Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 26/05
PDF · 217.95 KB
No categories available
I. ÚS 26/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 26/05-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Hedviky Frťalovej, B., zastúpenej advokátom JUDr. I. H.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 p o r u š i l
základné právo Hedviky Frťalovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Hedvike Frťalovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I
povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Hedvike Frťalovej p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd
Bratislava I povinný vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. I. H., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
zo 17. februára 2005 č. k. I. ÚS 26/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Hedviky Frťalovej, B. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 136/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1. 1 Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 30. augusta 2002 podala na okresnom
súde návrh proti Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) na
vyplatenie finančnej náhrady v sume 106 035 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka 7. júna
2004 písomne požiadala súd, aby vo veci začal konať. Z dôvodu, že súd nereagoval na jej
žiadosť, podala 14. decembra 2004 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, na ktorú nedostala odpoveď. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd do 30. januára
2005 neurčil žiaden termín pojednávania ani nedoručil žiadnu odpoveď na jej sťažnosť na
prieťahy v konaní.
1. 2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal
tento nález:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 došlo k porušeniu práva Hedviky
Frťalovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Hedvike Frťalovej sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Hedvike Frťalovej sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 8 200 Sk
(2 x 3 950 Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 a 2 x 150 Sk režijný paušál), ktorú je
Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. I. H.
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jej poverenou predsedníčkou JUDr. E. H., listom z 1. apríla
2005 sp. zn. Spr. 2037/05 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2005.
2. 1 Poverená predsedníčka okresného súdu uviedla nasledovné relevantné
skutočnosti:
„(...) Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).
Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Bratislava I podaný dňa 30. 08. 2002.
Dňa 03. 09. 2002 predložil súdny tajomník vec na posúdenie zákonnému sudcovi
podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.
Právny zástupca navrhovateľa dňa 11. 03. 2003 oznámil tunajšiemu súdu zmenu
adresy na doručovanie písomností. Zákonný sudca dal úpravou zo dňa 25. 8. 2003 pokyn
spisovej kancelárii na predloženie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi. V dôsledku zmeny
vyššieho súdneho úradníka a pridelenia nového súdneho úradníka zákonnému sudcovi bol
spis dňa 11. 6. 2004 predložený novému vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý bol požiadaný
o ďalší procesný postup v konaní v súlade s § 114 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa
7. 6. 2004 právny zástupca navrhovateľa požiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej
veci.
Vyšší súdny úradník vyzval právneho zástupcu navrhovateľa listom zo dňa
17. 3. 2005 na doloženie ďalšie exemplára listinných dokladov k návrhu na začatie konania.
Zákonný sudca oznámil dňa 24. 3. 2005 účastníkom v súlade s § 372k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku predpokladaný termín pojednávania.
(...) s poukazom na uvedené si Vás dovoľujem požiadať, aby bola vzatá na vedomie
skutočnosť, že súd v predmetnej veci konal v súlade s platnými právnymi predpismi
s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 18 C (cca 821 nevybavených vecí).
Subjektívne zavinenie konajúcej zákonnej sudkyne zistené nebolo. Vzhľadom na neúmerne
vysoké stavy vecí v pridelených oddeleniach, súd konal bez zbytočných prieťahov. (...)“
2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
poverenej predsedníčky okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:
„Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01. 04. 2005 sa uvádza, že vyšší
súdny úradník vyzval právneho zástupcu navrhovateľa listom zo dňa 17. 03. 2005 na
doloženie ďalšieho exemplára listinných dokladov k návrhu na začatie konania. Do
dnešného dňa t. j. do 11. 04. 2005 som ako právny zástupca žiadnu takúto výzvu neprevzal
a ani mi nebola doručená.
Dňa 04. 04. 2005 mi bol doručený prípis zo dňa 29. 03. 2005 na základe, ktorého mi
zákonný sudca oznamuje predpokladaný termín pojednávania v júni 2005. (...)
Chcel by som ešte uviesť, že pri nahliadnutí do spisu 18 C 136/2002 na Okresnom
súde Bratislava I dňa 27. 01. 2005 bola v spisovom materiáli založená aj moja žiadosť
o súčinnosť zo dňa 14. 12. 2004 adresovaná k rukám predsedu Okresného súdu
Bratislava I ako nevybavená.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k predkladaniu žalobného návrhu vyššiemu súdnemu
úradníkovi za účelom zistenia a určenia súdneho poplatku. Na prvej strane svojej žaloby
uvádzam, že predmetné konanie je oslobodené od súdneho poplatku aj s odvolaním sa na
konkrétny právny predpis. Domnievam sa, že postačovalo iba skontrolovať, či skutočne
podľa mnou uvádzaného právneho predpisu sa konanie skutočne oslobodzuje od súdnych
poplatkov.
Súčasne prehlasujem, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne
pojednávanie.
Taktiež navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prejednaní sťažnosti
vydal nález v zmysle podanej sťažnosti a priznal okrem iného aj trovy právneho zastúpenia
v celkovej sume 12 300,- Sk (3 x 3 950,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 3 x
150,- Sk režijný paušál), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet
právneho zástupcu advokáta JUDr. I. H.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 136/2002:
Dňa 30. augusta 2002 podala sťažovateľka na okresnom súde proti odporcovi
žalobný návrh na vyplatenie finančnej náhrady v sume 106 035 Sk s príslušenstvom.
Dňa 3. septembra 2002 bol spis predložený sudcovi na posúdenie, či predmetné
konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.
Dňa 11. marca 2003 právny zástupca sťažovateľky oznámil súdu zmenu svojej
adresy na doručovanie písomností.
Dňa 10. júna 2004 bol spis predložený sudkyni z dôvodu, že vyššia súdna úradníčka
(zatiaľ nezapracovaná ) „nevie čo má s vecou robiť“.
Dňa 7. júna 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, ktorým žiadala
o nariadenie pojednávania.
Dňa 17. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na doloženie ďalších
exemplárov listín pripojených k návrhu na začatie konania.
Dňa 24. marca 2005 okresný súd oznámil účastníkom konania predpokladaný termín
pojednávania určený na jún 2005.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2002 dochádza k porušovaniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý
priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a
predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 30. augusta 2002 a prvý
efektívny úkon zo strany súdu bol vo veci vykonaný až 17. marca 2005. Okresný súd teda
počas tridsiatich mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka vo veci o zaplatenie finančnej
čiastky počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným zbytočným
prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne
v dôsledku postupu súdu.
Obranu poverenej predsedníčky okresného súdu „aby bola vzatá na vedomie
skutočnosť, že súd v predmetnej veci konal v súlade s platnými právnymi predpismi
s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 18 C (cca 821 nevybavených vecí).
Subjektívne zavinenie konajúcej zákonnej sudkyne zistené nebolo“, nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,
I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti
v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal
alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu
okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na
rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Pokiaľ poverená predsedníčka súdu poukazuje na to, že v danom prípade nedošlo
k subjektívnemu zavineniu konajúcej sudkyne, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri
posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na uvedené skutočnosti.
Napokon treba konštatovať, že oznámenie okresného súdu o predpokladanom
termíne pojednávania nezbavuje súd zodpovednosti za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
50 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje ústavný
súd za primerané vo výške 30 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti z 5. januára 2005
a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 13. apríla 2005). Za tri úkony
vykonané v roku 2005 patrí odmena trikrát 2 501 Sk a režijný paušál trikrát 150 Sk (§ 1
ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 7 953 Sk.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2005