Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 216/04
PDF · 222.76 KB
No categories available
II. ÚS 216/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. januára 2005
v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Marty Ševčíkovej, bytom V. K., zastúpenej advokátkou
JUDr. O. S., P., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 18/04, vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania
sp. zn. 9 C 141/95, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Marty Ševčíkovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 18/04, vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania sp. zn. 9 C 141/95,
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 18/04 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Marte Ševčíkovej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Marte Ševčíkovej trovy
právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na
účet jej právnej zástupkyne JUDr. O. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. októbra
2004 doručené podanie Marty Ševčíkovej, bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., označené ako „Sťažnosť pre porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 18/04
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 141/95) o vzájomnom návrhu, v ktorom sťažovateľka
žiadala 15. júla 1996 o vynesenie rozsudku na zaplatenie 817 000 Sk ako náhrady ušlého
zisku zo strany Bytového podniku Nové Zámky.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:
„... Bytový podnik Nové Zámky poverený so správou budov Mestom Nové Zámky
podal na mňa žalobu na zaplatenie dlhu na nájomnom a za nebytové priestory dňa 9. 12.
1994 o zaplatenie sumy vo výške 285.639,10,- Sk...
Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti som musela podniknúť všetko, aby som mohla
uniesť zvýšené prevádzkové náklady, aby mohla splácať úver a nájomné a pritom
zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň živobytia.
Po započatí prevádzky denného baru nastali problémy s prevádzkovaním, nakoniec
rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky č. 121/92 bola uložená povinnosť vykonať
opatrenie do 1. 5. 1995 – vybudovať pre návštevníkov samostatne toalety oddelene pre
mužov a ženy. Napriek tomu, že tieto opatrenia som vykonala na vlastné náklady,
s predbežným ústnym súhlasom vlastníka, vlastník nehnuteľnosti Mesto Nové Zámky
nesúhlasil so zapojením sociálnych zariadení na existujúcu kanalizačnú sieť z údajných
kapacitných dôvodov. V konečnom dôsledku bola činnosť denného baru zastavená, napriek
tomu, že som zainvestovala do vybudovania toaletných miestností 900.000,- Sk...
Mesto svojím konaním znemožnilo v plnej miere prevádzkovať činnosť poskytovania
reštauračných služieb v dôsledku toho som utrpela škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk
bol vypočítaný orientačne vychádzajúc z dennej tržby 1.600,- Sk pri 70%-nej rentabilite.
Podala som na súd vzájomný návrh v ktorom som žiadala Okresný súd v Nových
Zámkoch o vynesenie rozsudku, podľa ktorého Bytový podnik Nové Zámky je povinný
zaplatiť 817.000,- Sk ako náhradu ušlého zisku...
Súd však dňa 15. 7. 1996 vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie. Do
dnešného dňa sa v tejto veci nekonalo pojednávanie, napriek tomu, že súdny poplatok som
zaplatila včas a v správnej výške...
Okresný súd vyniesol v pôvodnej žalobe – vo veci zaplatenia nájomného (pozn.:
konanie o návrhu odporcu začaté 9. decembra 1994) rozsudok dňa 27. 3. 2002 tým, že ma
zaväzuje zaplatiť žalobcovi 162.892,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 9. 12. 1994 do
zaplatenia a titulom náhrady trov konania 6.515,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Uvedený rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 12. marca 2003
a nadobudol právoplatnosť dňom 6. 8. 2003...
Následkom uvedených rozsudkov bolo vypratanie mnou privatizovaných miestností
na príkaz vlastníka, a uloženie mojich vecí, ako aj zariadenia kuchyne a reštaurácie na
neznámom mieste. Tým mi vznikla ďalšia značná finančná ujma vo výške 1.400.000,- Sk...
Z dôvodu prieťahov resp. osemročnej nečinnosti Okresného súdu v Nových Zámkoch
vo veci vzájomného návrhu o zaplatenie 817.000,- Sk podávam sťažnosť pre porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovení čl. 48 ods. 2
Konanie o návrhu odporcu bolo začaté dňom 9. 12. 1994 a právoplatne skončené
dňom 6. 8. 2003, bez toho, že by bol môj vzájomný návrh prejednaný. Nebolo vytýčené ani
súdne pojednávanie...
Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené bez toho, že by tzv. samostatné konanie
o mojom vzájomnom návrhu bolo prebiehalo na súde. Súd nemal záujem oboznámiť sa
s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré súviseli s návrhom odporcu ale obsahoval ich môj
vzájomný návrh...
