Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 108/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Alexandra Bröstla o sťažnosti R., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch., Ž., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R., B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. R., B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť R., B. trovy právneho zastúpenia

5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. J. Ch., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. apríla 2005

doručené podanie R., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch., Ž.,

označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy podľa “. Z obsahu sťažnosti

vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám

a náboženským spoločnostiam (ďalej len „“ alebo „reštitučný

zákon“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Sťažovateľ dňa 27. 10. 1995 podal prostredníctvom pošty písomný návrh žaloby,

ktorým sa dovoláva vydania nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona č. 282/93 Zb. od

Mesta Ž. Mesto Ž. sťažovateľovi na jeho písomnú výzvu pozemky evidované v kat. území B.

nevydalo a z toho dôvodu sa sťažovateľ obrátil na súd. Podanie sťažovateľa je u Okresného

súdu v Žiline evidované pod spisovou značkou .

Od podania žaloby konajúci prvostupňový súd vykonal iba úkony, ktoré smerovali

k príprave pojednávania. Jednalo sa o bežné dožiadania ohľadne preukázania právnej

subjektivity (20. 11. 95), žiadosť o vyjadrenie k stanovisku odporcu (1. 2. 1996), výzva na

úpravu žalobného petitu (2. 5. 96), vyjadrenie k výzve súdu či žalobca trvá na žalobnom

návrhu (27. 9. 1996), to isté dňa 23. 6. 1997. V dvoch prípadoch bolo nariadené

pojednávanie súdom dňa 11. 4. 1996 a 16. 2. 1998. Iné relevantné úkony súdu žalobca

nezaznamenal. Od podania žaloby uplynulo 9 rokov a 5 mesiacov. Jedná sa o spor, ktorý

sťažovateľ považuje za jednoduchý a nie je dôvod na prieťahy v konaní.

Pre nečinnosť súdu sa sťažovateľ, dňa 21. 10. 2003 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu v súlade s ust. § 17, odst. 1 zákona č. 80/92 Zb o sídlach a obvodoch

súdov SR a o vybavovaní sťažností obrátil písomne listom na predsedu Okresného súdu v

Žiline ktorého žiadal o odstránenie prieťahov v konaní. Predseda súdu na predmetný list

neodpovedal a ani nedošlo k náprave...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1/ Základné právo R., B., vdp. J. Č. správcu farnosti rímsko katolíckej cirkvi na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR v konaní

vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. bolo porušené.

2/ Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby vo veci vedenej sp. zn.

začal konať.

3/ Sťažovateľovi R., B., vdp. J. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 80 000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť náhradu trov konania R., vdp. J. Č. v sume

5 302,- Sk za 2 úkony pr. pomoci podľa vyhl. MS SR č. , , odst. 2 cit. vyhl.

na účet pr. zástupcu JUDr. J. Ch...“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, uznesením z 27. apríla

2005 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 17. mája 2005 právneho

zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj

k sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom

doručeným 23. mája 2005, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho

pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 8. júna 2005

(Spr 3526/05, doručenom ústavnému súdu 13. júna 2005) uviedol:

„Pokiaľ ide o vec samotnú – účasť sťažovateľa na prieťahoch v konaní je evidentná

– žaloba a súvisiace podania ani v jednej zložke podstatných náležitostí nie sú úplné

a presné (označenie účastníkov, petit, skutkové a právne vymedzenie, listinné dôkazy).

Sťažovateľ svoje podania niekoľkokrát menil, nehnuteľnosti označoval v neplatnom stave

alebo v takom, že ich nebolo možné identifikovať. Nie je možné rozhodnúť ani o zastavení

časti konania, ani o zmene návrhu.

Súd bol príliš zhovievavý s ohľadom na charakter sporu. Právne zastúpenie však

takýto prístup relativizuje aj čoraz prísnejšou kontradiktórnosťou.

Uznávame, že súd mal hneď zaujať tvrdý postoj.“

Okresný súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

prejednania veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu sp. zn.

20 C 1059 /95.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ide o žalobu

o vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pri sústredenom postupe okresného súdu

vec možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní. Vec však možno považovať za

zložitú skutkovo, a to z dôvodu, že v konaní o vydanie veci podľa reštitučného zákona bolo

potrebné špecifikovať majetok, čo si vyžiadalo opakované overovanie vlastníctva

označených nehnuteľností a jeho preukázanie príslušnými dokladmi, obstaranie ktorých

kladie zvýšené nároky na účastníkov konania, bez ich existencie však vec nemožno

rozhodnúť. Napriek uvedeným skutočnostiam možno konštatovať, že okresný súd pri

následnom postupe mohol vec rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu

ako súčinnostné, ktoré neprispelo k doterajšej dĺžke konania.

