle § 9 odsek 1 ZKV, nedostatočne vykonával
oprávnenia v zmysle § 12 ZKV vo vzťahu k činnosti osobitnej správkyne konkurznej
podstaty a následne vydal Opatrenie súdu č. 51-24K 83/00-1702 zo dňa 16.11.2005, ktorým
udelil súhlas na vyplatenie výdavkov spojených s rekonštrukciou účtovníctva úpadcu vo
výške 2 640 000,-Sk ( 87 631,95,-€ ) bez DPH na účet firmy E. - Ing. O. N., Ž., ktorá
vykonávala účtovné práce na základe antidatovanej Zmluvy o vykonaní rekonštrukcie
účtovníctva, ktorá mala byť uzatvorená dňa 3.1.2005, pričom v zmluve sa uvádza už
Opatrenie súdu č. 51-24K 83/00-1284, ktoré bolo vydané až dňa 31.8.2005 uzatvorenej
medzi osobitnou správkyňou konkurznej podstaty O. N. ako objednávateľom a firmou E. -
Ing. O. N., Ž., ako zhotoviteľom, teda mal vedomosť, že sa jedná o zmluvu uzavretú medzi
tou istou osobou, čo je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 ZKV a nezakázal výkon
účtovných prác firme E. - Ing. O. N., čím takto svojím konaním zadovážil inému prospech
vo výške 2 640 000,-Sk ( 87 631,95,-€ ).“.
Prvý námestník generálneho prokurátora k žiadosti pripojil:
- vyšetrovací spis vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len
„vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010,
- opatrenie generálneho prokurátora č. k. Gv 59/10-3 z 15. decembra 2010.
2. Prvý námestník generálneho prokurátora vo svojej žiadosti poukázal na to, že
vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010 z 3. decembra 2010 (v spojení
s uznesením ČVS: PPZ-181/BPK-S-2010 zo 4. januára 2012) v zmysle § 199 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) začal trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako zneužívanie právomoci
vereného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
3. Prvý námestník generálneho prokurátora uviedol, že na základe zhodnotenia
dôkazov získaných v rámci označeného trestného stíhania zákonným spôsobom v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k názoru, že zo zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a je právne
kvalifikovaný ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchala určitá osoba, a to sudca krajského súdu
vo forme úmyselného konania.
4. Sudca sa k žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora vyjadril písomne
podaním doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2012, v ktorom podrobne opísal celý
priebeh predmetného konkurzného konania vrátane obdobia, keď v tejto veci nebol
zákonným sudcom, v celom rozsahu poprel dôvodnosť žiadosti o súhlas s jeho trestným
stíhaním a k jednotlivým skutkom uvedeným v žiadosti argumentoval znením príslušných
zákonných ustanovení s tým, že ani v jednom prípade nepostupoval nezákonne. Sudca tiež
poukázal na to, že samotné výdavky vyúčtované a uhradené ako náklady správy konkurznej
podstaty boli zahrnuté do konečnej správy, právoplatne schválené konkurzným súdom
a žiadny z účastníkov neuplatnil voči tomu námietky.
V závere vyjadrenia sudca uviedol, že „Žiadosťou navrhovateľ nepreukazuje
podozrenie, že som mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu. Žiadosť je zásahom
do rozhodovacej činnosti sudcu, porušením čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“.
5. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 21. novembra 2012 sa vyjadrila
poverená zástupkyňa prvého námestníka generálneho prokurátora, ktorá zrekapitulovala
obsah a dôvody žiadosti a navrhla, aby ústavný súd tejto žiadosti vyhovel.
6. Sudca na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu zotrval na svojom
písomnom vyjadrení, opakovane poprel akúkoľvek nezákonnosť vo svojom postupe
v predmetnej veci a ústavnému súdu navrhol, aby odoprel vydať súhlas na jeho trestné
stíhanie.
II.
7. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí
a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva
okrem iného aj imunita sudcov.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)
za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
Podľa § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní
a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa
medzinárodného práva.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už
bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je
vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej
stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Podľa čl. 136 ods. 2 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie
sudcu a generálneho prokurátora (S účinnosťou od 1. septembra 2012 na základe ústavného
zákona č. 232/2012 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, došlo k zmene označenia odsekov čl. 136 ústavy tak, že
doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3 bez obsahových zmien, pozn.).
Podľa § 136 ods. 3 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie
do väzby je počas výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie
generálneho prokurátora vylúčené.
Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi
ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie
do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda
ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného
súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa
žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.
Podľa § 74e ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s § 14 od. 3 zákona o ústavnom
súde sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný
súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho
funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie
neplynie.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných
v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa
zákona alebo podľa medzinárodného práva.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno
začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu,
ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu,
na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený
v prípravnom konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie
do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.
8. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. PL. ÚS 12/06,
PL. ÚS 66/07) vychádzal z úvah, že ústava zaraďuje sudcov do skupiny osôb, kde upúšťa
od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť
trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Takto
ponímaná imunita sudcu smeruje predovšetkým k zaisteniu jeho nezávislosti
pri rozhodovaní v jemu zverených veciach občianskoprávnych, obchodných, trestných
a správnych. Ústava tým zároveň posilňuje občiansku odvahu sudcu rozhodovať v súdnych
sporoch jemu zverených len na základe ústavy, ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonov. Ústava zároveň ústavnému súdu zveruje právomoc
túto imunitu v konkrétnom prípade na návrh generálneho prokurátora preskúmať. Takýto
postup je v súlade s deľbou moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunitu sudcu je
potrebné ponímať ako zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk
sudcovskej nezávislosti. Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred
zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného
konania a používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány
výkonnej moci. Imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného
súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni
ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.
V prípade, ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania
funkcie sudcu vylúčené.
Ústavný súd už viackrát tiež judikoval, že nevyhnutnou podmienkou udelenia
súhlasu na trestné stíhanie je skutočnosť, že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť
jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie
z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a neprípustnosť trestného stíhania
Z doterajšieho rozhodovania ústavného súdu v konaniach podľa čl. 136 ods. 3 ústavy
vyplýva doktrinálny záver, že dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu
všeobecného súdu by bolo to, ak by ústavný súd dospel k záveru, že sudcu treba chrániť
pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky, používaním nátlaku prostriedkami
trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné
orgány výkonnej moci.
Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie
sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri výkone funkcie, najmä pri jeho vlastnom
rozhodovaní, čo explicitne vyplýva z citovaného § 29a ods. 1 zákona o sudcoch. V takýchto
prípadoch je pre ústavný súd rozhodujúcou úlohou posúdiť, či súhlas na trestné stíhanie sa
žiada pre skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovaní sudcu všeobecného súdu
(m. m. PL. ÚS 3/06, PL. ÚS 4/06, PL. ÚS 13/2010, PL. ÚS 15/2010, PL. ÚS 101/2011).
9. Z obsahu žiadosti prvého námestníka generálneho prokurátora, z písomného
vyjadrenia sudcu a z obsahu na vec sa vzťahujúcich všeobecne záväzných právnych
predpisov (najmä zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov) je zrejmé, že skutok (skutky), pre ktoré bola ústavnému súdu predložená žiadosť
o súhlas na trestné stíhanie sudcu, spadá do rámca jeho rozhodovacej činnosti alebo s ňou
bezprostredne súvisí. Z toho vyplýva, že súhlas na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu,
o vydanie ktorého prvý námestník generálneho prokurátora ústavný súd požiadal, treba
odoprieť.
10. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti ústavný súd po tajnom hlasovaní rozhodol, že
odopiera súhlas na trestné stíhanie sudcu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
11. Ústavný súd nad rámec tohto odôvodnenia poznamenáva, že eventuálna
protizákonnosť rozhodovania, resp. postupov sudcu v predmetnej veci, môže byť
predmetom iba disciplinárneho konania (za podmienok ustanovených v zákone o sudcoch).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012