Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 193/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004

v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť Ireny Rusňákovej, K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K.,

K., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Okresným súdom Košice – okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Ireny Rusňákovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresným súdom Košice – okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice – okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Irene Rusňákovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške

40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice – okolie

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

Ireny Rusňákovej advokátke JUDr. M. K., K., vo výške 9 324 Sk (slovom

deväťtisíctristodvadsaťštyri slovenských korún).

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ireny Rusňákovej n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2004

doručená sťažnosť Ireny Rusňákovej, K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

Okresným súdom Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu

10. júna 2004 a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ju uznesením č. k. -10 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného

súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Preto ústavný súd využil možnosť podľa a upustil

od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť

k ďalšiemu objasneniu veci.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že od roku 1996 sa na okresnom súde vedie

konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a doteraz

nie je vo veci rozhodnuté. Preto sa opätovnými žiadosťami domáhala, aby súd konal

pružnejšie a rýchlejšie. Rozhodnutie vo veci samej je o to naliehavejšie, že žalovaní, ktorí

sú doteraz podielovými spoluvlastníkmi, začali robiť rekonštrukciu domu stojaceho na ich

reálne vyčlenenej časti pozemku bez stavebného povolenia a bez jej súhlasu. Žalovaní

zatarasili stavebným materiálom vchod do záhrady, preto sa nemôže z ulice cez bránu

dostať autom do záhrady. Napriek opätovným sťažnostiam do roku 2002 boli vo veci

vykonané len tri pojednávania a jedna ohliadka miesta. Vzhľadom na nečinnosť okresného

súdu sa domnieva, že bolo porušené jej základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka podala sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na

prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Na sťažnosť

odpovedal podpredseda okresného súdu JUDr. J. Ch. listom z 11. októbra 2002.

Vec preskúmal a konštatoval, že vo veci bolo doteraz vykonaných 20 úkonov. Uviedol, že

sťažnosť je dôvodná a pri prejednávaní veci vznikli prieťahy v konaní za obdobie

od 2. mája 1997 do 10. februára 1999, od 27. apríla 1999 do 2. marca 2000 a od 24. mája

2000 do 25. apríla 2001.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že v roku 2003 bolo vo veci vykonané jedno

pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku. Podľa jej názoru okresnému

súdu v predmetnej veci nebránila žiadna zákonná prekážka, aby vec bola prejednaná

a rozhodnutá bez prieťahov.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Sťažovateľka ďalej žiadala priznať finančné

zadosťučinenie podľa , a to vo výške 200 000 Sk. Sťažovateľka svoju

žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým, že celá doba

nečinnosti okresného súdu mala dopad aj na jej psychiku, spôsobovala jej morálnu ujmu

spočívajúcu v neistote a obave o rozhodnutie štátneho orgánu. Počas sporu sa vzťahy medzi

účastníkmi konania vážne zhoršili, preto má záujem na čo najrýchlejšom ukončení súdneho

sporu.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti

písomne vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo vyjadrení uviedol podrobný prehľad

priebehu konania vedeného pod sp. zn. .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrenia predsedu okresného

súdu a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný

priebeh a stav konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. :

Žalobkyňa v 1. rade (v konaní vedenom na ústavnom súde sťažovateľka) podala

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol okresnému súdu

doručený 17. mája 1996. Okresný súd listom z 30. mája 1996 postúpil vec sp. zn.

Obvodnému súdu Košice 2 ako miestne príslušnému súdu. Právny zástupca

žalobkyne listom, ktorý bol okresnému súdu doručený 11. júna 1996, oznámil okresnému

súdu, že s postúpením veci nesúhlasí, pretože rozhodnutie okresného súdu nebolo správne.

