Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Svk-3-2024.pdf
PDF · 106.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Svk/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. U. L., W.. XX. Y. XXXX, F. U. X, V., E. W. H. I. XX, V., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 4. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31. októbra 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. V preskúmavanom opatrení - stanovisku č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 (ďalej aj ,,preskúmavané opatrenie žalovaného“) adresovanom žalobcovi žalovaný zaujal stanovisko k podaniu žalobcu označenému ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019“ vyhodnotiac, že žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania, preto v danom prípade sa jedná o neprípustné odvolanie, ktoré žalovaný nie je oprávnený preskúmavať.
2. Žalobca svojim odvolaním napádal prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru, č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019, ktorým prvostupňový správny orgán vo veci reštitučnej žiadosti podanej dňa 27.02.1992 nebohou navrhovateľkou E. Q., C.. F., zomrelou XX.XX.XXXX a nebohou navrhovateľkou Y. Q., C.. F., zomrelou XX.XX.XXXX proti povinnej osobe Slovenskej republike - zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom rozhodol v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj „reštitučný zákon“) tak, že navrhovateľky spĺňali podmienky uvedené v § 4 reštitučného zákona a mali status oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie, v dôsledku čoho bol právnym nástupcom zomrelých oprávnených osôb priznaný reštitučný nárok na pozemok v súčasnom stave zapísaný na LV č. XXXXX, pre k. ú. M., parcely tam špecifikované (medzi uvedenými i parcela č. XXXX KN, druh pozemku záhrada o výmere 376 m2, na ktorej je postavená záhradná chatka vo vlastníctve žalobcu).
3. Žalovaný v preskúmavanom opatrení zhrnul, že z predloženého spisového materiálu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu má za preukázané, že vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE-
PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu a tiež, že za Základnú organizáciu Slovenského zväzu záhradkárov Košice - Terasa (ďalej aj ,,ZO SZZ Košice - Terasa“) ako účastníka reštitučného konania koná jej predseda a tajomník.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti preskúmavanému opatreniu žalovaného podal žalobca dňa 24.07.2019 správnu žalobu adresovanú Krajskému súdu v Košiciach, domáhajúc sa jeho preskúmania a zrušenia a domáhal sa i zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-KE- PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Žalobca v žalobe namietal predovšetkým:
- že je účastníkom správneho konania z dôvodu, že je užívateľom záhrady na pozemku v katastrálnom území M., okres V. K., obec: V. - A., parcelné číslo XXXX KN, o výmere 376 m2, druh pozemku záhrada, ktorý je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, na ktorom je legálne postavená chatka zapísaná na liste vlastníctva XXXXX. Argumentoval, že naplnil definíciu účastníka konania tak, ako je rozvedená v bodoch 1 a 3 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05. Argumentoval, že v podaní zo dňa 27.10.2018 (pričom žalobca označil elektronický identifikátor predmetného podania, pozn. kasačného súdu), doručenom prvostupňovému správnemu orgánu žalobca uviedol, že je účastníkom konania a správny orgán o tom, že účastníkom konania nie je, právoplatne nerozhodol. Neudelil splnomocnenie Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov a zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva oprávnenie Základnej organizácií Slovenského zväzu záhradkárov v konaní pred súdom vystupovať v mene vlastníkov legálne postavených záhradných chatiek. Vlastníci legálne postavených záhradných chatiek mali byť podľa jeho názoru účastníkmi konania s právom vyjadrovať sa k podkladom na rozhodnutie.
- poukázal na § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
- tým, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní, porušil § 53 a § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Zároveň o odvolaní konal neoprávnený orgán, keď odvolacím orgánom mal byť podľa názoru sťažovateľa príslušný ústredný orgán štátnej správy.
- s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22 Cdo 536/2000 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 114/04 sťažovateľ namietal, že vzhľadom na to, že k 01.01.1992 mal rovnaké práva k nehnuteľnosti ako subjekt práva osobného užívania, zmenilo sa toto jeho právo na právo vlastnícke, a preto nehnuteľnosti nemohli byť vydané. V danej veci záhradkári legálne postavili na pozemkoch im pridelených záhradné chatky a teraz sú nútení niesť bremeno zodpovednosti štátu, ktorý kedysi tieto nehnuteľnosti skonfiškoval.
6. Podaniami zo dňa 17.08.2019, 26.08.2019, 28.08.2019, 12.10.2020 a 16.06.2021 žalobca navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s odôvodnením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma.
