Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 55/05
PDF · 217.19 KB
No categories available
II. ÚS 55/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 55/05-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Alexandra Bröstla o sťažnosti P. C. a A. L., obaja bytom O., zastúpených advokátom Mgr.
I. P., Z., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.
zn. 8 C 397/95 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo P. C. a A. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 397/95 konal bez zbytočných prieťahov.
3. P. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc
slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. A. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť P. C. a A. L. trovy právneho
zastúpenia 23 659 Sk (slovom dvadsaťtritisícšesťstopäťdesiatdeväť slovenských korún) na
účet ich právneho zástupcu Mgr. I. P., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. novembra
2004 doručené podanie P. C., P. C. a A. L., všetci bytom O., zastúpených advokátom Mgr.
I. P., Z., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavného práva podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy
SR a práv zakotvených v ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd čl. 6 odst. 1“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že P. C., P. C. a A. L. namietajú
zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)
vedenom pod sp. zn. 8 C 397/95 vo veci ich žaloby o náhradu škody voči odporcovi J. Š., za
účasti S. p., a. s., pobočky D., v ktorej sa aj po vydaní medzitýmneho (čiastočného)
rozsudku ďalej koná o návrhu na úhradu nedoplatku na výživnom 3 600 Sk a výživnom na
deti 800 Sk v zmysle pôvodného návrhu z 3. apríla 1995.
P. C., P. C. a A. L. vo svojej sťažnosti uviedli:
„Návrhom zo dňa 3. 4. 1995 sa sťažovatelia 1-3 domáhali náhrady škody spôsobenej
usmrtením ich nebohej manželky a matky J. C. dňa 15. 3. 1993 voči odporcovi J. Š... za
účasti vedľajšieho účastníka S. p. a. s. pobočka D.
Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 13. 5. 2003 medzitýmny rozsudok č. 8 C 397/95,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 6. 2003. Uvedeným rozsudkom bol odporca
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade P. C. sumu 33.182,- Sk.
Napriek tomu, že žalobný návrh bol podaný na súd ešte v roku 1995 Okresný
súd Dolný Kubín do dnešného dňa nerozhodol vo veci v zmysle žalobného návrhu žalobcov
1 - 3. Sťažovatelia 1 - 3 sú presvedčení, že vydaný medzitýmny rozsudok... je len čiastkovým
vyriešením dlhodobého sporu a celé konanie č. 8 C 397/95 od samého počiatku je
poznačené prieťahmi v konaní. Konkrétne podľa návrhu sťažovateľov prieťahy vznikli
v konaní jednak do 13. 5. 2003... ale taktiež prieťahy trvajú až do dnešného dňa. Už
písomným podaním zo dňa 13. 12. 2002 sme žiadali prostredníctvom nášho právneho
zástupcu o vytýčenie termínu pojednávania v uvedenej veci, ale doteraz prípad nebol
ukončený vydaním konečného rozsudku.“
Na základe uvedených skutočností P. C., P. C. a A. L. navrhujú, aby ústavný súd
vyslovil tento nález:
„Ústavný súd... vyslovuje, že v súdnom konaní pred Okresným súdom v Dolnom
Kubíne č. 8 C 397/95 došlo v období
- v období od podania žalobného návrhu do 2. júla 1998,
- v období od 2. júla 1998 do 15. júna 1999,
- v období od 15. júna 1999 do vydania medzitýmneho rozsudku 13. mája 2003 a
- 13. mája 2003 do dnešného dňa
k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľov 1 - 3
zakotvené v Ústave SR, čl. 48 odst. 2...
Taktiež aj boli porušené práva sťažovateľa zakotvené v ustanovení Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo
na spravodlivé súdne konanie...
Ústavný súd SR prikazuje... , aby Okresný súd Dolný Kubín v konaní č. 8 C 397/95
zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším zbytočným prieťahom nedošlo.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom 1 - 3... finančné zadosťučinenie vo výške
jednotlivo po 50 000,- Sk a ukladá Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby v lehote do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil
sťažovateľom 1 - 3 sumu po 50.000, Sk spolu teda 150.000,- Sk.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom 1 - 3 nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré, Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný do 10 dní od vydania nálezu
poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť P. C., P. C. a A. L. na neverejnom
zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením
č. k. II. ÚS 55/05-13 z 18. februára 2005 ju v časti namietajúcej porušenie označených
základných práv P. C. a A. L. (ďalej len „sťažovatelia“) prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 15. marca 2005 právneho
zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti
ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj
k sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom
doručeným 21. apríla 2005, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho
pojednávania.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. apríla 2005 (sp. zn.
