Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 105/04
PDF · 182.96 KB
No categories available
IV. ÚS 105/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha
prerokoval prijatú sťažnosť AEROCLUB, s. r. o, B., zastúpenej advokátkou Mgr. M. D., K.,
vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96 /03 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo AEROCLUB, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. AEROCLUB, s. r. o., n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť AEROCLUB, s. r. o., trovy
konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne Mgr. M. D., K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2004
doručená sťažnosť AEROCLUB, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom
pod sp. zn. 12 C 96/03.
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 105/04-16 zo 7. apríla 2004 prijal sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 28. júna 2004 okrem
iného uviedol, že:
„- dňa 9. 6. 2003 bola postúpená tunajšiemu súdu žaloba o vypratanie nehnuteľnosti
s návrhom na vydanie predbežného opatrenia a s návrhom na vyslovenie predbežnej
vykonateľnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia žalobcu AEROCLUB, s. r. o.
B. zastúpeného advokátkou: Mgr. M. D. proti žalovanému: F. P..
- dňa 13. 6. 2003 sudkyňa učinila úpravu, ktorou žalobu predkladá na vyjadrenie
žalovanému, žaloba doručená spoločne s výzvou na vyjadrenie dňa 27. 6. 2003,
- dňa 2. 7. 2003 je súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rámci ktorého žiada žalobu ako
bezpredmetnú zamietnuť s tým, že priestory, ktoré žiada vypratať žalobca neužíva.
Priestory, v ktorých sa nachádza reštaurácia je vlastníkom od 6. 4. 2003.
- dňa 16. 2. 2004 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň: 6. 4. 2004,
- dňa 6. 4. 2004 pojednávanie odročené na neurčito a to z dôvodu vznesenia námietky
zaujatosti sudcov tunajšieho súdu žalobcom,
- dňa 14. 5. 2004 súdom vyrubený súdny poplatok 500,- Sk z dôvodu vhodnosti, súčasne vec
predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke. Spis dňa 20. 5. 2004
doručený Krajskému súdu v Bratislave,
- dňa 3. 6. 2004 spis vrátený tunajšiemu súdu na doplnenie procesných úkonov potrebných
pre rozhodnutie o vylúčení sudcov tunajšieho súdu.
Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti v rámci ktorého treba prejudiciálne
riešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu, ale i žalovaného, platnosť kúpnopredajných
zmlúv na ktoré sa odvolávajú ako žalobca tak i žalovaný. Vzhľadom na uvedené s ohľadom
na naznačené formy hájenia svojich záujmov účastníkmi konania možno označiť spor ako
ťažší. (...)
Pre samotné konanie vo veci nemožno konštatovať prieťah nakoľko úkony súdu
sú činené v lehotách zodpovedajúcich množstvu vecí vybavovaných sudkyňou. Je faktom,
že sudkyňa zákonom predpokladanej lehote o predbežnom opatrení nerozhodla, mám však
za to, že v zmysle predložených materiálov, dôkazov a tvrdení účastníkov konania
o predbežnom opatrení rozhodnúť nemohla, ibaže by rozhodla procedurálne (nedostatočné
preukázanie tvrdení odôvodňujúcich vydaniu predbežného opatrenia).“
Obdobné procesné úkony, ktoré označil predseda okresného súdu vo svojom
vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 96/03 dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry,
podľa ktorej: „Rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenia v súdnom konaní možno
považovať za súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy“ (I. ÚS 46/00, IV. ÚS 7/02). Preto, ak by súd odmietol rozhodnúť o návrhu
na predbežné opatrenie alebo ak by o ňom rozhodol v čase, ktorý nemožno považovať
za vybavenie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), došlo by k zmareniu
nielen účelu a zmyslu tohto procesného prostriedku, ale mohlo by sa to kvalifikovať aj ako
odmietnutie spravodlivosti.
