Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 193/04
PDF · 190.39 KB
No categories available
III. ÚS 193/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004
v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť Ireny Rusňákovej, K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K.,
K., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice – okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 7/97, a takto
r o z h o d o l :
1. Právo Ireny Rusňákovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice – okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 7/97 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice – okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 7/97 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Irene Rusňákovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške
40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice – okolie
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
Ireny Rusňákovej advokátke JUDr. M. K., K., vo výške 9 324 Sk (slovom
deväťtisíctristodvadsaťštyri slovenských korún).
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ireny Rusňákovej n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2004
doručená sťažnosť Ireny Rusňákovej, K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
Okresným súdom Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu
10. júna 2004 a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ju uznesením č. k. III. ÚS 193/04-10 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného
súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.
Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil
od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť
k ďalšiemu objasneniu veci.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že od roku 1996 sa na okresnom súde vedie
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a doteraz
nie je vo veci rozhodnuté. Preto sa opätovnými žiadosťami domáhala, aby súd konal
pružnejšie a rýchlejšie. Rozhodnutie vo veci samej je o to naliehavejšie, že žalovaní, ktorí
sú doteraz podielovými spoluvlastníkmi, začali robiť rekonštrukciu domu stojaceho na ich
reálne vyčlenenej časti pozemku bez stavebného povolenia a bez jej súhlasu. Žalovaní
zatarasili stavebným materiálom vchod do záhrady, preto sa nemôže z ulice cez bránu
dostať autom do záhrady. Napriek opätovným sťažnostiam do roku 2002 boli vo veci
vykonané len tri pojednávania a jedna ohliadka miesta. Vzhľadom na nečinnosť okresného
súdu sa domnieva, že bolo porušené jej základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka podala sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na
prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 7/97. Na sťažnosť
odpovedal podpredseda okresného súdu JUDr. J. Ch. listom z 11. októbra 2002.
Vec preskúmal a konštatoval, že vo veci bolo doteraz vykonaných 20 úkonov. Uviedol, že
sťažnosť je dôvodná a pri prejednávaní veci vznikli prieťahy v konaní za obdobie
od 2. mája 1997 do 10. februára 1999, od 27. apríla 1999 do 2. marca 2000 a od 24. mája
2000 do 25. apríla 2001.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že v roku 2003 bolo vo veci vykonané jedno
pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku. Podľa jej názoru okresnému
súdu v predmetnej veci nebránila žiadna zákonná prekážka, aby vec bola prejednaná
a rozhodnutá bez prieťahov.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka ďalej žiadala priznať finančné
zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, a to vo výške 200 000 Sk. Sťažovateľka svoju
žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým, že celá doba
nečinnosti okresného súdu mala dopad aj na jej psychiku, spôsobovala jej morálnu ujmu
spočívajúcu v neistote a obave o rozhodnutie štátneho orgánu. Počas sporu sa vzťahy medzi
účastníkmi konania vážne zhoršili, preto má záujem na čo najrýchlejšom ukončení súdneho
sporu.
V rámci prípravy pojednávania sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti
písomne vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo vyjadrení uviedol podrobný prehľad
priebehu konania vedeného pod sp. zn. 14 C 7/97.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrenia predsedu okresného
súdu a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný
priebeh a stav konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 7/97:
Žalobkyňa v 1. rade (v konaní vedenom na ústavnom súde sťažovateľka) podala
návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol okresnému súdu
doručený 17. mája 1996. Okresný súd listom z 30. mája 1996 postúpil vec sp. zn.
14 C 245/96 Obvodnému súdu Košice 2 ako miestne príslušnému súdu. Právny zástupca
žalobkyne listom, ktorý bol okresnému súdu doručený 11. júna 1996, oznámil okresnému
súdu, že s postúpením veci nesúhlasí, pretože rozhodnutie okresného súdu nebolo správne.
