Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 326/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., V., zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na rovnosť v konaní podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutiami z 23. februára 2009 a 26. februára 2009 a postupom Krajského súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozhodnutiami z 28. mája 2009 a 29. mája 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2009 doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na rovnosť v konaní podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“ ) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutiami z 23. februára 2009

a 26. februára 2009 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a jeho rozhodnutiami

z 28. mája 2009 a 29. mája 2009.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že:

„... nálezom Ústavného súdu... sp. zn. -32 zo dňa 5. 1. 2005 bolo

vyslovené, že... Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.

... porušené bolo... Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.

zn. konal bez zbytočných prieťahov...

Napriek uvedenému príkazu Ústavného súdu... konať bez zbytočných prieťahov

prvostupňový súd v konaní... sp. zn. vyniesol rozsudok iba dňa 23. 2. 2009 to teda

znamená, že konanie... trvalo na prvej stupni 12 rokov 7 mesiacov a 8 dní...

Predlžovanie súdneho konania vyhovoval žalovanému v 1/ a 2/ rade, čím súd

prestával byť nestranným, pretože takto dostával na stranu jedného z účastníkov súdneho

konania.

Z dôvodu prieťahov a nespravodlivého súdneho konania podám sťažnosť pre

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovení čl. 48

ods. 2 ..., pre porušenie rovnosti účastníkov konania podľa ... ako

aj Dohovoru...

Okresný súd... rozsudkom... zo dňa 23. 2. 2009 zamietol žalobu žalobcu M. Š. ... proti

žalovaným... B., s. r. o... Mesto N. ... o zaplatenie 21.213,43 EUR s príslušenstvom...

rozsudok Okresného súdu... bol vyhlásený iba dňa 23. 2. 2009 a dňa 26. 2. 2009

vydané doplňovacie uznesenie proti ktorým sťažovateľka podala odvolanie v zákonom

stanovenej lehote. V odvolaniach sťažovateľka popísala fakty, ktoré sú rozpísané v tejto

sťažnosti...

Krajský súd... svojim rozsudkom č. -468 zo dňa 28. 5. 2009 potvrdil

rozsudok Okresného súdu... č. k. -406 zo dňa 23. 2. 2009, ako aj svojim

uznesením č. k. -476 zo dňa 29. 5. 2009 doplňovacie uznesenie č. Okresného

súdu... č. k. 18/2004-407 zo dňa 26. 2. 2009...

Rozsudok Krajského súdu... spolu s uznesením Krajského súdu... boli doručené

právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 29. 7. 2009 prostredníctvom Okresného súdu...

Odvolacie konanie prebiehalo veľmi rýchlo, ale odvolací súd nezistil spoľahlivo

skutkový stav, a svoje rozhodnutie opieral o skutočnosti o ktorých rozhodol prvostupňový

súd... pred deväatimi rokmi - diametrálne odlišne.“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vo veci

nálezom takto rozhodol:

„právo na - spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2

- právo na rovnosti účastníkov konania podľa ... ako aj

Dohovor..., podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom... postupom Okresného súdu... v konaní ako aj v odvolacom konaní na

Krajskom súde... sp. zn. , a konaní porušené bolo a zrušil

- rozsudok Krajského súdu... č. -468 zo dňa 28. 5. 2009 ktorým

potvrdil rozsudok Okresného súdu... č. k. -406 zo dňa 23. 2. 2009,

- uznesenie krajského súdu... č. k. -476 zo dňa 29. 5. 2009, ktorým

potvrdil doplňovacie uznesenie č. Okresného súdu... č. k. 18/2004-407 zo dňa 26. 2. 2009,

uznesenie č. Okresného súdu... č. k. 18/2004-407 zo dňa 26. 2. 2009...

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 170 000 Eur..

