Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 35/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Borša, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R.

B., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jozefa Borša o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. februára

2005 doručené podanie Jozefa Borša, bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. R. B., K., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu

základných práv a slobôd podľa článku 127 “. Z obsahu

sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. o zaplatenie 169 132 Sk s 20 % úrokom z omeškania z titulu náhrady

škody.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 18. marca 1998 podal žalobu na okresnom

súde, ktorou žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie 169 132 Sk s 20 % úrokom

z omeškania z titulu náhrady škody. Okresný súd po zistení skutkového stavu a vykonaní

dokazovania vydal 27. júna 2002 rozsudok, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť

sťažovateľovi označenú sumu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. augusta 2002. Keďže

povinní ani na základe právoplatného rozsudku svoju povinnosť nesplnili, sťažovateľ podal

návrh na začatie exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti

a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť bolo vydané 25. októbra 2002).

Povinný v 1. rade podal 12. februára 2003 námietky proti exekúcii, ktoré okresný súd

uznesením z 11. decembra 2003 č. k. -62 zamietol.

Okresný súd súčasne vydal uznesenie č. k. -63, ktorým povolil odklad

exekúcie voči povinnému v 1. rade „do právoplatného ukončenia dovolacieho konania

v konaní Okresného súdu v Prešove, sp. zn. ,“ ktoré nadobudlo právoplatnosť

5. januára 2004.

Po nahliadnutí do spisu sťažovateľ zistil, že povinný v 1. rade adresoval Kancelárii

prezidenta Slovenskej republiky list zo 14. februára 2003, ktorý označil ako dovolanie.

Tento list bol postúpený okresnému súdu, ktorý následne 11. decembra 2003 vydal

uznesenie o povolení odkladu exekúcie.

Sťažovateľ upozornil 19. januára 2004 na konanie okresného súdu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré postúpilo list sťažovateľa okresnému súdu, ktorý

doručil 21. apríla 2004 sťažovateľovi odpoveď, že jeho sťažnosť je neprípustná.

Sťažovateľ sa v zmysle o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov obrátil

25. novembra 2004 na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní sp. zn.

, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Jozefa Borša právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené podľa ustanovenia článku 48 ods. 2 ,

v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Jozefovi Boršovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 200 000 Sk, ktoré mu je povinný zaplatiť Okresný súd Prešov do 2 mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov je povinný nahradiť Jozefovi Boršovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 5 280,- Sk do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je

zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť

iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty účastníka konania domáhajúceho sa rozhodnutia štátneho orgánu (,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z príloh k sťažnosti týkajúcich sa veci okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , skončilo

rozsudkom vo veci samej z 27. júna 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. augusta 2002.

Tým súčasne došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v označenom konaní.

Keďže v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd poskytuje

ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu tohto práva došlo alebo ak jeho porušenie

v tomto čase ešte trvalo (napr. , ), ústavný súd podľa § 25 ods. 2

sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2005