Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 247/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte

prerokoval sťažnosť Mgr. Z. P., F. P. a mal. P. P., všetci bytom B., zastúpených advokátkou

Mgr. Z. K., B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Z. P., F. P. a mal. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Z. P., F. P. a mal. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

100 000 Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd

Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý Mgr. Z. P., F. P. a mal. P. P.

uhradiť spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia 33 060 Sk (slovom

tridsaťtritisícšesťdesiat slovenských korún) na účet ich advokátky Mgr. Z. K., B., do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Mgr. Z. P., F. P. a mal. P. P., všetci bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), v sťažnosti

doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 15. decembra

2003 a doplnenej podaniami z 23. februára 2004 a 9. júla 2004 namietali porušenie ich

základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ich sťažnosť bola prijatá uznesením ústavného súdu z 23. novembra 2004

č. k. -73 v časti namietajúcej postup okresného súdu.

V odôvodnení tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu,

sťažovatelia uviedli:

«Postupom Okresného súdu Bratislava IV došlo a dochádza k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené

v článku 48 ods. 2 SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) (právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote). Konanie sa začalo 20. septembra 2000 a k 2. februáru 2004 (...) nebolo ukončené.

Konanie teda trvá 3 roky 4 mesiace a 13 dní, pričom vec sa ešte stále nachádza len na

Okresnom súde Bratislava IV, t. j. na súde prvého stupňa, s tým, že vec bude postúpená na

odvolací Krajský súd v Bratislave.

Zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava IV, okrem tých, ktoré sú

uvedené v pôvodnej sťažnosti podanej na Ústavný súd SR 11. decembra 2003, vidia

sťažovatelia najmä v uvedených obdobiach nečinnosti, resp. nesprávnej činnosti Okresného

súdu Bratislava IV:

1) Až 4 mesiace a 9 dní od podania návrhu sťažovateľky, t. j. od 20. septembra 2000

do 29. januára 2001 Okresný súd Bratislava IV neurobil vo veci žiadny úkon a aj po tomto

období dala sudkyňa len pokyn pre kanceláriu na pripojenie rozvodového spisu. Po

pripojení rozvodového spisu sa vo veci ďalších 6 mesiacov a 5 dní, t. j. od 29. januára 2001

do 3. augusta 2001 vo veci nekonalo. Po uplynutí tohto obdobia sudkyňa dáva 3. augusta

2001 opäť len pokyn pre kanceláriu na pripojenie ďalšieho spisu - sp. zn. .

Prieťah v konaní od 20. septembra 2000 do 19. septembra 2001 konštatovala aj

predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky podanej

11. septembra 2001.

2) Sťažovateľka žiadala o pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. dňa 14. marca 2001. Sudkyňa však takýto pokyn pre kanceláriu urobila až

3. augusta 2001. Pokyn ale kanceláriou realizovaný nebol, v dôsledku čoho ho musela

sudkyňa 10. januára 2002 zopakovať.

Sťažovateľka žiadala pripojenie tohto spisu aj 5. septembra 2001, čím chcela predísť

zbytočným prieťahom. Rovnako tak urobila 29. októbra 2001 a 30. októbra 2001.

O pripojenie spisu žiadal aj J. P. vo „Vyjadrenie odporcu...“ z 20. novembra 2001.

3) Až po 1 roku a 12 dňoch od doručenia návrhu sťažovateľky z 20. septembra 2000

a až po roku od doručenia návrhu J. P. došlého Okresnému súdu Bratislava IV 2. októbra

2000, vydal Okresný súd Bratislava IV uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloleté

deti a sudkyňa dala pokyn pre kanceláriu na vyzvanie sťažovateľky a J. P. k vyjadreniu sa

k návrhom, na doručenie písomností a na doručenie návrhov Okresnému úradu

Bratislava IV spolu s výzvou na prešetrenie pomerov v rodine. Okresný súd Bratislava IV

týmto postupom teda začal fakticky konať až po roku a 12 dňoch od doručenia návrhu

sťažovateľky.

4) Okresný súd Bratislava IV doručoval J. P. na nesprávnu adresu, hoci adresa J. P.

určená na doručenie korešpondencie bola Okresnému súdu Bratislava IV známa, keďže

bola uvedená v návrhu J. P. došlom Okresnému súdu Bratislava IV 2. októbra 2000.