Podľa jeho názoru je v tomto prípade príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza
nehnuteľnosť, a nie všeobecný súd. Obvodný súd Košice 2 nesúhlasil s postúpením veci.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 13 Nc 68/96 z 30. septembra 1996 rozhodol, že
miestne príslušný je Okresný súd Košice – okolie. Dňa 9. januára 1997 bol spis odstúpený
z Okresného súdu Košice II miestne príslušnému okresnému súdu. Sudkyňa dala
25. februára 1997 doručiť návrh žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaní sa písomne vyjadrili
k návrhu 2. mája 1997. Žalobkyňa v 1. rade listom, ktorý bol okresnému súdu doručený
10. februára 1999, urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Sudkyňa 15. februára 1999
vytýčila termín prvého pojednávania na 17. marec 1999. Pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí žalobkyňa v 1. rade a žalovaní v 1. a 2. rade, bolo odročené na neurčito za účelom
posúdenia navrhnutého dokazovania. Žalobkyňa v 1. rade listom z 27. marca 1999 vzniesla
námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Ľ. A. Dňa 13. apríla 1999 bol spis predložený na
rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu Košice, ktorý uznesením č. k.
12 Nc 12/99-39 z 15. apríla 1999 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Ľ. A. nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 7/97.
Dňa 21. marca 2000 bolo vytýčené pojednávanie na 19. apríl 2000. Toto pojednávanie bolo
odročené na 24. máj 2000, pretože sa nedostavili žalobkyňa v 2. rade a svedok.
Na pojednávaní 24. mája 2000 bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ale bez ospravedlnenia sa
nedostavili svedkovia, ktorým predvolanie bolo doručené. Pojednávanie bolo odročené na
neurčito za účelom posúdenia doterajšieho dokazovania. Dňa 21. mája 2001 bola urobená
ohliadka na mieste samom a spísaná zápisnica. Pojednávanie 6. júla 2001 bolo odročené na
neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd uznesením č. k.
14 C 7/97-67 zo 7. decembra 2001 ustanovil súdneho znalca Ing. E. T. na vypracovanie
jednotlivých alternatív zodpovedajúcich geometrickému plánu a vypracovanie písomného
znaleckého posudku v lehote 30 dní. Okresný súd 21. marca 2002 urgoval vypracovanie
znaleckého posudku. Znalec Ing. E. T. listom, ktorý bol okresnému súdu doručený
12. apríla 2002, oznámil, že od 26. apríla 2002 do 31. marca 2003 nebude môcť vykonávať
znaleckú činnosť z dôvodu jeho pobytu v zahraničí. Žalobkyňa v 1. rade listom z 3. októbra
2002 urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 11. októbra 2002 bola urobená
kontrola spisu podpredsedom okresného súdu JUDr. J. Ch. Boli zistené prieťahy v konaní
a sudkyni bolo nariadené plynule vo veci konať. Žalobkyňa v 1. rade podala 28. októbra
2002 podnet Krajskej prokuratúre v Košiciach. Sudkyňa JUDr. Ľ. A. vo vyjadrení k podaniu
uviedla, že vzhľadom na obsah podania, v ktorom navrhovateľka bezdôvodne osočuje jej
osobu, sa cíti byť zaujatá. Dňa 26. novembra 2002 bol spis sp. zn. 14 C 7/97 pridelený na
prejednanie sudkyni L. S. Listom z 29. januára 2003 okresný súd vyžiadal výpis z katastra
nehnuteľností od právnych zástupcov účastníkov konania. Dňa 6. marca 2003 sa konalo
pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom zadováženia znaleckého posudku z odboru
geodézie a kartografie. Okresný súd uznesením č. k. 14 C 7/97-100 z 5. mája 2003 nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca J. A. na vypracovanie znaleckého
posudku v lehote dvoch mesiacov. Žalobkyňa v 1. rade listom, ktorý bol okresnému súdu
doručený 2. júna 2003, namietala osobu znalca J. A. Po doplnení námietky a po následnom
vyjadrení súdneho znalca prejednávajúca sudkyňa rozhodla uznesením z 15. augusta 2003,
že súdny znalec nie je vylúčený. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený
14. novembra 2003. Dňa 2. decembra 2003 bol zaslaný znalecký posudok na vyjadrenie
účastníkom konania. Žalobkyňa v 1. rade vrátila znalecký posudok na prepracovanie, lebo
podľa jej názoru na geometrickom pláne vo variante č. 1 nie je správne uvedená hranica
rozdelenia pozemku. Dňa 11. januára 2004 žalobkyňa v 1. rade podala námietku zaujatosti
voči prejednávajúcej sudkyni. Sudkyňa sa vyjadrila k vznesenej námietke zaujatosti, že sa
necíti byť zaujatá. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 11 NcC 6/04-145 z 30. januára
2004 rozhodol, že sudkyňa JUDr. L. S. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 7/97. Ďalšie pojednávanie konané 13. februára
2004 bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia znaleckého dokazovania.
