Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 69/05
PDF · 195.13 KB
No categories available
II. ÚS 69/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 69/05-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra
Bröstla o sťažnosti T. Š., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ch., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 1/00 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo T. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 1/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 1/00 konal bez zbytočných prieťahov.
3. T. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc
slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť T. Š. trovy právneho
zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokáta
JUDr. M. Ch., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2005 doručená sťažnosť T. Š., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. M. Ch., B., ktorá bola označená ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky“. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 1/00 o žalobe na priznanie mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Dňa 4. 1. 2000 podal sťažovateľ na Okresný súd Bratislava III žalobný návrh na
priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Sťažovateľ pri dopravnom a pracovnom úraze dňa 24. 11. 1997 utrpel vážne poškodenie
zdravia v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného. V predmetnej žalobe sa domáha
zvýšenia náhrady za utrpenú bolesť a trvalé následky, ktoré úraz zanechal o ktorom môže
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení doplnkov, platnej v čase úrazu a poškodenia
zdravia sťažovateľa rozhodnúť iba príslušný súd. Uvedený spor je na OS Bratislava III
vedený pod sp. zn.: 15 C 1/00 a vo veci sa uskutočnilo po viacerých urgenciách doposiaľ
jedno pojednávanie dňa – 16. 4. 2003, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci
majú predložiť v stanovenej lehote ďalšie doklady. Sťažovateľ tak urobil prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podaním z 29. 4. 2003. Neskôr bolo uznesením č. 15 C 1/00-94 zo
4. 6. 2004 nariadené znalecké dokazovanie a ustanovený znalec mal vypracovať posudok
v lehote 60 dní od doručenia uznesenia. Nakoľko súd vo veci dlhší čas nekonal sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát urgoval urýchlenie postupu súdu
a odstránenie prieťahov v konaní. Prieťahy uznal aj podpredseda súdu s tým, že jeho vec
bude osobitne sledovať. Vo veci sa však stále od posledného procesného úkonu, ktorý súd
učinil pred ôsmimi mesiacmi nekoná a súd nereaguje ani na opakované žiadosti sťažovateľa
na urýchlenie konania a odstránenie prieťahov.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal návrh
na ďalšie konanie a vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľa T. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III
pod sp. zn.: 15 C 1/00 bolo porušené.
Prikazuje sa, aby OS Bratislava III vo veci neodkladne konal a rozhodol.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ktoré je
povinný OS Bratislava III vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením
č. k. II. ÚS 69/05-7 z 2. marca 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. marca 2005 sťažovateľa
a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z
29. marca 2005 (doručeným ústavnému súdu 31. marca 2005), že súhlasí s tým, aby
sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.
Vo vyjadrení k sťažnosti z 21. septembra 2005 (doručenom ústavnému súdu
29. septembra 2005) okresný súd okrem iného uviedol:
„... Návrh na začatie konania bol podaný dňa 4. 1. 2000.
Vec pôvodne prejednával a rozhodoval sudca Mgr. M. D. a od 12. 9. 2000 ju
prejednáva a rozhoduje sudkyňa Mgr. I. F. (P.).
Je pravdou, že v konaní došlo k viacerým zdržaniam, a to v období od 16. 6. 2000,
kedy bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/ do úpravy sudkyne zo dňa 28. 2. 2001,
ktorou zisťovala pobyt odporcov 2/ a 3/ a či bolo odporcovi 2/ vydané živnostenské
oprávnenie, ďalej v období od 1. 8. 2001, kedy bolo súdu doručené podanie zástupcu
navrhovateľa, ktorým súdu oznámil čiastočné späťvzatie a upresnenie návrhu na začatie
konania do úpravy sudkyne zo dňa 21. 2. 2003, ktorou nariadila pojednávanie na deň 16. 4.
2003 a napokon v období od 16. 5. 2003, kedy bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu 1/
k výpovedi navrhovateľa na pojednávaní dňa 16. 4. 2003 a listiny žiadané súdom na
uvedenom pojednávaní do 2. 6. 2004, kedy sudkyňa uznesením ustanovila znalca
MUDr. J. K., CSc.
