Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 135/04
PDF · 221.17 KB
No categories available
IV. ÚS 135/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval
sťažnosť Mgr. I. V., bytom B., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B., vo veci porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 721/97 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Mgr. I. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 721/97
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 721/97
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. I. V. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.
4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. V. trovy právneho
zastúpenia v sume 13 466 Sk (slovom trinásťtisíc štyristošesťdesiatšesť slovenských korún)
na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Z. K., B. do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 135/04-29 z 28. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. V., bytom B. (ďalej len
„sťažovateľ“), doručenú ústavnému súdu 9. októbra 2003, ktorou sťažovateľ namietal
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 721/97.
Na základe výzvy ústavného súdu z 3. marca 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril
okresný súd v podaní sp. zn. Spr. 3133/04 doručenom ústavnému súdu 2. apríla 2004,
v ktorom konštatoval, že prieťahy v konaní spôsobené súdom boli zistené v období
od 8. apríla 2002 do 24. septembra 2003. Okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol,
že „k otázke neprimeranosti dĺžky konania prípadu zbytočných prieťahov je potrebné
zohľadniť i agendu sudcu, ktorá je rôznorodá a jej nápad je vysoký“.
Podaním doručeným ústavnému súdu 8. júla 2004 právna zástupkyňa sťažovateľa
predložila stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla: „V tejto
súvislosti zdôrazňujem, že sťažovateľa nezaujíma počet spisov v oddelení Er ani schopnosť
sudcu vykonávať agendu v iných spisoch. Vyššie uvedená argumentácia predsedníčky
Okresného súdu Bratislava IV je irelevantná, o čom svedčia aj viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR (...).“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného
súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov
a verejnosti, len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu
predloženého spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil
nasledovný priebeh a stav konania:
- 29. január 2001 - okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by zakázal exekútorovi pokračovať vo vymáhaní trov
exekúcie zrážkami zo mzdy sťažovateľa a žiadosť o zastavenie exekúcie;
- 7. marec 2001 - okresný súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu
sťažovateľa z 29. januára 2001;
- 20. marec 2001 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie súdneho exekútora;
- 21. máj 2001 - okresný súd uznesením č. k. Er 721/97-103 povolil odklad exekúcie;
- 12. jún 2001 - okresný súd vyzval Okresný úrad Bratislava IV, odbor životného prostredia,
o doručenie rozhodnutia;
- 15. jún 2001 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie oprávneného proti uzneseniu
okresného súdu z 21. mája 2001, ktorým bol povolený odklad exekúcie;
- 18. júl 2001 - okresný súd doručoval súdnemu exekútorovi a sťažovateľovi na vyjadrenie
odvolanie oprávneného (uznesenie z 21. mája 2001);
- 8. august 2001 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu
oprávneného;
- 8. august 2001 - odvolaciemu súdu bol predložený spis a odvolanie oprávneného;
- 30. november 2001 - odvolací súd uznesením sp. zn. 18 Co 311/01 zrušil odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu z 21. mája 2001 (rozhodnutie okresného súdu bolo
vecne nesprávne a pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné) a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie;
- 17. január 2002 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;
- 29. október 2003 - okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa označené ako
„návrh na zastavenie exekúcie“;
- 20. máj 2004 - okresný súd vyzval súdneho exekútora a oprávneného na vyjadrenie
k návrhu sťažovateľa z 29. októbra 2003;
- 11. jún 2004 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávneného k podaniu
sťažovateľa z 29. októbra 2003 a v júli 2004 na podanie sťažovateľa reagoval súdny
exekútor.
Od 11. júna 2004 do 27. januára 2005, keď ústavný súd zisťoval stav konania
vo veci, nebol okresným súdom urobený žiadny úkon.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Článok 48 ods. 2 ústavy ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (IV. ÚS 232/03).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preskúmaval postup okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. Er 721/97 z hľadiska porušenia sťažovateľom označených práv len v časovom úseku
od 29. januára 2001, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktorým navrhol
vydanie predbežného opatrenia a žiadal exekúciu zastaviť.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka
konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).
1) Ústavný súd konštatuje, že časť exekučného konania, v ktorom mal okresný
súd rozhodnúť o návrhoch sťažovateľa na zastavenie exekúcie z 29. januára 2001
a z 29. októbra 2003, nemožno ani po stránke právnej, ani po stránke faktickej hodnotiť ako
náročné konanie, pretože exekučný poriadok v ustanovení § 57 až 59 obsahuje presne
špecifikované dôvody, kedy môže okresný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie,
a dokazovanie súdu je potrebné len v rozsahu preukázania existencie týchto zákonných
dôvodov. Ústavný súd preto dospel k záveru, že predmetná vec je tak po stránke právnej,
ako aj faktickej v súdnej praxi všeobecných súdov štandardným konaním.
