Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 15/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. septembra

2010 o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23

z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava I

JUDr. J. M., B., podľa prvej vety a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov s poukazom na a a ods.

1 o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu

Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M., B., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)

na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora

Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2010

doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie

sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M. (ďalej len „sudca“ a „okresný súd“) podľa

prvej vety (ďalej len „“) a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)

2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) s poukázaním na (ďalej aj „žiadosť generálneho

prokurátora“).

V žiadosti generálneho prokurátora sa okrem iného uvádza:

«Skutku sa mal dopustiť sudca okresného súdu pri výkone funkcie tak, že počas

pohotovosti nariadenej podľa zákona číslo o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch a prísediacich“), vykonal 20. júna 2009 (sobota) v Bratislave, na ulici... vo

výsluchovej miestnosti oddelenia policajného zaistenia a eskorty, operačného odboru

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, v konaní o návrhu okresného

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 19. júna 2006, spisovej značky

na vzatie do väzby obvineného P. M. stíhaného pre skutok právne

kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), d)

, výsluch zadržaného obvineného P. M. a následne vyhlásil uznesenie

spisovej značky o vzatí P. M. do väzby z dôvodu podľa písmeno

c) .

Úkony vykonal sudca okresného súdu bez zapisovateľa a okresného prokurátora

Okresnej prokuratúry Bratislava I, pričom v zápisnici v spísanej pri úkonoch uviedol

nepravdivé údaje o čase úkonov a o prítomnosti úradných osôb – zapisovateľa G. V.,

okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I JUDr. S. L. – na nich, neuviedol

rozsah a obsah poučenia obvineného P. M. o riadnom opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu o väzbe a uviedol nepravdivé údaje o prejave vôle obvineného P. M. a

okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I o vzdaní sa sťažnosti proti

rozhodnutiu o väzbe.

Procesným postupom sudca okresného súdu v konkrétnej trestnej veci porušil

povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, uložené v článku 144 odsek 1 , ,

odsek 3, § 30 odsek 1, odsek 2 písmeno a) zákona o sudcoch a prísediacich a upravené

v , , čím spôsobil P. M. ujmu vo forme

ohrozenia práva na súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody, chráneného článkom 17

odsek 2, odsek 5 a článkom 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v znení neskorších protokolov, dojednaného v Ríme 4. novembra 1950.»

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal predovšetkým na uznesenie

o začatí trestného stíhania vo veci z 8. októbra 2009, doteraz vykonané dôkazy

v prípravnom konaní (výsluch svedkov P. M., JUDr. S. L., G. V., E. Č., mjr. Ing. Ľ. B.,

ppor. Ľ. P., ppráp. B. K., ppráp. N. N., ppráp. P. K., mjr. Ing. M. B., pplk. Ing. T. K.,

relevantné listinné dôkazy a obrazový záznam vyhotovený 20. júna 2009 kamerovým

systémom umiestneným na vchode do objektu Prezídia Policajného zboru, z ... ulice

v Bratislave) a z nich vyplývajúci dostatočne odôvodnený záver, že páchateľom trestného

činu je sudca.

S poukazom na skutočnosť, že „Rovnosť ľudí v dôstojnosti i v právach a predmet

trestného konania vyjadrený v sú takými relevantnými princípmi

právneho štátu a demokratickej spoločnosti, že ich aplikácia v konkrétnych prípadoch

(trestných veciach) musí mať prioritný charakter vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu trestno-

procesnej exempcie sudcu“, žiada generálny prokurátor ústavný súd o vydanie súhlasu na

trestné stíhanie sudcu.

K žiadosti bola pripojená príloha: prvopis spisového materiálu evidovaného

vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

odboru Stred, oddelenia vyšetrovania v Banskej Bystrici, pod sp. zn. PPZ-44/BOK-S-2009

vo forme dvoch zväzkov (ďalej len „vyšetrovací spis“).

Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora doručil sudcovi a umožnil mu vyjadriť

sa k nej písomne aj ústne a tiež nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a ďalšej spisovej

dokumentácie.

Sudca doručil 17. augusta 2010 ústavnému súdu písomné vyjadrenie k žiadosti

generálneho prokurátora z 10. augusta 2010 (ďalej len „písomné vyjadrenie sudcu“),

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Nikdy som nepoprel formálne chyby, resp. pisárske chyby a preklepy v zápisnici

o výsluchu obvineného z 20. 6. 2009 sp. zn. , tieto skutočnosti však nemôžu byť

kvalifikované ako objektívna stránka trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa,

nakoľko moja právomoc sa realizuje v procese rozhodovania, ktorého výsledkom je

rozhodnutie o väzbe obvineného a pokiaľ toto rozhodnutie je zákonné, bola moja právomoc

realizovaná v súlade so zákonom a vyššie opísané chyby zápisnice by mohli byť

klasifikované maximálne ako podozrenie z disciplinárneho previnenia, aj to len po

starostlivom zvážení jednotlivých okolností.