V zásade to však bolo zapríčinené preťaženosťou sudkyne, ktorá má vo svojom
súdnom oddelení 541 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal
veci bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného
súdu Pezinok.
V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov, resp. zoznam
preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na
Slovensku chýba 258 sudcov, z toho v Bratislave 71, z toho na našom súde. Z prvých
šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na štvrtom
mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že
z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné.
Na ústnom pojednávaní netrvám.“
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu
právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo
veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty
inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za
súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 15 C 1/00 podľa
uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd konštatoval, že ide o konanie vo
veci zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vec nemožno
považovať za právne zložitú aj vzhľadom na to, že tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej
činnosti prvostupňových súdov. K faktickej stránke veci možno uviesť, že (s prihliadnutím
na znalecké posúdenie primeranosti nárokov) nedosahuje rozmer, ktorý by oprávňoval
posúdiť ju ako zložitú. Povaha veci si pritom vyžaduje určitú rýchlosť konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania pred okresným súdom,
ústavný súd zistil, že sťažovateľ, resp jeho právny zástupca neprispeli k celkovej dĺžke
konania a ich správanie možno hodnotiť ako aktívne a súčinnostné. Ústavný súd
konštatoval, že čiastočné späťvzatie návrhu sťažovateľa a jeho upresnenie 1. augusta 2001
vyplynulo z vývoja situácie na strane žalovaných a nemalo vplyv na celkovú dĺžku konania.
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 15 C 1/00, bol postup okresného súdu. Z obsahu spisu
zistil ústavný súd v zásade obdobné skutočnosti, ako uviedol predseda okresného súdu.
Pôvodná žaloba bola podaná na okresnom súde 4. januára 2000. K zbytočným
prieťahom v konaní okresného súdu v dôsledku jeho nečinnosti došlo v zásade počas troch
období:
- v období od 16. júna 2000 do 28. februára 2001 (viac ako 8 mesiacov),
- v období od 1. augusta 2001 do 3. apríla 2003 (20 mesiacov) a
- v období od 29. apríla 2003 do 2. júna 2004 (13 mesiacov).
V ďalšom období okresný súd konal tak, že doručoval uznesenie zo 4. júna 2004
o nariadení znaleckého dokazovania z odboru úrazová chirurgia (do decembra 2004), proti
ktorému podal odvolanie žalovaný v 2. rade. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 2 Co 46/05-119 z 28. apríla 2005 doručeným okresnému súdu
4. júla 2005. Týmto uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti.
Predseda okresného súdu dva razy v odpovedi na sťažnosti sťažovateľa uznal
prieťahy v označenom konaní (listy sp. zn. Spr 2159/02 z 3. apríla 2003 a Spr 2002/04
z 22. júna 2004). Jeho argument o preťaženosti [štvrtý najpreťaženejší okresný súd aj
v súvislosti s minulým preberaním agendy bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek (od
1. januára 1997) a bývalého Okresného súdu Pezinok (od 1. januára 2005)], ako aj argument
o nedostatku sudcov ústavný súd neakceptoval.
V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) platí, že nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí a v tejto
súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolností, ktoré by
vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň
obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu
zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že vo veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 1/00 označený súd ani po období viac ako päť
a pol roka stále právoplatne nerozhodol. V doterajšom postupe okresného súdu pritom došlo
k zbytočným prieťahom v dôsledku jeho nečinnosti v celkovom trvaní viac ako tri a pol
roka, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
III.
1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, aby vo veci sp. zn. 15 C 1/00 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
2. Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 1/00 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127
ods. 3 ústavy.
Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez
zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.
V dôsledku toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 100 000 Sk,
pričom svoju žiadosť odôvodnil postupom okresného súdu a stavom právnej neistoty,
v ktorom sa nachádza. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval
znaky zbytočných prieťahov v konaní, a zohľadňujúc tiež konkrétne okolnosti prípadu
rozhodol, že sumu 50 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
3. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli
v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. Ch.,
ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk (päťtisíctristodva slovenských korún) podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2004, ktorá bola
15 008 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál
150 Sk.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2005