Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-3-2018.pdf
PDF · 146.94 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: GALARMTECH s.r.o., so sídlom: Pod Šiancom 4, 040 01 Košice, IČO: 31 727 590, v zastúpení: Prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátom, Ku Potoku 4, 040 16 Košice, proti žalovanému: KOŠICE: DNES PUBLISHING, družstvo, so sídlom: Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 820 594, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Vo vzťahu k výroku I. a II. rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35C/3/2018-88 zo dňa 26.3.2019 p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vrátane výrokov III. a IV. rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35C/3/2018-88 zo dňa 26.3.2019 žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2018 domáhal, aby sa žalovaný zdržal ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo, alebo nepriamo vyplýva nasledujúce skutkové tvrdenie: „žalobca porušuje zákon“ a „Mestská časť Košice - Západ nakupuje najdrahší tovar za niekoľko posledných mesiacov od spoločnosti, ktorá porušuje zákon“, aby do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odstránil z článku „Na Západe pribudnú kamery“ zo dňa 25.8.2017 zverejneného na internetovej stránke žalovaného http://kosicednes.sk a facebookovom profile žalovaného https://www.facebook.com/kosicednes/informacie, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo, alebo nepriamo vyplýva nasledujúce skutkové tvrdenie: „žalobca porušuje zákon“ a „Mestská časť Košice - Západ nakupuje najdrahší tovar za niekoľko posledných mesiacov od spoločnosti, ktorá porušuje zákon“, zaplatil žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 15.000,- EUR a nahradil trovy konania.
2. Žalobca odôvodnil návrh nasledovnými skutočnosťami: Žalobca je obchodnou spoločnosťou pôsobiacou na Slovensku od roku 1996 v oblasti bezpečnostných a informačných systémov šitých na mieru. Za vyše 20 rokov si žalobca vybudoval povesť, ktorá ho vykresľuje ako vysoko technicky, personálne a odborne fundovaného dodávateľa, ako aj seriózneho partnera dodržiavajúceho všetky druhy súkromnoprávnych dohôd, vrátane akýchkoľvek všeobecne záväzných predpisov. Žalovaný je vydavateľom podľa jeho slov najväčšieho denníka v Košiciach pričom vydáva aj online prostredníctvom portálu www.KOSICEDNES.sk, profilov KOŠICE:DNES na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, Youtube. Má ísť o najsledovanejší košický spravodajský web priemerne do 500.000-imi návštevami mesačne. Žalovaný dňa 25.8.2017 prostredníctvom svojej internetovej stránky http.://kosicednes.sk,
uverejnil článok pod názvom „Na západe pribudnú kamery“. Link na predmetný článok bol žalovaným zdieľaný aj prostredníctvom jeho profilu na Facebooku. Žalovaný v článku uverejnil nasledovné: Na terase budú na bezpečnosť dohliadať tri nové kamery. Za viac ako 22-tisíc eur s DPH ich dodá firma Galarmtech. Jej majiteľ K. stavia v susedstve sídla Galarmtechu bez stavebného povolenia. Tisíce za kamery poputujú na účet spoločnosti, ktorej majiteľ stavia na Aničke bez stavebného povolenia, o čom informoval denník KOŠICE:DNES koncom júla. Podľa prednostky Západu je však nákup v poriadku a o vylúčení zo súťaže nemôžu rozhodnúť na základe pocitov. „Pokiaľ uchádzač splní kritériá, je obstarávateľ povinný jeho ponuku prijať. Zrušenie súťaže v takomto prípade umožňuje takémuto uchádzačovi znova sa do súťaže prihlásiť,“ odpovedala Hildebrand na otázku, prečo nakupujú najdrahší tovar za niekoľko posledných mesiacov od spoločnosti, ktorá porušuje zákon. Dopad článku je umocnený vyhľadávačom Google.sk, kde sa po zadaní kľúčových slov „galarmtech + facebook“ alebo „galarmtech + košice + kamery“ na prvej strane výsledkov objaví odkaz na daný článok žalovaného. Je dlhodobo preukázané, že 90 % hľadajúcich si vyberie webstránku z prvej strany výsledkov a len 10 % hľadajúcich listuje ďalej. V článku žalovaný prezentuje skutkové tvrdenie o tom, že žalobca porušuje zákon. žalovaný bez akýchkoľvek priamych alebo nepriamych dôkazov prezentuje skutkové tvrdenie o tom, že žalobca porušuje právne predpisy, pričom toto nepravdivé a ničím nepodložené skutkové tvrdenie dáva do kontextu s verejnou zákazkou žalobu ako dodávateľa kamerového systému pre Mestskú časť Košice