Sudkyňa tak musela dávať 30. októbra 2001 znovu pokyn kancelárii na opätovné

doručovanie.

5) Hoci 4. decembra 2001 Okresnému súdu Bratislava IV došla odpoveď

od Okresného úradu Bratislava IV o prešetrení pomerov v rodine maloletých, dňa

10. januára 2002 sudkyňa dáva opäť kancelárii pokyn, aby Okresný úrad Bratislava IV

prešetril pomery v rodine maloletých.

6) Dňa 20. novembra 2001 napísal J. P. „Vyjadrenie odporcu... k návrhu

navrhovateľky... na určenie spätného výživného na... F. a P.“. Okresný súd Bratislava IV

však toto vyjadrenie sťažovateľke nezaslal. Sťažovateľka preto musela o zaslanie žiadať

Okresný súd Bratislava IV dňa 12. februára 2002, t. j. 8 dní pred vôbec prvým

pojednávaním vo veci vytýčeným na 20. februára 2002. Pokyn pre kanceláriu na vyzvanie J.

P. na zaslanie dvoch rovnopisov jeho písomného vyjadrenia z 20. novembra 2001 dala

sudkyňa až 21. februára 2002, t. j. po prvom pojednávaní, pričom sudkyňa žiadnou formou

(napr. uložením poriadkovej pokuty podľa ) nesankcionovala J. P. za

nerešpektovanie výziev súdu. V dôsledku tohto postupu súdu sudkyňa až 19. apríla 2002

dáva pokyn pre kanceláriu na doručenie písomností J. P. sťažovateľke. Inými slovami

povedané, hoci sa J. P. vyjadril k návrhu sťažovateľky 20. novembra 2001 sudkyňa dala

pokyn na zaslanie týchto písomností sťažovateľke takmer po 5 mesiacoch (19. apríla 2002)

a po tom čo vo veci prebehli už dve pojednávania (20. februára 2002 a 28. marca 2002; na

pojednávaní 28. marca 2002 Okresný súd Bratislava IV doručil sťažovateľke len vyjadrenie

J. P. bez príloh).

7) Až po 1 roku a 5 mesiacoch od podania návrhu sťažovateľky sa uskutočnilo

20. februára 2002 prvé pojednávanie, ktoré však bolo bez meritórneho prejednania

odročené, a to pre neúčasť J. P.

8) Druhé pojednávanie, na ktorom sa prvýkrát začal Okresný súd Bratislava IV

vecou meritórne zaoberať sa uskutočnilo až po jednom roku, 6 mesiacoch a 3 dňoch

od podania návrhu. Toto pojednávanie 28. marca 2002 nebolo pritom spravodlivé, pretože

sťažovateľke až na tomto pojednávaní bolo predložené vyjadrenie J. P. k jej návrhu

z 20. septembra 2000, a to navyše bez príloh.

9) Až po 2 rokoch 7 mesiacoch a 4 dňoch vyniesol Okresný súd Bratislava IV

prvostupňový rozsudok o návrhu sťažovateľky z 20. septembra 2000.

10) Po takmer 6 mesiacoch od vynesenia prvostupňového rozsudku bolo sťažovateľke

doručené odvolanie J. P. z mája 2003. Tento zbytočný prieťah bol spôsobený tým, že

odvolanie J. P. z mája 2003 bolo omylom založené do spisu Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. . V dôsledku tohto omylu bol Okresný súd Bratislava IV nečinný od júna

2003 do októbra 2003.

Aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV opätovne dňa 14. októbra 2003

konštatuje prieťahy v konaní spôsobené práve uvedeným omylom.

11) Takmer 1 mesiac Okresný súd Bratislava IV nekonal z dôvodu PN zákonnej

sudkyne. V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na fakt, že konanie nemôže byť závislé

od zdravotného stavu sudcov (nález Ústavného súdu SR z 13. januára 1999,

sp. zn. ).

12) Ďalší zbytočný prieťah v konaní pretrváva aj od 30. decembra 2003, kedy došiel

z odvolacieho Krajského súdu v Bratislave späť na Okresný súd Bratislava IV spis, a to

z dôvodu vykonania opravy v rozsudku v zmysle .

