Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 13/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 23. júna 2010

o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné

stíhanie sudcu okresného súdu JUDr. M. A., B., podľa Slovenskej

republiky s poukazom na ustanovenie § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 231 písm.

j) takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudcu

okresného súdu JUDr. M. A., B., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa v znení neskorších predpisov, pre skutok

uvedený v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 126/09-15

z 11. januára 2010.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2010 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 126/09-15 z 11. januára 2010, ktorou podľa čl. 136 ods. 3

(ďalej len „“), ustanovenia a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a ustanovenia Trestného

poriadku žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu okresného súdu JUDr. M. A.

(ďalej len „sudca“ a „okresný súd“) pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal

sudca dopustiť tak, že ,,…ako sudca okresného súdu dňa 30.10.2008 v budove okresného

súdu, v trestnej veci obvinených P. M. a J. P. vedenej na okresnom súde pod

č. , v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, do zápisnice

z hlavného pojednávania, po poučení o možnosti podať opravný prostriedok v rozpore so

skutočnosťou nadiktoval, že prokurátorka sa k podaniu alebo nepodaniu opravného

prostriedku nevyjadruje, hoci prokurátorka sa jednoznačne vyjadrila, že voči rozsudku

podáva odvolanie, a to proti výroku o vine aj treste, čím spôsobil, že oslobodzujúci

rozsudok nadobudol právoplatnosť bez toho, aby o podanom odvolaní okresnej prokuratúry

rozhodoval krajský súd“.

2. Generálny prokurátor ďalej v žiadosti uviedol: ,,Uznesením vyšetrovateľa

PZ... bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa .

Vyšetrovateľ v rámci vyšetrovania danej veci vypočul prokurátorky okresnej

prokuratúry JUDr. T. V., JUDr. J. H., a JUDr. P. P., okresného prokurátora Mgr. M. M.,

sudcov okresného súdu JUDr. M. A., JUDr. E. T., a JUDr. M. M., predsedkyňu okresného

súdu JUDr. M. J., asistentku JUDr. A. – A. P., technického asistenta P. M., hovorcu

krajského súdu R. T., zástupcov tlače – R. N. a Ľ. S., obžalovaných P. M., J. P. a ich

obhajcov JUDr. J. S. a Mgr. V. K.. Na záver vyšetrovania vykonal vyšetrovateľ

konfrontáciu medzi JUDr. V. a JUDr. A.

JUDr. V., ktorá bola dozorujúcou a intervenujúcou prokurátorkou v danom prípade

uviedla, že na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2008 sudca JUDr. A. vyniesol oslobodzujúci

rozsudok voči obžalovaným P. a M. a následne dal priestor obžalovaným a ich obhajcom

k podaniu opravného prostriedku proti rozsudku. Obaja obžalovaní sa vzdali práva na

podanie opravného prostriedku. Následne bol daný priestor JUDr. V., ktorá proti

vynesenému rozsudku podala odvolanie, a to proti výroku o vine aj treste, pričom sudca

mal toto jej vyjadrenie nadiktovať zapisovateľke...

Uvedenú skutočnosť, tak ako ju uviedla JUDr. V., potvrdila aj JUDr. H., ktorá sa ako

právna čakateľka okresnej prokuratúry zúčastnila na tomto hlavnom pojednávaní ako aj

JUDr. P. P., ktorá sedí v jednej kancelárii s JUDr. V.

Po skončení hlavného pojednávania JUDr. V. informovala o priebehu pojednávania

o výsledku ako aj o tom, že podala proti rozsudku odvolanie okresného prokurátora

Mgr. M. M., ktorý to potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. Skutočnosť, že prokurátorka

podala proti rozsudku odvolanie potvrdili okrem menovaných aj jeden z obžalovaných –

J. P., ktorý uviedol do svojej svedeckej výpovede, že prokurátorka jasne a zreteľne

vyhlásila, že proti rozsudku podáva odvolanie, ako aj svedkovia R. N. a Ľ. S., zástupcovia

tlače, ktorí svorne uviedli, že na tomto pojednávaní boli prítomní a prokurátorka určite

zahlásila proti rozsudku odvolanie...

O tom, že bol vynesený oslobodzujúci rozsudok a že sa proti nemu prokurátorka

odvolala informovali médiá v tento istý deň ako aj v nasledujúcich dňoch.