Z hľadiska zavinenia, úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel

spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Obvinenému P. M. som nespôsobil žiadnu škodu a už vôbec som nemal zo svojho

konania žiadny prospech a vzhľadom na povahu veci, je vylúčené, aby som svojím konaním

zadovážil prospech niekomu inému. Na opísané konanie ani nebol dôvod a preto v mojom

konaní jednoznačne absentuje aj subjektívna stránka.“

Ku skutkovým okolnostiam predmetnej veci sudca vo svojom písomnom vyjadrení

ďalej najmä uviedol:

„V súvislosti s uvedenými chybami v písaní si dovoľujem poukázať, že pokiaľ aj

nejaká skutočnosť determinovala moju nepozornosť bol to zrejme len môj zdravotný stav po

zlomenine nohy, odkedy trpím bolesťami a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na moju

nepozornosť.

Nepopieram skutočnosť, že v úvode som napísal ako prítomných zapisovateľku G. V.

a okresného prokurátora JUDr. S. L., pričom títo sa predmetného výsluchu nezúčastnili.

Vo vzťahu k JUDr. S. L. si dovoľujem uviesť, že ide o nesúlad formálneho

charakteru, nakoľko tento bol riadne o výsluchu obvineného telefonicky upovedomený,

pričom mi oznámil, že sa výsluchu nezúčastní a dohodli sme sa, že budem konať v jeho

neprítomnosti. V prípade, pokiaľ by z obsahu výsluchu obvineného vyplynuli skutočnosti,

ktoré by determinovali môj záver o tom, že by som obvineného nevzal do väzby, výsluch by

som prerušil, o tejto skutočnosti by som okresného prokurátora upovedomil a tento by sa na

predmetný úkon dostavil. V opačnom prípade mi oznámil, že pokiaľ vezmem obvineného do

väzby, vzdáva sa sťažnosti.

Z uvedeného vyplýva, že som nekonal bez vedomia prokurátora, tohto som o všetkých

procesne dôležitých okolnostiach upovedomil, zápisnica ním nebola podpísaná a fakt, že sa

vzdal sťažnosti bol pravdivý a zodpovedal jeho vôli. Skutočnosť, že som zabudol dopísať

jeho neprítomnosť je čisto formálne pochybenie, resp. pisárska chyba, ktorá nie je

v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý zákon pre trestný čin zneužívania právomoci

vyžaduje.

Asistentka G. V. sa výsluchu obvineného nezúčastnila, neoznačenie jej neprítomnosti

je opäť len pisárskou chybou, nakoľko nikto netvrdí, že sa predmetného úkonu zúčastnila a

súčasne si ani neuplatnila nárok na odmenu za službu týkajúcu sa jej prítomnosti pri

rozhodovaní o väzbe počas víkendu.

, rovnako ako nepodmieňuje rozhodovanie o vzatí

obvineného do väzby účasťou zapisovateľky...

Obvinenému bolo poučenie predložené na prečítanie a súčasne zodpovedne

vysvetlené. Jeho vyjadrenie bolo zaznamenané doslovne, k veci nič viac neuviedol

a výslovne prehlásil, že aj poučeniu porozumel...

Zároveň sa obvinený výslovne vzdal sťažnosti proti výroku uznesenia o jeho vzatí do

väzby. Sťažnosť nepodal ani dodatočne a rovnako nerealizoval iné právne kroky, ktoré by

akýmkoľvek spôsobom spochybnili tak procesnú ako aj materiálnu stránku môjho

rozhodovania. Na takéto konanie ani nebol dôvod, nakoľko vyjadrenie obvineného pri

rozhodnutí o väzbe bolo zapísané v súlade s jeho reálnym vyjadrením a plne

korešpondovalo s prejavom jeho vôle.

Ako som už vyššie uviedol, JUDr. S. L. ako príslušný prokurátor ma výslovne

upovedomil o skutočnosti, že pokiaľ vezmem obvineného do väzby, vzdáva sa sťažnosti proti

väzobnému rozhodnutiu.

Zo zhrnutia všetkých uvedených skutočností vyplýva, že samotné rozhodnutie o väzba

obvineného bolo zákonné a aj procesný postup bol zachovaný a nevykazuje žiadne

materiálne vady, to znamená, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného

zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Samotné pisárske chyby spôsobené mojou nepozornosťou, nemôžu samé o sebe

vyvolať záver o trestnej kvalifikácii môjho konania, nakoľko v ich dôsledku nedošlo

k žiadnym porušeniam dotknutých právnych predpisov, narušeniu mojej sudcovskej

nezávislosti a v konečnom dôsledku k ohrozeniu práv poškodeného...