Sťažovatelia rešpektujú, že Ústavný súd SR pri rozhodovaní, či vo veci došlo

k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu článku 48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1

Dohovoru, stabilne zohľadňuje okrem spôsobu, akým súd v konaní postupoval, aj správanie

účastníkov konania a právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje.

Vzhľadom na to sťažovateľka uvádza, že ona sama sa počas celého konania správala

a stále sa správa aktívne a dokonca nad rámec požiadaviek zákona. Sťažovateľka sa

zúčastňovala pojednávaní vo veci; súdu predkladala požadované doklady; podala až štyri

sťažnosti na prieťahy v konaní, z ktorých dve boli predsedníčkou Okresného súdu

Bratislava IV uznané za opodstatnené; žiadala súd o zaslanie vyjadrenia J. P.

(12. februára 2002, 17. marca 2002 a 22. marca 2002), ako aj o zaslanie jeho odvolania

k prvostupňovým rozsudkom; pravidelne nahliadala do spisu (14. marca 2001, 29. októbra

2001, 6. februára 2002, 24. mája 2002, 21. augusta 2002, 9. októbra 2002, 15. januára

2003, 4. júna 2003, 24. januára 2004); žiadala súd o pripojenie spisu sp. zn. (14.

marca 2001, 5. septembra 2001, 29. októbra 2001, 30. októbra 2001); žiadala o vytýčenie

pojednávania (12. septembra 2001); upozornila súd na nesprávny postup pri doručovaní

(29. októbra 2001) a pod.

Sťažovateľka súčasne uvádza, že u maloletých sťažovateľov F. P. a P. P. nie je

potrebné skúmať hodnotiace kritérium – správanie účastníka konania, pretože nemá žiadne

opodstatnenie.

Pokiaľ ide o ďalšie hodnotiace kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, tak sťažovateľka zdôrazňuje, že predmetom konania je spor

o výživné pre maloleté deti. Právne a skutkovo ide o spor, v ktorom sa používa právna

úprava prijatá v zákone o rodine. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované

v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj metodiku postupu

všeobecných súdov v týchto sporoch, a to aj po roku 1989, kedy došlo k rozvoju podnikania,

a tým aj k zmene posudzovania schopností a možností manžela (bývalého manžela). Súčasne

treba dodať, že vo veciach, v ktorých sa koná o výživnom pre maloleté deti, ide o existenčné

veci, o agendu starostlivosti súdu o maloletých, kde sa predpokladá osobitná pozornosť

efektívnym a rýchlym postupom súdu. Postup Okresného súdu Bratislava IV ale takýto

nebol, pretože prvé meritórne pojednávanie sa konalo po 1 roku, 6 mesiacoch a 3 dňoch

od podania návrhu sťažovateľky (od 20. septembra 2000 do 28. marca 2002). (...)

Dňa 25. februára 2004 došiel Krajskému súdu v Bratislave spis Okresného súdu

Bratislava IV na rozhodnutie o odvolaniach. Spis je vedený na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. .

Do 7. júla 2004 (...) Krajský súd v Bratislave neurobil vo veci ani jeden úkon, čo

bolo zistené po nahliadnutí do spisu a po overení si tejto skutočnosti u pracovníčky súdnej

kancelárie, ktorá stav konania súčasne zistila aj v elektronickej databáze. (...)

Keďže od 25. februára 2004 kedy spis došiel na Krajský súd v Bratislave už uplynuli

viac ako 4 mesiace a zohľadniac fakt, že v júli a v auguste Krajský súd v Bratislave resp.

senát 11 Cop pojednávať nebude, sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR v zmysle § 92

ods. 1 v spojení s pripustil pristúpenie Krajského súdu

v Bratislave do konania () na stranu toho proti komu sťažnosť smeruje (§ 51

).»

Preto sťažovatelia navrhujú, aby po prijatí veci na ďalšie konanie ústavný súd

rozhodol nálezom takto:

„Základné právo Mgr. Z. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo. (...)

Základné právo maloletého F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo. (...)

Základné právo maloletej P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov. (...)