Bola podaná v tejto veci žiadosť o poskytnutie informácie dňa 25. 3. 2004
Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Dňa 10. 5. 2004 bol právnemu zástupcovi doručený
prípis Okresného súdu v Nových Zámkoch č. 9 C 18/04 zo dňa 5. 5. 2004 v ktorom sa
žiadalo preukázať, že súdny poplatok som zaplatila ja. Na šťastie originály dokladov mám
k dispozícii, bola zaslaná súdu ich overená fotokópia dňa 14. 5. 2004.
Je jednoznačné, že Okresný súd v Nových Zámkoch v zozname o zložení zo dňa 27. 7.
1996 neoznačil správne platiteľa poplatku. Po oboznámení sa s udalosťami ťažko sa dá
veriť, že to bola iba číra náhoda. Podala som sťažnosť na nečinnosť súdu predsedovi súdu
dňa 13. 9. 2004. Na uvedenú sťažnosť som obdržala odpoveď dňa 20. 9. 2004, v ktorej
predseda Okresného súdu Nové Zámky uznal opodstatnenosť podanej sťažnosti a podrobne
rozpísal okolnosti, ktoré zapríčinili uvedený stav...
Súd na uvedené prípisy reagoval vytýčením pojednávania pod sp. zn. č. 9 C 18/04 na
deň 20. 9. 2004.
Je zarážajúce, že v konaní by mal rozhodnúť sudca, ktorý rozhodoval aj v konaní
9C/141/95, a tak podrobne preštudoval spis, že si nevšimol, že je podaný vzájomný návrh
a nevytýčil ani jedno pojednávanie. Za tento stav podľa neho som zodpovedná ja, nakoľko
som nezaplatila súdny poplatok. Originálmi dokladov som preukázala, že súdny poplatok
som zaplatila včas a v správnej výške.
Podľa judikatúry medzinárodného súdu pre ľudské práva rozhodovanie v inej veci
môže byť dôvodom zaujatosti.
Preto som dňa 20. 9. 2004 podala námietku zaujatosti sudcu.“
Sťažovateľka svoj návrh zhrnula takto:
„Tvrdím, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého má každý právo, aby jeho vec bola
prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov...
Som za to, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený aj čl. 6
ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11,
podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...
Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze vyslovil, že moje
právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní 9C/141/95 vo
veci vzájomného návrhu evidovanej pod č. 9 C 18/04 porušené bolo.
Vzhľadom na to, že prieťahmi v súdnom konaní, resp. nečinnosťou Okresného súdu
v Nových Zámkoch bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie bez
zbytočných prieťahov žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000.000,- Sk
v zmysle § 56 ods. 4/ zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením
č. k. II. ÚS 216/04-11 z 27. októbra 2004 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. novembra 2004 právnu
zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti
ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval aj na vyjadrenie
k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámila ústavnému súdu
listom z 5. decembra 2004 (doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2004), že súhlasí
s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 9. decembra 2004
(Spr 1652/04, doručenom ústavnému súdu 15. decembra 2004) okrem iného uviedol:
«... V konaní 9 C 141/95 rozsudkom zo dňa 15. 07. 1996 súd vylúčil vzájomný návrh
sťažovateľky o zaplatenie 817 600,- Sk na samostatné konanie. Sudkyňa JUDr. M. M., ktorá
rozhodla o predmetnom vylúčení vzájomného návrhu, bola od 01. 05. 1998 prevolená na
Krajský súd Nitra, pričom v dôsledku jej predchádzajúcej stáže od februára 1998 vo veci
rozhodovala Mgr. V. B. ako zákonná sudkyňa. V dôsledku podaného odvolania bol
rozsudok zo dňa 15. 07. 1996 uznesením Krajského súdu v Bratislave 19 Co 159/98-103 zo
dňa 29. 05. 1998 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne rozsudkom 9 C 141/95-
123 z 30. 09. 1998 prvostupňový súd okrem iného opätovne rozhodol o vylúčení vzájomného
návrhu na samostatné konanie. Odporkyňa podala odvolanie aj voči tejto časti rozsudku.