P. M. som mal spôsobiť škodu pozostávajúcu v ujme vo forme ohrození práva na

súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody...

S prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby z 20. 6.

2009 sp. zn. bolo zákonné, pričom v zmysle uvedených a Dohovorom

garantovaných práv pozbaviť obvineného osobnej slobody možno len v súlade so zákonom,

nemohlo dôjsť k porušeniu, resp, ohrozeniu práva na súdnu ochranu garantovaných

v jednotlivých článkoch uvedených prokurátorom v jeho žiadosti. Týmto momentom, teda

nemohlo dôjsť ani ku konaniu, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý Trestný

zákon s trestnou kvalifikáciou konania podľa § 326 Tr. zák. spája. Formálne chyby

zápisnice tento následok spôsobiť nemôžu.

Záverom si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že P. M. bol právoplatne odsúdený

iným sudcom Okresného súdu Bratislava I, pričom proti odsudzujúcemu rozsudku nepodal

odvolanie.“

V záverečnej časti svojho písomného vyjadrenia sudca s poukazom na svoje tvrdenie,

že jeho „konaním nedošlo k naplneniu tak subjektívnej ako aj objektívnej stránky trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“, žiada, aby ústavný súd odoprel súhlas na

jeho vydanie na trestné stíhanie.

Na verejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 29. septembra 2010 o žiadosti

generálneho prokurátora (ďalej len „verejné zasadnutie“) sa zúčastnil prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Mgr. P. Š., poverený

zastupovaním generálneho prokurátora (ďalej len „poverený zástupca generálneho

prokurátora“), a sudca.

Poverený zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí zopakoval

a upresnil argumentáciu uvedenú v žiadosti generálneho prokurátora a požiadal ústavný súd,

aby rozhodol o vydaní sudcu na trestné stíhanie pre skutok uvedený v tejto žiadosti.

Sudca na verejnom zasadnutí zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal, aby

ústavný súd odoprel súhlas na jeho vydanie na trestné stíhanie.

II.

Východiská a závery ústavného súdu

Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa vyplýva

okrem iného aj imunita sudcov.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch

a prísediacich“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku

ich funkcií.

Podľa pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa

medzinárodného práva.

Podľa trestné stíhanie nemožno začať, a ak už

bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je

vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej

stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

sudcu (pri rešpektovaní postupu podľa ).

Podľa ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie

do väzby je počas výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie

generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie

do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda

ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného

súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa

žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Podľa v spojení s od. 3 zákona o ústavnom

súde sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný

súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho

funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie

neplynie.

Podľa iba prokurátor je oprávnený v prípravnom

konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie... osoby, v ktorej prípade je na taký úkon

potrebný súhlas... ústavného súdu...

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu ústavný súd

vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry (napr. a ) a z týchto

úvah:

Nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie sudcu je skutočnosť,

že trestné stíhanie – za skutok, ktorý má byť jeho predmetom – je prípustné, t. j. že sa naň

nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných

v trestnom konaní a súdu a neprípustnosť jeho trestného stíhania (podľa príslušných

ustanovení ).

Z citovaných ustanovení , a zákona o sudcoch

a prísediacich vyplýva, že ústavný súd je oprávnený, ale aj povinný v niektorých prípadoch

súhlas na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu odoprieť. Z doterajšej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu

všeobecného súdu môže byť skutočnosť, že plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že

sudcu treba chrániť pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky používaním

nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré

sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.

Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie

sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri výkone funkcie, t. j. najmä pri jeho

rozhodovacej činnosti – rozhodovaní.

Ústavný súd pri posudzovaní žiadosti generálneho prokurátora zohľadnil skutočnosti

uvedené v písomnom vyjadrení sudcu doplnené v priebehu verejného zasadnutia

a konštatoval, že v danom prípade by malo ísť o trestné stíhanie za skutok, ktorý síce

nemožno označiť za rozhodovanie (§ 29a ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich), ale

nepochybne ide o skutok, ktorý s rozhodovaním sudcu bezprostredne súvisí, resp. mu

bezprostredne predchádza. Ústavný súd v tejto súvislosti bez ambície vyjadrovať sa

v posudzovanej veci k otázke napĺňania znakov trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa konštatoval, že v danom prípade ide

vo svojej podstate o skutok, ktorý môže byť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu

tak predmetom trestného stíhania, ako aj disciplinárneho stíhania (za podmienok

ustanovených v zákone o sudcoch a prísediacich).

Zohľadňujúc uvedené skutočnosti ústavný súd po tajnom hlasovaní v zmysle § 32

ods. 3 podľa prvej vety rozhodol tak, že

odoprel (nedal) súhlas na trestné stíhanie sudcu pre skutok uvedený v žiadosti generálneho

prokurátora č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2010