Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya

a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti

Kúdela, spol. s r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. S. B., Advokátska kancelária, B. B.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ako aj pre namietané

porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne

v konaní vedenom pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2004

takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo obchodnej spoločnosti Kúdela, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti Kúdela, spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je

Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Krajský súd v Trenčíne j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania

obchodnej spoločnosti Kúdela, spol. s r. o., vo výške 9 340 Sk (slovom

deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. S. B.,

Advokátska kancelária, B. B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Kúdela, spol. s r. o., vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 25. augusta 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Kúdela, spol. s r. o., K.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. S. B., Advokátska kancelária,

B. B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“), ako

aj pre namietané porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že 6. decembra

2001 podala na krajskom súde žalobu o ochranu proti nekalej súťaži, ktorou sa proti M. J.–

žalúzie DIXI, Ch. – V. (ďalej len „žalovaný“), domáhala ochrany svojich práv podľa § 53

. Krajský súd vyzval 3. januára 2002 sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku vo výške 43 500 Sk. Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok na účet

krajského súdu 14. januára 2002. Od uvedeného dátumu je krajský súd vo veci nečinný, aj

napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už 31 mesiacov. Sťažovateľka uviedla, že

krajský súd nevytýčil termín prvého pojednávania vo veci ani ho nepripravuje, pričom túto

skutočnosť v minulosti odôvodňoval tým, že „... sa čaká, či bude tento súd zrušený, alebo

nie...“.

Sťažovateľka namieta, že samotná podstata sporov o ochranu pred nekalou súťažou

v obchodnom styku vytvára požiadavku „urgentného riešenia“, keď je potrebné, aby

konajúci súd postupoval s osobitnou rýchlosťou, pretože plynutím času prestáva mať

rozhodnutie súdu želaný účinok. Sťažovateľka sa domnieva, že predlžovanie konania

v dôsledku nečinnosti krajského súdu má faktické účinky „postavenia sa na stranu

žalovaného“.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že krajský súd v predmetnom konaní porušil jej základného právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle , ako aj jej právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal krajskému

súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, aby priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a aby uložil krajskému súdu povinnosť nahradiť trovy

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom vo výške 9 340 Sk.

Sťažovateľka uviedla, že v priebehu konania sa domáhala ochrany svojich práv,

porušenie ktorých namieta pred ústavným súdom, podaním sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi krajského súdu 25. marca 2004. V prílohe svojej ústavnej sťažnosti predložila

ústavnému súdu kópiu odpovede predsedu krajského súdu (list sp. zn. Spr. 1532/04

z 8. apríla 2004), v ktorej predseda okresného súdu uznal sťažnosť doručenú mu 25. marca

2004 za opodstatnenú a existenciu prieťahov v označenom konaní odôvodnil objektívnymi

príčinami spočívajúcimi v nedostatočnom počte sudcov rozhodujúcich obchodnú agendu,

ktorý je neadekvátny jej nápadu.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 20. septembra 2004 k sťažnosti

sťažovateľa vyjadril listom sp. zn. Spr 542/04 z 29. septembra 2004 prostredníctvom svojho

predsedu. Vo svojom vyjadrení chronologicky opísal priebeh konania v predmetnej veci

a v jeho závere uviedol: „Je pravdou, že v predmetnej veci nebolo rozhodnuté v primeranej

lehote a bez prieťahov, čo som konštatoval aj v liste sťažovateľovi, keď som konštatoval, že

jeho sťažnosť na prieťahy považujem za opodstatnenú a to z objektívnych príčin. Tieto

spočívajú predovšetkým v nedostatočnom personálnom obsadení súdu, v dôsledku čoho

všetci sudcovia zasadajúci v senáte 7 Cb, zasadajú aj v odvolacích senátoch 8 Cob

a 16 Cob, pričom rozhodujú aj v samosudcovskej agende. Som si vedomý toho, že táto

skutočnosť nemôže byť dôvodom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale reálne

nie je možné vo veciach rýchlejšie konať.

S poukazom na to, že súd medzičasom rozhodoval o návrhu sťažovateľa na zmenu

petitu žaloby, ako aj na stanovenie termínu pojednávania vo veci, je požadované finančné

zadosťučinenie neprimerane vysoké.