7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/124/2019-59 zo dňa 12.03.2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe zamietol a následne Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach, napadnutým rozsudkom č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31.10.2023 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. V poradí druhým výrokom správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
8. Správny súd zdôraznil, že i keď žalobca svoje žalobné námietky smeroval do oblasti skutkového i právneho preskúmania okolností, ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, súdny prieskum obmedzil len na preskúmanie záverov žalovaného o ne/ prípustnosti žalobcom podaného odvolania. Podotkol, že pokiaľ chcel žalobca namietať správnosť záverov uvedených v rozhodnutí Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, mal tak učiniť
prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka (vzhľadom na skutočnosť, že Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor s ním nekonal, pričom žalobca tvrdí, že s ním konať mal).
9. Posúdiac zákonnosť napadnutého opatrenia správny súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná. Žalovaný konal o podanom odvolaní žalobcu tak, že vydal stanovisko, v ktorom žalobcovi oznámil, že podľa predloženého spisového materiálu a rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania, preto sa v danom prípade jedná o neprípustné odvolanie. Uvedenému záveru nebolo podľa názoru správneho súdu čo vytknúť, nakoľko žalobca nepreukázal, že sa do reštitučného konania prihlásil.
10. Správny súd mal za preukázané, že žalobca nebol účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov, nebolo mu teda ani doručené rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o reštitučnom nároku. Členovia záhradkárskej organizácie vrátane žalobcu neboli oprávnení na podanie odvolania z dôvodu, že účastníkom predmetného správneho konania bola ZO SZZ, lokalita Terasa 32-24 v Košiciach, za ktorú koná jej predseda a tajomník a nie jej jednotliví členovia. K námietke týkajúcej sa absentujúcej právnej subjektivity ZO SZZ 32-24 Terasa správny súd uviedol, že túto jej nemožno odoprieť, keď z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že ZO SZZ 32-24 Terasa je organizačnou jednotkou občianskeho združenia SZZ a bolo jej pridelené aj identifikačné číslo organizácie. Rovnako z oznámenia SZZ- Republikového výboru Bratislava zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že ZO SZZ Košice Terasa vznikla dňa 12.02.1967, je zaregistrovaná v centrálnej evidencii SZZ - Republikového výboru pod č. 32-24 a je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou.
11. K žalobnej námietke, že žalovaný nerozhodol o žalobcovom odvolaní správny súd poukázal na to, že v prípade, že odvolanie podá osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená, odvolací orgán vybaví odvolanie len neformálnym spôsobom, keďže úkon osoby, ktorá nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôže vyvolať právne účinky spojené s konaním o odvolaní. Opačný postup by mohol mať negatívny dopad na skutočných účastníkov konania, ktorí odvolanie nepodali a vychádzajú z toho, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako tomu je v preskúmavanej veci.
12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že o ,,odvolaní“ žalobcu rozhodoval žalovaný ako nepríslušný správny orgán, keď Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor rozhodoval v prvom stupni. Uzatvoril, že v prípade, že v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, t. j. nie okresný úrad v sídle kraja, bol na prejednanie podania žalobcu príslušný žalovaný, a nie ústredný orgán štátnej správy, ako tvrdí žalobca.
13. V súlade s § 160 ods. 2 SSP a vzhľadom na poučenie žalobcu vo výzve na predloženie repliky zo dňa 13.01.2020 správny súd neprihliadal na ďalšie písomné podania žalobcu.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. c), g), h) a f) SSP, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. Rozsudok správneho súdu považuje sťažovateľ za arbitrárny a nepreskúmateľný, keď správny súd ignoroval a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, ktorý sa v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku označil za účastníka reštitučného konania, napriek tomu správny orgán rozhodnutie o tom, či mu ne/patrí postavenie účastníka nevydal, a preto mal byť účastníkom konania a správny orgán s ním ako s účastníkom konať mal. Správny súd sa nevysporiadal ani s konštantnou judikatúrou uvádzanou žalobcom vzťahujúcou sa na znenie ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku - najmä s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16.04.2003. Nevysporiadal sa ani so žalobcom tvrdenou nulitou preskúmavaného opatrenia žalovaného z dôvodu, že správny orgán konal so Základnou organizáciou 32-24 Terasa v Košiciach ako s účastníkom konania i napriek tomu, že táto nie je zapísaná v zozname občianskych združení medzi organizačnými jednotkami Slovenského zväzu záhradkárov, a preto nie
je oprávnená konať vo svojom mene a nadobúdať práva a povinnosti. Nijako sa tiež správny súd nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že správne orgány nemohli vydať pozemky z dôvodu, že zmenou osobného užívania na vlastníctvo, ku ktorému mal žalobca ako oprávnený držiteľ práva osobného užívania pozemku k 01.01.1992 rovnaké práva ako subjekt práva osobného užívania, a teda aj jeho právo osobného užívania sa k tomuto dňu zmenilo podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka na právo vlastnícke. Nevysporiadal sa ani s tvrdením, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli riadne vyvlastnené štátom a na týchto boli legálne postavené záhradné chatky, a preto ich nemožno vydať. Správny súd uvedeným postupom nenaplnil požiadavku na súdne rozhodnutie, keď riadne neodôvodnil argumenty pre rozhodnutie podstatné.
16. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti opätovne zopakoval, že sa dovolával práva byť účastníkom správneho konania, do obsahu ktorého patrí aj právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je účastníkom. O tom, že niekto, kto sa domáha účastníctva v konaní účastníkom nie je, je potrebné rozhodnúť v správnom konaní formalizovaným rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a účastníkom správneho konania je táto osoba až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníctvo v konaní jej neprislúcha. Uvedené má konštatovať i sťažovateľom uvádzaná judikatúra ústavného súdu.
17. Namietol, že preskúmavané opatrenie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU - Ke OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 - zo dňa 15.05.2019 sú ničotné i z toho dôvodu, že správne orgány konali so Základnou organizáciou 32-24 Terasa v Košiciach ako s účastníkom konania, napriek tomu, že nedisponovala procesnou subjektivitou a procesnou spôsobilosťou.
18. Za arbitrárny považuje sťažovateľ právny názor súdu vyslovený v bode 32 napadnutého rozsudku, podľa ktorého ak odvolanie podá osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená, odvolací orgán vybaví odvolanie len neformálnym spôsobom. V predmetnej veci bol žalobca účastníkom konania, nakoľko sa za účastníka označil, a v predmetnom spore od začiatku absentuje rozhodnutie, v ktorom by správny orgán jednoznačne rozhodol o ne/priznaní postavenia účastníka v správnom konaní. 19. Sťažovateľ zopakoval, že má za to, že o jeho odvolaní nekonal oprávnený orgán, keď odvolacím orgánom v danej veci mal byť zásadne príslušný ústredný orgán štátnej správy a žalovaný tak konal nad rámec zákona.
20. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ opätovne namietol správnosť právnych záverov správneho orgánu prvého stupňa rozhodujúceho o reštitučnom nároku a kasačné námietky smeroval do oblasti skutkového a právneho posúdenia majúc za to, že pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcie, nemožno navrátiť.
21. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietol odňatie možnosti konať pred súdom, keď správny súd žalobcu vopred napriek jeho žiadosti neupovedomil na ním uvádzanú e-mailovú adresu o termíne vyhlásenia rozsudku vydaného vo veci.
22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.01.2024, nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31.10.2023, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). Vyhodnotiac rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu
dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná, čoho dôsledkom je výrok tohto rozsudku.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
25. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia.
26. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a jemu predchádzajúce konanie z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil jeho zákonnosť a správnosť.
27. Predtým, než kasačný súd pristúpil k sťažnostným bodom týkajúcim sa právneho posúdenia veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa ohľadom porušenia jeho procesných práv a to tým, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, najmä keď sa správny súd mal nedostatočne vysporiadať s námietkou sťažovateľa, ktorý sa v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku v podaní zo dňa 27.10.2018 (uvedené podanie sťažovateľ v správnej žalobe označil i elektronickým identifikátorom správy) označil za účastníka správneho - reštitučného (administratívneho) konania. Sťažovateľ najmä tvrdil, že v situácii, keď správny orgán nevydal rozhodnutie o tom, či mu postavenie účastníka administratívneho konania prislúcha, mal byť sťažovateľ za účastníka konania považovaný až do momentu vydania rozhodnutia o jeho účastníctve a správny orgán s ním ako s účastníkom mal konať. V správnej žalobe sťažovateľ argumentoval, že podaním zo dňa 27.10.2018 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že je účastníkom konania o vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám. Sťažovateľ následne v kasačnej sťažnosti namieta, že na uvedený dôkaz správny súd nijakým spôsobom nereagoval, žiadnym spôsobom sa s ním nevysporiadal a v odôvodnení preskúmavaného rozsudku v bode 30 iba stroho uviedol, že sťažovateľ svoj vstup do konania nepreukázal.
