Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 262/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla

prerokoval sťažnosť Ing. Dušana Šoltésa, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Dušana Šoltésa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Dušanovi Šoltésovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý Ing. Dušanovi Šoltésovi uhradiť trovy

právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. T. Š., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ing. Dušan Šoltés, bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), v sťažnosti doručenej

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 3. novembra 2004 namietal,

že postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“). Ústavný súd

uznesením z 8. decembra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I svojím postupom vo veci (správne sp. zn.

, pozn. ústavného súdu) porušil základné právo sťažovateľa na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, zaručené / .

Okresnému súdu Košice I ukladá, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť sťažovateľovi z titulu primeraného

finančného zadosťučinenia 50.000,-Sk, ktorú je tento povinný vyplatiť sťažovateľovi do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je

Okresný súd Košice I v sume 9.340,- Sk povinný vyplatiť na účet JUDr. T. Š. do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „Žalobou, podanou proti

Krajskému úradu v Košiciach som sa pred Okresným súdom domáhal vyslovenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Konanie v tejto veci prebiehalo pod

sp. zn. . Rozsudok v tejto veci nadobudol právoplatnosť dňa 15. 01. 2002,

pričom jeho súčasťou bol aj výrok o vylúčení konania o náhrade ušlej mzdy a príslušenstva

na samostatné konanie. Konanie o uvedenom nároku je vedené pred Okresným súdom

Košice I pod sp. zn. . Dňom právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku sa teda

začalo konanie v súčasne prebiehajúcom spore. (...) V konaní ide o náhradu ušlej mzdy, keď

právny základ pre takéto konanie bol predchádzajúcim rozsudkom daný. Podľa môjho

názoru súd nepostupuje v súlade s a 101 ods. 2/ Napriek tomu, že povaha veci si

osobitne žiada rýchly postup, benevolentne súd pristupuje k žiadostiam o odročenie

pojednávania, pripúšťam pritom, že i na žiadosť mojej zástupkyne. V jeho konaní sú

zistiteľné niekoľkomesačné obdobia nečinnosti a naviac i nedostatočná príprava na

pojednávanie, keď napr. súd bez ospravedlniteľného dôvodu doručoval žalovanému naše

podania s viacmesačným oneskorením. Podľa môjho úsudku spor s takýmto právnym

a skutkovým základom mohol aj s použitím súd ukončiť na jedinom

pojednávaní, neberúc pritom ohľad ani na postupné úpravy žaloby“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrenia okresného súdu a z obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že konanie vo veci sťažovateľa

začalo 1. júla 1999, keď sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť

15. januára 2002, určil, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná a nárok sťažovateľa na

náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. .

Dňa 17. júna 2002 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu upresnenie

žalobného návrhu. Právna zástupkyňa sťažovateľa písomne ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 15. október 2003, ktoré bolo odročené na 9. december 2003.

Pojednávanie 9. decembra 2003 bolo na žiadosť právnych zástupcov účastníkov za účelom

uzavretia mimosúdnej dohody odročené na 11. február 2004. Dňa 12. januára 2004 právna

zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu ďalšie upresnenie žalobného návrhu. Pre

neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného bolo pojednávanie 11. februára 2004 odročené

na 31. marec 2004, ktoré za neospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa a jeho právnej

zástupkyne bolo odročené na 5. október 2004. Pojednávanie 5. októbra 2004 bolo pre

dočasnú práceneschopnosť sudkyne odročené na 24. november 2004, ktoré bolo odročené

za účelom doplnenia listinných dôkazov. Okresný súd 12. januára 2005 vo veci vyniesol

rozsudok, ktorým žalobe sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 130/05 z 1. februára 2005 uznal

existenciu prieťahov v období od 3. septembra 2002 do 7. augusta 2003, ktoré odôvodnil

sčasti objektívnymi príčinami existujúcimi na okresnom súde a sčasti neúčasťou účastníkov

a ich právnych zástupcov na pojednávaniach 16. septembra 2003, 9. decembra 2003,

11. februára 2004 a 31. marca 2004. Z vyjadrenia okresného súdu ďalej vyplýva, že vec

považuje za zložitú po faktickej stránke, ktorej „musel súd venovať viacej času

a pozornosti“.

II.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr.

, ) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa

1. právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide

sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, 2. správania účastníka

konania a 3. postupu súdu.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa na

zaplatenie náhrady mzdy vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného pomeru. Ústavný

súd konštatuje, že pracovnoprávny spor týkajúci sa náhrady mzdy z neplatného rozviazania

pracovného pomeru nie je skutkovo a právne zložitá vec. V týchto sporoch sa používala

právna úprava obsiahnutá v ( v znení neskorších

predpisov) a vo vykonávacích predpisoch k tomuto právnemu predpisu. Výklad

a používanie tejto úpravy boli a sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov v týchto sporoch.

