Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 559/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2012

doručená sťažnosť V. S., T.(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18 C

280/2000.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. septembra 2000

okresnému súdu žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. . Konanie

v predmetnej veci trvá už viac ako 12 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Okresný

súd rozsudkom č. k. -559 z 10. júna 2009 (ďalej len „rozsudok z 10. júna

2009“) uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v predmetnom konaní sumu

1 550,04 € so 17,4 % úrokom z omeškania ročne od 22. septembra 2000 až do zaplatenia

a trovy konania v sume 862,18 €. Zároveň okresný súd konanie v časti vzájomného návrhu

sťažovateľa týkajúceho sa sumy 1 787,89 € zastavil a vo zvyšku okresný súd jeho návrh

zamietol. Rozsudok okresného súdu z 10. júna 2009 považuje sťažovateľ za nespravodlivý.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na základe sťažovateľom podaného

odvolania v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. -650 z 21. marca

2012 (ďalej len „rozsudok z 21. marca 2012“), ktorým rozsudok okresného súdu z 10. júna

2009 vo veci samej potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil

a v zrušenom rozsahu vrátil späť na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu

z 21. marca 2012 podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

10. apríla 2012.

Sťažovateľ v predmetnom konaní namietal, že sudkyňa JUDr. Z. Z. (ďalej aj

„zákonná sudkyňa“) je voči nemu zaujatá. Krajský súd o jeho námietke rozhodol uznesením

č. k. -116 z 30. septembra 2004, ktorým jeho námietke nevyhovel. Zákonná

sudkyňa v predmetnej veci podľa neho koná neefektívne, neoprávnene mu „vyrubuje súdne

poplatky a vo veci po zaplatení súdnych poplatkov v tejto veci nekoná“, v dôsledku čoho je

toto konanie postihnuté zbytočnými prieťahmi.

V záujme ochrany svojich práv sťažovateľ v predmetnej veci podal opakovane

sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi okresného súdu, ako aj sťažnosť ústavnému

súdu na porušovanie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavný

súd okresnému súdu následne svojím rozhodnutím prikázal v predmetnej veci konať bez

zbytočných prieťahov.

Krajský súd v predmetnom konaní dvakrát zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci

samej pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, nerešpektovanie právneho názoru

krajského súdu a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Podľa

sťažovateľa zákonná sudkyňa v predmetnej veci konala úmyselne v jeho neprospech,

nezohľadňujúc dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

V dôsledku toho, že krajský súd rozsudkom z 21. marca 2012 zrušil rozsudok

okresného súdu z 10. júna 2009 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vrátil vec späť

okresnému súdu na ďalšie konanie, predmetná vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu v predmetnom konaní spôsobil, že sťažovateľ sa

nachádza v stave dlhodobej právnej neistoty, ktorý u neho pretrváva napriek tomu, že

v záujme ochrany svojich práv využíva účinné prostriedky nápravy. Predmetná vec navyše

podľa neho nie je právne ani fakticky zložitá.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd taktiež o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 15 000 €, ktoré odôvodnil tým, že v dôsledku postupu okresného

súdu v predmetnom konaní, resp. jeho nečinnosťou utrpel majetkovú ujmu (poplatky

na súde, úroky z omeškania), ako i nemajetkovú ujmu (psychická záťaž, ktorá vyústila

do duševnej choroby).

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Aj keď sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že v danej veci

je potrebné pri posudzovaní namietaného porušenia v sťažnosti označených práv osobitne sa

vysporiadať s postupom okresného súdu pri rozhodovaní v merite veci a osobitne pri

rozhodovaní o trovách namietaného konania.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. pri rozhodovaní vo veci samej

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Zo zistení ústavného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

namietané konanie bolo vo veci samej právoplatne skončené 4. apríla 2011, keď nadobudol

právoplatnosť rozsudok okresného súdu z 10. júna 2009 v spojení s rozsudkom krajského

súdu z 21. marca 2012.

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 8. októbra 2012 a ústavnému

súdu doručená 9. októbra 2012, t. j. v čase, keď okresný súd už nemohol porušovať

sťažovateľom označené práva v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej, pretože konanie

v tejto časti bolo právoplatne skončené 4. apríla 2012. (m. m. ).

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa rozhodovania

vo veci samej v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní

pri rozhodovaní o trovách konania

Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v právnej veci

sťažovateľa ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu prichádzalo v danom prípade

v rámci jej predbežného prerokovania do úvahy iba posúdenie možnosti jej prijatia na ďalšie

konanie v časti týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o trovách konania.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je totiž aj právny názor, podľa

ktorého sa aj na súdne konanie v časti týkajúcej sa iba náhrady trov súdneho konania

vzťahuje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(, ).

Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil:

Uznesením sp. zn. zo 4. novembra 2004 ústavný súd rozhodol

o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom

v predmetnom konaní, z dôvodu jej oneskorenosti (v čase doručenia sťažovateľovej

sťažnosti už prebiehalo odvolacie konanie v predmetnej veci, pozn.).

Nálezom sp. zn. zo 7. novembra 2005 ústavný súd rozhodol, že

sťažovateľovo základné právo podľa a právo podľa

dohovoru bolo postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené, prikázal

okresnému súdu konať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania.

Nálezom sp. zn. z 26. novembra 2009 ústavný súd rozhodol, že

sťažovateľovo základné právo podľa a právo podľa

dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. novembra 2005 bolo porušené a priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €.

Uznesením sp. zn. z 27. septembra 2011 ústavný súd rozhodol

o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v predmetnom konaní a krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 26. novembra 2009, z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Konanie o trovách konania je samostatným konaním, ktorého výsledkom je

uznesenie, aj keď sa o ňom rozhodne rozsudkom ako v tomto prípade. Priznanie trov

konania je v zmysle závislé od výsledku konania vo

veci samej, a preto aj stav právnej neistoty u sťažovateľa vzniknutý z dôvodu zbytočných

prieťahov pri rozhodovaní o trovách konania mohol nastať až po vydaní rozsudku z 10. júna

2009, proti ktorému sa odvolal. Rozsudkom z 26. marca 2012 krajský súd v časti výroku

týkajúceho sa trov konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil späť okresnému

súdu na nové konanie. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd o trovách predmetného

konania rozhodol opätovne uznesením z 11. septembra 2012.

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 8. októbra 2012 a ústavnému

súdu doručená 9. októbra 2012, t. j. v čase, keď už okresný súd nemohol porušovať

sťažovateľom označené práva v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, pretože o nich

už rozhodol 11. septembra 2012.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa rozhodovania

o trovách konania v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012