Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 15/2010
PDF · 197.03 KB
No categories available
PL. ÚS 15/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. septembra
2010 o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23
z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava I
JUDr. J. M., B., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a § 74e ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov s poukazom na § 231 písm. j) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) a § 17 ods.
1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto
rozhodol:
Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu
Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M., B., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora
Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2010
doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie
sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M. (ďalej len „sudca“ a „okresný súd“) podľa
čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej aj „žiadosť generálneho
prokurátora“).
V žiadosti generálneho prokurátora sa okrem iného uvádza:
«Skutku sa mal dopustiť sudca okresného súdu pri výkone funkcie tak, že počas
pohotovosti nariadenej podľa § 40 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch a prísediacich“), vykonal 20. júna 2009 (sobota) v Bratislave, na ulici... vo
výsluchovej miestnosti oddelenia policajného zaistenia a eskorty, operačného odboru
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, v konaní o návrhu okresného
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 19. júna 2006, spisovej značky
1 Pv 419/2009 na vzatie do väzby obvineného P. M. stíhaného pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), d)
Trestného zákona, výsluch zadržaného obvineného P. M. a následne vyhlásil uznesenie
spisovej značky 0 Tp 387/2009 o vzatí P. M. do väzby z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno
Úkony vykonal sudca okresného súdu bez zapisovateľa a okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I, pričom v zápisnici v spísanej pri úkonoch uviedol
nepravdivé údaje o čase úkonov a o prítomnosti úradných osôb – zapisovateľa G. V.,
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I JUDr. S. L. – na nich, neuviedol
rozsah a obsah poučenia obvineného P. M. o riadnom opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu o väzbe a uviedol nepravdivé údaje o prejave vôle obvineného P. M. a
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I o vzdaní sa sťažnosti proti
rozhodnutiu o väzbe.
Procesným postupom sudca okresného súdu v konkrétnej trestnej veci porušil
povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, uložené v článku 144 odsek 1 ústavy, § 2 odsek 2,
odsek 3, § 30 odsek 1, odsek 2 písmeno a) zákona o sudcoch a prísediacich a upravené
v § 58 odsek 1, § 72 odsek 2 Trestného poriadku, čím spôsobil P. M. ujmu vo forme
ohrozenia práva na súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody, chráneného článkom 17
odsek 2, odsek 5 ústavy a článkom 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v znení neskorších protokolov, dojednaného v Ríme 4. novembra 1950.»
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal predovšetkým na uznesenie
o začatí trestného stíhania vo veci z 8. októbra 2009, doteraz vykonané dôkazy
v prípravnom konaní (výsluch svedkov P. M., JUDr. S. L., G. V., E. Č., mjr. Ing. Ľ. B.,
ppor. Ľ. P., ppráp. B. K., ppráp. N. N., ppráp. P. K., mjr. Ing. M. B., pplk. Ing. T. K.,
relevantné listinné dôkazy a obrazový záznam vyhotovený 20. júna 2009 kamerovým
systémom umiestneným na vchode do objektu Prezídia Policajného zboru, z ... ulice
v Bratislave) a z nich vyplývajúci dostatočne odôvodnený záver, že páchateľom trestného
činu je sudca.
S poukazom na skutočnosť, že „Rovnosť ľudí v dôstojnosti i v právach a predmet
trestného konania vyjadrený v § 1 Trestného poriadku sú takými relevantnými princípmi
právneho štátu a demokratickej spoločnosti, že ich aplikácia v konkrétnych prípadoch
(trestných veciach) musí mať prioritný charakter vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu trestno-
procesnej exempcie sudcu“, žiada generálny prokurátor ústavný súd o vydanie súhlasu na
trestné stíhanie sudcu.
K žiadosti bola pripojená príloha: prvopis spisového materiálu evidovaného
vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
odboru Stred, oddelenia vyšetrovania v Banskej Bystrici, pod sp. zn. PPZ-44/BOK-S-2009
vo forme dvoch zväzkov (ďalej len „vyšetrovací spis“).
Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora doručil sudcovi a umožnil mu vyjadriť
sa k nej písomne aj ústne a tiež nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a ďalšej spisovej
dokumentácie.
Sudca doručil 17. augusta 2010 ústavnému súdu písomné vyjadrenie k žiadosti
generálneho prokurátora z 10. augusta 2010 (ďalej len „písomné vyjadrenie sudcu“),
v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Nikdy som nepoprel formálne chyby, resp. pisárske chyby a preklepy v zápisnici
o výsluchu obvineného z 20. 6. 2009 sp. zn. 0 Tp 387/09, tieto skutočnosti však nemôžu byť
kvalifikované ako objektívna stránka trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa,
nakoľko moja právomoc sa realizuje v procese rozhodovania, ktorého výsledkom je
rozhodnutie o väzbe obvineného a pokiaľ toto rozhodnutie je zákonné, bola moja právomoc
realizovaná v súlade so zákonom a vyššie opísané chyby zápisnice by mohli byť
klasifikované maximálne ako podozrenie z disciplinárneho previnenia, aj to len po
starostlivom zvážení jednotlivých okolností.