Krajský súd v Nitre uznesením 7 Co 619/98-159 z 19. 01. 2000 odvolanie proti výroku
o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie odmietol. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12. 06. 2000. Po uvedenom čase mal byť vzájomný návrh
zapísaný pod samostatným číslom konania na základe úpravy sudcu. Až v čase robenia
posledných konečných úprav v spise 9 C 141/95 v roku 2004 sa zistilo, že takáto úprava
v spise nebola urobená a o vzájomnom návrhu sa nekoná. Dňa 03. 02. 2004 bol vzájomný
návrh zapísaný do registra C s tým, že vec bola pridelená elektronickou podateľňou na
rozhodnutie sudkyni Mgr. V. B. a je vedený pod č. 9 C 18/2004. Sudkyňa vyzvala
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh a až vzhľadom na jej
námietky, ako aj zistenia od odporcu sa dalo skonštatovať, že napriek záznamu o zložení,
ktorý sa nachádza vo veci 9 C 141/95 zo dňa 15. 07. 1996, kde je uvedené, že súdny
poplatok 32 704,- Sk bol zaplatený od Bytového podniku Nové Zámky, tak tento poplatok
v skutočnosti súdu poukázala a zaplatila sťažovateľka. Po vyriešení poplatkovej povinnosti
bol návrh dňa 24. 05. 2004 doručovaný odporcovi na vyjadrenie, ktorý svoje vyjadrenie
predložil súdu písomne dňa 30. 06. 2004. Vo veci bol určený termín pojednávania na deň
20. 09. 2004, vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni až po
rozhodnutí o tejto námietke sa bude vo veci konať ďalej.
Máme za to, že napriek vyššie uvedenému pochybeniu zo strany sudkyne, ktorá
nedopatrením opomenula dať kancelárii úpravu na zapísanie vylúčeného návrhu, nie je
podaný návrh na priznanie finančného zadosťučinenia dôvodný v požadovanej výške. Za
vzniknuté pochybenie sme sa sťažovateľke písomne ospravedlnili a konajúca sudkyňa bola
ústne ako aj písomne napomenutá aby sa v budúcnosti vyvarovala takýchto pochybení.
Nedá sa povedať, že by sťažovateľka bola práva neznalou osobou, naviac vo všetkých
konaniach, ktoré prebiehali na tunajšom súde, kde vystupovala, buď ako navrhovateľka
alebo odporca, bola právne zastúpená, a preto máme zato, že vo veci uplatneného nároku
na zaplatenie 817 600,- Sk mohla byť aj ona v tejto veci činná. Teda po zaplatení
vyrubeného súdneho poplatku sa mohla písomne dotazovať na predmetnú vec. Zrejme aj
ona na tento svoj vzájomný návrh „zabudla“. Zo všetkých týchto dôvodov žiadame, aby jej
návrh na priznanie finančného zadosťučinenia bol zamietnutý, prípadne priznaný len
v minimálnej výške.»
Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.
II.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, porušenia základného práva upraveného
v čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom...“, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo
na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod
sp. zn. 9 C 18/04.
Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva podľa čl. 38
ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného
súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma
vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci,
o ktorej súd rozhoduje, správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval
súd.
Ústavný súd po zistení, že od vylúčenia vzájomného návrhu z konania vo veci
sp. zn. 9 C 141/95 na samostatné konanie 15. júla 1996, ktorý mal byť zapísaný pod
samostatnou spisovou značkou, okresný súd až 3. februára 2004 pridelil uvedenú vec
zákonnej sudkyni pod novou sp. zn. 9 C 18/04, nepovažoval za potrebné analyzovať
citované kritériá. Vo veci sa po prípravných úkonoch začalo konať po 21. máji 2004, pričom
prvé pojednávanie bolo nariadené na 20. september 2004. Uvedené pojednávanie bolo
odročené po vznesení námietky zaujatosti sudkyne okresného súdu. Po vyjadrení konajúcej
sudkyne bola vec predložená 24. septembra 2004 Krajskému súdu v Nitre, ktorý rozhodol
30. septembra 2004, že namietaná sudkyňa nie je zaujatá, a vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie (25. októbra 2004). Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 19. január
2005.
Ústavný súd už na základe týchto zistení a stanoviska okresného súdu mohol dospieť
k záveru, že vo veci sp. zn. 9 C 18/04 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom
nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo
veci sp. zn. 9 C 18/04 konal bez zbytočných prieťahov.
2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 15 000 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti
sťažnosti uviedla:
„Som vedomá toho, že žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy je vysoká. Vysoká je aj
nečinnosťou súdu spôsobená finančná škoda ale ujma na mojom zdraví je ešte väčšia. Mám
43 rokov, a som liečená neurológom, psychiatrom, psychológom a moje manželstvo práve
z dôvodu mojich chorôb a nedostatku financií je v kríze.“
Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn. 9 C 18/04
vylúčenej na samostatné konanie 15. júla 1996 z konania sp. zn. 9 C 141/95, zohľadňujúc
povahu veci, pozíciu sťažovateľky sprevádzanú pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu
spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk sťažovateľke za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke
vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. O. S., ktoré vyčíslil sumou 9 342 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk
(pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po
4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. januára 2005