Mgr. Z. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk

(slovom: jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný

vyplatiť Mgr. Z. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)

Maloletému F. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-

Sk (slovom: jednostotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV

povinný vyplatiť do rúk matky Mgr. Z. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

(...)

Maloletej P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk

(slovom: jednostotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný

vyplatiť do rúk matky Mgr. Z. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“.

Okresný súd predložil ústavnému súdu spis sp. zn. , z ktorého ústavný

súd zistil tie isté údaje, ktoré uviedli sťažovatelia. Okrem toho ku dňu rozhodovania

ústavného súdu boli vykonané ďalšie úkony okresného súdu.

Po vrátení spisu z krajského súdu 29. októbra 2004 okresný súd nariadil

29. novembra 2004 pojednávanie na 3. február 2005, ktoré bolo po vykonaní dokazovania

odročené na 19. apríl 2005 na doplnenie dokazovania, ktoré navrhli účastníci konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na

všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.

Rovnaký účel zabezpečuje aj právo účastníkov konania uvedené v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý účastník má právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej

konštantnej judikatúry (napr. , , , )

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej

zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného

práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní

postupoval súd.

a) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok maloletých

detí na časť výživného počas doby do rozvodu manželstva ich rodičov (od 1. augusta 1999

do 13. augusta 2000) a nárok na zvýšenie výživného, ktorý maloleté deti uplatnili návrhom

ich matky z 20. septembra 2000. Nároky maloletých detí na výživné sú takými nárokmi,

ktoré vo všeobecnosti vyžadujú zvýšenú starostlivosť od všeobecného súdu pri rozhodovaní

o ich priznaní alebo zmene, najmä ak ide o zvýšenie výživného. Všeobecný súd koná

a rozhoduje v nesporovom konaní, v ktorom musí prejaviť zodpovednosť za to, že ide

o konanie starostlivosti súdu o maloletých (nadpis ),

urýchleným postupom a rozhodovaním, konajúc bez ohľadu na úkony účastníkov konania.

Ústavný súd súčasne uvádza, že takéto konania nie sú právne zložité, hoci skutkovo zložité

môžu byť, tak ako to je v posudzovanom prípade. Vo veci sťažovateľov otec maloletých

detí pracoval v zahraničí, založil si novú rodinu, má aj inú vyživovaciu povinnosť a vrátil sa

na Slovensko. Preto bolo pri dokazovaní nevyhnutné rozlišovať jednotlivé obdobia jeho

schopností a možností platiť výživné na maloleté deti v skúmanom konaní okresného súdu,

čo skutkovo komplikuje rozhodovanie súdu.

b) V nesporovom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých ústavný súd

neskúmal správanie maloletých detí, ktorých zastupuje matka, ale sústredil sa na to, či

úkony a iné správanie matky spomalilo postup súdu alebo vytvorilo faktické prekážky

takého postupu bez zákonom uznaného dôvodu. Ústavný súd konštatuje, že matka

maloletých detí žiadnym spôsobom nekonala tak, aby vlastnými úkonmi pri zastupovaní

maloletých detí spomalila konanie alebo postup okresného súdu. Jej úkony sledovali len to,

aby sa náležite zistil skutkový stav potrebný na správne právne závery okresného súdu pri

rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Okrem toho na všetky

pokyny a výzvy okresného súdu reagovala v primeraných lehotách a s rešpektovaním

obsahu týchto úkonov okresného súdu.

c) Postup okresného súdu po začatí konania o zvýšenie výživného (20. septembra

2000) a súčasne aj konanie o výživné na dobu do rozvodu manželstva boli poznačené od

podania návrhu nečinnosťou. Do prvého pojednávania konaného 20. februára 2002 okresný

súd v podstate vykonal len prípravné úkony, z ktorých niektoré boli nesústredené (postupné

pripojovanie spisov, doručovanie na nesprávnu adresu) alebo oneskorené ako napr. pri

ustanovení opatrovníka. Nesústredenosť dokazuje aj to, že prvé pojednávanie bolo odročené

pre neúčasť otca maloletých detí.