Žiadam priznať aj náhradu trov konania.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že obsah sťažnosti a jej petit vykazuje

znaky zmätočnosti (bod 2 a 3), a to napriek tomu, že sťažovateľku v konaní pred ústavným

súdom zastupovala kvalifikovaná právna zástupkyňa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí

sp. zn. uviedol, že „v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na začatie

konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označila za porušovateľa svojich práv ( ).“ Napriek uvedenej zmätočnosti

(bod 2 a 3) ústavný súd ustálil, že sťažovateľka namieta jednak prieťahy (čl. 48 ods. 2

a dohovoru) v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. (i)

a jednak ne/spravodlivosť (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a ne/rovnosť účastníkov v súvislosti

s označenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu (ii).

7. V súvislosti s bodom 6(i) ústavný súd poukazuje na ustanovenia § 53 ods. 3

, podľa ktorého jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej

osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. , ).

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a je v zásade „iným zásahom“ pre

počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (, ).

8. Pokiaľ potom sťažovateľka namietala porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. , treba uviesť, že táto časť sťažnosti bola podaná

oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na okresnom súde bolo

napadnuté konanie ukončené rozsudkom vo veci samej z 23. februára 2009, pričom

sťažovateľka sa o prípadných prieťahoch v konaní pred okresným súdom mohla dozvedieť

najneskôr doručením tohto rozhodnutia. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu

podala odvolanie 6. marca 2009, keď nepochybne mala vedomosť o vecnom rozhodnutí

okresného súdu, a sťažnosť doručila ústavnému súdu 28. septembra 2009. V okolnostiach

danej veci sťažnosť na prieťahy v konaní okresnému súdu bolo možné podať

v dvojmesačnej lehote počítanej od ukončenia veci okresným súdom, resp. od doručenia

tohto rozhodnutia sťažovateľke, k čomu však nedošlo, preto bola táto časť sťažnosti podaná

oneskorene.

9. V tejto súvislosti ústavný súd už iba pripomína, že okresný súd (ale aj krajský súd)

v čase podania sťažnosti už nemohli právne relevantným konaním spôsobovať sťažovateľke

zbytočné prieťahy v predmetných konaniach, pretože konania na oboch stupňoch súdov sú

právoplatne skončené.

10. Navyše k zbytočným prieťahom v konaní pred krajským súdom nemohlo dôjsť,

lebo krajský súd prevzal súdny spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky 2. apríla 2009

a okresnému súdu ho vrátil spolu aj s rozhodnutím o odvolaní 15. júla 2009. Samotná dĺžka

konania viac ako 3 mesiace pred krajským súdom neumožňuje prijať záver, že k prieťahom

došlo. Túto skutočnosť potvrdzuje aj sťažovateľka v sťažnosti, keď uvádza, že „odvolacie

konanie prebehlo veľmi rýchlo.“, v dôsledku ktorého tvrdenia prieťahy v konaní pred

krajským súdom podľa samotnej sťažnosti a sťažovateľky ani neboli v hre.

11. V súvislosti s bodom 6(ii) sťažovateľka v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd

zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -406 z 23. februára 2009, ktorým zamietol jej

žalobný návrh na úhradu ušlého zisku, a to z dôvodu „predlžovania súdneho konania

a vyhovoval žalovanému v 1. a 2. rade, čím súd prestal byť nestranným, pretože takto

dostával na stranu jedného z účastníkov súdneho konania“. Sťažovateľka taktiež žiada, aby

ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -407 z 26. februára 2009,

ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu – znaleckého dokazovania.

Obdobne sťažovateľka žiada zrušiť rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 28. mája 2009, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -406

z 23. februára 2009 z dôvodu, že „odvolací súd nezistil spoľahlivo skutkový stav“, a tiež

žiada zrušiť uznesenie krajského súdu sp. zn. z 29. mája 2009, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -407 z 26. februára 2009.

12. Ústavný súd v súvislosti s namietanou vecnou stránkou rozsudku a uznesenia

okresného súdu musel sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci, pretože proti

rozsudku a uzneseniu okresného súdu bolo možné podať odvolanie, čo sťažovateľka aj

využila, keď 6. marca 2009 podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k.

-406 a 13. marca 2009 podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-407.

13. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie označených práv rozhodnutiami

krajského súdu, ústavný súd už viackrát uviedol, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre

jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ). Ústavný súd nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do

právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnou zmluvou podľa ().

14. Podľa názoru ústavného súdu uvedené rozhodnutia krajského súdu (ale ani

okresného) z dôvodu vytýkaného porušovania označených práv nemožno považovať za

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľky vec

prerokoval a meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. z 28. mája 2009 tak, že

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Krajský súd svoje

rozhodnutie po uvedení odôvodnenia prvostupňového súdu odôvodnil tým, že: „... Proti...

rozsudku podala žalobkyňa... odvolanie. Argumentovala tým, že podľa bodu 3. dohody

o prenájme nebytových priestorov... sa prenajímateľ zaviazal odovzdať predmetné nebytové

priestory nájomcovi v stave spôsobilom k dohodnutému a nerušenému užívaniu za účelom

poskytovania reštauračných služieb... žalovaní túto povinnosť porušili... nedostatky

neodstránili a tak svojou nečinnosťou a neskôr nedovolením napojiť sociálne zariadenie na

mestskú kanalizáciu, zabránili prevádzkovaniu reštauračného zariadenia..., čím žalobkyni

spôsobili škodu. Žalobkyňa preto mohla denný bar prevádzkovať iba 8 hodín denne

a vznikla jej škoda na ušlom zisku za roky 1994 a 1995 podľa znaleckého posudku vo výške

634.075,84 Sk.

Na základe uvedeného... žalobkyňa... žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

K odvolaniu sa... vyjadril žalovaný v 1. rade... Žalobkyňa opomenula, že účel nájmu

vyplýva z , podľa ktorého sa nebytové priestory

prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Tento účel bol daný dávno pred

vydražením prevádzkovej jednotky žalobkyňou a prenajímateľ mal povinnosť poňať ho i do

nájomnej zmluvy so žalobkyňou... Žalobkyňa potrebné stavebné úpravy na odstránenie

nedostatkov (vykonanie ktorých jej bolo uložené rozhodnutím štátneho orgánu) vykonala

i bez súhlasu žalovaného v 1. rade a o jeho udelenie žiadala až dodatočne. Žalovaný

v 1. rade žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd... dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že

žalobkyňa predmetné nebytové priestory užívala na základe Dohody... zo dňa 21. 2. 1992.

Touto zmluvou prenajímateľ B... prenajal žalobkyni ako nájomkyni nebytové priestory

2

nachádzajúce sa na adrese..., pozostávajúce zo 7 miestností na ploche 299,78 m. Podľa

bodu 3. zmluvy sa prenajímateľ zaviazal nájomkyni odovzdať predmetné nebytové priestory

v stave spôsobilom k dohodnutému a nerušenému užívaniu, za účelom poskytovania

reštauračných služieb. V zmluve sa strany okrem iného dohodli i na výške nájomného a jeho

splatnosti a na trvaní nájmu do 6. 12. 1996. Podľa bodu 10. tejto zmluvy je možné ju zo

strany prenajímateľa vypovedať v 1 mesačnej výpovednej lehote v prípade porušenia

dohodnutého spôsobu užívania a úhrady nájomného. Ktorákoľvek zo zmluvných strán bez

udania dôvodu môže od zmluvy odstúpiť za použitia mesačnej výpovednej lehoty, ktorá

začne plynúť prvý deň nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.

Z výpovede predmetnej dohody o prenájme nebytových priestorov zo dňa 31. 10.

1994 vyplýva, že prenajímateľ podľa bodu 10. dohodu vypovedal s jednomesačnou

výpovednou lehotou z dôvodu existencie dlhu žalobkyne na nájomnom vo výške 249.851,-

Sk. Prevzatie tejto výpovede žalobkyňa potvrdila odtlačkom svojej pečiatky a pripojením

podpisu.“

Následne odcitoval na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia a uviedol, že „Medzi

účastníkmi nebolo sporné, že výpovedný dôvod podľa § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č.

spočívajúci vo viac ako mesačnom omeškaní s platením nájomného bol daný,

preto odvolací súd dospel k právnemu záveru, že predmetný nájom skončil uplynutím

dohodnutej 1-mesačnej výpovednej lehoty dňom 1. 12. 1994. Po uvedenej dobe preto už

nájomný vzťah založený zmluvou zo dňa 21. 2. 1992 netrval a žalobkyňa sa preto nemôže

úspešne dovolávať náhrady škody za porušovanie povinností z neho vyplývajúcich za

obdobie po jeho skončení.

