Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Alexandra Bröstla o sťažnosti P. C. a A. L., obaja bytom O., zastúpených advokátom Mgr.

I. P., Z., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.

zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. C. a A. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc

slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. A. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Dolný Kubín j e p o v i n n ý uhradiť P. C. a A. L. trovy právneho

zastúpenia 23 659 Sk (slovom dvadsaťtritisícšesťstopäťdesiatdeväť slovenských korún) na

účet ich právneho zástupcu Mgr. I. P., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. novembra

2004 doručené podanie P. C., P. C. a A. L., všetci bytom O., zastúpených advokátom Mgr.

I. P., Z., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavného práva podľa

SR a práv zakotvených v ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd čl. 6 odst. 1“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že P. C., P. C. a A. L. namietajú

zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)

vedenom pod sp. zn. vo veci ich žaloby o náhradu škody voči odporcovi J. Š., za

účasti S. p., a. s., pobočky D., v ktorej sa aj po vydaní medzitýmneho (čiastočného)

rozsudku ďalej koná o návrhu na úhradu nedoplatku na výživnom 3 600 Sk a výživnom na

deti 800 Sk v zmysle pôvodného návrhu z 3. apríla 1995.

P. C., P. C. a A. L. vo svojej sťažnosti uviedli:

„Návrhom zo dňa 3. 4. 1995 sa sťažovatelia 1-3 domáhali náhrady škody spôsobenej

usmrtením ich nebohej manželky a matky J. C. dňa 15. 3. 1993 voči odporcovi J. Š... za

účasti vedľajšieho účastníka S. p. a. s. pobočka D.

Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 13. 5. 2003 medzitýmny rozsudok č. ,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 6. 2003. Uvedeným rozsudkom bol odporca

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade P. C. sumu 33.182,- Sk.

Napriek tomu, že žalobný návrh bol podaný na súd ešte v roku 1995 Okresný

súd Dolný Kubín do dnešného dňa nerozhodol vo veci v zmysle žalobného návrhu žalobcov

1 - 3. Sťažovatelia 1 - 3 sú presvedčení, že vydaný medzitýmny rozsudok... je len čiastkovým

vyriešením dlhodobého sporu a celé konanie č. od samého počiatku je

poznačené prieťahmi v konaní. Konkrétne podľa návrhu sťažovateľov prieťahy vznikli

v konaní jednak do 13. 5. 2003... ale taktiež prieťahy trvajú až do dnešného dňa. Už

písomným podaním zo dňa 13. 12. 2002 sme žiadali prostredníctvom nášho právneho

zástupcu o vytýčenie termínu pojednávania v uvedenej veci, ale doteraz prípad nebol

ukončený vydaním konečného rozsudku.“

Na základe uvedených skutočností P. C., P. C. a A. L. navrhujú, aby ústavný súd

vyslovil tento nález:

„Ústavný súd... vyslovuje, že v súdnom konaní pred Okresným súdom v Dolnom

Kubíne č. došlo v období

- v období od podania žalobného návrhu do 2. júla 1998,

- v období od 2. júla 1998 do 15. júna 1999,

- v období od 15. júna 1999 do vydania medzitýmneho rozsudku 13. mája 2003 a

- 13. mája 2003 do dnešného dňa

k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľov 1 - 3

zakotvené v Ústave SR, čl. 48 odst. 2...

Taktiež aj boli porušené práva sťažovateľa zakotvené v ustanovení Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo

na spravodlivé súdne konanie...

Ústavný súd SR prikazuje... , aby Okresný súd Dolný Kubín v konaní č.

zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším zbytočným prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom 1 - 3... finančné zadosťučinenie vo výške

jednotlivo po 50 000,- Sk a ukladá Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby v lehote do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil

sťažovateľom 1 - 3 sumu po 50.000, Sk spolu teda 150.000,- Sk.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom 1 - 3 nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré, Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný do 10 dní od vydania nálezu

poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť P. C., P. C. a A. L. na neverejnom

zasadnutí senátu podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením

č. k. -13 z 18. februára 2005 ju v časti namietajúcej porušenie označených

základných práv P. C. a A. L. (ďalej len „sťažovatelia“) prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 15. marca 2005 právneho

zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj

k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom

doručeným 21. apríla 2005, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho

pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. apríla 2005 (sp. zn.

