Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 216/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. januára 2005

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Marty Ševčíkovej, bytom V. K., zastúpenej advokátkou

JUDr. O. S., P., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , základného práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vedenom pod sp. zn. , vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania

sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Marty Ševčíkovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

, vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania sp. zn. ,

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Marte Ševčíkovej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Marte Ševčíkovej trovy

právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na

účet jej právnej zástupkyne JUDr. O. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. októbra

2004 doručené podanie Marty Ševčíkovej, bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., označené ako „Sťažnosť pre porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) o vzájomnom návrhu, v ktorom sťažovateľka

žiadala 15. júla 1996 o vynesenie rozsudku na zaplatenie 817 000 Sk ako náhrady ušlého

zisku zo strany Bytového podniku Nové Zámky.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:

„... Bytový podnik Nové Zámky poverený so správou budov Mestom Nové Zámky

podal na mňa žalobu na zaplatenie dlhu na nájomnom a za nebytové priestory dňa 9. 12.

1994 o zaplatenie sumy vo výške 285.639,10,- Sk...

Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti som musela podniknúť všetko, aby som mohla

uniesť zvýšené prevádzkové náklady, aby mohla splácať úver a nájomné a pritom

zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň živobytia.

Po započatí prevádzky denného baru nastali problémy s prevádzkovaním, nakoniec

rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky č. 121/92 bola uložená povinnosť vykonať

opatrenie do 1. 5. 1995 – vybudovať pre návštevníkov samostatne toalety oddelene pre

mužov a ženy. Napriek tomu, že tieto opatrenia som vykonala na vlastné náklady,

s predbežným ústnym súhlasom vlastníka, vlastník nehnuteľnosti Mesto Nové Zámky

nesúhlasil so zapojením sociálnych zariadení na existujúcu kanalizačnú sieť z údajných

kapacitných dôvodov. V konečnom dôsledku bola činnosť denného baru zastavená, napriek

tomu, že som zainvestovala do vybudovania toaletných miestností 900.000,- Sk...

Mesto svojím konaním znemožnilo v plnej miere prevádzkovať činnosť poskytovania

reštauračných služieb v dôsledku toho som utrpela škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk

bol vypočítaný orientačne vychádzajúc z dennej tržby 1.600,- Sk pri 70%-nej rentabilite.

Podala som na súd vzájomný návrh v ktorom som žiadala Okresný súd v Nových

Zámkoch o vynesenie rozsudku, podľa ktorého Bytový podnik Nové Zámky je povinný

zaplatiť 817.000,- Sk ako náhradu ušlého zisku...

Súd však dňa 15. 7. 1996 vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie. Do

dnešného dňa sa v tejto veci nekonalo pojednávanie, napriek tomu, že súdny poplatok som

zaplatila včas a v správnej výške...

Okresný súd vyniesol v pôvodnej žalobe – vo veci zaplatenia nájomného (pozn.:

konanie o návrhu odporcu začaté 9. decembra 1994) rozsudok dňa 27. 3. 2002 tým, že ma

zaväzuje zaplatiť žalobcovi 162.892,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 9. 12. 1994 do

zaplatenia a titulom náhrady trov konania 6.515,- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Uvedený rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre dňa 12. marca 2003

a nadobudol právoplatnosť dňom 6. 8. 2003...

Následkom uvedených rozsudkov bolo vypratanie mnou privatizovaných miestností

na príkaz vlastníka, a uloženie mojich vecí, ako aj zariadenia kuchyne a reštaurácie na

neznámom mieste. Tým mi vznikla ďalšia značná finančná ujma vo výške 1.400.000,- Sk...

Z dôvodu prieťahov resp. osemročnej nečinnosti Okresného súdu v Nových Zámkoch

vo veci vzájomného návrhu o zaplatenie 817.000,- Sk podávam sťažnosť pre porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovení čl. 48 ods. 2

.

Konanie o návrhu odporcu bolo začaté dňom 9. 12. 1994 a právoplatne skončené

dňom 6. 8. 2003, bez toho, že by bol môj vzájomný návrh prejednaný. Nebolo vytýčené ani

súdne pojednávanie...

Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené bez toho, že by tzv. samostatné konanie

o mojom vzájomnom návrhu bolo prebiehalo na súde. Súd nemal záujem oboznámiť sa

s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré súviseli s návrhom odporcu ale obsahoval ich môj

vzájomný návrh...