Žalobkyňa sa však domáha náhrady škody i za obdobie roka 1994, počas ktorého

ešte predmetný nájom do 31. 11. 1994 (vrátane) trval. Žalobkyňa tvrdí, že prenajímateľ

porušil svoju zmluvnú povinnosť odovzdať jej predmetné nebytové priestory v stave

spôsobilom na dohovorené užívanie (poskytovanie reštauračných služieb), keďže nemali

samostatné toalety oddelené podľa pohlavia. Porušenie tejto povinnosti malo viesť

k situácii, že mohla reštauračné služby poskytovať iba v 8-hodinovom dennom režime a nie

v ňou želanom 16-hodinovom, čím jej žalovaní spôsobili škodu vo forme ušlého zisku.

Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že uvedený nedostatok mal priamy vplyv na

skrátenie dennej prevádzkovej doby Espressa zo 16 na 8 hodín. Z rozhodnutia Obvodného

úradu... zo dňa 12. 5. 1992 takéto obmedzenie nevyplýva, vyplýva z neho iba záväzný pokyn

uvedený na odstránenie uvedeného nedostatku do 1. 1. 1995. Odvolací súd pre úplnosť

opakuje, že k uvedenému dňu už nájom predmetných nebytových priestorov za účelom

prevádzkovania reštauračných služieb netrval, pretože skončil výpoveďou prenajímateľa za

vyššie uvedených okolností.

Odvolací súd preto konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala také porušenie právnej

povinnosti prenajímateľom nebytových priestorov, ktoré by malo za následok vznik ňou

tvrdenej škody vo forme ušlého zisku, nepreukázala preto evidentne príčinnú súvislosť

medzi prípadným porušením povinností prenajímateľa, vyplývajúcej okrem zmluvy i z

ustanovenia a tým, že jej obmedzením prevádzkovej doby

vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Je tiež potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania

možno dospieť iba k takému záveru, že žalobkyňa právneho predchodcu žalovaného v 1.

rade o odstránenie predmetného nedostatku požiadala až listom zo dňa 1. 3. 1995, jeho

skoršie oznámenie zo žiadneho žalobkyňou produkovaného dôkazu nevyplýva. Žalobkyňa

pritom mala povinnosť tak urobiť v zmysle bez

zbytočného odkladu.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku

podľa potvrdil, i keď z právnych dôvodov odlišných od dôvodov, ktoré

viedli súd prvého stupňa k zamietnutiu žaloby.“.

15. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností súvisiacich s namietanou vecnou

stránkou namietaného rozsudku krajského súdu, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti

uviedla, nevyplýva žiadna možnosť porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, a sťažovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver

o porušení týchto základných práv. K vykonaniu dôkazov sa sťažovateľka mala možnosť

v konaní pred okresným súdom a krajským súdom vyjadriť za tých istých podmienok, ako

druhý účastník konania. Ústavný súd preto nevidí v tvrdeniach sťažovateľky žiadnu takú

okolnosť alebo dôvod, pre ktorý by sa mala sťažovateľka dostať do podstatne nevýhodnejšej

situácie, v ktorej sú/boli žalovaní.

16. Preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

17. Rovnaké závery, vychádzajúc z už uvedeného, platia aj čo sa týka namietaného

uznesenia sp. zn. z 29. mája 2009, ktorým krajský súd potvrdil

prvostupňové uznesenie o povinnosti sťažovateľky – ako neúspešnej účastníčky konania –

uhradiť trovy štátu (znaleckého dokazovania). Túto časť sťažnosti ústavný súd tak isto

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovaným nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009