Spr. 228/05 doručené ústavnému súdu 14. apríla 2005) okrem iného uviedol:

„... Žaloba vo veci bola súdu doručená 13. 4. 1995. 20. 11. 1996 právny zástupca

navrhovateľov urgoval vytýčenie termínu pojednávania, ktorú žiadosť zopakoval aj 16. 9.

1997. Dňa 2. 3. 1998 súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcom. Dňa 24. 3. 1998 opätovne

urgoval právny zástupca navrhovateľov vytýčenie termínu pojednávania, pričom prvé

pojednávanie sa uskutočnilo 2. 7. 1998 a bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca

navrhovateľov požiadal súd o poskytnutie lehoty na možnosť mimosúdneho vysporiadania.

Keďže medzi účastníkmi konania k dohode nedošlo, súd vytýčil termín pojednávania na

15. 6. 1999, pričom 14. 6. 1999 požiadal právny zástupca navrhovateľov o prerušenie

konania z dôvodu prebiehajúcich rokovaní medzi odporcom v II. rade a českou poisťovňou,

ktorá mala poskytnúť poistné plnenie P. C. Pojednávanie bolo z toho dôvodu odročené na

neurčito. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 3. 2. 2000, ale bolo zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené 5. 4. 2001.

Na uvedenom pojednávaní zástupca navrhovateľov zobral žalobu voči odporcovi v II. rade

v celom rozsahu späť a navrhol, aby vystupoval ako vedľajší účastník v spore. Na základe

toho súd konanie voči odporcovi v II. rade zastavil. Na žiadosť zástupcu navrhovateľov súd

pojednávanie odročil na neurčito s poskytnutím lehoty 1 mesiaca na prípadné vyriešenie

predmetu sporu. Následne súd podaniami doručenými zástupcovi navrhovateľa dňa 31. 5.

2001 a 3. 7. 2001 urgoval správu o stave mimosúdnych rokovaní. Dňa 6. 7. 2001 bolo súdu

doručené deliberačné prehlásenie žalobcu. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň

24. 1. 2002, ktoré bolo dňa 10. 1. 2002 zrušené z dôvodu stavebných prác v budove

Okresného súdu Dolný Kubín a súčasne bol určený nový termín pojednávania na 7. 3. 2002,

ktoré bolo odročené vzhľadom na výpoveď odporcu v I. rade, ktorý uviedol, že nárok

navrhovateľov je ochotný riešiť po plnení poisťovňou a tiež s ohľadom na vyjadrenie

vedľajšieho účastníka – S. p. Dňa 18. 11. 2002 došlo k zmene zástupcu navrhovateľa. Ďalší

termín vo veci bol určený na 18. 3. 2003, ktoré pojednávanie bolo zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa vytýčila opätovne termín

pojednávania na 13. 5. 2003, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený medzitýmny rozsudok

(fakticky išlo nielen o medzitýmny, ale aj o čiastočný rozsudok), ktorým bol odporca

zaviazaný zaplatiť P. C. sumu 33.182,- Sk ako úhradu pohrebných nákladov a náhradu

škody v lehote do 15. dní od právoplatnosti rozsudku a súd konanie o sumu 7.750,- Sk

zastavil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. 6. 2003. Od tohto termínu súd vo

veci nekonal.

Je potrebné uviesť, že zákonnou sudkyňou vo veci od podania žaloby do 1. 10. 2003

bola JUDr. B. S., ktorá sa ku dňu 1. 10. 2003 vzdala funkcie sudkyne. Na základe opatrenia

predsedu Okresného súdu Dolný Kubín č. 29 z r. 2003 sa vo veciach JUDr. B. S.,

napadnutých do 1. 10. 2003, dňom 1. 10. 2003 stal zákonným sudcom JUDr. M. S. Keďže

JUDr. M. S. sa taktiež vzdal funkcie sudcu z dôvodu odchodu do invalidného dôchodku (k 1.