Okresný súd vo svojom vyjadrení tvrdil, že vec sťažovateľa je skutkovo zložitá. Toto

tvrdenie však bližšie nezdôvodnil. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu spisu neakceptuje toto

stanovisko, najmä s ohľadom na priebeh a trvanie sporu a skutočnosť, že zo spisu

nevyplývajú okolnosti svedčiace o skutkovej zložitosti veci, napríklad nevyhnutnosť

znaleckého dokazovania alebo nemožnosť zabezpečiť dostatok dôkazov o mzde sťažovateľa

za obdobie, za ktoré požaduje náhradu mzdy.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje,

že dva návrhy na zmenu žalobného návrhu zo strany sťažovateľa, v dvoch prípadoch

ospravedlnená neúčasť právnej zástupkyne sťažovateľa na pojednávaniach a v jednom

prípade neospravedlnená neúčasť právnej zástupkyne sťažovateľa a sťažovateľa ako dôvod

odročovania pojednávaní okresným súdom mohli spomaliť konanie. Podľa právneho názoru

ústavného súdu vysloveného v skorších rozhodnutiach využitie možností daných

sťažovateľovi procesnými predpismi () na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (), čo platí predovšetkým pre zmeny žaloby, ktoré sa

v skutočnosti týkali len rozšírenia nároku. Neúčasť právnej zástupkyne, ako aj sťažovateľa

sú však skutočnosti, ktoré musel ústavný súd zohľadniť pri rozhodovaní o rozsahu ochrany

poskytovanej v konaní pred ním.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo v konaní

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Ústavný súd pripomína, že konanie o náhradu mzdy začalo 15. januára 1999 a aj keď

bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie, nič nebránilo okresnému súdu, aby už od

podania žaloby, najmä ak mienil vyhovieť žalobe o neplatnosť rozviazania pracovného

pomeru, pripravil aj rozhodnutie o náhrade mzdy. Z obsahu spisu vyplýva, že do vylúčenia

nároku na náhradu mzdy okresný súd v podstate nepripravoval žiadnym spôsobom skutkový

základ na rozhodnutie o tomto nároku, aj keď konal vo veci neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru. Tri roky do vylúčenia nároku na náhradu mzdy by na takúto prípravu

podľa názoru ústavného súdu určite postačovali.

Okresný súd po 15. januári 2002, keď rozsudok sp. zn. , ktorým rozhodol

o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a vec o nároku náhrady mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie, nadobudol právoplatnosť,

prvý úkon vo veci vykonal až 13. augusta 2002, keď žalovanému doručil upresnený žalobný

návrh. Ďalší úkon okresný súd vykonal 7. augusta 2003, keď nariadil pojednávanie na

15. október 2003. Ďalším zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie od

31. marca 2004 (pojednávanie) do 5. októbra 2004 (zrušený termín pojednávania z dôvodu

dočasnej práceneschopnosti). Rozsudok vo veci náhrady mzdy bol vynesený 15. januára

2005.

Posudzujúc postup okresného súdu ako celok (nárok na náhradu mzdy bol uplatnený

už 15. januára 1999) ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal a rozhodoval o právach

sťažovateľa v neprimeraných časových odstupoch. To nesvedčí o tom, že by súd svoj

procesný postup organizoval tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 6 a § 100 ods. 1 a § 114 Občianskeho súdneho

poriadku), teda aby smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu je poznačené v podstatnej miere

nečinnosťou, na ktorú ústavný súd nezistil žiaden procesne významný dôvod (prekážku

postupu konania podľa a nasl. ), a je porušením

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov najmä

so zreteľom na to, že v pracovnoprávnej veci sťažovateľa sa konanie začalo ešte podaním

žaloby 1. júla 1999.

Okresný súd vo svojom vyjadrení z 1. februára 2005 na svoju obranu uviedol, že

„nečinnosť bola spôsobená objektívnymi príčinami dlhodobo existujúcimi na okresnom

súde Košice I a to preťaženosťou vybavujúcej sudkyne a personálnou zmenou zákonnej

sudkyne“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konania, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

prikázal v zmysle okresnému súdu, aby vo

veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, hoci vo veci bol už vynesený

rozsudok, ale vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk, čo odôvodnil povahou sporu a dopadmi prieťahov na

jeho psychický stav.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď

priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom

riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

spôsobenej zbytočnými prieťahmi.

Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

zohľadnil celkovú dĺžku konania okresného súdu a konkrétne okolnosti prípadu, najmä

skutočnosť, že predmetom konania bolo rozhodovanie o náhrade mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru. Výsledok sporu má v obdobných sporoch pre účastníkov

konania mimoriadny význam, pričom ani po viac než 6 rokoch od podania žaloby nebol

odstránený stav právnej neistoty, pre ktorý sa sťažovateľ obrátil na okresný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva v konaní vedenom pod

sp. zn. , pričom nárok sťažovateľa na náhradu mzdy bol už predmetom žaloby

sťažovateľa podanej 1. júla 1999, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške

primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ústavného súdu nemožno spravodlivo

žiadať od sťažovateľa, aby čakal na výsledok súdneho sporu, v ktorom sa rieši priznanie

mzdového nároku z neplatne skončeného pracovného pomeru, takú neprimerane dlhú dobu.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu, na rozsah zbytočných

prieťahov spôsobených aj nečinnosťou a zohľadňujúc najmä povahu prejednávaného sporu

možno podľa názoru ústavného súdu sumu 50 000 Sk považovať za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred

ústavným súdom advokátom JUDr. T. Š., a priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v

hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku

každému úkonu právnej služby podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2004