Z hľadiska zavinenia, úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel
spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Obvinenému P. M. som nespôsobil žiadnu škodu a už vôbec som nemal zo svojho
konania žiadny prospech a vzhľadom na povahu veci, je vylúčené, aby som svojím konaním
zadovážil prospech niekomu inému. Na opísané konanie ani nebol dôvod a preto v mojom
konaní jednoznačne absentuje aj subjektívna stránka.“
Ku skutkovým okolnostiam predmetnej veci sudca vo svojom písomnom vyjadrení
ďalej najmä uviedol:
„V súvislosti s uvedenými chybami v písaní si dovoľujem poukázať, že pokiaľ aj
nejaká skutočnosť determinovala moju nepozornosť bol to zrejme len môj zdravotný stav po
zlomenine nohy, odkedy trpím bolesťami a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na moju
nepozornosť.
Nepopieram skutočnosť, že v úvode som napísal ako prítomných zapisovateľku G. V.
a okresného prokurátora JUDr. S. L., pričom títo sa predmetného výsluchu nezúčastnili.
Vo vzťahu k JUDr. S. L. si dovoľujem uviesť, že ide o nesúlad formálneho
charakteru, nakoľko tento bol riadne o výsluchu obvineného telefonicky upovedomený,
pričom mi oznámil, že sa výsluchu nezúčastní a dohodli sme sa, že budem konať v jeho
neprítomnosti. V prípade, pokiaľ by z obsahu výsluchu obvineného vyplynuli skutočnosti,
ktoré by determinovali môj záver o tom, že by som obvineného nevzal do väzby, výsluch by
som prerušil, o tejto skutočnosti by som okresného prokurátora upovedomil a tento by sa na
predmetný úkon dostavil. V opačnom prípade mi oznámil, že pokiaľ vezmem obvineného do
väzby, vzdáva sa sťažnosti.
Z uvedeného vyplýva, že som nekonal bez vedomia prokurátora, tohto som o všetkých
procesne dôležitých okolnostiach upovedomil, zápisnica ním nebola podpísaná a fakt, že sa
vzdal sťažnosti bol pravdivý a zodpovedal jeho vôli. Skutočnosť, že som zabudol dopísať
jeho neprítomnosť je čisto formálne pochybenie, resp. pisárska chyba, ktorá nie je
v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý zákon pre trestný čin zneužívania právomoci
vyžaduje.
Asistentka G. V. sa výsluchu obvineného nezúčastnila, neoznačenie jej neprítomnosti
je opäť len pisárskou chybou, nakoľko nikto netvrdí, že sa predmetného úkonu zúčastnila a
súčasne si ani neuplatnila nárok na odmenu za službu týkajúcu sa jej prítomnosti pri
rozhodovaní o väzbe počas víkendu.
Trestný zákon, rovnako ako Trestný poriadok nepodmieňuje rozhodovanie o vzatí
obvineného do väzby účasťou zapisovateľky...
Obvinenému bolo poučenie predložené na prečítanie a súčasne zodpovedne
vysvetlené. Jeho vyjadrenie bolo zaznamenané doslovne, k veci nič viac neuviedol
a výslovne prehlásil, že aj poučeniu porozumel...
Zároveň sa obvinený výslovne vzdal sťažnosti proti výroku uznesenia o jeho vzatí do
väzby. Sťažnosť nepodal ani dodatočne a rovnako nerealizoval iné právne kroky, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom spochybnili tak procesnú ako aj materiálnu stránku môjho
rozhodovania. Na takéto konanie ani nebol dôvod, nakoľko vyjadrenie obvineného pri
rozhodnutí o väzbe bolo zapísané v súlade s jeho reálnym vyjadrením a plne
korešpondovalo s prejavom jeho vôle.
Ako som už vyššie uviedol, JUDr. S. L. ako príslušný prokurátor ma výslovne
upovedomil o skutočnosti, že pokiaľ vezmem obvineného do väzby, vzdáva sa sťažnosti proti
väzobnému rozhodnutiu.
Zo zhrnutia všetkých uvedených skutočností vyplýva, že samotné rozhodnutie o väzba
obvineného bolo zákonné a aj procesný postup bol zachovaný a nevykazuje žiadne
materiálne vady, to znamená, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného
zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Samotné pisárske chyby spôsobené mojou nepozornosťou, nemôžu samé o sebe
vyvolať záver o trestnej kvalifikácii môjho konania, nakoľko v ich dôsledku nedošlo
k žiadnym porušeniam dotknutých právnych predpisov, narušeniu mojej sudcovskej
nezávislosti a v konečnom dôsledku k ohrozeniu práv poškodeného...