Podľa jeho názoru je v tomto prípade príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza

nehnuteľnosť, a nie všeobecný súd. Obvodný súd Košice 2 nesúhlasil s postúpením veci.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z 30. septembra 1996 rozhodol, že

miestne príslušný je Okresný súd Košice – okolie. Dňa 9. januára 1997 bol spis odstúpený

z Okresného súdu Košice II miestne príslušnému okresnému súdu. Sudkyňa dala

25. februára 1997 doručiť návrh žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaní sa písomne vyjadrili

k návrhu 2. mája 1997. Žalobkyňa v 1. rade listom, ktorý bol okresnému súdu doručený

10. februára 1999, urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Sudkyňa 15. februára 1999

vytýčila termín prvého pojednávania na 17. marec 1999. Pojednávanie, na ktorom boli

vypočutí žalobkyňa v 1. rade a žalovaní v 1. a 2. rade, bolo odročené na neurčito za účelom

posúdenia navrhnutého dokazovania. Žalobkyňa v 1. rade listom z 27. marca 1999 vzniesla

námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Ľ. A. Dňa 13. apríla 1999 bol spis predložený na

rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu Košice, ktorý uznesením č. k.

-39 z 15. apríla 1999 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Ľ. A. nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 21. marca 2000 bolo vytýčené pojednávanie na 19. apríl 2000. Toto pojednávanie bolo

odročené na 24. máj 2000, pretože sa nedostavili žalobkyňa v 2. rade a svedok.

Na pojednávaní 24. mája 2000 bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ale bez ospravedlnenia sa

nedostavili svedkovia, ktorým predvolanie bolo doručené. Pojednávanie bolo odročené na

neurčito za účelom posúdenia doterajšieho dokazovania. Dňa 21. mája 2001 bola urobená

ohliadka na mieste samom a spísaná zápisnica. Pojednávanie 6. júla 2001 bolo odročené na

neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd uznesením č. k.

-67 zo 7. decembra 2001 ustanovil súdneho znalca Ing. E. T. na vypracovanie

jednotlivých alternatív zodpovedajúcich geometrickému plánu a vypracovanie písomného

znaleckého posudku v lehote 30 dní. Okresný súd 21. marca 2002 urgoval vypracovanie

znaleckého posudku. Znalec Ing. E. T. listom, ktorý bol okresnému súdu doručený

12. apríla 2002, oznámil, že od 26. apríla 2002 do 31. marca 2003 nebude môcť vykonávať

znaleckú činnosť z dôvodu jeho pobytu v zahraničí. Žalobkyňa v 1. rade listom z 3. októbra

2002 urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 11. októbra 2002 bola urobená

kontrola spisu podpredsedom okresného súdu JUDr. J. Ch. Boli zistené prieťahy v konaní

a sudkyni bolo nariadené plynule vo veci konať. Žalobkyňa v 1. rade podala 28. októbra

2002 podnet Krajskej prokuratúre v Košiciach. Sudkyňa JUDr. Ľ. A. vo vyjadrení k podaniu

uviedla, že vzhľadom na obsah podania, v ktorom navrhovateľka bezdôvodne osočuje jej

osobu, sa cíti byť zaujatá. Dňa 26. novembra 2002 bol spis sp. zn. pridelený na

prejednanie sudkyni L. S. Listom z 29. januára 2003 okresný súd vyžiadal výpis z katastra

nehnuteľností od právnych zástupcov účastníkov konania. Dňa 6. marca 2003 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom zadováženia znaleckého posudku z odboru

geodézie a kartografie. Okresný súd uznesením č. k. -100 z 5. mája 2003 nariadil

znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca J. A. na vypracovanie znaleckého

posudku v lehote dvoch mesiacov. Žalobkyňa v 1. rade listom, ktorý bol okresnému súdu

doručený 2. júna 2003, namietala osobu znalca J. A. Po doplnení námietky a po následnom

vyjadrení súdneho znalca prejednávajúca sudkyňa rozhodla uznesením z 15. augusta 2003,

že súdny znalec nie je vylúčený. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený

14. novembra 2003. Dňa 2. decembra 2003 bol zaslaný znalecký posudok na vyjadrenie

účastníkom konania. Žalobkyňa v 1. rade vrátila znalecký posudok na prepracovanie, lebo

podľa jej názoru na geometrickom pláne vo variante č. 1 nie je správne uvedená hranica

rozdelenia pozemku. Dňa 11. januára 2004 žalobkyňa v 1. rade podala námietku zaujatosti

voči prejednávajúcej sudkyni. Sudkyňa sa vyjadrila k vznesenej námietke zaujatosti, že sa

necíti byť zaujatá. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -145 z 30. januára

2004 rozhodol, že sudkyňa JUDr. L. S. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Ďalšie pojednávanie konané 13. februára

2004 bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa 15. marca 2004 požiadal okresný súd obec Baška o doručenie stanoviska k navrhnutým

rozdeleniam nehnuteľnosti. Stanovisko obce bolo okresnému súdu oznámené listom

z 26. marca 2004. Okresný súd uznesením č. k. -158 z 25. júna 2004 nariadil

znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie a uložil znalcovi povinnosť

vyhotoviť geografický plán spôsobilý pre zápis novovytvorených parciel v katastrálnom

území Baška podľa alternatívy 2 znaleckého posudku č. 5/2002, a to v lehote 60 dní.