Ďalšie pojednávanie konané 29. marca 2002 sa odročilo za účelom doplnenia

dokazovania a vyjadrenia matky maloletých detí k stanovisku otca. Prvý rozsudok vo veci

zvýšenia výživného bol vynesený 24. apríla 2003. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie

otec maloletých detí v máji 2003, ktoré však bolo doručené matke maloletých detí až

v októbri 2003 pre chybný postup okresného súdu, ktorý omylom založil odvolanie otca do

iného súdneho spisu. Týchto šesť mesiacov nečinnosti okresného súdu po vynesení

rozsudku je potrebné pričítať na vrub tomuto súdu, pretože v tomto období už mal byť spis

predložený odvolaciemu súdu, k čomu došlo až 11. novembra 2003, avšak odvolací súd

musel vec vrátiť na vydanie opravného uznesenia, po vydaní ktorého sa spis predložil

odvolaciemu súdu až 29. februára 2004, t. j. po desiatich mesiacoch od vynesenia rozsudku.

Odvolací súd pre nedostatky v zisťovaní skutkového stavu zrušil napadnutý rozsudok

rozhodujúci o zvýšení výživného (aj v časti o výživnom za obdobie od 1. augusta 1999 do

13. augusta 2000) a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu 29. októbra 2004.

Po vrátení spisu okresný súd nariadil 29. novembra 2004 pojednávanie na 3. februára

2005, ktoré bolo po vykonaní dokazovania odročené na 19. apríla 2005 na doplnenie

dokazovania, ktoré navrhli účastníci konania.

Ústavný súd na základe týchto zistení zo spisu a v podstate zhodných vyjadrení

sťažovateľov a okresného súdu, zohľadniac povahu nesporového konania o výživnom pre

maloleté detí uzavrel, že takmer po piatich rokoch od začatia konania o zvýšenie výživného

(výživné za dobu do rozvodu nepovažuje ústavný súd za tak podstatné ako konanie

o zvýšení) nie je odstránená právna neistota maloletých detí v závažnej otázke rozsahu ich

nároku na výživné, čo platí aj pre postavenie ich matky, ktorá sa o ne osobne stará. Tento

stav konania je spôsobený sčasti takmer trojročnou nečinnosťou okresného súdu, pre ktorú

niet žiadneho ospravedlnenia a sčasti nesústredeným a chybným, ba až ľahostajným

postupom (založenie odvolania otca do iného spisu, doručovanie odvolania až po

niekoľkých mesiacoch, predloženie spisu na odvolacie konanie bez opravného uznesenia,

ktorého potreba bola očividná).

Preto ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľov došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a ich práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súhrne

300 000 Sk. Ústavný súd dospel k záveru, že stav konania v ich veci, ktorá je veľmi citlivá

a vyžaduje osobitnú starostlivosť súdu, je taký, že sťažovatelia majú oprávnene počas dlhej

doby pocit právnej aj faktickej neistoty. Zistenú dlhodobejšiu nečinnosť okresného súdu,

málo efektívny, nesústredený, ba až ľahostajný postup okresného súdu nemožno podľa

názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Preto ústavný súd priznal sťažovateľom

finančné zadosťučinenie 100 000 Sk, ktoré vyjadruje dôsledky porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich práva

podľa dohovoru ( ).

Podľa ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov

konania úspešných sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátkou, a priznal sťažovateľom úhradu účelne vynaložených trov

konania 33 060 Sk z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „“) vo veciach zastupovania pred ústavným

súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina

výpočtového základu. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky je výpočtovým základom na

účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. V prvom polroku 2003 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 4 534 Sk. Podľa

ustanovenia vyhlášky č. sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži

o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých

osôb. Výška trov konania je preto suma 33 060 Sk ako odmena za 3 úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci

samej, vyjadrenie vo veci) a náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3

vyhlášky č. (základná sadzba: 4 534 Sk; základná sadzba znížená

o 20 % = 3 627,20 Sk; tri úkony právnej služby: 3 627,20 Sk x 3 = 10 881,60 Sk; traja

sťažovatelia: 10 881,60 Sk x 3 = 32 644,80 Sk; režijný paušál: 136 Sk x 3 = 408 Sk;

32 644,80 Sk + 408 Sk = 33 052,80 Sk; § 25 citovanej vyhlášky: 33 060 Sk).