Právnou a faktickou zložitosťou veci neargumentoval ani predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3133/04 z 23. marca 2004 doručenom ústavnému súdu
2. apríla 2004.
2) Pri posudzovaní správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím
správaním prispel k neprimeranej dĺžke konania. Sťažovateľ urgoval konanie vo veci
(4. apríl 2001) a opakovanými sťažnosťami u orgánu štátnej správy súdu sa domáhal jeho
urýchlenia (18. máj 2001 a 3. október 2003).
3) Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd z predloženého spisu, obsahu
sťažnosti a jej príloh zistil, že postup okresného súdu bol poznačený v určitom období
nečinnosťou a v určitom období vykazoval neefektívnu činnosť.
Ústavný súd zistil, že okresný súd bol bez akejkoľvek zákonnej prekážky nečinný
v období od 17. januára 2002, keď mu bol vrátený spis z krajského súdu, do 20. mája 2004,
keď vyzval súdneho exekútora a oprávneného na vyjadrenie k návrhu sťažovateľa
z 29. októbra 2003, a od tohoto dátumu do 27. januára 2005, keď ústavný súd zisťoval stav
konania na okresnom súde.
Za neefektívnu činnosť okresného súdu možno hodnotiť jeho rozhodnutie
z 21. mája 2001, ktorým síce povolil odklad exekúcie, ale toto rozhodnutie odvolací súd
30. novembra 2001 zrušil ako vecne nesprávne a nepreskúmateľné.
Okresný súd od 29. januára 2001 do 27. januára 2005, keď ústavný súd zisťoval stav
konania na okresnom súde, nerozhodol o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.
V súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd konštatuje, že k zbytočným
prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale
aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (m. m. II. ÚS 2/01).
Okresný súd vo svojom vyjadrení poukázal na nadmerné množstvo vecí na okresnom
súde. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru
konštatoval, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie,
nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 40/97).
Ústavný súd vychádzajúc z posudzovaných postupov podľa troch kritérií dospel
k záveru, že okresný súd v doterajšom konaní porušil označené základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ústavný súd prikázal v zmysle
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. Er 721/97 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal z dôvodov prieťahov v konaní a spôsobenej
nemajetkovej ujmy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal
do úvahy všetky skutočnosti prebiehajúceho exekučného konania, ako aj postavenie
sťažovateľa v tomto konaní a dospel k záveru, že už samotné autoritatívne deklarovanie
porušenia označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázanie súdu konať bez zbytočných prieťahov
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd zo skutočností uvedených
sťažovateľom nezistil v čom by mala spočívať jeho ujma za zistené zbytočné prieťahy
v exekučnom konaní. Sťažovateľ musí popri existencii tvrdenej ujmy preukázať, že ujma
je priamym následkom porušenia označeného základného práva, teda že existuje príčinná
súvislosť medzi ujmou a zisteným porušením práva (m. m. I. ÚS 21/02). Priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nepovažoval ústavný súd za opodstatnené aj z toho
dôvodu, že exekučné konanie bolo vyvolané tým, že sťažovateľ nesplnil dobrovoľne to,
čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 99/03).
Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať úhradu trov
konania pred ústavným súdom v celkovej výške 28 790 Sk pozostávajúcu z piatich úkonov
právnej služby v roku 2003 a náhradu trov za jeden úkon právnej služby v roku 2004.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvá veta, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 a § 25 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2003 predstavuje suma
4 270 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2002 vo výške 12 811 Sk).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004
je 4 534 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2003 vo výške 13 602 Sk).
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 36
ods. 2 zákona o ústavnom súde za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2003
(prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na ústavnom
súde) vo výške 8 540 Sk (2 x 4 270 Sk) a náhradu režijného paušálu vo výške 256 Sk
a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 (zaujatie stanoviska 12. júla 2004
k vyjadreniu okresného súdu) vo výške 4 534 Sk a náhradu režijného paušálu vo výške
136 Sk. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 13 466 Sk.
Nárok na úhradu trov za úkony právnej služby spočívajúce vo vypracovaní právneho
rozboru veci a v ďalšom rokovaní s klientom ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože
ich považuje za uplatnené duplicitne, a podľa názoru ústavného súdu mali byť uplatnené
ako súčasť úkonu prípravy a prevzatia veci, za ktorý ústavný súd úhradu trov konania
priznal. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi ani úhradu trov za úkon právnej služby
spočívajúci v písomnom podaní predsedníčke okresného súdu (sťažnosť na prieťahy
v konaní), pretože tento úkon právnej služby súvisel s konaním pred okresným súdom.
Právnej zástupkyni sťažovateľa ústavný súd nepriznal ani náhradu za stratu času, pretože
sídlo právnej zástupkyne sťažovateľa je v mieste sídla okresného súdu a v mieste bydliska
sťažovateľa.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2005