JUDr. A. vo svojej výpovedi uviedol, JUDr. V. sa k možnosti podania opravného

prostriedku proti rozsudku nevyjadrila a zapisovateľke A. P. nadiktoval to, čo prokurátorka

JUDr. V. uviedla, teda že sa k podaniu opravného prostriedku nevyjadruje. Túto jeho

výpoveď potvrdila aj A. P., ktorá uviedla, že vyhlásenie JUDr. V., že sa k možnosti podania

opravného prostriedku nevyjadruje hneď aj zapísala do zápisnice. Napriek tejto skutočnosti

A. P. niekoľko dní po termíne 30.10.2008 telefonicky volala JUDr. V. a overovala si, či

prokurátorka podala odvolanie alebo nie. Najprv sa zhovárala s JUDr. P. a pýtala sa jej, či

nevie povedať, či JUDr. V. podala odvolanie voči rozsudku vo veci rysa, na čo jej JUDr. P.

uviedla, že odvolanie bolo určite podané, nakoľko ide o srdcovú záležitosť JUDr. V.

O niekoľko dní na to opätovne volala pani P. JUDr. V. a opätovne sa dotazovala, či

podala odvolanie voči rozsudku vo veci obž. P. a spol. JUDr. V. podala opravný

prostriedok a na jej odpoveď, že tak určite urobila, p. P. uviedla, že si neboli so sudcom istí

a preto si to overuje...

JUDr. M. J., predsedkyňa okresného súdu do zápisnice o výsluchu svedka uviedla, že

po skončení hlavného pojednávania sa stretla s JUDr. A. v kuchynke a tu jej oznámil, že

obžalovaných oslobodil a taktiež uviedol vetu „a teraz sa podržte, prokurátorka nezahlásila

odvolanie". Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj JUDr. E. T., ktorá sa mala

v kuchynke v tejto dobe nachádzať.

Po skončení hlavného pojednávania mala JUDr. V. pýtať zápisnicu z HP od p. P.,

pričom jej mala odpovedať, že ju na okresnú prokuratúru zašlú po opravení gramatických

chýb. Podľa vyjadrenia OP do dnešnej doby nebola zápisnica z tohto hlavného

pojednávania na okresnú prokuratúru zaslaná. Vzhľadom k tomu, že po skončení hlavného

pojednávania prokurátorka zápisnicu nepodpisuje, nemala možnosť skontrolovať čo je

zaprotokolované ohľadne jej vyjadrenia k možnosti podania opravného prostriedku voči

rozsudku.

Skutočnosti zistené počas vyšetrovania daného prípadu nasvedčujú tomu, že po

skončení hlavného pojednávania dňa 30.10.2008 bola zápisnica z HP dodatočne

upravovaná a bol pozmenený obsah vyjadrenia prokurátorky JUDr. V. ohľadne podania

odvolania voči rozsudku, ktorým boli obžalovaní oslobodení.

Z vykonaného vyšetrovania v predmetnej veci vyplynulo, že JUDr. M. A., ako sudca

okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní v danom prípade vykonával svoju

právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému prospech.

Vzneseniu obvinenia menovanému podľa bráni

skutočnosť, že menovaný je sudcom okresného súdu, na trestné stíhanie ktorého je potrebný

súhlas Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem

predmetnú žiadosť za dôvodnú.“

3. Sudca sa k žiadosti generálneho prokurátora vyjadril písomne podaním zo

17. februára 2010, v ktorom uviedol: «Podanú predmetnú žiadosť generálneho prokurátora

Slovenskej republiky pokladám v celom rozsahu za zjavne nedôvodnú, so zámerom ma

morálne poškodiť, a to na dobrom mene nielen občana, ale predovšetkým sudcu, a takýmto

spôsobom aj ohroziť nezávislosť sudcovskej moci a spochybniť vo vzťahu k verejnosti

nestrannosť a nezávislosť môjho rozhodovania.