P. M. som mal spôsobiť škodu pozostávajúcu v ujme vo forme ohrození práva na
súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody...
S prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby z 20. 6.
2009 sp. zn. 0 Tp 387/09 bolo zákonné, pričom v zmysle uvedených ústavou a Dohovorom
garantovaných práv pozbaviť obvineného osobnej slobody možno len v súlade so zákonom,
nemohlo dôjsť k porušeniu, resp, ohrozeniu práva na súdnu ochranu garantovaných
v jednotlivých článkoch uvedených prokurátorom v jeho žiadosti. Týmto momentom, teda
nemohlo dôjsť ani ku konaniu, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý Trestný
zákon s trestnou kvalifikáciou konania podľa § 326 Tr. zák. spája. Formálne chyby
zápisnice tento následok spôsobiť nemôžu.
Záverom si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že P. M. bol právoplatne odsúdený
iným sudcom Okresného súdu Bratislava I, pričom proti odsudzujúcemu rozsudku nepodal
odvolanie.“
V záverečnej časti svojho písomného vyjadrenia sudca s poukazom na svoje tvrdenie,
že jeho „konaním nedošlo k naplneniu tak subjektívnej ako aj objektívnej stránky trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“, žiada, aby ústavný súd odoprel súhlas na
jeho vydanie na trestné stíhanie.
Na verejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 29. septembra 2010 o žiadosti
generálneho prokurátora (ďalej len „verejné zasadnutie“) sa zúčastnil prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Mgr. P. Š., poverený
zastupovaním generálneho prokurátora (ďalej len „poverený zástupca generálneho
prokurátora“), a sudca.
Poverený zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí zopakoval
a upresnil argumentáciu uvedenú v žiadosti generálneho prokurátora a požiadal ústavný súd,
aby rozhodol o vydaní sudcu na trestné stíhanie pre skutok uvedený v tejto žiadosti.
Sudca na verejnom zasadnutí zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal, aby
ústavný súd odoprel súhlas na jeho vydanie na trestné stíhanie.
II.
Východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 a zákonom.
Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva
okrem iného aj imunita sudcov.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch
a prísediacich“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku
ich funkcií.
Podľa § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní
a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa
medzinárodného práva.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už
bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je
vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej
stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie
sudcu (pri rešpektovaní postupu podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 136 ods. 4 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie
do väzby je počas výkonu funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie
generálneho prokurátora vylúčené.
Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi
ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie
do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda
ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného
súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa
žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.
Podľa § 74e ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s § 14 od. 3 zákona o ústavnom
súde sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný
súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho
funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie
neplynie.
Podľa § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený v prípravnom
konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie... osoby, v ktorej prípade je na taký úkon
potrebný súhlas... ústavného súdu...
Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu ústavný súd
vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry (napr. PL. ÚS 3/06 a PL. ÚS 4/06) a z týchto
úvah:
Nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie sudcu je skutočnosť,
že trestné stíhanie – za skutok, ktorý má byť jeho predmetom – je prípustné, t. j. že sa naň
nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných
v trestnom konaní a súdu a neprípustnosť jeho trestného stíhania (podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku).
Z citovaných ustanovení ústavy, zákona o ústavnom súde a zákona o sudcoch
a prísediacich vyplýva, že ústavný súd je oprávnený, ale aj povinný v niektorých prípadoch
súhlas na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu odoprieť. Z doterajšej judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu
všeobecného súdu môže byť skutočnosť, že plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že
sudcu treba chrániť pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky používaním
nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré
sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.
Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie
sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri výkone funkcie, t. j. najmä pri jeho
rozhodovacej činnosti – rozhodovaní.
Ústavný súd pri posudzovaní žiadosti generálneho prokurátora zohľadnil skutočnosti
uvedené v písomnom vyjadrení sudcu doplnené v priebehu verejného zasadnutia
a konštatoval, že v danom prípade by malo ísť o trestné stíhanie za skutok, ktorý síce
nemožno označiť za rozhodovanie (§ 29a ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich), ale
nepochybne ide o skutok, ktorý s rozhodovaním sudcu bezprostredne súvisí, resp. mu
bezprostredne predchádza. Ústavný súd v tejto súvislosti bez ambície vyjadrovať sa
v posudzovanej veci k otázke napĺňania znakov trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona konštatoval, že v danom prípade ide
vo svojej podstate o skutok, ktorý môže byť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu
tak predmetom trestného stíhania, ako aj disciplinárneho stíhania (za podmienok
ustanovených v zákone o sudcoch a prísediacich).
Zohľadňujúc uvedené skutočnosti ústavný súd po tajnom hlasovaní v zmysle § 32
ods. 3 zákona o ústavnom súde podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy rozhodol tak, že
odoprel (nedal) súhlas na trestné stíhanie sudcu pre skutok uvedený v žiadosti generálneho
prokurátora č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2010