Spr. 228/05 doručené ústavnému súdu 14. apríla 2005) okrem iného uviedol:
„... Žaloba vo veci bola súdu doručená 13. 4. 1995. 20. 11. 1996 právny zástupca
navrhovateľov urgoval vytýčenie termínu pojednávania, ktorú žiadosť zopakoval aj 16. 9.
1997. Dňa 2. 3. 1998 súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcom. Dňa 24. 3. 1998 opätovne
urgoval právny zástupca navrhovateľov vytýčenie termínu pojednávania, pričom prvé
pojednávanie sa uskutočnilo 2. 7. 1998 a bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca
navrhovateľov požiadal súd o poskytnutie lehoty na možnosť mimosúdneho vysporiadania.
Keďže medzi účastníkmi konania k dohode nedošlo, súd vytýčil termín pojednávania na
15. 6. 1999, pričom 14. 6. 1999 požiadal právny zástupca navrhovateľov o prerušenie
konania z dôvodu prebiehajúcich rokovaní medzi odporcom v II. rade a českou poisťovňou,
ktorá mala poskytnúť poistné plnenie P. C. Pojednávanie bolo z toho dôvodu odročené na
neurčito. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 3. 2. 2000, ale bolo zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené 5. 4. 2001.
Na uvedenom pojednávaní zástupca navrhovateľov zobral žalobu voči odporcovi v II. rade
v celom rozsahu späť a navrhol, aby vystupoval ako vedľajší účastník v spore. Na základe
toho súd konanie voči odporcovi v II. rade zastavil. Na žiadosť zástupcu navrhovateľov súd
pojednávanie odročil na neurčito s poskytnutím lehoty 1 mesiaca na prípadné vyriešenie
predmetu sporu. Následne súd podaniami doručenými zástupcovi navrhovateľa dňa 31. 5.
2001 a 3. 7. 2001 urgoval správu o stave mimosúdnych rokovaní. Dňa 6. 7. 2001 bolo súdu
doručené deliberačné prehlásenie žalobcu. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň
24. 1. 2002, ktoré bolo dňa 10. 1. 2002 zrušené z dôvodu stavebných prác v budove
Okresného súdu Dolný Kubín a súčasne bol určený nový termín pojednávania na 7. 3. 2002,
ktoré bolo odročené vzhľadom na výpoveď odporcu v I. rade, ktorý uviedol, že nárok
navrhovateľov je ochotný riešiť po plnení poisťovňou a tiež s ohľadom na vyjadrenie
vedľajšieho účastníka – S. p. Dňa 18. 11. 2002 došlo k zmene zástupcu navrhovateľa. Ďalší
termín vo veci bol určený na 18. 3. 2003, ktoré pojednávanie bolo zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa vytýčila opätovne termín
pojednávania na 13. 5. 2003, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený medzitýmny rozsudok
(fakticky išlo nielen o medzitýmny, ale aj o čiastočný rozsudok), ktorým bol odporca
zaviazaný zaplatiť P. C. sumu 33.182,- Sk ako úhradu pohrebných nákladov a náhradu
škody v lehote do 15. dní od právoplatnosti rozsudku a súd konanie o sumu 7.750,- Sk
zastavil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. 6. 2003. Od tohto termínu súd vo
veci nekonal.
Je potrebné uviesť, že zákonnou sudkyňou vo veci od podania žaloby do 1. 10. 2003
bola JUDr. B. S., ktorá sa ku dňu 1. 10. 2003 vzdala funkcie sudkyne. Na základe opatrenia
predsedu Okresného súdu Dolný Kubín č. 29 z r. 2003 sa vo veciach JUDr. B. S.,
napadnutých do 1. 10. 2003, dňom 1. 10. 2003 stal zákonným sudcom JUDr. M. S. Keďže
JUDr. M. S. sa taktiež vzdal funkcie sudcu z dôvodu odchodu do invalidného dôchodku (k 1.