28. Kasačný súd preto považuje za nevyhnutné sa vysporiadať s otázkou, či uvedeným postupom správneho súdu mohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľa, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces.
29. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Nedostatočné vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka súdneho konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok konania, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov konania neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s ich argumentáciou.
30. Sťažovateľ vo svojich podaniach i v rámci konania pred správnym súdom konzistentne a opakovane namietal, že bol účastníkom administratívneho (reštitučného) konania, čo odvodzoval aj od svojho
podania zo dňa 27.10.2018 adresovaného prvostupňovému správnemu orgánu. V tomto podaní mal sťažovateľ uviesť, že je účastníkom administratívneho konania a správny orgán o tom, že účastníkom nie je, nerozhodol. Posúdenie otázky účastníctva sťažovateľa v administratívnom (reštitučnom) konaní bola preto pre vec kľúčová. So statusom účastníka konania spája totiž právna úprava správneho konania najväčší okruh práv ale i povinností, vrátane prípadného práva na podanie opravného prostriedku. Vzhľadom na uvedené preto bolo nevyhnutné, aby správny súd zaujal a následne i odôvodnil svoje stanovisko k podstatnej žalobnej námietke spočívajúcej v účastníctve sťažovateľa v administratívnom konaní, vo vzťahu ku ktorej sťažovateľ v správnej žalobe i označil dôkaz o jeho vstupe do administratívneho konania (oznámenie, že žalobca je účastníkom správneho konania o vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám zo dňa 27.10.2018, ktorý označil žalobca identifikátorom elektronického dokumentu - prvý odsek správnej žaloby sťažovateľa). Na tento sťažovateľom označený dôkaz o jeho vstupe do konania však správny súd nijakým spôsobom nereagoval. Správny súd v napadnutom rozsudku bez podrobnejšej argumentácie iba skonštatoval, že sťažovateľ svoje účastníctvo v konaní nepreukázal. Kasačný súd preto z uvedeného dôvodu považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený, a teda i nepreskúmateľný.
31. Kasačný súd dodáva, že oznámenie, že sťažovateľ je účastníkom správneho konania o vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám zo dňa 27.10.2018, v predložených ako i v priložených administratívnych spisoch neidentifikoval. Sťažovateľ však (nad rámec označenia podania v správnej žalobe) toto podanie doplnil ako prílohu ku kasačnej sťažnosti, a to vrátane kópie doručenky, z ktorej sa dá identifikovať jeho doručenie prijímateľovi. Z obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľa taktiež vyplýva, že o absencii jeho podania v administratívnych spisoch sťažovateľ vedomosť nemal. Vzhľadom na označenie (§ 121 SSP) podania ako dôkazu v správnej žalobe sťažovateľom jeho dátumom a identifikátorom elektronického dokumentu kasačný súd jeho následné doloženie kasačnému súdu nevyhodnotil ako neprípustnú novotu v zmysle § 441 SSP. Ani skutočnosť, že podanie identifikované sťažovateľom v správnej žalobe sa v administratívnych spisoch nenachádza, sama o sebe a bez ďalšieho neodôvodňuje záver správneho súdu, že sťažovateľ svoje účastníctvo v konaní nepreukázal.
32. V zmysle vyššie uvedeného je tak možné uznať dôvodnosť sťažnostného bodu sťažovateľa uplatneného v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako už kasačný súd uviedol, úlohou správneho súdu bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a vo svojom rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vysporiadať i s účastníctvom sťažovateľa v administratívnom konaní, najmä so žalobcom identifikovaným (a následne v kasačnom konaní i predloženým) dôkazom o žalobcovom vstupe do správneho konania. Vzhľadom na absenciu podania sťažovateľa v administratívnych spisoch bude potrebné verifikovať, či a ako bolo toto podanie doručené a či má následne i vplyv na zákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného.
33. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa tvrdeného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, dôvodom kasačnej sťažnosti vymedzeným v § 440 ods. 1 písm. c) SSP ako i nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov kasačného konania
34. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Zároveň nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keď vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku, pričom vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.