Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2004

doručená sťažnosť V. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“

alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z pripojených listín vyplýva, že 22. septembra 2000 Bytové

družstvo so sídlom v Trnave (ďalej len „navrhovateľ“) uplatnil proti sťažovateľovi

zaplatenie istiny 46 696,50 Sk s prísl. Sťažovateľ sa k predmetnému žalobnému návrhu

písomne vyjadril podaním doručeným súdu 14. decembra 2001. Okresný súd však podľa

názoru sťažovateľa po doručení toho jeho vyjadrenia «vo veci nekonal a ďalšie konanie

súdu bolo takmer až o rok (...). Okresný súd vyniesol po viac ako dvoch rokoch od podania

návrhu rozsudok sp. zn. -103 zo dňa 7. 10. 2002.

Sťažovateľ požiadal súd o vloženie prisúdenej sumy 46.696,50 Sk do súdneho

depozitu, čo mu súd umožnil. (...) Okresný súd na základe požiadavky V. S. vydal uznesenie

zo dňa 23. 1. 2003 sp. zn.: Nsa 5/02-6 vo veci súdneho depozitu. (...)

Sťažovateľ listom zo dňa 26. 2. 2003 na základe uznesenia súdu o zaplatenie súdneho

poplatku 1.864,- Sk za odvolanie podal na súd žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku. Sťažovateľ listom zo dňa 10. 3. 2003 zaslal súdu potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch na predpísanom tlačive. Okresný súd uznesením zo

dňa 31. 3. 2003 zamietol žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za odvolanie.

Sťažovateľ podal 30. 5. 2003 odvolanie proti uzneseniu OS sp. zn.: -129

zo dňa 31. 3. 2003, od ktorého znova uplynula takmer ročná lehota a do dnešného dňa

nebolo o odvolaní rozhodnuté. (...)

Z dôvodu nečinnosti, prieťahov v konaní a zaujatosti sudkyne JUDr. Z. Z. podával

som si podľa o štátnej správe súdov, predsedovi Okresného

súdu v Trnave sťažnosti. (...)

Na základe skutočností uvedených v (...) tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný súd

v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn. porušil základné právo

upravené v a právo upravené v

Dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o návrhu Bytového družstva so sídlom v Trnave

právoplatne nerozhodol, hoci od podania návrhu uplynulo 3 a pol roka, vyvoláva u mňa

dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov

nápravy naďalej trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby

objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia. (...)

Vložením sumy 46.696,50 Sk do súdneho depozitu sp. zn.: Nsa 5/02 dňom

21. 11. 2002 mi vznikla ďalšia škoda okrem možnosti používania finančných zdrojov, ktoré

sú viazané v súdnom depozite aj škoda na úrokoch v peňažnom ústave z týchto zdrojov. (...)

Sťažovateľ nečinnosťou Okresného súdu v Trnave utrpel finančnú ujmu. Ak by súd

včas rozhodol o mojej obrane a vyhovel by jej v plnom rozsahu, došlo by u mňa

k podstatnému zlepšeniu mojej finančnej situácie, keďže som poberateľom starobného

dôchodku a ako osoba zdravotne ťažko postihnutá (som držiteľom preukazu „osoba

zdravotne ťažko postihnutá so sprievodcom“) mám vyživovaciu povinnosť k synovi

Tomášovi, ktorý momentálne je nezamestnaný po ukončení denného štúdia na Právnickej

fakulte Trnavskej univerzity. Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobil u sťažovateľa

psychickú záťaž, ktorá vyústila až do duševnej poruchy a vyžiadala si opakovanú

ambulantnú liečbu u psychiatra. (...)

Na základe uvedeného (...) navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález

1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.: konal

bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000. Sk, ktoré mu je

Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľ súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.»

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, v ktorom bol vyhlásený rozsudok 7. októbra 2002. Podľa zistenia ústavného

súdu sťažovateľ tento rozsudok prevzal 20. novembra 2002. V dôsledku odvolania

sťažovateľa sa vec t. č. nachádza na odvolacom súde v Trnave.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Inými

slovami to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už

uplynula lehota ustanovená v , nemôže sa už z tohto

dôvodu na základe sťažnosti podanej podľa zaoberať opodstatnenosťou

námietok o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej

medzinárodnej zmluve o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis

).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127

, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle a práva podľa dohovoru, počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej

lehoty je teda v prípade tohto práva vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa

dozvedieť sa o jeho porušení. Posúdenie tejto „možnosti“ je vždy individuálne vzhľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel

tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie práva ešte trvalo (napr. , ,

). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS

139/02).

S prihliadnutím na uvedené východiská poskytuje ústavný súd ochranu základnému

právu podľa , resp. dohovoru zásadne vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo (mutatis mutandis I. ÚS

77/02, , ).

Predmetná sťažnosť z 11. marca 2004 bola ústavnému súdu doručená 15. marca

2004, teda v čase, keď už nedochádzalo k porušovaniu označeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote pred okresným súdom, preto bolo

potrebné jeho sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu odmietnuť ako oneskorene podanú.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu zo 7. októbra 2002 odvolanie a vec

sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Trnave, v postupe ktorého však sťažovateľ nenamietal

zbytočné prieťahy v konaní, a pretože podľa ústavný

súd je viazaný návrhom na začatie konania, postup odvolacieho súdu preskúmať ani

nemohol.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu je predmetom predbežného

prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu k základným právam alebo slobodám,

porušenie ktorých sa namieta. Rozhodnutie o prikázaní vo veci konať, o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania požadované sťažovateľkou

nadväzuje na rozhodnutie o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Oneskorené

podanie sťažnosti však viedlo k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľa už

po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004