Ústavný súd zisťoval, či sa okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia dopustil zbytočných prieťahov v konaní, a posudzoval vec podľa
konkrétnych okolností prípadu z aspektu tých kritérií, na ktorých sa ustálila jeho doterajšia
judikatúra (II. ÚS 813/00, II. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02). Sú nimi právna
a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Toto
hodnotenie však nemôže byť mechanické, ale musí sa prihliadnuť aj na to, čo je pre
účastníkov konania „v stávke“ (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Süßman v. Nemecko z 2. októbra 1994).
1. K prvému z uvedených kritérií ústavný súd uvádza, že samotný Občiansky súdny
poriadok (ďalej aj „OSP“) potvrdzuje právnu a skutkovú jednoduchosť rozhodovania
o predbežnom opatrení tým, že k základným predpokladom na jeho nariadenie zaraďuje iba
osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania
alebo má byť chránený pred obavou z marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pred
nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd takisto
nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh.
V danom prípade postačovalo všeobecnému súdu pri rozhodovaní o návrhu
vychádzať výlučne z jeho obsahu a pripojených listín (procesných a hmotnoprávnych
skutočností) a na základe ich spravdepodobnenia vyvodiť záver o tom, či je osvedčená
legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov alebo nie.
Právnu a skutkovú nenáročnosť konaní na vydanie predbežného opatrenia možno
napokon vyvodiť aj z toho, že samotný Občiansky súdny poriadok ustanovuje pomerne
krátku zákonnú lehotu, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť
[najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia (§ 75
ods. 4 OSP)], ak sa má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu
v občianskom súdnom konaní.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení označil v danom prípade „spor
za ťažší“, pretože podľa neho „treba prejudiciálne riešiť otázku aktívnej legitimácie
žalobcu, ale i žalovaného a platnosť kúpnopredajných zmlúv na ktoré sa odvolávajú
ako žalobca tak i žalovaný“. Ústavný súd na námietku okresného súdu v súvislosti
s rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia neprihliadol. Ústavný súd
pri hodnotení postupu okresného súdu podľa prvého kritéria záverom konštatuje,
že pri aktívnom postupe okresného súdu bolo možné o návrhu sťažovateľky na vydanie
predbežného opatrenia rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
2. Pokiaľ ide o druhé kritérium (správanie účastníka konania), ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k nečinnosti okresného súdu
pri rozhodovaní o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 96/03 pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ
ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie
§ 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a ďalej na ustanovenie § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovanie procesného postupu v súdnom
konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa fyzická
alebo právnická osoba obrátila na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Aj v konaní o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia platí povinnosť konkretizovaná v Občianskom súdnom
poriadku, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a aby sa skutočnosti, ktoré
sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Účastníci sú povinní predložiť dôkazy
o svojich tvrdeniach. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil.
Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného
opatrenia. Tieto zásady sa preto neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť
ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré
sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti predbežného opatrenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodovanie okresného súdu
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhodnotil ako nečinnosť, pretože o ňom
nerozhodol nielen v zákonom stanovenej lehote, ale ani do prejednania sťažnosti
sťažovateľky na ústavnom súde, čo priznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.
Ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že okresný súd v konaní o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, teda v konaní, v ktorom bolo potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov, spôsoboval stav právnej neistoty.
III.
Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázanie
povinnosti okresnému súdu, aby vo veci o návrhu na vydanie predbežného opatrenia konal,
za dostatočnú ochranu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Do úvahy zobral tiež dĺžku celého súdneho konania (jeden rok).
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že sťažovateľke primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnila vo výške 1 mil. Sk, nepriznal.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. M. D.
Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov
konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)
z dôvodu trov jej právneho zastúpenia. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni úhradu
za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti),
každý v hodnote 4 534 Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) podľa § 1
ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky aj dvakrát
náhradu režijného paušálu za každý úkon po 136 Sk v zmysle § 19 citovanej vyhlášky.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2004