Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 100/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Babjaka a Jána Lubyho

prerokoval sťažnosť T., Z., zastúpenej advokátom Mgr. M. U., Z., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2005

doručená sťažnosť T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -12 zo 6. apríla 2005 sťažnosť

sťažovateľky prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu z 2. mája 2005 predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr 4027/05 zo 16. mája 2005 k priebehu

konania uviedla:

„- dňa 25. 09. 1996 podal žalobca Š., proti odporcovi I., návrh o zaplatenie 16.854,- Sk

s prísl., ktorý bol pridelený na vybavenie a rozhodnutie zákonnému sudcovi

JUDr. Ing. J. G.

- dňa 07. 11. 1997 súd vytýčil termín pojednávania na deň 18. 11. 1997, ktoré bolo odročené

na deň 16. 12. 1997

- pojednávanie zo dňa 16. 12. 1997 súd odročil na neurčito s tým, že nakoľko sa vrátila

od termínu nedoručená zásielka odporcu, súd bude zisťovať jeho pobyt a zároveň bude

robiť dotaz na Okresné riaditeľstvo PZ SR

- posledná úprava bola doručená súdu 19. 01. 1998

- dňa 22. 02. 1999 súd robil dotaz na Š. v B. ako aj na Prezídium PZ SR B. – obidve

odpovede boli doručené súdu 08. 03. 1999

- dňa 02. 06. 1999 súd vytýčil termín pojednávania na deň 30. 06. 1999, ktoré bolo

odročené na neurčito (od odporcu sa vrátila nedoručená zásielka) s tým, že súd bude robiť

ďalšie dotazy na S. B., Prezídium PZ B. a Centrálnu evidenciu obyvateľstva B.

- dňa 27. 7. 1999 bola súdu doručená posledná odpoveď

- dňa 15. 03. 2002 súd robil dotaz na Š. B., ako aj zisťoval pobyt J. B. a R. O.

- posledná správa bola doručená súdu 03. 04. 2002

- podľa rozvrhu práce tunajšiemu súdu bol spis dňa 03. 01. 2005 pridelený na vybavenie

a rozhodnutie sudcovi JUDr. P.

Pokiaľ sa týka aktuálneho stavu konania, vo veci súd vytýčil termín pojednávania

na deň 18. 05. 2005.“

V závere vyjadrenia okresný súd uviedol, že „Nejedná sa o skutkovú a právnu

zložitosť sporu, zbytočné prieťahy v konaní sú spôsobené tunajším súdom“.

Obdobné procesné úkony, ktoré uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,

z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. .

Ústavný súd navyše zistil, že 5. septembra 1997 právny zástupca žalobcu doručil

okresnému súdu doplnenie žaloby a upresnenie petitu.

Ústavnému súdu bolo 3. júna 2005 doručené stanovisko právneho zástupcu

sťažovateľky, v ktorom okrem iného uviedol: „K vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu

v B. zo dňa 16. 5. 2005 sa nevyjadrujeme, pretože jej konštatovanie v závere vyjadrenia

podporuje naše tvrdenia uvedené v sťažnosti zo dňa 14. 3. 2005.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povaha

veci) a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci

sp. zn. podľa označených kritérií dospel k týmto záverom:

1. V posudzovanom prípade je predmetom konania nárok na zaplatenie peňažnej

sumy s príslušenstvom. Zo spisu okresného súdu zatiaľ nevyplýva, na základe akého

právneho titulu si sťažovateľka uplatňuje svoj nárok a všeobecný súd sa touto skutočnosťou

ani nezaoberal. Z konkrétnych okolností daného prípadu vyplýva, že okresný súd

k zabezpečeniu dôkazových prostriedkov, resp. k samotnému dokazovaniu a k s tým

spojenému právnemu posúdeniu skutkového stavu nevyhnutnému pre rozhodnutie v merite

veci vôbec nepristúpil (s výnimkou pojednávania 30. júna 1999, na ktorom vypočul

právneho zástupcu sťažovateľky a jedného svedka). Prípadná skutková alebo právna

zložitosť veci preto nemohla mať v tomto prípade vplyv na vznik zbytočných prieťahov

v konaní a v spojitosti s tým aj na možné porušenie práv sťažovateľky.

2. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2

. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania pred okresným súdom,

toto bolo počas doterajšej doby jeho konania aktívne a súčinnostné, v rokoch 1999 a 2002

žiadala okresný súd, aby jej oznámil stav konania vo veci, a v roku 2005 podala aj sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní. Je síce pravdou, že svoju žalobu doplňovala (upresňovala

petit) v roku 1997, ale z hľadiska hodnotenia podľa uvedeného kritéria možno vysloviť

záver, že sťažovateľka svojím konaním neprispela k zdĺhavosti súdneho konania. Okresný

súd vo svojom vyjadrení ani nemal námietky ohľadne správania sťažovateľky.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných

prieťahov v označenom konaní, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Z postupu okresného súdu vyplýva, že po začatí konania bol nečinný viac ako

13 mesiacov (od 25. septembra 1996, keď sťažovateľka podala žalobu, do 7. novembra

1997, keď určil termín pojednávania na 18. november 1997). Ďalšia jeho nečinnosť bola

zistená od 19. januára 1998, keď mu bolo doručené vyjadrenie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru B., do 22. februára 1999, keď opätovne zisťoval prostredníctvom

Prezídia Policajného zboru v B. (predtým 29. decembra 1997 prostredníctvom Okresného

veliteľstva Policajného zboru B.), komu bol pridelený „občiansky preukaz...“ (nečinnosť

viac ako 13 mesiacov). Napokon aj dobu od júla 1999, keď bolo doručené vyjadrenie

právneho zástupcu sťažovateľky k žalobe, do 7. marca 2005, keď určil termín pojednávania

na 18. máj 2005 (nečinnosť viac ako 67 mesiacov), treba považovať za obdobie nečinnosti

okresného súdu, počas ktorej boli robené len jednoduché úkony (výzva okresného súdu

z 15. marca 2002 na zisťovanie pobytu žalovaného adresovaná Centrálnej evidencii pobytu

obyvateľov Slovenskej republiky B., resp. opakovaná žiadosť adresovaná Š. B., či v roku

1993 bola vlastníkom «„vozidla...“ ».

Výsledkom nesprávnej činnosti okresného súdu v tomto období, ktorá v okolnostiach

prípadu spôsobila vznik zbytočných prieťahov v konaní, bolo i to, že aj keď žalovaný

predvolanie na pojednávanie a žalobu za účelom vyjadrenia prevzal 6. decembra 1997

osobne na adrese B. (pozri doklad nachádzajúci sa v spise na č. l. 23), okresný súd napriek

tomu pojednávanie konané 16. decembra 1997 odročil na neurčito z dôvodu neprítomnosti

žalovaného s konštatovaním, že u žalovaného nebolo vykázané doručenie, hoci boli splnené

podmienky na postup okresného súdu vyplývajúci z ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (uloženie poriadkového opatrenia podľa alebo predvedenie žalovaného

podľa ustanovenia ).

Ústavný súd pripomína (vychádzajúc zo svojej judikatúry, napr. ,

), že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol.

Aj predsedníčka všeobecného súdu vo svojom vyjadrení priznala, že zbytočné

prieťahy v konaní boli spôsobené okresným súdom.

Aj napriek tomu, že od začatia konania v predmetnej veci uplynula doba viac ako

ôsmich rokov, okresný súd dosiaľ vypočul iba zástupcu sťažovateľky a jedného svedka

a iné dôkazy potrebné pre rozhodnutie v merite veci nevykonal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa v zmysle zákona o ústavnom

súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov, aj keď o to sťažovateľka nežiadala.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 5 vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy konkrétne

okolnosti prípadu a zistený stav, v akom sa konanie v súčasnosti nachádza, podľa

konštantnej judikatúry () ústavný súd pri priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a pri určovaní jeho výšky prihliada i na povahu veci a predmet sporu,

na základe čoho považoval ústavný súd priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd nepriznal sťažovateľke právo na úhradu trov tohto konania, hoci mala

úspech v konaní, pretože právny zástupca sťažovateľky trovy konania pred ústavným súdom

neuplatnil a nevyčíslil.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005