Osobne pokladám za hlavný motív jej podania, ako už aj samotné iniciovanie

trestného stíhania a jeho začatie vo veci, snahu obnoviť pôvodné konanie vo veci okresného

súdu sp. zn. (ustanovenie // -

podmienky obnovy konania), popritom zakryť závažné procesné pochybenia dozorovej

a intervenujúcej prokurátorky, ktorá sama svojou procesnou nečinnosťou fakticky spôsobila

právoplatný výsledok tohto konania pred súdom, čo následne rozvediem a umožniť jej

vyhnúť sa či už disciplinárnemu postihu, ktorý jej okrem iného hrozil či hrozí, napokon

nevylučujúc ani jej trestnoprávny postih za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom

podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona. Je zjavne evidentné, že takýmto škandalóznym spôsobom sa

snaží prokuratúra „kriminalizovať" postup a rozhodovanie súdu (tiež mojej osoby ako

sudcu, resp. samosudcu) v tejto veci. Podporuje to aj skutočnosť, o ktorej sa mala zmieniť

svedkyňa prokurátorka JUDr. P., že kauza „rys“ je srdcovou záležitosťou JUDr. V...

... obsah tejto žiadosti (generálneho prokurátora, pozn.) je tendenčný, rozporuplný

a zámerne zavádzajúci, keď navyše v žiadosti nie je ani v náznakoch odôvodnené naplnenie

znakov prečinu, ktorého som sa mal na citovanom skutkovom základe dopustiť tak, ako

poukazuje generálny prokurátor SR.

Naopak skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci, nevykazuje relevantné

formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu prečinu a dokonca ani materiálny

znak, ktorého naplnenie sa rovnako vyžaduje aj v prípade, že by boli formálne znaky

naplnené (§ 10 ods. 2 Tr. zákona).

Podrobným preskúmaním obsahu skutku, ktorého som sa mal dopustiť so zreteľom na

obsah trestného spisu okresného súdu sp. zn. musím dôrazne poukázať na to,

že sa tu nachádzajú jednoznačne preukázané lži, resp. nepravdy, a to:

1. Nie je pravdou, že by oslobodzujúci rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

bez toho, že by o podanom odvolaní rozhodoval krajský súd. Z obsahu trestného spisu

okresného súdu ako súdu I. stupňa sp. zn. jednoznačne a bezpochyby vyplýva,

že rozsudok súdu I. stupňa nadobudol právoplatnosť v zmysle Trestného por. dňom, kedy

bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu ako odvolacím súdom, na podklade

podaného písomného odvolania dozorovej a intervenujúcej prokurátorky JUDr. V. Je

pritom irelevantné, akým spôsobom rozhodol krajský súd. Teda že toto odvolanie zamietol

v zmysle ako odvolanie podané oneskorene. Krajský súd

navyše pred svojim rozhodnutím vykonal sám šetrenie, zrejme s ohľadom na skutočnosť, že

prokurátorka sa vo svojom písomnom podaní odvolania odvolávala na svoje „údajne"

podané odvolanie, ktoré podala ihneď po vyhlásení rozsudku I. stupňa na hlavnom

pojednávaní, či je pravdou protokolácia v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa

30.10.2008 o tom, že sa prokurátorka k opravnému prostriedku nevyjadrila. Skutočnosť, že

tomu tak bolo opätovne som ja ako sudca potvrdil, rovnako bez akýchkoľvek pochybností

asistentka senátu -zapisovateľka pani P. a technický asistent pán M. ktorý bol prítomný až

do ukončenia hlavného pojednávania. Teda krajský súd fakticky a bezpochyby potvrdil

pravdivosť toho, čo som ja a ostatní dvaja pracovníci súdu vnímali ohľadne tejto časti

hlavného pojednávania. Teda, že prokurátorka po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení

a poučení o opravnom prostriedku nezahlásila ihneď odvolanie.

2. Ak má byť pravdou to, čo sa tvrdí v stíhanom skutku, že som mal nadiktovať do zápisnice

z hlavného pojednávania niečo iné ohľadne jej vyjadrenia o odvolaní, mala prokurátorka

okamžite reagovať a namietať protokoláciu zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 60

ods. 1 Trestného por., o čom by následne súd I. stupňa rozhodol, voči ktorému rozhodnutiu

je navyše prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje ďalej súd II. stupňa, čo však

mne z neznámych dôvodov neurobila. A neurobila tak, hoci mohla, ani po ukončení

hlavného pojednávania a fakticky ani do času, dokedy rozhodol krajský súd

v odvolacom konaní.

