Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 105/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

prerokoval prijatú sťažnosť AEROCLUB, s. r. o, B., zastúpenej advokátkou Mgr. M. D., K.,

vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo AEROCLUB, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. AEROCLUB, s. r. o., n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť AEROCLUB, s. r. o., trovy

konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne Mgr. M. D., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2004

doručená sťažnosť AEROCLUB, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -16 zo 7. apríla 2004 prijal sťažnosť

sťažovateľky podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 28. júna 2004 okrem

iného uviedol, že:

„- dňa 9. 6. 2003 bola postúpená tunajšiemu súdu žaloba o vypratanie nehnuteľnosti

s návrhom na vydanie predbežného opatrenia a s návrhom na vyslovenie predbežnej

vykonateľnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia žalobcu AEROCLUB, s. r. o.

B. zastúpeného advokátkou: Mgr. M. D. proti žalovanému: F. P..

- dňa 13. 6. 2003 sudkyňa učinila úpravu, ktorou žalobu predkladá na vyjadrenie

žalovanému, žaloba doručená spoločne s výzvou na vyjadrenie dňa 27. 6. 2003,

- dňa 2. 7. 2003 je súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rámci ktorého žiada žalobu ako

bezpredmetnú zamietnuť s tým, že priestory, ktoré žiada vypratať žalobca neužíva.

Priestory, v ktorých sa nachádza reštaurácia je vlastníkom od 6. 4. 2003.

- dňa 16. 2. 2004 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň: 6. 4. 2004,

- dňa 6. 4. 2004 pojednávanie odročené na neurčito a to z dôvodu vznesenia námietky

zaujatosti sudcov tunajšieho súdu žalobcom,

- dňa 14. 5. 2004 súdom vyrubený súdny poplatok 500,- Sk z dôvodu vhodnosti, súčasne vec

predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke. Spis dňa 20. 5. 2004

doručený Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa 3. 6. 2004 spis vrátený tunajšiemu súdu na doplnenie procesných úkonov potrebných

pre rozhodnutie o vylúčení sudcov tunajšieho súdu.

Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti v rámci ktorého treba prejudiciálne

riešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu, ale i žalovaného, platnosť kúpnopredajných

zmlúv na ktoré sa odvolávajú ako žalobca tak i žalovaný. Vzhľadom na uvedené s ohľadom

na naznačené formy hájenia svojich záujmov účastníkmi konania možno označiť spor ako

ťažší. (...)

Pre samotné konanie vo veci nemožno konštatovať prieťah nakoľko úkony súdu

sú činené v lehotách zodpovedajúcich množstvu vecí vybavovaných sudkyňou. Je faktom,

že sudkyňa zákonom predpokladanej lehote o predbežnom opatrení nerozhodla, mám však

za to, že v zmysle predložených materiálov, dôkazov a tvrdení účastníkov konania

o predbežnom opatrení rozhodnúť nemohla, ibaže by rozhodla procedurálne (nedostatočné

preukázanie tvrdení odôvodňujúcich vydaniu predbežného opatrenia).“

Obdobné procesné úkony, ktoré označil predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry,

podľa ktorej: „Rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenia v súdnom konaní možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

“ (, ). Preto, ak by súd odmietol rozhodnúť o návrhu

na predbežné opatrenie alebo ak by o ňom rozhodol v čase, ktorý nemožno považovať

za vybavenie veci bez zbytočných prieťahov ( ), došlo by k zmareniu

nielen účelu a zmyslu tohto procesného prostriedku, ale mohlo by sa to kvalifikovať aj ako

odmietnutie spravodlivosti.

Ústavný súd zisťoval, či sa okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia dopustil zbytočných prieťahov v konaní, a posudzoval vec podľa

konkrétnych okolností prípadu z aspektu tých kritérií, na ktorých sa ustálila jeho doterajšia

judikatúra (, , , ). Sú nimi právna

a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Toto

hodnotenie však nemôže byť mechanické, ale musí sa prihliadnuť aj na to, čo je pre

účastníkov konania „v stávke“ (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Süßman v. Nemecko z 2. októbra 1994).

1. K prvému z uvedených kritérií ústavný súd uvádza, že samotný Občiansky súdny

poriadok (ďalej aj „OSP“) potvrdzuje právnu a skutkovú jednoduchosť rozhodovania

o predbežnom opatrení tým, že k základným predpokladom na jeho nariadenie zaraďuje iba

osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania

alebo má byť chránený pred obavou z marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pred

nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd takisto

nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh.

V danom prípade postačovalo všeobecnému súdu pri rozhodovaní o návrhu

vychádzať výlučne z jeho obsahu a pripojených listín (procesných a hmotnoprávnych

skutočností) a na základe ich spravdepodobnenia vyvodiť záver o tom, či je osvedčená

legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov alebo nie.

Právnu a skutkovú nenáročnosť konaní na vydanie predbežného opatrenia možno

napokon vyvodiť aj z toho, že samotný ustanovuje pomerne

krátku zákonnú lehotu, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť

[najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia (§ 75

ods. 4 )], ak sa má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu

v občianskom súdnom konaní.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení označil v danom prípade „spor

za ťažší“, pretože podľa neho „treba prejudiciálne riešiť otázku aktívnej legitimácie

žalobcu, ale i žalovaného a platnosť kúpnopredajných zmlúv na ktoré sa odvolávajú

ako žalobca tak i žalovaný“. Ústavný súd na námietku okresného súdu v súvislosti

s rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia neprihliadol. Ústavný súd

pri hodnotení postupu okresného súdu podľa prvého kritéria záverom konštatuje,

že pri aktívnom postupe okresného súdu bolo možné o návrhu sťažovateľky na vydanie

predbežného opatrenia rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Pokiaľ ide o druhé kritérium (správanie účastníka konania), ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k nečinnosti okresného súdu

pri rozhodovaní o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ

ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a ďalej na ustanovenie § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovanie procesného postupu v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa fyzická

alebo právnická osoba obrátila na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Aj v konaní o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia platí povinnosť konkretizovaná v Občianskom súdnom

poriadku, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a aby sa skutočnosti, ktoré

sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Účastníci sú povinní predložiť dôkazy

o svojich tvrdeniach. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil.

Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného

opatrenia. Tieto zásady sa preto neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť

ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré

sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti predbežného opatrenia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodovanie okresného súdu

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhodnotil ako nečinnosť, pretože o ňom

nerozhodol nielen v zákonom stanovenej lehote, ale ani do prejednania sťažnosti

sťažovateľky na ústavnom súde, čo priznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

Ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že okresný súd v konaní o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia, teda v konaní, v ktorom bolo potrebné dočasne upraviť

pomery účastníkov, spôsoboval stav právnej neistoty.

III.

Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru a prikázanie

povinnosti okresnému súdu, aby vo veci o návrhu na vydanie predbežného opatrenia konal,

za dostatočnú ochranu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Do úvahy zobral tiež dĺžku celého súdneho konania (jeden rok).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnila vo výške 1 mil. Sk, nepriznal.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. M. D.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu trov

konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)

z dôvodu trov jej právneho zastúpenia. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni úhradu

za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti),

každý v hodnote 4 534 Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) podľa § 1

ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky aj dvakrát

náhradu režijného paušálu za každý úkon po 136 Sk v zmysle § 19 citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004