III.

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu

najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS

79/97, , ).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu veci, pričom na základe týchto hľadísk

konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehodnotil ako zložitú vec.

Pri kritériu „správanie účastníkov“ ústavný súd zistil, že správanie účastníkov

konania bolo súčinnostné, avšak namietanie zaujatosti voči pojednávajúcim sudkyniam

a znalcovi zo strany sťažovateľky taktiež prispelo k predĺženiu doterajšej doby konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd považuje za

potrebné najmä uviesť, že súdne konanie, ktoré v právnej veci sťažovateľky začalo 17. mája

1996, je stále vedené na súde prvého stupňa bez toho, aby bolo do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu rozhodnuté vo veci samej. Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré poskytol okresný

súd ústavnému súdu.

Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu označeného

základného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je. Za prvé obdobie zbytočných prieťahov

v konaní treba označiť obdobie od 30. mája 1996, keď bol spis postúpený Okresnému súdu

Košice II, do 9. januára 1997, keď bol spis vrátený okresnému súdu, a to kvôli zjavne

nesprávnemu posúdeniu miestnej príslušnosti okresného súdu. Ďalšie obdobia zbytočných

prieťahov v konaní boli následkom nečinnosti okresného súdu, a to od 25. februára 1997

do 15. februára 1999, od 15. apríla 1999 do 21. marca 2000 a od 24. mája 2000

do 21. mája 2001.

V konaní okresného súdu sp. zn. teda došlo ku zbytočným prieťahom

v celkovej dĺžke 53 mesiacov, ktoré treba považovať za porušenie práva sťažovateľky na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd pri vymedzení celkovej dĺžky zbytočných prieťahov bral do úvahy iba

obdobie, v ktorom sa nekonalo vo veci z dôvodu chybného postupu súdu pri určení miestnej

príslušnosti, a obdobie nečinnosti okresného súdu, pretože v ďalších obdobiach aj

sťažovateľka mala určitý podiel na dĺžke konania (namietanie zaujatosti voči vec

prejednávajúcim sudkyniam, ale aj znalcovi a rozhodnutie o námietkach zaujatosti taktiež

predĺžilo dĺžku konania).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a taktiež prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez

zbytočných prieťahov.

V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.“

Sťažovateľka požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk

a výšku primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že celková dĺžka konania

mala vplyv aj na jej psychiku, spôsobovala jej morálnu ujmu spočívajúcu v neistote a obave

o rozhodnutie štátneho orgánu.

Ústavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie a pri určovaní

jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské

práva, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na to, že celková doba konania okresného súdu bola poznačená

zbytočnými prieťahmi z dôvodu nesprávneho posúdenia príslušnosti okresného súdu

a nečinnosti okresného súdu, ústavný súd rozhodol o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia podľa vo výške 40 000 Sk. Vo zvyšnej

časti návrhu o primeranom finančnom zadosťučinení nevyhovel.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti žiadala ústavný súd o priznanie trov

právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „“), podľa ktorého odmena za jeden úkon je 1/3

výpočtového základu, t. j. 4 534 Sk. Odmena trov podľa návrhu právnej zástupkyne

pozostáva za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti a 2-krát režijný

paušál, t. j. spolu 9 324 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

sťažovateľky vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky č. , ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred

ústavným súdom, a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena

za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným

súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti 4 534 Sk za každý úkon podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky

č. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu podľa vyhlášky č. , t. j. 136 Sk. Podľa takto určených

kritérií je správny výpočet trov vo výške 9 340 Sk. Ústavný súd zaviazal okresný súd

uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške, ktorú požadovala právna zástupkyňa

sťažovateľky, t. j. 9 324 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004