3. Nie je pravdou, že by som takto mal konať v úmysle zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech. Neviem si predstaviť z akého dôvodu by som mal takto konať, o čom

sa už podrobne vyjadril vo svojej výpovedi svedka.

Generálny prokurátor SR síce vymenoval dôkazy, ktoré boli zaobstarané a vykonané

v trestnej veci po začatí trestného stíhania vo veci, ale tendenčné rozviedol len tie, ktoré

majú „údajne“ potvrdzovať pravdivosť toho čo tvrdí vo veci jeho podriadená prokurátorka

JUDr. V...

Generálny prokurátor SR pritom ďalej, zrejme účelovo, nerozviedol, resp. zamlčal,

čo uviedol k veci svedok M., ktorý pôvodne ako som už vyššie spomenul, jednoznačne

potvrdil pre krajský súd, že prokurátorka sa k opravnému prostriedku nevyjadrila. Rovnako

tak neuviedol čo vypovedal svedok JUDr. M., ktorého podľa mojich vedomostí pri mojej

konfrontácii s JUDr. V. mal vyšetrovateľ PZ vypočuť na okolnosti, ktoré tvrdila JUDr. V.,

že mu mala hovoriť ešte toho istého dňa ako bol vyhlásený rozsudok, že hneď podala

odvolanie. Na tohto svedka pritom upozornila sama táto prokurátorka.

Naopak, u prokurátorky JUDr. V. sú viaceré a vážne rozpory, ktoré ani po mnou

položených otázkach pri konfrontácii neodstránila obsahom svojich odpovedí. Ten

podstatný je, že pri prvej svojej výpovedi svedka doslovne uviedla: „Priamo na hlavnom

pojednávaní som verejne pred všetkými prítomnými aj procesnými stranami vyhlásila, že

podávam opravný prostriedok." „Samosudca sa potom obrátil tvárou ku mne a opýtal sa

ma, či podávam opravný prostriedok čo do výroku o vine alebo aj treste. Na to som

odpovedala, že podávam odvolanie čo do viny a teda aj neuloženia trestu“. Pri konfrontácii

ako svedok však tvrdila už niečo iné, že najskôr zahlásila „odvolanie čo do viny“ a

následne som sa jej mal pýtať, či aj do „trestu“, na čo reagovala, že áno, čo som mal dať

zaprotokolovať. Uvedený závažný rozpor mal zaregistrovať práve vyšetrovateľ PZ pri

konfrontácii a naň aj poukázať, pretože ja som osobne tento v postavení svedka registrovať

v tom čase nemohol. Zaujímavé je však to, že tento videl rozpor iba u mňa, hoci žiaden

neexistoval a neexistuje. Musím zdôrazniť, a je to uvedené v zápisnici o vykonanej

konfrontácii, že by bolo v rozpore s mojim právnym vedomím a pritom logickým nezmyslom,

keby som sa jej mal pýtať, či aj odvolanie do „trestu“, keď bol vyhlásený oslobodzujúci

rozsudok(!)...

Pre naplnenie skutkovej podstaty stíhaného trestného činu prečinu v danom prípade

sa vyžaduje naplnenie subjektívnej stránky - úmysel, či už v priamej forme či nepriamej

forme. V danom prípade, neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali naplnenie

akejkoľvek formy. V tomto kontexte musím opätovne zdôrazniť, že som vec prejednával

a rozhodoval ako zákonný sudca, ktorému bola vec zákonným spôsobom pridelená

nestranne a spravodlivo, podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, na základe

zistených skutočností v súlade so zákonom. Ak by som vo veci zistil akúkoľvek skutočnosť,

zakladajúcu dôvod, pre ktorý by som bol ako sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, sám by som v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Trestného por.

oznámil svoju zaujatosť. Pritom ani jedna z procesných strán, či už prokurátor, obžalovaní,

ich obhajcovia či poškodená osoba v tomto konaní moju zaujatosť zo zákonných dôvodov

nikdy nenamietala. Sama prokurátorka pri konfrontácii uviedla, že nemala v tomto smere

žiadne námietky ani námietky vo vzťahu k vedeniu celého konania v konaní pred súdom.