Dňa 15. marca 2004 požiadal okresný súd obec Baška o doručenie stanoviska k navrhnutým
rozdeleniam nehnuteľnosti. Stanovisko obce bolo okresnému súdu oznámené listom
z 26. marca 2004. Okresný súd uznesením č. k. 14 C 7/97-158 z 25. júna 2004 nariadil
znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie a uložil znalcovi povinnosť
vyhotoviť geografický plán spôsobilý pre zápis novovytvorených parciel v katastrálnom
území Baška podľa alternatívy 2 znaleckého posudku č. 5/2002, a to v lehote 60 dní.
III.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu
najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS
79/97, I. ÚS 70/98, I. ÚS 3/00).
Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom
prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu veci, pričom na základe týchto hľadísk
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehodnotil ako zložitú vec.
Pri kritériu „správanie účastníkov“ ústavný súd zistil, že správanie účastníkov
konania bolo súčinnostné, avšak namietanie zaujatosti voči pojednávajúcim sudkyniam
a znalcovi zo strany sťažovateľky taktiež prispelo k predĺženiu doterajšej doby konania.
Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd považuje za
potrebné najmä uviesť, že súdne konanie, ktoré v právnej veci sťažovateľky začalo 17. mája
1996, je stále vedené na súde prvého stupňa bez toho, aby bolo do dňa podania sťažnosti
ústavnému súdu rozhodnuté vo veci samej. Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré poskytol okresný
súd ústavnému súdu.
Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu označeného
základného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je. Za prvé obdobie zbytočných prieťahov
v konaní treba označiť obdobie od 30. mája 1996, keď bol spis postúpený Okresnému súdu
Košice II, do 9. januára 1997, keď bol spis vrátený okresnému súdu, a to kvôli zjavne
nesprávnemu posúdeniu miestnej príslušnosti okresného súdu. Ďalšie obdobia zbytočných
prieťahov v konaní boli následkom nečinnosti okresného súdu, a to od 25. februára 1997
do 15. februára 1999, od 15. apríla 1999 do 21. marca 2000 a od 24. mája 2000
do 21. mája 2001.
V konaní okresného súdu sp. zn. 14 C 7/97 teda došlo ku zbytočným prieťahom
v celkovej dĺžke 53 mesiacov, ktoré treba považovať za porušenie práva sťažovateľky na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri vymedzení celkovej dĺžky zbytočných prieťahov bral do úvahy iba
obdobie, v ktorom sa nekonalo vo veci z dôvodu chybného postupu súdu pri určení miestnej
príslušnosti, a obdobie nečinnosti okresného súdu, pretože v ďalších obdobiach aj
sťažovateľka mala určitý podiel na dĺžke konania (namietanie zaujatosti voči vec
prejednávajúcim sudkyniam, ale aj znalcovi a rozhodnutie o námietkach zaujatosti taktiež
predĺžilo dĺžku konania).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný
súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a taktiež prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez
zbytočných prieťahov.
V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.“
Sťažovateľka požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk
a výšku primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že celková dĺžka konania
mala vplyv aj na jej psychiku, spôsobovala jej morálnu ujmu spočívajúcu v neistote a obave
o rozhodnutie štátneho orgánu.
Ústavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie a pri určovaní
jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské
práva, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na to, že celková doba konania okresného súdu bola poznačená
zbytočnými prieťahmi z dôvodu nesprávneho posúdenia príslušnosti okresného súdu
a nečinnosti okresného súdu, ústavný súd rozhodol o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde vo výške 40 000 Sk. Vo zvyšnej
časti návrhu o primeranom finančnom zadosťučinení nevyhovel.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti žiadala ústavný súd o priznanie trov
právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), podľa ktorého odmena za jeden úkon je 1/3
výpočtového základu, t. j. 4 534 Sk. Odmena trov podľa návrhu právnej zástupkyne
pozostáva za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti a 2-krát režijný
paušál, t. j. spolu 9 324 Sk.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou
sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy.
Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov
konania okresným súdom.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 13 ods. 8 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred
ústavným súdom, a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena
za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným
súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.
Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti 4 534 Sk za každý úkon podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového
základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. 136 Sk. Podľa takto určených
kritérií je správny výpočet trov vo výške 9 340 Sk. Ústavný súd zaviazal okresný súd
uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške, ktorú požadovala právna zástupkyňa
sťažovateľky, t. j. 9 324 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2004