11. 2003), na základe opatrenia predsedu súdu Dolný Kubín č. 32, zo dňa 31. 10. 2003,

bola prerozdelená časť vecí reg. C po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých ako zastupujúci

sudcovia JUDr. B. a JUDr. P. vytýčili pojednávanie, alebo ustanovili znalca. Opatrením

predsedu súdu č. 33 zo dňa 17. 12. 2003 som bol poverený vykonávaním funkcie sudcu na

dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu ohľadne vecí po JUDr. S. V tom čase

v dôsledku odchodu troch sudcov v priebehu mesiacov september a október 2003 zostali zo

siedmich sudcov, ktorí dovtedy na tunajšom súde pôsobili, fyzicky pracovať len štyria

sudcovia, pričom proces obsadenia troch voľných miest sudcov trval takmer rok. V tomto

období na tunajšom súde pôsobiaci sudcovia neboli schopní zabezpečiť plynulé

vybavovanie ani tých vecí, ktorých boli zákonnými sudcami a nie ešte aj plynulé

vybavovanie vecí po odchádzajúcich sudcoch, v ktorých boli poverení vykonávaním funkcie

sudcu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu... V súvislosti s vymenovaním

JUDr. J. V. a JUDr. R. S. za sudcov a ich pridelením na výkon funkcie na Okresný súd

Dolný Kubín, bolo vydané opatrenie č. 20 zo dňa 17. 9. 2004, podľa ktorého zákonnou

sudkyňou vo veciach C, ktorých zákonným sudcom bola k 1. 10. 2003 JUDr. B. S., sa stala

JUDr. J. V. Táto sudkyňa týmto prebrala veľké množstvo nerozhodnutých civilných vecí,

prakticky vo všetkých prípadoch reštančných a viacerých aj starších ako predmetná vec,

ktoré postupne dávala do obehu. Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 20. 5.

2005.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej

na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu sp. zn. .

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného

súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ide o žalobu

sťažovateľov o náhradu škody spôsobenej usmrtením manželky, resp. matky pri dopravnej

nehode. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe

okresného súdu ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto

súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia, resp. ich právni zástupcovia svojím

správaním zásadne neprispeli k celkovej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. zistil nasledovné

skutočnosti:

Sťažovatelia podali 13. apríla 1995 žalobu okresnému súdu. Po urgenciách právneho

zástupcu (20. novembra 1996 a 11. septembra 1997) okresný súd urobil prvý úkon vo veci

2. marca 1998, teda po takmer 35 mesiacoch od podania žaloby.

Okresný súd ďalej vo veci nariadil päť pojednávaní (2. júla 1998, 15. júna 1999,

5. apríla 2001, 7. marca 2002 a 13. mája 2003), pričom bol nečinný v období od 3. februára

2000 do 15. februára 2001, t. j. počas jedného roka. Po pojednávaní 13. mája 2003, na

ktorom okresný súd po deviatich rokoch vydal medzitýmny a čiastočný rozsudok vo veci,

urobil prvý úkon až 8. apríla 2005, t. j. takmer po dvoch rokoch (nariadenie pojednávania na

20. máj 2005). K nečinnosti okresného súdu v období po 13. máji 2003 a k zmenám

v osobe zákonného sudcu sa vo svojom stanovisku vyjadril predseda okresného súdu

(v súčasnosti koná vo veci od 17. septembra 2004 štvrtá zákonná sudkyňa).

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu vo veci sp. zn. ani po období takmer viac ako desiatich rokov od

podania žaloby nie je právoplatne skončené (medzitýmny rozsudok bol vydaný po deviatich

rokoch). Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľov podľa a právo podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo

veci konal. Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

sťažovateľov ešte právoplatne skončené, ústavný súd v zmysle § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. ďalej konal bez

zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. ďalej

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie

tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

rozhodol aj o žiadosti sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia jednotlivo

po 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnili doterajším postupom okresného súdu a tým,

že zbytočné prieťahy v konaní im znemožnili získať finančné prostriedky z uplatneného

nároku na náhradu škody.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj

celkovú doterajšiu dĺžku konania vo veci sp. zn. , berúc do úvahy skutočnosť, že

sťažovatelia sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinili, a zohľadňujúc ďalšie konkrétne

okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľov sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj

naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk

každému zo sťažovateľov za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom vznikli

v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom Mgr. I. P.,

v sume 23 659 Sk [§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb a podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], pričom vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2003,

ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004) a z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2004,

ktorá bola 15 008 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2005). Úhrada bola

priznaná za dva úkony po 4 530 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 140 Sk režijný

paušál a za dva úkony po 2 501 Sk pri znížení základnej sadzby o 20 % a po 150 Sk režijný

paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005