Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 559/2012
PDF · 158.98 KB
No categories available
I. ÚS 559/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 280/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2012
doručená sťažnosť V. S., T.(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18 C
280/2000.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. septembra 2000
okresnému súdu žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 18 C 280/2000. Konanie
v predmetnej veci trvá už viac ako 12 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Okresný
súd rozsudkom č. k. 18 C 28/2000-559 z 10. júna 2009 (ďalej len „rozsudok z 10. júna
2009“) uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v predmetnom konaní sumu
1 550,04 € so 17,4 % úrokom z omeškania ročne od 22. septembra 2000 až do zaplatenia
a trovy konania v sume 862,18 €. Zároveň okresný súd konanie v časti vzájomného návrhu
sťažovateľa týkajúceho sa sumy 1 787,89 € zastavil a vo zvyšku okresný súd jeho návrh
zamietol. Rozsudok okresného súdu z 10. júna 2009 považuje sťažovateľ za nespravodlivý.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na základe sťažovateľom podaného
odvolania v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 24 Co 282/2011-650 z 21. marca
2012 (ďalej len „rozsudok z 21. marca 2012“), ktorým rozsudok okresného súdu z 10. júna
2009 vo veci samej potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil
a v zrušenom rozsahu vrátil späť na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu
z 21. marca 2012 podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené
10. apríla 2012.
Sťažovateľ v predmetnom konaní namietal, že sudkyňa JUDr. Z. Z. (ďalej aj
„zákonná sudkyňa“) je voči nemu zaujatá. Krajský súd o jeho námietke rozhodol uznesením
č. k. 23 Nc 30/04-116 z 30. septembra 2004, ktorým jeho námietke nevyhovel. Zákonná
sudkyňa v predmetnej veci podľa neho koná neefektívne, neoprávnene mu „vyrubuje súdne
poplatky a vo veci po zaplatení súdnych poplatkov v tejto veci nekoná“, v dôsledku čoho je
toto konanie postihnuté zbytočnými prieťahmi.
V záujme ochrany svojich práv sťažovateľ v predmetnej veci podal opakovane
sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi okresného súdu, ako aj sťažnosť ústavnému
súdu na porušovanie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavný
súd okresnému súdu následne svojím rozhodnutím prikázal v predmetnej veci konať bez
zbytočných prieťahov.
Krajský súd v predmetnom konaní dvakrát zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, nerešpektovanie právneho názoru
krajského súdu a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Podľa
sťažovateľa zákonná sudkyňa v predmetnej veci konala úmyselne v jeho neprospech,
nezohľadňujúc dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
V dôsledku toho, že krajský súd rozsudkom z 21. marca 2012 zrušil rozsudok
okresného súdu z 10. júna 2009 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vrátil vec späť
okresnému súdu na ďalšie konanie, predmetná vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.
Uvedený postup okresného súdu v predmetnom konaní spôsobil, že sťažovateľ sa
nachádza v stave dlhodobej právnej neistoty, ktorý u neho pretrváva napriek tomu, že
v záujme ochrany svojich práv využíva účinné prostriedky nápravy. Predmetná vec navyše
podľa neho nie je právne ani fakticky zložitá.
Sťažovateľ požiadal ústavný súd taktiež o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 15 000 €, ktoré odôvodnil tým, že v dôsledku postupu okresného
súdu v predmetnom konaní, resp. jeho nečinnosťou utrpel majetkovú ujmu (poplatky
na súde, úroky z omeškania), ako i nemajetkovú ujmu (psychická záťaž, ktorá vyústila
do duševnej choroby).
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 280/2000 porušené, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €
a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Aj keď sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/2000, ústavný súd konštatuje, že v danej veci
je potrebné pri posudzovaní namietaného porušenia v sťažnosti označených práv osobitne sa
vysporiadať s postupom okresného súdu pri rozhodovaní v merite veci a osobitne pri
rozhodovaní o trovách namietaného konania.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 280/00 pri rozhodovaní vo veci samej
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,
rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Zo zistení ústavného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že
namietané konanie bolo vo veci samej právoplatne skončené 4. apríla 2011, keď nadobudol
právoplatnosť rozsudok okresného súdu z 10. júna 2009 v spojení s rozsudkom krajského
súdu z 21. marca 2012.
Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 8. októbra 2012 a ústavnému
súdu doručená 9. októbra 2012, t. j. v čase, keď okresný súd už nemohol porušovať
sťažovateľom označené práva v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej, pretože konanie
v tejto časti bolo právoplatne skončené 4. apríla 2012. (m. m. IV. ÚS 240/2012).
S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa rozhodovania
vo veci samej v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní
pri rozhodovaní o trovách konania
Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v právnej veci
sťažovateľa ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu prichádzalo v danom prípade
v rámci jej predbežného prerokovania do úvahy iba posúdenie možnosti jej prijatia na ďalšie
konanie v časti týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o trovách konania.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je totiž aj právny názor, podľa
ktorého sa aj na súdne konanie v časti týkajúcej sa iba náhrady trov súdneho konania
vzťahuje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (III. ÚS 145/02, IV. ÚS 168/04).
Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil:
Uznesením sp. zn. I. ÚS 197/04 zo 4. novembra 2004 ústavný súd rozhodol
o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom
v predmetnom konaní, z dôvodu jej oneskorenosti (v čase doručenia sťažovateľovej
sťažnosti už prebiehalo odvolacie konanie v predmetnej veci, pozn.).
Nálezom sp. zn. IV. ÚS 99/05 zo 7. novembra 2005 ústavný súd rozhodol, že
sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru bolo postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené, prikázal
okresnému súdu konať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania.
Nálezom sp. zn. III. ÚS 301/09 z 26. novembra 2009 ústavný súd rozhodol, že
sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 99/05 zo 7. novembra 2005 bolo porušené a priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €.
Uznesením sp. zn. III. 403/2011 z 27. septembra 2011 ústavný súd rozhodol
o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v predmetnom konaní a krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 11 Co 53/2010
a sp. zn. 11 Co 54/2010 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 301/09 z 26. novembra 2009, z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Konanie o trovách konania je samostatným konaním, ktorého výsledkom je
uznesenie, aj keď sa o ňom rozhodne rozsudkom ako v tomto prípade. Priznanie trov
konania je v zmysle § 142 Občianskeho súdneho poriadku závislé od výsledku konania vo
veci samej, a preto aj stav právnej neistoty u sťažovateľa vzniknutý z dôvodu zbytočných
prieťahov pri rozhodovaní o trovách konania mohol nastať až po vydaní rozsudku z 10. júna
2009, proti ktorému sa odvolal. Rozsudkom z 26. marca 2012 krajský súd v časti výroku
týkajúceho sa trov konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil späť okresnému
súdu na nové konanie. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd o trovách predmetného
konania rozhodol opätovne uznesením z 11. septembra 2012.
Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 8. októbra 2012 a ústavnému
súdu doručená 9. októbra 2012, t. j. v čase, keď už okresný súd nemohol porušovať
sťažovateľom označené práva v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, pretože o nich
už rozhodol 11. septembra 2012.
S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa rozhodovania
o trovách konania v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012