Uvedené nepochybne preukazuje, že ja som nemal žiaden osobný záujem konať v prospech

ktorejkoľvek procesnej strany a výsledok celého konania bol pre mňa ako osobu

ľahostajný... Preto konštatovanie o tom, že som konal v úmysle v zmysle ustanovenia § 15

Tr. zákona, a to aj po doterajšom dôkladnom šetrení trvajúcom dlhší čas orgánmi

prípravného konania, je len nanajvýš fikciou, nepodloženou žiadnou preukázanou

relevantnou skutočnosťou, zakladajúcou čo i len minimálne podozrenie že som konal

úmyselne so zámerom či vedome obžalovaným privodiť akýkoľvek neoprávnený prospech.

Dovoľujem si upozorniť na to, že navyše na naplnenie znakov skutkovej podstaty

trestného činu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.

a) Tr. zákona nestačí zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ vykonával svoju

právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ

konal v úmysle spôsobiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív

(pohnútka), ako ďalšia zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho

konanie musí byť preukázaný. Preto už len samotné nenaplnenie tohto znaku bráni

akýmkoľvek podozreniam z toho, že by som sa mal dopustiť trestnej činnosti (!)...

V danom prípade nie je súčasne už od samotného počiatku a ani doposiaľ

preukázané a toto by sa ani v ďalšom konaní nepreukázalo, a to naplnenie ďalšieho

podstatného znaku - objektívna stránka (konanie). Som toho názoru, že vzniknutá procesná

situácia, ktorá v danom prípade, nie však v dôsledku rozhodovania súdu, naopak v dôsledku

opomenutia splnenia elementárnych procesných povinností prokurátorky JUDr. V. ako

procesnej strany nastala, nemôže byť považovaná za akýkoľvek neoprávnený prospech pre

obžalovaných. Prokurátorka JUDr. V. mohla už na hlavnom pojednávaní a aj neskôr

namietať protokoláciu jej vyjadrenia k opravnému prostriedku a to v súlade so zákonom

v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 Trestného por., o čom by následne musel súd I. stupňa

rozhodnúť a v prípade sťažnosti aj súd II. stupňa... Prokurátorka JUDr. V., či prokuratúra,

ak tvrdia, že majú pravdu, však ani po právoplatnom skončení celej veci navyše nevyužili

zákonnú možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie v zákonnej lehote 3

mesiacov od doručenia rozhodnutia z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1

písm. j) Trestného por.

Na objasnenie celej veci považujem za potrebné poukázať tiež na tú skutočnosť, že

súd I. stupňa rozhodol výrokom o oslobodení obžalovaných spod obžaloby pre skutok

právne kvalifikovaný ako žalované trestné činy, pretože tento nie je žiadnym trestným činom

s poukazom na „krajnú núdzu“ (ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zákona), ktorá vylučuje

trestnosť činu, keď pritom nebola spochybnená vina obžalovaných zo spáchania žalovaného

skutku. Teda prokurátorka tak, ako tvrdí, že zahlásila odvolanie výrokmi „čo do viny“

a „trestu“ voči predmetnému rozsudku, z takto zahláseného odvolania nie je celkom zrejmé,

či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech toho ktorého obžalovaného či oboch

obžalovaných, čo ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného por. vyžaduje...

Ďalej, ani sám generálny prokurátor SR neuviedol vo svojej žiadosti, ako som

vykonával svoju právomoc ako verejný činiteľ - sudca odporujúcu zákonu. V rozpore

s akými právnymi predpismi som mal konať ?(!). Opätovne zdôrazňujem, že v zápisnici

z hlavného pojednávania zo dňa 30.10.2008 je protokolovaný skutočne len pravdivý priebeh

celého hlavného pojednávania. Teda to, čo som registroval ja ako sudca, vrátane toho, že

sa prokurátorka jednoznačne verbálne nevyjadrila a odvolanie voči vyhlásenému rozsudku

jasne a zreteľne nezahlásila, čo potvrdzuje bez rozporov okrem mňa aj prítomná asistentka

senátu a zapisovateľka P. ako aj technický asistent M..»

