Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2004 v senáte

prerokoval sťažnosť Ing. S. S., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. V. Č., B.,

vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. S. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom

osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý Ing. S. S. uhradiť trovy právneho

zastúpenia 9 352 Sk (slovom deväťtisíctristopäťdesiatdva slovenských korún) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Ing. V. Č., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ing. S. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), v sťažnosti doručenej Ústavnému

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. februára 2004 namietala, že

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“).

Ústavný súd uznesením z 28. apríla 2004 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Sťažovateľka navrhla, aby „Ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

II. A Okresný súd Bratislava II Drieňová 5, 827 02 Bratislava v konaní vo veci vedenej pod

sp. zn. porušil Ing. S. S., B. jej ústavné právo, ktoré zaručuje čl. 48 ods. 2

na súdnu ochranu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

II. B Priznáva Ing. S. S., trvale bytom: B., primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.000.000,- Sk“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla: „Po právoplatnom rozvode

manželstva som sa obrátila návrhom na Okresný súd Bratislava II. o vyrovnanie

bezpodielového spolužitia manželov v roku 1993 spis č. podania a konania ako

navrhovateľka. (...) Poukazujem na súdnu ochranu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktorý zaručuje článok č. 48 ods. 2 ako

i článok č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – každý má

právo na to aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkov a pod. Tieto skutočnosti ma vedú aby som sa obrátila so sťažnosťou

na Ústavný súd Slovenskej republiky nakoľko jedenásť rokov je príliš dlhá lehota na súdne

konanie, o to viac, že v rámci BSM nastali cenové rozdiely.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka 28. septembra 1993

podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 12. mája 2004 vo svojom vyjadrení

k sťažnosti sťažovateľky z 1. júna 2004 uviedol, že 28. septembra 1993 bola podaná žaloba

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do 6. apríla 1994 sa účastníci na

podnet sťažovateľky pokúšali o uzavretie súdneho zmieru, ku ktorému nedošlo. Od apríla

1994 dosiaľ sa vykonalo viacero pojednávaní (25) a nariadilo sa jedno znalecké

dokazovanie, ktoré bolo vykonané v priebehu rokov 2003 - 2004, hoci bolo nariadené už

v roku 2001. Od roku 2000 sa vo veci nevykonalo ani jedno pojednávanie. Osobitne treba

uviesť, že 17. decembra 2001 sa odporca odvolal proti výroku o povinnosti zaplatiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania, avšak spis bol predložený príslušnému

krajskému súdu až 14. mája 2003. Rovnako je podstatné aj to, že napriek nariadeniu

znaleckého dokazovania v roku 2001 sa spis zaslal znalcovi až 8. decembra 2003.

Vo veci nebol vynesený žiaden rozsudok. Z postupu sťažovateľky ako účastníčky

konania nebolo zistené, že by urobila procesné úkony, ktoré by bolo treba osobitne uvádzať

na účely ich vyhodnotenia, resp. konala tak, že to možno považovať za spomalenie konania

pred okresným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú tie isté údaje, ktoré uviedol

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci

na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým porušenia základného práva

podľa ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry

(napr. , ) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide

sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka

konania, a c) postupu súdu.

a) Ústavný súd konštatuje, že v konaní ide o spor o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Takéto spory sú právne aj skutkovo zložité, avšak od účinnosti

právnej úpravy ( a nasl. ) sa vytvorila stabilná judikatúra

v týchto sporoch, ktorá obsahuje aj postupy pri dokazovaní, ako aj riešenie právnych otázok.

Napriek tomu skutková zložitosť spôsobuje, že tieto spory sú časovo oveľa náročnejšie ako

iné majetkové spory. K tomu prispieva aj zásada komplexnosti vyporiadania majetku

spravidla bývalých manželov.

V posudzovanom prípade je faktická zložitosť veci zvýšená aj potrebou výsluchu

svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike.

Ústavný súd preto sčasti akceptoval stanovisko predsedu okresného súdu, ktorý

priebeh a dobu konania odôvodňoval jeho skutkovou aj právnou zložitosťou. Ústavný súd

však nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali spor trvajúci viac ako jedenásť rokov bez

jediného meritórneho rozhodnutia, resp. takého postupu, ktorý by už ukazoval, že

v dohľadnej dobe dôjde k odstráneniu právnej neistoty účastníkov.

b) Pokiaľ ide o druhé kritérium, t. j. správanie sťažovateľky, ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že postup sťažovateľky prispel zásadnejším spôsobom

k vzniku prieťahov alebo spomaleniu postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore. Pri hodnotení postupu

okresného súdu ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou, ako aj

nesústredeným postupom zákonného sudcu. Vo veci bolo nariadených dosiaľ celkom

25 pojednávaní, prevažná väčšina z nich sa uskutočnila v roku 1994 (7 uskutočnených

pojednávaní), 1995 (8 uskutočnených pojednávaní) a 1996 (5 uskutočnených pojednávaní).

V rokoch 1993, 1997, 1998, 1999 a 2000 sa vo veci uskutočnilo po jednom pojednávaní.

Ústavný súd zistil tieto podstatné obdobia nečinnosti okresného súdu:

- od 11. decembra 1998 (okresným súdom zaslané uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 3. decembra 1998 účastníkom) do 3. júna 1999 (nariadenie

pojednávania na 28. jún 1999). Ústavný súd v danom štádiu konania nevyhodnotil

výzvu okresného súdu sťažovateľke na vyjadrenie, či nedošlo k uzavretiu mimosúdnej

dohody, za úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,

- od 13. októbra 1999 (vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky) do 14. júla 2000

(nariadenie pojednávania na 9. október 2000),

- od 21. novembra 2000 (vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky) do 29. októbra

2001 (nariadenie znaleckého dokazovania),

- od 17. decembra 2001 (odvolanie žalovaného proti povinnosti zložiť preddavok na

trovy dôkazov) do 14. mája 2003 (predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave

za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní),

- ústavný súd nepovažoval ani výzvy okresného súdu žalovanému zo 16. januára 2002,

resp. 5. marca 2002 za úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,

- okresný súd nariadil znalecké dokazovanie až po ôsmich rokoch od začatia konania,

a okrem toho v dôsledku nečinnosti okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi

po viac než dvoch rokoch po nariadení znaleckého dokazovania,

- napokon od 9. októbra 2000 okresný súd nenariadil vo veci ani jedno pojednávanie.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v nadmernej pracovnej zaťaženosti ústavný súd

nemohol akceptovať. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

zamestnancov na súde, nemôžu byť dôvodom na porušovanie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto príčiny nezbavujú všeobecný súd

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd preto rozhodol, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

prikázal v zmysle okresnému súdu, aby vo veci

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, napriek tomu, že to sťažovateľka

výslovne nežiadala. Ústavný súd však považoval taký príkaz okresnému súdu za úkon

nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela vzhľadom

na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v jej veci je

taký, že sťažovateľka oprávnene trpí pocitom neistoty kvôli stavu sporu o vyporiadanie

spoločného majetku bývalých manželov trvajúceho viac než 11 rokov. Uvedenú dobu

konania možno z hľadiska akceptovať len vo výnimočných prípadoch

a posudzovaný spor takéto výnimočné okolnosti neobsahuje.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom

riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Ústavný súd preto považoval podľa priznanie

sumy 80 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke účelne uplatnenú úhradu trov konania

v hodnote 9 352 Sk za dva úkony právnej služby každý v hodnote 4 540 Sk (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Základom za dva úkony právnej služby bola

nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2003 vo výške 13 602 Sk. Ústavný súd súčasne priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky

dvakrát náhradu režijného paušálu po 136 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb).