Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 117/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ondreja Králika, B., zastúpeného Mgr. A. S., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Okresným súdom Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ondreja Králika o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005

doručená sťažnosť Ing. Ondreja Králika, B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Mgr. A. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. apríla 2003 bolo jeho manželstvo rozvedené. Dve maloleté deti boli na čas po rozvode

zverené do výchovy a opatery matky s tým, že po vzájomnej dohode deti budú striedavo

vždy po týždni bývať u jedného z rodičov.

K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi bývalými manželmi,

aj napriek pokusom sťažovateľa, nedošlo. Preto sťažovateľ 23. decembra 2003 podal návrh

okresnému súdu na jeho vyporiadanie. Konanie vo veci sťažovateľa je na tomto súde

vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 26. marca 2004 podal okresnému súdu návrh na vydanie

predbežného opatrenia. V ňom žiadal, aby súd zaviazal jeho bývalú manželku (ďalej len

„odporkyňa“) hradiť jednu polovicu splátky hypotekárneho úveru, ktorý im ešte za trvania

manželstva spoločne poskytla HVB Bank Slovakia, a. s. Dôvodom tohto kroku sťažovateľa

bola jeho snaha vyhnúť sa sankciám za nesplácanie úveru, pretože táto povinnosť

v dôsledku neriešenia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ostala na ňom

samotnom.

Na základe výzvy okresného súdu z 13. mája 2004 sťažovateľ uhradil súdny poplatok

za návrh vo veci samej aj za návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vzhľadom na zlú

finančnú situáciu listami z 13. mája 2004 a 26. mája 2004 žiadal súd o konanie vo veci.

Uznesením zo 4. júna 2004 okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia

sťažovateľovi zamietol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o podanom

odvolaní sťažovateľa z 28. júna 2004 rozhodol uznesením sp. zn.

z 29. októbra 2004 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa tvrdenia sťažovateľa však až 16. februára 2005 mu bolo vyššie uvedené

rozhodnutie krajského súdu doručené a následne 17. februára 2005 mu bolo taktiež

doručené predvolanie na pojednávanie vo veci samej, ktoré okresný súd nariadil

na 19. máj 2005.

Sťažovateľ namieta tú skutočnosť, že kým okresný súd, ako aj krajský súd

postupovali neprimerane a neodôvodnene pomaly pri rozhodovaní o predbežnom opatrení,

okresný súd vo veci samej nekonal vôbec, iba jednoduchými úkonmi vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku (doručená 12. mája 2004) a zaslal návrh odporkyni

(20. mája 2004).

Sťažovateľ tvrdí, že napriek jednoduchosti a bežnosti prerokovávanej veci okresný

súd počas 15 mesiacov od podania návrhu nezačal konať vo veci samej.

Z uvedeného dôvodu po viacnásobných urgenciách sťažovateľ 8. decembra 2004

podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní adresovanú predsedkyni okresného súdu, ktorá

bola z jej strany posúdená ako dôvodná.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk.

V sťažnosti sťažovateľ tvrdí, že konaním okresného súdu došlo aj k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež jeho práva na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“). V sťažnosti je návrh výroku rozhodnutia jasne oddelený od

jej ostatných častí. Sťažovateľ je zastúpený zvolenou kvalifikovanou právnou zástupkyňou,

advokátkou.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je ústavný súd

viazaný návrhom. Viazanosť návrhom sa zvlášť vzťahuje na návrh výroku rozhodnutia

(petit), v ktorom je sústredené, čo chce sťažovateľ konaním dosiahnuť. Preto ústavný súd

pokladá v okolnostiach prípadu tvrdenie o porušení práv sťažovateľa podľa čl. 38 ods. 2

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru za súčasť jeho právnej argumentácie, a teda o ňom výslovne

nerozhoduje.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25

. Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má

náležitosti predpísané v a , či nie je neprípustná, podaná

niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou.

V okolnostiach prípadu ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojeného

spisového materiálu zistil, že v tejto veci na základe návrhu sťažovateľa z 23. decembra

2003 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a jeho návrhu na vydanie

predbežného opatrenia z 26. marca 2004 okresný súd po zaplatení súdneho poplatku

sťažovateľom (13. mája 2004) uznesením zo 4. júna 2004 návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol. O odvolaní sťažovateľa voči predmetnému uzneseniu podanému

28. júna 2004 rozhodol odvolací krajský súd uznesením sp. zn. z 29. októbra

2004 tak, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Ostatným úkonom okresného súdu vo veci samej bolo nariadenie pojednávania

(21. decembra 2004) na 19. máj 2005.

III.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti

považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom najmä na

celkovú dĺžku konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle cit. článku

. Je síce možné zistiť v doterajšom postupe okresného súdu aj prieťah, tak ako ho

konštatovala podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi z 1. februára 2005 adresovanej

sťažovateľovi, ten však bol napravený vytýčením pojednávania vo veci.

V posudzovanom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ide o spor,

v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 Občianskeho súdneho

poriadku a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o uplatnenej

ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom. Súd v sporovom konaní nie je povinný konať

z vlastnej iniciatívy, najmä nahradzovať úkony účastníkov pri uplatňovaní ich nárokov,

plnení ich procesných povinností a využívaní procesných práv. Vychádzajúc z uvedenej

základnej charakteristiky sporového konania možno sťažovateľovi vyčítať, najmä ak tak

zdôrazňoval naliehavú potrebu riešiť meritum veci – vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva, že nevenoval pozornosť zaplateniu súdneho poplatku, ktorý bol splatný

podaním návrhu, a zaplatil ho až 13. mája 2004 (4 a pol mesiaca po podaní návrhu) na

základe výzvy okresného súdu.

O predbežnom opatrení okresný súd rozhodol v čase, ktorý nemožno považovať za

vybavenie veci so zbytočnými prieťahmi, keď po úhrade súdneho poplatku za návrh na

vydanie predbežného opatrenia 13. mája 2004 o ňom rozhodol 4. júna 2004.

Ústavný súd konštatuje, že ak na jednej strane sťažovateľ ako účastník konania je

oprávnený využiť na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané mu príslušným

procesným kódexom, na druhej strane musí počítať s tým, že ich využitie môže mať za

nevyhnutný dôsledok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej,

a tým aj predĺženie súdneho konania a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže

v sťažnosti podanej podľa následne úspešne pričítať výlučne postupu

konajúceho súdu a len z tohto dôvodu vyvodzovať porušenie jeho práv podľa cit. článku

. Z uvedeného dôvodu dobu minimálne štyroch mesiacov, keď celý spisový materiál

vo veci sťažovateľa bol okresným súdom odstúpený krajskému súdu za účelom rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľa proti zamietnutiu predbežného opatrenia, nemožno pričítať na vrub

okresnému súdu.

Ústavný súd v predmetnej veci konštatuje, že v okolnostiach prípadu doterajšia doba

konania okresného súdu je primeraná (15 mesiacov). Dĺžka konania a všetky uvedené

skutočnosti, t. j. doba, počas ktorej bol spis na krajskom súde, ako aj zaplatenie súdneho

poplatku sťažovateľom až na výzvu súdu vylučujú, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo ku zbytočným prieťahom znamenajúcim porušenie sťažovateľovho

označeného ústavného práva.

Preto je sťažovateľova sťažnosť zjavne neopodstatnená. Zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti nemožno odstrániť. Ústavný súd sa preto nezaoberal ani jeho ďalšími návrhmi

uvedenými v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005