- Západ. Výrok, že daná MČ nakupuje tovar od spoločnosti, ktorá porušuje zákon, je útokom na dobrú povesť žalobcu, ktorý sa v tomto smere žiadneho porušenia zákona nedopustil. Žalovaný zasiahol do dobrej povesti žalobcu nepravdivým tvrdením, ktoré navyše zasadil do kontextu verejnej zákazky v snahe navodiť u širokej verejnosti dojem, že na čerpaní verejných prostriedkov participuje spoločnosť, ktorá by za „normálnych okolností“ nemala byť do verejnej súťaže vôbec pripustená. Je neprípustné, aby žalovaný právo verejnosti na informácie uplatňoval spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, a ktorý neoprávneným spôsobom zasahuje do dobrej povesti žalobcu. žalovaný vo svojom článku uverejnil nepravdivé skutkové tvrdenia difamujúceho charakteru, ktoré bezprostredne zasahujú do dobrej povesti žalobcu, poškodzujú ho pred jeho obchodnými partnermi a spolupracovníkmi. Žalovaný zasiahol do dobrej povesti žalobcu nepravdivým skutkovým tvrdením, ktoré poskytol širokej verejnosti prostredníctvom internetu. Široká verejnosť je tak informovaná, že žalobca porušuje zákon a napriek tomu sa podiel na verejných zákazkách. Odhliadnuc od explicitného skutkového tvrdenia, ktoré je nepravdivé, článok žalovaného v sebe zahŕňa aj istú implicitnú zložku, ktorá u širokej verejnosti navodzuje dojem, že prípad žalobcu sa zaraďuje k dlhému zoznamu iných prípadov, kedy pri nakladaní s verejnými zdrojmi dochádza k nezákonnému postupu, plytvaniu alebo rodinkárstvu. Každý, kto si článok prečíta, nadobudne dojem, že počínaním žalobcu dochádza k poškodzovaniu hospodárskych záujmov miestnej samosprávy, resp. že za danou zákazkou „musí niečo byť“, meď sa k nej dostala spoločnosť, ktorá porušuje zákon. Celková atmosféra v spoločnosti, obzvlášť na sociálnych sieťach, nasvedčuje tomu, že akýkoľvek náznak nezákonnosti a nespravodlivosti ľudia hodnotia veľmi kriticky. Výzvou zo dňa 7.11.2017 zaslanou 8.12.2017 žiadal žalovaného, aby sa zdržal šírenia informácií, ktoré ho poškodzujú, odstránil z článku informácie, z ktorých vyplýva skutkové tvrdenie, že žalobca porušuj zákon a zaplatil nemajetkovú ujmu vo výške 15.000,- EUR.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.6.2018 uviedol, že publikovaním článku využil svoje právo na slobodu slova, právo na slobodu prejavu a právo publikovať jemu dostupné informácie, ktoré sú podľa jeho názoru určené na zverejnenie a tým na informovanie verejnosti. Žalovaný zverejnil len informácie, ktorých obsah jeho podľa jeho názoru pravdivý a podložený dôkazmi. Žalobca nepreukázal, že boli o ňom uverejnené nepravdivé informácie. Podľa názoru žalovaného publikáciou článku nemohlo dôjsť k narušeniu dobrej povesti žalobcu, pretože miera zásahu do dobrej povesti žalobcu nepresiahla mieru záujmu na naplnenie práva na slobodu slova, práva na slobodu prejavu a záujmu na všestrannom informovaní občanov k veciam verejného záujmu, ku ktorých nepochybne patrí aj proces udeľovania verejných zákaziek, ktorých predmetom sú dodávky alebo služby uhrádzané z verejných financií. Podľa názoru žalovaného sú jeho tvrdenia uvedené v článku pravdivé. Žalovaný sa pred zverejnením článku snažil získať stanovisko žalobcu k záležitosti, čo však žalobca odmietol a na požiadavku žalovaného nereagoval., čím takéto jeho konanie nemožno považovať za rozumné. Žalovanému na jeho požiadanie poskytlo Mesto Košice (Stavebný úrad) stanovisko, a to že stavebník začal so stavbou bez riadne ukončeného územného konania, preto toto konanie zastavil a vydal rozhodnutie o zastavení stavebných prác s okamžitou platnosťou. Z toho je zrejmé, že stavba prebiehala bez vydaného a právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, bez začatého stavebného konania a teda bez vydaného a právoplatného stavebného povolenia. To, že stavba prebiehala bez stavebného povolenia, potvrdzuje tá okolnosť, že v súčasnosti prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalobcom napádané
tvrdenie je len konštatovaním tejto skutočnosti. Pravdivé opísanie skutočnosti vylučuje neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Výklad žalobcu, že cieľom článku bolo vyvolať pohoršenie verejnosti nad tým že na verejnej zákazke participuje spoločnosť, ktorá by za „normálnych okolností“ nemala byť do verejnej súťaže vôbec pripustená, je zavádzajúci, keďže článok obsahuje stanovisko obstarávateľa, podľa ktorého je „nákup v poriadku“, „uchádzač splnil kritériá“ a „obstarávateľ bol povinný jeho ponuku prijať“. Toto právo žalobcu uchádzať sa o verejnú zákazku nie je v ďalšom texte žiadnym spôsobom spochybňované. Žalovaný je toho názoru, že podnikol všetky dostupné kroky tak, aby článok nevybočil z hraníc v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a teda že vykonával svoje právo na slobodu slova a prejavu v rámci zákonných pravidiel.
4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 17.8.2018, kedy zopakoval svoje tvrdenia zo žaloby. žalovaný mal informácie a vedomosť od obstarávateľa verejnej zákazky na dodanie kamerového systému, MČ Košice - Západ, že dodávateľ žiadnym spôsobom zákon neporušil a že splnil všetky podmienky súťaže, ale napriek tejto skutočnosti, o ktorej mal vedomosť v čase prípravy článku tieto nepravdivé skutočnosti uviedol, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného, že tvrdenia v článku sú pravdivé. Žalovaný nie je oprávnený písať nepravdivé informácie o žalobcovi len preto, že žalobca nereagoval na jeho stanovisko, o ktoré ho požiadal.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Splnomocnenie zo dňa 28.11.2017, Výpis z OR žalobcu a žalovaného, Kópia článku, Certifikát „dôveryhodná firma“, Licencia na prevádzkovanie a technické služby č. PT001800, Osvedčenie NBÚ zo dňa 9.9.2014, Potvrdenie NBÚ o priemyselnej bezpečnosti zo dňa 18.9.2014, Výpis zo zoznamu hospodárskych subjektov (1. strana predžalobnej výzvy), http://www.galarmtech.sk/cms/referencie.html a výsluch a Ing. C. - konateľa spoločnosti Grantech, s.r.o. a výsluch pána N. starostu MČ Západ v Košiciach, od ktorých výsluchov týchto svedkov následne žalobca upustil.
6. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v replike, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy a teda nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany okrem jeho vyjadrenia k žalobe.
8. Podaním zo dňa 18.3.2019 žalobca zobral návrh na začatie konania čiastočne späť v časti navrhovaných výrokov I. a II., na základe čoho konajúci súd v tejto časti konanie zastavil vo výroku I. a II. rozsudku č. k. 35C/3/2018-88 zo dňa 26.3.2019, nakoľko žalovaný upravil text inkriminovaného článku tesne pred pojednávaním vytýčeným na deň 5.3.2019. Vo výroku III. predmetného rozsudku konajúci súd zaviazal žalovaného k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- EUR, pričom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok IV.). Výrokom V. priznal žalobcovi voči žalovanému vo vzťahu k výrokom I. a II. náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom VI. priznal žalobcovi voči žalovanému vo vzťahu k výrokom III. a IV. náhradu trov konania z priznanej výšky 5.000-, EUR v rozsahu 100 %.
9. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uznesením č.k. 1Co/161/2019-134 zo dňa 30.7.2020 zrušil rozsudok vo výrokoch III., IV., V. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Súd následne na pojednávaní dňa 13.1.2022 vo veci rozhodol aj napriek neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného a návrhu žalobcu na rozhodnutie vo veci kontumačným rozsudkom v zmysle § 274 CSP, nakoľko mal za to, že ak by bolo vyhovené nároku žalobcu len s poukazom na splnenie podmienok podľa § 274 CSP, išlo by o prísne formalistický výklad daného ustanovenia, pričom súd prihliadal na okolnosti prejednávanej veci (porovnaj sp. zn. I. ÚS 233/2019). Pojednávanie vykonané v neprítomnosti žalovaného dňa 13.1.2022 nebolo prvým pojednávaním vo veci, ale bolo nariadené po niekoľkých pojednávaniach a vykonaní rozsiahleho dokazovania pred súdom prvej inštancie pred vydaním prvého rozsudku zo dňa 26.3.2019, po odvolacom konaní a následnom vrátení veci súdu prvej inštancie, pričom žalovaný v priebehu tohto celého konania nebol nečinný, ale produkoval svoju procesnú obranu tak pred súdom prvej aj druhej inštancie a preto nemožno generálne konštatovať a zovšeobecniť, že žalovaný bol v konaní pasívny a túto jeho pasivitu sankcionovať vydaním rozsudku pre zmeškanie v prospech žalobcu pre jeho jedinú neúčasť na pojednávaní dňa 13.1.2022. I keď toto právo navrhnúť, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nie je zo zákona nijako časovo ohraničené,
nemožno nechať nepovšimnutým, že uvedený návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie predniesol žalobca až v konaní vedenom po zrušení veci súdom druhej inštancie a vrátení na ďalšie rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň až po tom, čo súd na pojednávaní dňa 13.1.2022 v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, konkrétne že nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný. Súd v zmysle vyššie uvedeného teda nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP napriek kogentnosti tohto ustanovenia, pretože len čisto gramatický výklad a strohé lipnutie na formálnych znakoch na vydanie rozsudku pre zmeškanie by mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z denníka Košice:DNES zo dňa 25.8.2017 súd zistil, že bol uverejnený článok s názvom „Na západe pribudnú kamery. Mestskej časti ich dodá firma, ktorej majiteľ porušuje stavebný zákon.“, kde bolo uvedené, že na Terase budú na bezpečnosť dohliadať 3 nové exteriérové kamery za viac ako 22.000,- EUR s DPH ich dodá firma GALARMTECH. Jej majiteľ K. stavia v susedstve sídla GALARMTECHU bez stavebného povolenia. Ďalej v texte bolo uvedené, že tisíce za kamery poputujú na účet spoločnosti, ktorej majiteľ stavia na Aničke bez stavebného povolenia a v závere bolo uvedené, že podľa prednostky západu je však nákup v poriadku a o vylúčení zo súťaže nemôžu rozhodnúť na základe pocitov. „Pokiaľ uchádzač splní kritériá, je obstarávateľ povinný jeho ponuku prijať. Zrušenie súťaže v takomto prípade umožňuje takémuto uchádzačovi znovu sa do súťaže prihlásiť“, odpovedala Hildebrant na otázku, prečo nakupujú najdrahší tovar za niekoľko posledných mesiacov od spoločnosti, ktorá porušuje zákon. (č. l. 6 - 7)
13. V konaní bol predložený certifikát „Dôveryhodná firma 2016 č. 2016/75 zo dňa 6.12.2016“, a to spoločnosti žalobcu. Certifikačný proces bol založený na vyhľadávanie negatívnych recenzií na internete k danej firme pomocou ukazovateľa názorov a na firmu s týmto certifikátom neboli nájdené žiadne negatívne ohlasy, etiku v oblasti podnikania, zodpovedný prístup k záväzkom, klientom bola táto spoločnosť žalobcu ocenená certifikátom „dôveryhodná firma“. (č. l. 8)
14. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach udelilo dňa 3.5.2016 licenciu žalobcovi na prevádzkovanie technickej služby č. PT001800 v rozsahu činnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti v rozsahu projektovania, montáže, údržba, revízia, oprava. (č. l. 9)
15. Národný bezpečnostný úrad vydal dňa 9.9.2014 pre konateľa žalobcu Gustáva Straku osvedčenie podľa § 26 ods. 1 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stupeň utajenia - dôverné. (č. l. 10)
16. Národný bezpečnostný úrad vydal dňa 18.9.2014 žalobcovi potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti č.: SP-OBP-1065-2/20104-C vydané podľa § 50 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti. Stupeň utajenia - dôverné. (č. l. 11)
17. Z výpisu zo zoznamu hospodárskych subjektov Úradu pre verejné obstarávanie súd zistil, že žalobca bol zapísaný do zoznamu hospodárskych subjektov dňa 22.5.2017. (č. l. 12)
18. Úrad pre verejné obstarávanie dňa 29.5.2017 vydal osvedčovaciu doložku pre spoločnosti žalobcu, ktorá listina je listinnou podobou výpisu zo zoznamu hospodárskych subjektov vo forme elektronického odpisu z informačného systému úradu. (č. l. 13)
19. Predžalobnou výzvou advokáta žalobcu tento zaslal žalovanému predžalobnú výzvu o tom, že prezentáciou skutkového tvrdenia v článku zverejnenom na internetovej stránke 25.8.2017 žalovaný porušuje zákon.
20. V konaní vypovedal konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že v roku 1996 otvoril s.r.o.-čku a podniká v oblasti zabezpečovacích a kamerových systémov, čiže v oblasti bezpečnosti. Za tých 25 rokov, počas ktorých podniká, budoval firmu od základu. Vybudoval si klientelu. Do dnešného dňa je to cca 4,5 tisíc objektov. Má zrealizované medzinárodné projekty, ako je Tepláreň Košice, kancelária prezidenta, robia