Predseda okresného súdu konštatoval vo svojom vyjadrení k sťažnosti zásadný podiel

sťažovateľky na celkovej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 20 C 1059/95 zistil nasledovné

skutočnosti:

Sťažovateľka doručila 30. októbra 1995 návrh žaloby okresnému súdu. Okresný súd

vyzval 20. novembra 1995 sťažovateľku na predloženie dokladov o jej právnej subjektivite

podľa a 18. decembra 1995 na pripojenie potvrdenia príslušnej

diecézy k návrhu. Na tieto výzvy sťažovateľka odpovedala podaniami doručenými

okresnému súdu 29. novembra 1995, resp. 12. januára 1996.

Okresný súd 2. februára 1996 sťažovateľku vyzval, aby v určenej lehote odstránila

„nezrovnalosti v otázke správneho označenia účastníkov“. Sťažovateľka doplnila návrh

podaním doručeným 12. februára 1996. Okresný súd nariadil 27. marca 1996 pojednávanie

na 11. apríl 1996 vo veci sťažovateľky proti mestu Ž. Na nariadenom pojednávaní okresný

súd uznesením pripustil zmenu v označení účastníkov konania a po prednesení stanovísk

účastníkov pojednávanie odročil na neurčito za účelom úpravy návrhu sťažovateľky. Po

vykonaní ďalších procesných úkonov sa Mestský úrad v Ž. obrátil 2. augusta 1996 na

Pozemkový úrad v Ž. (ďalej len „pozemkový úrad“) so žiadosťou o rozhodnutie „kto je

povinnou osobou na vydanie pozemku parc. č. 846/ v k. ú. B. podľa “.

Okresný súd vyzval 27. septembra 1997 právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa

vyjadril, či došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci, a 14. januára 1998 požiadal Okresný

úrad v Ž., odbor katastra nehnuteľností, o identifikáciu povinnej osoby v súvislosti

s označeným konaním. Druhé pojednávanie vo veci nariadené na 16. február 1998 po

čiastočnom späťvzatí návrhu sťažovateľky bolo odročené za účelom opakovaného

zisťovania povinnej osoby.

Právny zástupca sťažovateľky doručil 20. februára 1998 okresnému súdu úpravu

žalobného petitu. Okresný súd opakovane v marci a apríli 1998 žiadal pozemkový úrad

o identifikáciu parciel. Mestský úrad v Ž. ako odporca doručil 12. marca 1998 okresnému

súdu uznesenie okresného súdu z 24. augusta 1961 spolu s knihovou žiadosťou Okresného

národného výboru v K. z 28. mája 1959.

Aj keď do apríla 1998 okresný súd v uvedenej veci konal v zásade plynulo, od

22. apríla 1998 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu neurobil vo veci žiadny úkon

napriek žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v súdnom konaní z 15. januára 2001 a jej

sťažnosti na nečinnosť v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu z 21. októbra 2003

a skutočnosti, že pokračovaniu v konaní nebránila žiadna zákonná prekážka.

K nečinnosti okresného súdu v období po apríli 1998 sa predseda okresného súdu vo

svojom stanovisku nevyjadril.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu vo veci sp. zn. ani po viac ako deviatich rokoch od podania

žaloby nie je právoplatne skončené, pričom od apríla 1998 bol okresný súd vo veci nečinný.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v označenom konaní bolo porušené

základné právo sťažovateľky podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo

veci konal. Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie o sťažnosti sťažovateľky nebolo do času rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd v zmysle § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. ďalej konal bez

zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 80 000 Sk,

pričom svoju žiadosť odôvodnila doterajším postupom okresného súdu a tým, že zbytočné

prieťahy v konaní spôsobujú, že sťažovateľka sa nachádza v stave právnej neistoty, že

pôžitky z nehnuteľnosti využíva neoprávnená osoba, čím je farnosti spôsobovaná škoda.

Zohľadňujúc predovšetkým dobu konania poznačeného zbytočnými prieťahmi, ako

aj celkovú dĺžku konania vo veci sp. zn. , berúc do úvahy skutočnosť, že

sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby nepričinila, a zohľadňujúc ďalšie konkrétne

okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj

naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 80 000 Sk

sťažovateľke za primerané okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. Ch. a ktoré podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb vyčíslil sumou 5 302 Sk. Pritom vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004,

ktorá bola 15 008 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2005). Úhrada bola priznaná

za dva úkony po 2 501 Sk a po 150 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005