Bola podaná v tejto veci žiadosť o poskytnutie informácie dňa 25. 3. 2004

Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Dňa 10. 5. 2004 bol právnemu zástupcovi doručený

prípis Okresného súdu v Nových Zámkoch č. zo dňa 5. 5. 2004 v ktorom sa

žiadalo preukázať, že súdny poplatok som zaplatila ja. Na šťastie originály dokladov mám

k dispozícii, bola zaslaná súdu ich overená fotokópia dňa 14. 5. 2004.

Je jednoznačné, že Okresný súd v Nových Zámkoch v zozname o zložení zo dňa 27. 7.

1996 neoznačil správne platiteľa poplatku. Po oboznámení sa s udalosťami ťažko sa dá

veriť, že to bola iba číra náhoda. Podala som sťažnosť na nečinnosť súdu predsedovi súdu

dňa 13. 9. 2004. Na uvedenú sťažnosť som obdržala odpoveď dňa 20. 9. 2004, v ktorej

predseda Okresného súdu Nové Zámky uznal opodstatnenosť podanej sťažnosti a podrobne

rozpísal okolnosti, ktoré zapríčinili uvedený stav...

Súd na uvedené prípisy reagoval vytýčením pojednávania pod sp. zn. č. na

deň 20. 9. 2004.

Je zarážajúce, že v konaní by mal rozhodnúť sudca, ktorý rozhodoval aj v konaní

, a tak podrobne preštudoval spis, že si nevšimol, že je podaný vzájomný návrh

a nevytýčil ani jedno pojednávanie. Za tento stav podľa neho som zodpovedná ja, nakoľko

som nezaplatila súdny poplatok. Originálmi dokladov som preukázala, že súdny poplatok

som zaplatila včas a v správnej výške.

Podľa judikatúry medzinárodného súdu pre ľudské práva rozhodovanie v inej veci

môže byť dôvodom zaujatosti.

Preto som dňa 20. 9. 2004 podala námietku zaujatosti sudcu.“

Sťažovateľka svoj návrh zhrnula takto:

„Tvrdím, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého má každý právo, aby jeho vec bola

prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov...

Som za to, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený aj čl. 6

ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze vyslovil, že moje

právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vo

veci vzájomného návrhu evidovanej pod č. porušené bolo.

Vzhľadom na to, že prieťahmi v súdnom konaní, resp. nečinnosťou Okresného súdu

v Nových Zámkoch bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie bez

zbytočných prieťahov žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000.000,- Sk

v zmysle / o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením

č. k. -11 z 27. októbra 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. novembra 2004 právnu

zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval aj na vyjadrenie

k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámila ústavnému súdu

listom z 5. decembra 2004 (doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2004), že súhlasí

s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 9. decembra 2004

(Spr 1652/04, doručenom ústavnému súdu 15. decembra 2004) okrem iného uviedol:

«... V konaní rozsudkom zo dňa 15. 07. 1996 súd vylúčil vzájomný návrh

sťažovateľky o zaplatenie 817 600,- Sk na samostatné konanie. Sudkyňa JUDr. M. M., ktorá

rozhodla o predmetnom vylúčení vzájomného návrhu, bola od 01. 05. 1998 prevolená na

Krajský súd Nitra, pričom v dôsledku jej predchádzajúcej stáže od februára 1998 vo veci

rozhodovala Mgr. V. B. ako zákonná sudkyňa. V dôsledku podaného odvolania bol

rozsudok zo dňa 15. 07. 1996 uznesením Krajského súdu v Bratislave -103 zo

dňa 29. 05. 1998 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne rozsudkom 9 C 141/95-

123 z 30. 09. 1998 prvostupňový súd okrem iného opätovne rozhodol o vylúčení vzájomného

návrhu na samostatné konanie. Odporkyňa podala odvolanie aj voči tejto časti rozsudku.

Krajský súd v Nitre uznesením -159 z 19. 01. 2000 odvolanie proti výroku

o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie odmietol. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 12. 06. 2000. Po uvedenom čase mal byť vzájomný návrh

zapísaný pod samostatným číslom konania na základe úpravy sudcu. Až v čase robenia

posledných konečných úprav v spise v roku 2004 sa zistilo, že takáto úprava

v spise nebola urobená a o vzájomnom návrhu sa nekoná. Dňa 03. 02. 2004 bol vzájomný

návrh zapísaný do registra C s tým, že vec bola pridelená elektronickou podateľňou na