banky, väznice, bežných ľudí, obrovskú klientelu podnikateľov po celom Slovensku. Získal aj niektoré špecifické oprávnenia od Boschu. Keďže robil vo väzniciach a v špeciálnych ústavoch a zariadeniach, musel mať certifikát NBÚ, na Slovensku sú iba traja, ktorý takýto certifikát NBÚ majú. Aj preto mohli pre mestské časti Mesta Košice robiť kamerové systémy s lepšou cenou. To, čo sa stalo vlastne, že konateľ spoločnosti ale ako súkromná osoba postavil čiernu stavbu, bolo preto, že na vlastnom pozemku 2 roky mal napádané územné konanie spoločnosťou Teleservis s.r.o., 2 roky pozeral na svoj pozemok, 2 roky platil banke hypotéku a nič nemohol robiť, tak začal stavať. Je to objekt jeho ako súkromnej osoby na jeho súkromnom pozemku. Nič to nemá spoločné so spoločnosťou GALARMTECH, kde je konateľom. Oslovili ho rôzni novinári, sadli si, ukázal im všetky doklady, náležitosti, vysvetlil im skutočnosti, pričom títo pochopili o čo ide, vyžiadali si informácie od Stavebného úradu a videli, že dnešným novodobým trendom je napádanie takýchto územných a stavebných konaní takýmito spoločnosťami. Košice Dnes mu nezavolali ani k tomuto článku, ani k tomu, že by chceli zverejniť fotografie, alebo že by chceli niečo o mne napísať, práve naopak. Týždeň predtým než napísali článok, mu ponúkli obchodnú reklamu, na čo on im odpovedal, že pri 25 ročnej klientele nepotrebuje reklamu, pretože klient prináša klienta a jeho čestným menom a čestným podnikaním podniká ďalej. Skutočnosť ohľadom článku mu nedáva spávať, pretože každý sa ho dnes na to pýta, starí aj noví klienti. Žalovaný mu zlomil meno, jeho značku, čo 25 rokov budoval. On si nemohol dovoliť nikdy porušiť zákon, tu si žalovaný dovolí napísať o ňom také veci, ktoré doslova a do písmena psychicky a morálne zničili jeho firmu. On trpí nespavosťou, od kedy žalovaný o ňom písal. Nezavolali mi ani raz títo ľudia a nepovedali prepáčte, neprišli, zmenili si po roku text. Malo to vplyv aj na spoluprácu s obchodnými partnermi, finančné zázemie spoločnosti, pretože je to preňho likvidačné. Robí v oblasti bezpečnosti, stratil dôveru. Klienti sa potrebujú chrániť a nedajú sa chrániť ním, ak o ňom novinári píšu nepravdu. Utrpel tak, že každému dennodenne, kto ho osloví a chce s ním riešiť napríklad rozšírenie systému alebo doplnenie systému, sa ho pýta prečo o ňom takto písali. On každý deň musí vysvetľovať, trpí nespavosťou, je z toho nervózny, prichádza o kvantum zákazníkov tým, že to zverejnili a následne to zmenili bez toho, že by niekoho o tom informovali, prípadne verejnosť. Tento denník je zadarmo a dávajú to každému do schránok, čiže je publikovaný celej verejnosti a nie len občanom Mesta Košice, ale vlastne je to na internete a dezinformujú takto a hanobia meno firmy GALARMTECH. Toto nepravdivé tvrdenie žalovaného v ňom ako štatutárovi vyvolalo úzkosť, nepríjemnosti, prichádza o klientelu, v očiach ostatných vyzerá ako nejaký podvodník, klamár. Trpí nespavosťou a má z toho zdravotné problémy. Pociťujete neistotu pri plánovaní budúcnosti firmy, prichádza o nových klientov, pretože ľudia si všetko naštudujú na internete a tak si chcú vybrať seriózneho dodávateľa a týmto článkom on vyzerám ako úplne neseriózny dodávateľ. Svojim klientom vysvetľuje ako v roku 2015 začal ako súkromná osoba prípravné územné konanie na svojom pozemku na stavbu, ktorú mu 2 roky intenzívne napádala a dobíjala sa práv a chcela byť účastníkom konania spoločnosť TELESERVIS, že platil 2 roky hypotéku banke a nemohol som stavať na vlastnom pozemku, už v roku 2015 mal 28 stanovísk potrebných k územnému a stavebnému povoleniu, ale spoločnosť TELESERVIS ho dostala do takých úzkych, že začal stavať, územné konanie bolo prerušené, zaplatil sankcie, pokuty a dostal dodatočné stavebné povolenie. Na pojednávaní dňa 13.2.2022 tento doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že povesť jeho spoločnosti utrpela na základe sporného článku, pretože sa ho každý deň ľudia pýtajú, prečo takto konal, prečo porušil stavebný zákon a prečo jeho súkromné konanie bolo novinársky spojené s jeho podnikateľskou činnosťou, a tak mnohí ľudia nedôverujú jeho značke a jeho menu, na základe čoho prišiel o finančne vysoké záväzky štátnych podnikov a niektoré firmy odstúpili od zmluvy so spoločnosťou. Od článku mal zdravotné problémy on, aj jeho manželka, aj deti to vnímali citlivo.
21. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
22. Podľa čl. 26 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
23. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR, cenzúra sa zakazuje.
25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
26. Podľa § 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s listinnou základných práv a slobôd.
27. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv a slobôd sú pod ochranou ústavného súdu.
28. Podľa čl. 17 ods. 1 citovaného zákona, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
29. Podľa čl. 17 ods. 2 citovaného zákona, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
30. Podľa čl. 17 ods. 3 citovaného zákona, cenzúra je neprípustná.
31. Podľa čl. 17 ods. 4 citovaného zákona, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
32. Podľa § 19b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
33. Podľa § 19b ods. 2 OZ, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
34. Podľa § 19b ods. 3 OZ, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
35. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené, označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
36. Predmetom konania je nárok vyplývajúci z ustanovenia § 19b o ochrane povesti právnickej osoby. Uvedené upravuje § 19b ods. 1, 2, 3 OZ. Predpokladom ochrany podľa § 19b je neoprávnenosť zásahu, pričom zodpovednosť tretej osoby je objektívnej povahy a preto je daná iba vtedy, ak je príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (zákonnosťou zásahu). Uplatnenie ochrany zapieracou žalobou spočívajúcou v uložení povinnosti zdržať sa zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je prípustná vtedy, ak v čase rozhodnutia súdu tretia osoba takto koná. Zákon umožňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia (reštitúcie) aj v peňažnej podobe. Ochrany dobrej povesti je možné sa domáhať, ak do nej niekto neoprávnene zasiahne. Podmienkou tejto ochrany však je, že právnická osoba požívala v čase zásahu dobrú povesť. Pod povesťou treba rozumieť všeobecne vytvorený panujúci názor na činnosť danej právnickej osoby osobami, ktoré s právnickou osobou prišli do priameho, či nepriameho kontaktu. Samotné posúdenie dobrej povesti právnickej osoby je pritom treba posudzovať predovšetkým v správaní tejto osoby vo vzťahoch, ktorý tvorí predmet jej činnosti. V prípade obchodných vzťahov bude preto významné napr. aj to, či daná právnická osoba, podnikateľ, porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Pre posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť, zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Musí napríklad preukázať, že ňou uskutočnení zásah spočívajúci v negatívnom tvrdení je pravdivý. Zo znenia § 19b je zrejmé, že zákon ani v tomto prípade nevylučuje satisfakciu v peniazoch, ktorú však nie je možné zamieňať si s náhradou škodu, ktorá je samostatným právom. Poskytnutie takejto satisfakcie analogicky podľa ust. 13 ods. 2 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak skutočne nastali na strane právnickej osoby, do práv
ktorej bolo zasiahnuté, následky najmä v podobe zníženia dôstojnosti tejto spoločnosti v podobe, ktorú je možné označiť ako zníženie v značnej miere a zníženie vážnosti v spoločnosti v podobe, ktorú je možné označiť ako zníženie v značnej miere. V súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia vo väzbe na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné zdôrazniť, že pre vyhovenie žaloby na poskytnutie morálnej satisfakcie stačí, ak zásah bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených príslušnými ustanoveniami OZ. Na rozdiel od toho priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch - peňažnej satisfakcie vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky daného zásahu, nestačí iba možnosť takýchto následkov. U difamujúcich skutkových tvrdení je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že takéto tvrdenia sú pravdivé, resp. že príslušná informácia zodpovedá pravde. Pravdivosť týchto tvrdení však musí preukázať jeho pôvodca (dôkaz pravdy). Nie je preto vecou žalobcu domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby, aby dokazoval, resp. preukázal, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Slobodu prejavu a právo na informácie treba vždy posudzovať v súvislosti s právami ostatných subjektov, v danom prípade s právom na ochranu dobrého mena právnickej osoby. Je potom všeobecne uznávanou zásadou, že sloboda slova nie je inštitútom bezbrehým. Za výkon tohto práva vo všeobecnosti nemožno považovať tvrdenie nepravdivých, resp. pravde nezodpovedajúcich skutočností.
37. Právna úprava práva na informácie je zakotvená v Ústave SR v čl. 26, ktorý zakotvuje, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Právo slobody prejavu sa teda aktivuje a realizuje akýmkoľvek šírením informácie písmom, obrazom, tlačou a iným spôsobom.
38. Okresný súd pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti žalobcu a práva na slobodu prejavu, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a posudzoval uplatnenie jedného základného práva pred právom druhým. Je potrebné zdôrazniť, že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje názory aj na činnosť obchodnej spoločnosti, ktorá je v tzv. verejnom hľadáčiku v súvislosti s verejnou zákazkou. Od bežnej tlače určenej pre informovanie verejnosti však nemožno požadovať, aby v súvislosti s vyjadrovaním svojich názorov uverejňovala presne, úplne a detailne aj všetky podrobnosti týkajúce sa prípadu, o ktorom informuje. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory, a to dokonca aj názory niekoho urážajúce, ak sú prednesené vo verejnej či politickej debate, potom ich je nutné považovať za ústavne chránené.
39. V tomto konkrétnom prípade tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je vždy nutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, v kontexte so slobodou prejavu, s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi a súčasne tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Nepochybne, je nutné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače, určenej pre informovanie najširšej verejnosti, ktorá sa v konkrétnych prípadoch musí (najmä s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem) uchyľovať k istým zjednodušeniam. Nemožno pritom bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí nutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. V tomto prípade nemožno trvať na absolútnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch na novinárov nesplniteľné nároky. Významné však je, aby celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde (por. m.m. nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I. ÚS 156/99).
40. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08)
41. V súvislosti so skúmaním primeranosti určitého výroku je potrebné v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania. Pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, ak tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu n a ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/5021/2008).
42. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/332/2007).
43. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, ale aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé osebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čí pôsobia difamačne (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo/113/2009).
44. I když tisk nemůže překračovat určité hranice, zejména s ohledem na ochranu pověsti a práv jiných, přísluší mu nicméně při dodržování povinností a odpovědnosti sdělovat informace a myšlenky o otázkách všeobecného zájmu. Novinářská svoboda také zahrnuje možnost použití určité míry přehánění či dokonce provokace (Evropský soud pro lidská práva - rozsudek ve věci Fressoz a Roire proti Francii ze dne 21. 1. 1999).
45. Pokud publikovaný názor nevybočí z mezí v demokratické společnosti obecně uznávaných pravidel slušnosti, neztrácí charakter konkrétního úsudku (zprávy, komentáře) a jako takový se zpravidla neocitá mimo meze ústavní ochrany (Nález III. ÚS 359/98, Sb. n. u. US, Svazek č. 8, Nález č. 95).
46. Okresný súd sa následne po zrušení veci zaoberal aj dôvodmi uvádzanými žalovaným v odvolaní, keď žalovaný tvrdil, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu spôsobilého vyvolať ujmu, pretože: (1) sporné slovné spojenie sa nachádzalo až v závere článku a je otázne, či ho čitateľ vôbec postrehol, (2) sporné slovne spojenie bolo obsahom otázky, takže sa nejednalo o tvrdenie, (3) z obsahu celého článku jednoznačne vyplýva, že tou osobou, ktorá porušuje stavebný zákon, je jediný spoločník a jediný konateľ žalobcu, (4) až v závere článku autor pristúpil k zjednodušeniu a jediného spoločníka a konateľa, t.j. osobu, ktorá žalobcu ovláda, stotožnil so žalobcom. A to je čitateľovi, ak aj toto slovné spojenie v závere článku postrehol, zrejmé, (5) z obsahu článku jednoznačne vyplýva, že samotný žalobca protiprávne nekonal, verejné obstarávanie sa uskutočnilo v súlade so zákonom a žalobca v ňom bol úspešný celkom opodstatnene. Na druhej strane nemožno strácať zo zreteľa, že dobrá povesť spoločnosti sa odvíja aj od správania jej jediného konateľa a spoločníka, (6) najmä neboli preukázané žiadne negatívne následky spojené s článkom vo sfére dobrej povesti spoločnosti, čo nasvedčuje tomu, že zásah nebol spôsobilý ujmu vyvolať.
47. Z vyššie uvedeného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol spoločnosťou s dlhoročnou tradíciou a dobrou povesťou v podnikaní v oblasti zabezpečovacích systémov, čo žalobca preukázal predloženými osvedčeniami a certifikátmi. Nakoniec zákon prezumuje dobrú povesť každej spoločnosti už pri jej vzniku a je na osobe, ktorá zasiahla do tejto povesti uniesť dôkazné bremeno ku skutočnosti opačnej, t. j. že spoločnosť dobrú povesť nemá. Žalovaný žiaden taký dôkaz síce nepredložil ani neoznačil, avšak skutočnosť, že žalobca nemá dobrú povesť odvodzoval od konania jediného spoločníka a konateľa právnickej osoby, ktorý ako fyzická osoba začal stavať bez vydaného stavebného povolenia. K tomuto súd musí uviesť, že pod pojmom dobrá povesť právnickej osoby možno rozumieť súhrn nehmotných hodnôt, ktoré z hľadiska externého pohľadu neprispievajú k záporným pocitom a vnímaniu daného subjektu. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť
predstavuje predovšetkým poctivosť, serióznosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb, výkonov či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života (KS BA sp. zn. 8Co/285/2019). V prípade právnickej osoby dobrá povesť vzniká dňom jej vzniku a trvá dovtedy, kým ju na základe určitých skutočností nestratí. Súd mal za to, že nakoľko žalobca - právnická osoba je jednoznačne reprezentovaná iba a jedine jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, jeho správanie ako fyzickej osoby v rámci jeho súkromnej sféry, má jednoznačný vplyv na to, ako verejnosť celkovo vníma spoločnosť samotnú. Uvedené nakoniec vyplynulo aj z vlastnej výpovede konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že sa ho ľudia pýtajú, prečo tak konal, prečo porušil stavebný zákon a z toho dôvodu nedôverujú jeho značke, jeho menu. Už z tohto dôvodu možno konštatovať, že v čase uverejnenia daného článku žalobca nemohol požívať dobrú povesť.
48. Súd zaoberal konkrétnym obsahom predmetného článku, ktorým malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu - spoločnosti GALARMTECH s.r.o. Žalovaný sa bránil najmä tým, že nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu a nemohol vzniknúť nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko v článku bol uvedený pravdivý údaj o výstavbe majiteľa spoločnosti žalobcu bez stavebného povolenia a jediným pochybením žalovaného malo byť stotožnenie osoby konateľa žalobcu so samotnou spoločnosťou - žalobcom a to iba vo forme otázky. Zároveň žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že boli o ňom uverejnené nepravdivé informácie.
49. Súd v tomto prisvedčil argumentácii žalovaného, že slovné spojenie, ktoré bolo v článku do jeho opravy žalovaným sporné sa nachádzalo až v závere článku a to dokonca vo forme otázky, čiže nešlo o tvrdenie ako také, ale o prednesenie určitého názoru žalovaného, ktorý dáva do popredia verejnosti tento svoj názor k zamysleniu sa v súvislosti s verejnou zákazkou pre žalobcu. Okrem iného v článku bolo na niekoľkých ďalších miestach jasne a zrozumiteľne uvedené, že nie žalobca - právnická osoba, ale jediný spoločník a konateľ žalobcu ako fyzická osoba stavia bez stavebného povolenia. Uvedený obsah článku v jeho celkovom vyznení nebol teda difamačným tvrdením zasahujúcim do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, keďže informácie uvedené v článku vo svojom kontexte sú podávané iba v súvislosťou s verejnou zákazkou pre spoločnosť žalobcu, kedy bola zverejnená pravdivá informácia o konateľovi žalobcu stavajúceho bez stavebného povolenia. Pravdivosť tohto tvrdenia žalobca nakoniec nepoprel, práve naopak uvedené potvrdil s tým, že mu bola uložená pokuta stavebným úradom a túto zaplatil. Súd takto konštatoval, že informácie poskytnuté v danom článku nepresiahli určitú prípustnú intenzitu zjednodušovania takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať a uvedený fakt o protiprávnom konaní konateľa žalobcu spočívajúcom v započatí stavby bez stavebného povolenia nevybočuje z roviny vecnej informácie do úplne inej roviny. Naviac v konaní nemusí byť preukázaná pravdivosť tvrdení vo všetkých jednotlivostiach, ale stačí, ak je preukázaná pravdivosť v podstatnej časti. Žalovanému je v tomto prípade poskytovaná zvýšená ochrana vzhľadom na to, že ide o vyhľadávanie a rozširovanie informácií a myšlienok týkajúcich sa verejného záujmu. Prejavy týkajúce sa verejného záujmu disponujú najsilnejšou prezumpciou ochrany a u žalobcu, ktorý si musel byť vedomý, že s jeho činnosťou bude spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie, sú hranice pokiaľ ide o informovanie tlače vedúce k vyvolaniu všeobecne prospešnej diskusie vo veciach verejného záujmu širšie. Motívom autora bolo verejne prezentovať svoj pohľad na nezákonnú činnosť štatutárneho orgánu žalobcu spolu s kladením legitímnej otázky, či je namieste, že žalobcovi spoločnosti GALARMTECH, s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom osoba porušujúca zákon, bola daná verejná zákazka. Pokiaľ sa tlač, popri podpore predaja novín, snaží zaujať pozornosť čitateľov vo veciach verejného záujmu, tento zámer je potrebné považovať za legitímny (porovnaj NS ČR sp. zn. 32Odo/1159/2004, NS SR sp. zn. 4Cdo/212/2007, NS ČR sp. zn. 30Cdo/332/2007, nález Ústavního soudu I. ÚS 156/99, uverejnený v Sbírce nálezů a usnesení ÚS, Zväzok č. 17, str. 133).
50. Pri otázke priznania resp. nepriznania nemajetkovej ujmy a jej výšky, súd skúmal, trvanie, rozsah a intenzitu tvrdeného zásahu žalovaného do dobrej povesti žalobcu. Žalobca k uvedenému neprodukoval žiaden dôkaz tak v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie pred prvým rozhodnutím súdu ako aj po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie a preto to ostalo len v rovine tvrdení, t.j. nebolo to preukázané. Súd skúmal intenzitu zásahu vo vzťahu aj ku konateľovi spoločnosti, nakoľko žalobca poukazoval na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cominger Soul SA proti Portugalsku a tu mal súd za to, že skutočnosti o nespavosti, nervozite, úzkosti čo sa týka budúcnosti firmy a podobne taktiež neboli zo strany žalobcu vôbec preukázané, žalobca o tomto
nepredložil žiaden dôkaz a preto vo vzťahu k tomuto nebolo v konaní unesené dôkazné bremeno. Konateľ žalobcu nepredložil žiaden zdravotný záznam o zdravotných problémoch, prípadne nervozite a nespavosti (aj keď na pojednávaní dňa 13.1.2022 uviedol, že vie predložiť lekársku správu), zároveň k tomuto nenavrhol vypočuť ani žiadnych svedkov a preto súd musel konštatovať, že dané skutočnosti taktiež ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. V neposlednom rade dôkazné bremeno ohľadom straty dôvery nových klientov žalobcu, celkovej straty klientely žalobcu, dosah na finančné hľadisko a budúcnosť žalobcu - nebolo spoločnosti GALARMTECH s.r.o. vôbec preukázané a ostalo len v rovine tvrdení konateľa žalobcu. K tomuto súd už len uvádza, že žalobca na riadny dotaz súdu pred ukončením dokazovania, či má návrhy na doplnenie dokazovania, uviedol že nemá.
51. Na základe týchto všetkých vyššie vedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodná a preto žalobu zamietol.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Vo vzťahu k pôvodným výrokom I. a II. rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35C/3/2018-88 zo dňa 26.3.2019 súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 256 ods. 2 CSP, nakoľko tieto trovy konania procesne zavinil žalovaný, pretože k zastaveniu konania došlo len pre jeho správanie, ktorý až po podaní žaloby upravil článok práve tak ako sa toho žalobca domáhal vo výroku II., čím nebol dôvodný ani výrok I. o povinnosti sa zdržať ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo, alebo nepriamo vyplýva nasledujúce skutkové tvrdenie: „žalobca porušuje zákon“ a „Mestská časť Košice - Západ nakupuje najdrahší tovar za niekoľko posledných mesiacov od spoločnosti, ktorá porušuje zákon“.
57. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vrátane výrokov III. a IV. rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35C/3/2018-88 zo dňa 26.3.2019 súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol v tejto časti uplatneného nároku plne úspešný, keďže žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy bola zamietnutá v časti 10.000,- EUR výrokom IV. pôvodného prvého rozsudku a vo zvyšnej časti 5.000,- EUR týmto rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).