11. 2003), na základe opatrenia predsedu súdu Dolný Kubín č. 32, zo dňa 31. 10. 2003,
bola prerozdelená časť vecí reg. C po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých ako zastupujúci
sudcovia JUDr. B. a JUDr. P. vytýčili pojednávanie, alebo ustanovili znalca. Opatrením
predsedu súdu č. 33 zo dňa 17. 12. 2003 som bol poverený vykonávaním funkcie sudcu na
dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu ohľadne vecí po JUDr. S. V tom čase
v dôsledku odchodu troch sudcov v priebehu mesiacov september a október 2003 zostali zo
siedmich sudcov, ktorí dovtedy na tunajšom súde pôsobili, fyzicky pracovať len štyria
sudcovia, pričom proces obsadenia troch voľných miest sudcov trval takmer rok. V tomto
období na tunajšom súde pôsobiaci sudcovia neboli schopní zabezpečiť plynulé
vybavovanie ani tých vecí, ktorých boli zákonnými sudcami a nie ešte aj plynulé
vybavovanie vecí po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých boli poverení vykonávaním funkcie
sudcu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu... V súvislosti s vymenovaním
JUDr. J. V. a JUDr. R. S. za sudcov a ich pridelením na výkon funkcie na Okresný súd
Dolný Kubín, bolo vydané opatrenie č. 20 zo dňa 17. 9. 2004, podľa ktorého zákonnou
sudkyňou vo veciach C, ktorých zákonným sudcom bola k 1. 10. 2003 JUDr. B. S., sa stala
JUDr. J. V. Táto sudkyňa týmto prebrala veľké množstvo nerozhodnutých civilných vecí,
prakticky vo všetkých prípadoch reštančných a viacerých aj starších ako predmetná vec,
ktoré postupne dávala do obehu. Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 20. 5.
2005.“
Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej
na ústnom pojednávaní.
II.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu sp. zn. 8 C 397/95.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,
II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného
súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 397/95 ide o žalobu
sťažovateľov o náhradu škody spôsobenej usmrtením manželky, resp. matky pri dopravnej
nehode. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe
okresného súdu ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní sp. zn. 8 C 397/95, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto
súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia, resp. ich právni zástupcovia svojím
správaním zásadne neprispeli k celkovej dĺžke konania.
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný
súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 397/95 zistil nasledovné
skutočnosti:
Sťažovatelia podali 13. apríla 1995 žalobu okresnému súdu. Po urgenciách právneho
zástupcu (20. novembra 1996 a 11. septembra 1997) okresný súd urobil prvý úkon vo veci
2. marca 1998, teda po takmer 35 mesiacoch od podania žaloby.
Okresný súd ďalej vo veci nariadil päť pojednávaní (2. júla 1998, 15. júna 1999,
5. apríla 2001, 7. marca 2002 a 13. mája 2003), pričom bol nečinný v období od 3. februára
2000 do 15. februára 2001, t. j. počas jedného roka. Po pojednávaní 13. mája 2003, na
ktorom okresný súd po deviatich rokoch vydal medzitýmny a čiastočný rozsudok vo veci,
urobil prvý úkon až 8. apríla 2005, t. j. takmer po dvoch rokoch (nariadenie pojednávania na
20. máj 2005). K nečinnosti okresného súdu v období po 13. máji 2003 a k zmenám
v osobe zákonného sudcu sa vo svojom stanovisku vyjadril predseda okresného súdu
(v súčasnosti koná vo veci od 17. septembra 2004 štvrtá zákonná sudkyňa).
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie
okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 397/95 ani po období takmer viac ako desiatich rokov od
podania žaloby nie je právoplatne skončené (medzitýmny rozsudok bol vydaný po deviatich
rokoch). Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo
veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
sťažovateľov ešte právoplatne skončené, ústavný súd v zmysle § 56 ods. 3 zákona
o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 8 C 397/95 ďalej konal bez
zbytočných prieťahov.
Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 397/95 ďalej
konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie
tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto
rozhodol aj o žiadosti sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia jednotlivo
po 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnili doterajším postupom okresného súdu a tým,
že zbytočné prieťahy v konaní im znemožnili získať finančné prostriedky z uplatneného
nároku na náhradu škody.
Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj
celkovú doterajšiu dĺžku konania vo veci sp. zn. 8 C 397/95, berúc do úvahy skutočnosť, že
sťažovatelia sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinili, a zohľadňujúc ďalšie konkrétne
okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľov sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj
naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk
každému zo sťažovateľov za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom vznikli
v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom Mgr. I. P.,
v sume 23 659 Sk [§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], pričom vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2003,
ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004) a z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2004,
ktorá bola 15 008 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2005). Úhrada bola
priznaná za dva úkony po 4 530 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 140 Sk režijný
paušál a za dva úkony po 2 501 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 150 Sk režijný
paušál.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2005