rozhodnutie sudkyni Mgr. V. B. a je vedený pod č. . Sudkyňa vyzvala

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh a až vzhľadom na jej

námietky, ako aj zistenia od odporcu sa dalo skonštatovať, že napriek záznamu o zložení,

ktorý sa nachádza vo veci zo dňa 15. 07. 1996, kde je uvedené, že súdny

poplatok 32 704,- Sk bol zaplatený od Bytového podniku Nové Zámky, tak tento poplatok

v skutočnosti súdu poukázala a zaplatila sťažovateľka. Po vyriešení poplatkovej povinnosti

bol návrh dňa 24. 05. 2004 doručovaný odporcovi na vyjadrenie, ktorý svoje vyjadrenie

predložil súdu písomne dňa 30. 06. 2004. Vo veci bol určený termín pojednávania na deň

20. 09. 2004, vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni až po

rozhodnutí o tejto námietke sa bude vo veci konať ďalej.

Máme za to, že napriek vyššie uvedenému pochybeniu zo strany sudkyne, ktorá

nedopatrením opomenula dať kancelárii úpravu na zapísanie vylúčeného návrhu, nie je

podaný návrh na priznanie finančného zadosťučinenia dôvodný v požadovanej výške. Za

vzniknuté pochybenie sme sa sťažovateľke písomne ospravedlnili a konajúca sudkyňa bola

ústne ako aj písomne napomenutá aby sa v budúcnosti vyvarovala takýchto pochybení.

Nedá sa povedať, že by sťažovateľka bola práva neznalou osobou, naviac vo všetkých

konaniach, ktoré prebiehali na tunajšom súde, kde vystupovala, buď ako navrhovateľka

alebo odporca, bola právne zastúpená, a preto máme zato, že vo veci uplatneného nároku

na zaplatenie 817 600,- Sk mohla byť aj ona v tejto veci činná. Teda po zaplatení

vyrubeného súdneho poplatku sa mohla písomne dotazovať na predmetnú vec. Zrejme aj

ona na tento svoj vzájomný návrh „zabudla“. Zo všetkých týchto dôvodov žiadame, aby jej

návrh na priznanie finančného zadosťučinenia bol zamietnutý, prípadne priznaný len

v minimálnej výške.»

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, porušenia základného práva upraveného

v čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...“, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo

na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod

sp. zn. .

Účelom základného práva podľa , základného práva podľa

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného

súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa , podľa listiny a práva podľa dohovoru

ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. , ) skúma

vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci,

o ktorej súd rozhoduje, správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval

súd.

Ústavný súd po zistení, že od vylúčenia vzájomného návrhu z konania vo veci

sp. zn. na samostatné konanie 15. júla 1996, ktorý mal byť zapísaný pod

samostatnou spisovou značkou, okresný súd až 3. februára 2004 pridelil uvedenú vec

zákonnej sudkyni pod novou sp. zn. , nepovažoval za potrebné analyzovať

citované kritériá. Vo veci sa po prípravných úkonoch začalo konať po 21. máji 2004, pričom

prvé pojednávanie bolo nariadené na 20. september 2004. Uvedené pojednávanie bolo

odročené po vznesení námietky zaujatosti sudkyne okresného súdu. Po vyjadrení konajúcej

sudkyne bola vec predložená 24. septembra 2004 Krajskému súdu v Nitre, ktorý rozhodol

30. septembra 2004, že namietaná sudkyňa nie je zaujatá, a vrátil vec okresnému súdu na

ďalšie konanie (25. októbra 2004). Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 19. január

2005.

Ústavný súd už na základe týchto zistení a stanoviska okresného súdu mohol dospieť

k záveru, že vo veci sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom

nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa , podľa listiny a práva podľa

dohovoru v zmysle prikázal okresnému súdu, aby vo

veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 15 000 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti

sťažnosti uviedla:

„Som vedomá toho, že žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy je vysoká. Vysoká je aj

nečinnosťou súdu spôsobená finančná škoda ale ujma na mojom zdraví je ešte väčšia. Mám

43 rokov, a som liečená neurológom, psychiatrom, psychológom a moje manželstvo práve

z dôvodu mojich chorôb a nedostatku financií je v kríze.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn.

vylúčenej na samostatné konanie 15. júla 1996 z konania sp. zn. , zohľadňujúc

povahu veci, pozíciu sťažovateľky sprevádzanú pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu

spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk sťažovateľke za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke

vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. O. S., ktoré vyčíslil sumou 9 342 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk

(pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po

4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. januára 2005