Súčasne Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od verejného ústneho

pojednávania v zmysle .“

Právny zástupca sťažovateľky ústavnému súdu v podaní z 8. októbra 2004 oznámil,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka podala 13. decembra 2001 na krajskom súde žalobu na ochranu proti

nekalej súťaži proti žalovanému. Krajský súd vyzval sťažovateľku 3. januára 2002 na

zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka súdny poplatok zaplatila 15. januára 2002. Táto

skutočnosť bola krajskému súdu preukázaná 17. januára 2002. Krajský súd vyzval

žalovaného 22. januára 2002, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe, ktorej rovnopis mu

zaslal v prílohe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom splnomocnenej právnej

zástupkyne podaním z 1. februára 2002, ktoré bolo krajskému súdu doručené 5. februára

2002.

Dňa 22. januára 2003 bolo krajskému súdu doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky z 20. januára 2003, ktorým zmenil petit žaloby. Krajský súd uznesením

č. k. -36 z 5. februára 2003 rozhodol, že zmenu návrhu pripúšťa. Písomné

vyhotovenie rozhodnutia bolo doručované 7. februára 2003. Právnej zástupkyni žalovaného

bola v uvedený deň taktiež zaslaná kópia zmeny návrhu na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného bolo krajskému súdu doručené 19. februára

2003.

Na č. l. 40 spisu sa nachádza vyjadrenie predsedníčky senátu z 28. septembra 2004

k priebehu konania adresované predsedovi krajského súdu v súvislosti so sťažovateľkou

namietanými zbytočnými prieťahmi v konaní.

Dňa 28. septembra 2004 nariadila predsedníčka senátu vo veci pojednávanie na

11. november 2004 a uložila súdnej kancelárii predvolať naň účastníkov konania a ich

právnych zástupcov.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (,

).

A) Predmetom posudzovaného konania pred krajským súdom je návrh na plnenie

v obchodnej veci týkajúcej sa ochrany proti nekalej súťaži. V predmetnom konaní boli

dosiaľ vykonané iba jednoduché procesné úkony. S ohľadom na túto skutočnosť nemožno

teda v tomto prípade hovoriť o skutkovej alebo právnej zložitosti veci, ktorá by mohla byť

príčinou predĺženia predmetného konania.

B) Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd hodnotí ako

súčinnostné. Sťažovateľka bola v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

reagovala na výzvy krajského súdu a na ochranu svojich práv využila účinný prostriedok

nápravy, ktorý jej zákon poskytuje. V správaní sťažovateľky teda ústavný súd nezistil

žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu postupu

súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe krajského súdu, ktoré mali výrazný

vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti krajského súdu začalo

5. februára 2002, keď bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej

žalobe, a trvalo až do 5. februára 2003, keď krajský súd vydal v predmetnej veci uznesenie

č. k. -36, ktorým pripustil zmenu petitu návrhu, t. j. dvanásť mesiacov. Krajský

súd bez existencie zákonnej prekážky nekonal ani v ďalšom období trvajúcom

od 19. februára 2003, keď mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej, až do

28. septembra 2004, keď vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie v predmetnej veci,

t. j. v období viac ako devätnástich mesiacov. Ústavný súd s prihliadnutím na skutočnosť, že

krajský súd počas tohto obdobia potreboval čas na prípravu pojednávania, na ťarchu

krajského súdu započítal len obdobie šestnástich mesiacov.

Nečinnosť krajského súdu v označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu

bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle

.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako

dva roky a desať mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (28 mesiacov, teda dva roky

a štyri mesiace) tvoria obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní

v dôsledku nečinnosti krajského súdu.

S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na krajskom

súde považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne

akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa . Ústavný súd

preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou krajského súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru, prikázal krajskému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 100 000 Sk, ktorú odôvodnila „vynaloženými nákladmi na reklamnú kampaň

sťažovateľa, kde pomer zadosťučinenia k nákladom je zhruba 1:100. Sťažovateľ sa domáhal

na kompetentnom štátnom orgáne zásahu vo veci porušovania jeho práv, tento orgán však

vo veci nekoná bez zbytočných prieťahov a v súdnom konaní, kde sa sťažovateľ domáha

čiastky 750 000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy, považujeme 1/7, ktorú žiadame priznať

v tejto sťažnosti, z žalovanej sumy za primeranú. (...)“

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

20 000 Sk. Táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na predmet konania krajského súdu dĺžku

zbytočných prieťahov v tomto konaní (dva roky a štyri mesiace) a s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu sťažovateľky.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému

primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom vo výške 9 340 Sk, ktoré bližšie nešpecifikovala.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 1 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 25

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „

Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa pred ústavným súdom, ktorým sú

základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný

peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený

v období od 1. januára 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 540 Sk

(základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 9 340 Sk

neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal sťažovateľke náhradu trov

právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej jej právnym zástupcom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2004