Ďalej sudca vo svojom vyjadrení namietol porušenie svojho práva na obhajobu

v prípravnom konaní, poukázal na nezákonnosť niektorých vykonaných dôkazov a v závere

uviedol, že «… z charakteru, resp. povahy veci vyplýva, že Generálna prokuratúra SR sa

domáha trestného stíhania mojej osoby ako sudcu v súvislosti s mojou rozhodovacou

činnosťou bez toho, že by doterajším šetrením v trestnom konaní po začatí trestného

stíhania vo veci bolo preukázané, a to ani v nevyhnutnej miere podozrenie, že som konal

v rozpore so zákonmi a s akýmkoľvek úmyslom konať v prospech procesnej protistrany -

obžalovaných. Naopak, som presvedčený, že sú tu dané také závažné skutočnosti, ktoré

vyplývajú aj z obsahu tohto môjho písomného vyjadrenia, ktoré náležité preukazujú opak.

Od samého počiatku považujem aktivitu tej osoby či tých osôb, ktoré iniciovali takéto

trestné konanie, ako aj postup orgánov prípravného konania za škandalózny

s jednoznačným úmyslom preniesť zodpovednosť za výsledok konania z pohľadu

prokuratúry ako procesnej strany z prokurátora na sudcu, čo je nemysliteľné, vzhľadom na

postavenie sudcu a za každú cenu, „kriminalizovať“ jeho zákonný postup a týmto ho aj

morálne poškodiť a spôsobiť mu vážnu ujmu, keď pritom k tejto došlo už v doterajšom

štádiu trestného konania a faktickým vznesením obvinenia by sa táto ujma len naďalej

prehlbovala.

Preto som toho názoru, že v súlade s ustanovením

Z. z. v platnom znení v tomto mojom prípade nie je možné ma trestne stíhať, a to ani po

zániku funkcie sudcu.

Navrhujem preto, aby s prihliadnutím aj na mnou uvádzané viaceré argumenty,

vyvracajúce akékoľvek podozrenia, že som sa mal dopustiť ako sudca trestnej činnosti

v súvislosti s mojou rozhodovacou činnosťou v trestnej veci okresného súdu sp. zn.

, plénum Ústavného súdu SR žiadosť generálneho prokurátora SR na udelenie

súhlasu s trestným stíhaním mojej osoby - sudcu, ako plne nedôvodnú zamietol».

4. Zástupca generálneho prokurátora na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu

trval na podanom návrhu a žiadal mu ako dôvodnému vyhovieť.

5. Sudca na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu žiadal nedať súhlas na jeho

trestné stíhanie.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa prvej vety ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie

alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo

vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie

generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa druhej vety rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po

zániku ich funkcií.

Podľa ustanovenia pôsobnosti orgánov činných

v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa

zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia trestné stíhanie nemožno

začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu,

ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na

ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia iba prokurátor je oprávnený

vyžiadať súhlas na trestné stíhanie.

Podľa ak príslušný orgán oznámi predsedovi

ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu...,

predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum

ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe,

ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

7. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. ,

) vychádzal z úvah, že zaraďuje sudcov do skupiny osôb, kde upúšťa

od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť

trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným a zákonom. Takto

ponímaná imunita sudcu smeruje predovšetkým k zaisteniu jeho nezávislosti pri

rozhodovaní v jemu zverených veciach občianskoprávnych, obchodných, trestných

a správnych. tým zároveň posilňuje občiansku odvahu sudcu rozhodovať v súdnych

sporoch jemu zverených len na základe , ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv

podľa a 5 a zákonov. zároveň ústavnému súdu zveruje právomoc

túto imunitu v konkrétnom prípade na návrh generálneho prokurátora preskúmať. Takýto

postup je v súlade s deľbou moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunitu sudcu je

potrebné ponímať ako zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk

sudcovskej nezávislosti. Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred

zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného

konania a používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány

výkonnej moci. Imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného

súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni

ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

V prípade, ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania

funkcie sudcu vylúčené.

8. Nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie je skutočnosť, že na

trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu,

ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní

a neprípustnosť trestného stíhania (, ).

9. Ústavný súd preskúmal žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na

trestné stíhanie sudcu okresného súdu a oboznámil sa s vyšetrovacím spisom ním

predloženým, ako aj spisom okresného súdu v trestnej veci, pri rozhodovaní ktorej malo

dôjsť k spáchaniu skutku uvedeného v žiadosti generálneho prokurátora právne

kvalifikovaného ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) . Taktiež umožnil sudcovi vyjadriť sa k veci písomne aj ústne na

neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu za účasti zástupcu generálneho prokurátora.

10. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť konanie uvedené v žiadosti generálneho

prokurátora, a to z hľadiska rozsahu imunity sudcu v zmysle čl. 145 ods. 2 druhej vety

a ustanovenia zákona o sudcoch, podľa ktorých za rozhodovanie

nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Z citovaného ustanovenia zákona o sudcoch vyplýva, že dôvodom na odopretie súhlasu na

trestné stíhanie sudcu je zistenie ústavného súdu, že súhlas na trestné stíhanie sa žiada pre

skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovacej právomoci sudcu všeobecného súdu. Po

posúdení všetkých relevantných okolností prípadu dospel ústavný súd k záveru, že skutok,

pre ktorý žiada generálny prokurátor vydať sudcu na trestné stíhanie, spadá do rámca

rozhodovacej činnosti sudcu v trestnom konaní súdnom. Súčasťou rozhodovacej činnosti

sudcu je totiž aj ústne vyhlasovanie rozsudku na hlavnom pojednávaní a následná

protokolácia vyjadrení procesných strán o opravnom prostriedku do zápisnice. Pre úplnosť

ústavný dodáva, že už vo svojej predchádzajúcej judikatúre odoprel súhlas s trestným

stíhaním sudcu pre skutky, ktorých podstata spočívala v tvrdených zásahoch sudcu (v tomto

prípade v dedičskom konaní) do zápisnice o rôznych úkonoch súdu ().

11. Z citovanej právnej úpravy imunity sudcu vyplýva, že ústavný súd pri zistení, že

skutok, za ktorý je žiadané vydanie súhlasu, spadá do rozhodovacej činnosti sudcu, takéto

vydanie odoprie. Z uvedených dôvodov ústavný súd súhlas na trestné stíhanie pre skutok

uvedený v žiadosti generálneho prokurátora odoprel.

12. Bez toho, aby to malo vplyv na právne závery, ktoré viedli k odopretiu súhlasu na

trestné stíhanie sudcu, ústavný súd ako obiter dictum dodáva:

Súdom, ktorý rozhoduje o vine a treste za trestné činy ( ) je len

všeobecný súd. Ústavný súd nemá (okrem rámca konania o obžalobe na prezidenta

republiky podľa v spojení s ) ústavnú právomoc na takéto

rozhodovanie, a to ani v tomto a ani v iných typoch konania pred ním. Napriek tomu však

konštatuje, že rozhodovanie o žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné

stíhanie sudcu vyžaduje, aby zo žiadosti bolo zrejmé, že je dostatočne odôvodnený záver

o tom, že sudca spáchal konkrétny trestný čin (per analogiam § 206 ods. 1 Trestného

poriadku). Generálneho prokurátora žiadajúceho súhlas na trestné stíhanie sudcu zaťažuje

v tomto type konania pred ústavným súdom bremeno preukázania minimálne dôvodného

podozrenia, že sudca svojím konaním mohol naplniť všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu. Zo žiadosti generálneho prokurátora, ako aj jej príloh vyplývajú v tomto

smere zásadné otázniky, a to najmä vo vzťahu k objektívnej stránke a subjektívnej stránke

prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Žiadosť v spojení s prílohami totiž podľa ústavného súdu nesignalizuje dostatočne

odôvodnený záver (dôvodné podozrenie), že sudca mohol na tam uvedenom skutkovom

základe naplniť všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa .

13. Prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa je totiž úmyselným trestným

činom. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky prečinu,

t. j. ako na konanie páchateľa, tak na jeho následok a príčinnú súvislosť medzi konaním

a následkom. V skutkovej podstate prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa je

úmyselná forma zavinenia vyjadrená navyše ešte v kvalifikovanej pohnútke páchateľa, keď

zákonnou požiadavkou je, aby konanie páchateľa bolo vedené „v úmysle spôsobiť inému

škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech“. Z toho je zrejmé, že

úmyselná forma zavinenia musí byť obsiahnutá ako v konaní (v danom prípade úmyselne

nesplniť povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci), tak musí byť kumulatívne vztiahnutá

tiež k pohnútke (v danom prípade úmyselne zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech alebo spôsobiť inému škodu).

V žiadosti sa však generálny prokurátor otázkou úmyselného zavinenia nielenže

vôbec nezaoberal, ale táto ani nevyplýva zo žiadneho z doteraz vykonaného dôkazu.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2010