Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 185/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra

Bröstla prerokoval sťažnosť D. S., s. r. o., so sídlom v Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R.

S., D. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. S., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. S., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý D. S., s. r. o., uhradiť trovy právneho

zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. R. S., D. K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2005

doručená sťažnosť D. S., s. r. o., so sídlom v Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej

namietala, že postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd

uznesením z 24. augusta 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

V sťažnosti sťažovateľka okrem iného uviedla: „Dňa 12. 08. 1999 bol napísaný

a následne podaný žalobný návrh o zaplatenie ceny z nájmu vyplývajúcej z nájomnej zmluvy

zo dňa 28 .03. 1998 vo výške 262 617,70 Sk s príslušenstvom, kde na strane navrhovateľa

vystupoval právny predchodca sťažovateľa D. S. s. r. o. Ž. zast. JUDr. R. S. advokátom v D.

K. voči odporcovi U., s. r. o. Ž. Dňa 22. 10. 1999 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť

o začatie konania bez prieťahov. Dňa 24. 1. 2000 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť

o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného žiadal, aby súd začal konanie bez

prieťahov a že sa vo veci nezačalo vôbec konať. Dňa 23. 5. 2000 bol napísaný a následne

podaný pozmenený žalobný návrh o zaplatenie ceny z nájmu vyplývajúcej z nájomnej

zmluvy zo dňa 28. 03. 1998 vo výške 262 617,70 Sk s príslušenstvom, kde na strane

navrhovateľa vystupoval právny predchodca sťažovateľa D. s. r. o. so sídlom K. zastúpená

JUDr. R. S. advokátom v D. K. voči odporcovi U., s. r. o. Ž., a to z dôvodu, že spoločník

zmenil na Valnom zhromaždení názov a sídlo spoločnosti. Dňa 03. 07. 2000 podal

navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného

žiadal, aby súd začal konanie bez prieťahov a to z dôvodu, že žalovaný má tendenciu

ukončiť svoju činnosť a taktiež z dôvodu, že odďaľovanie času sťažuje dokazovanie

skutkového stavu potrebného pre spravodlivé riešenie sporu. Dňa 12. 07. 2000 odpovedal

predseda Okresného súdu JUDr. P. H. na sťažnosť podanú na Okresný súd v tej dobe pred

5 mesiacmi t. j. dňa 24. 01. 2000. Dňa 23. 01. 2001 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ

žiadosť o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného uvádza že osobne požiadal

predsedkyňu senátu JUDr. C. o začatie konania a to z toho dôvodu, že navrhovateľ je vo

finančnej tiesni a odporca z nekonania súdu ťaží. Na záver sťažovateľ dôrazne o začatie

konania bez prieťahov. Dňa 08. 06. 2001 teda skoro dva roky po podaní žalobného návrhu

bolo nariadené pojednávanie. Na uvedenom pojednávaní súd mohol len konštatovať, že sa

odporca nedostavil na pojednávanie. Následne bolo zistené, že spoločníci žalovaného

previedli svoj obchodný podiel na inú osobu, čím sťažovateľovi – žalobcovi vzniklo

podozrenie, že žalovaný protiprávnym konaním sa zbavil svojho dlhu. Od tejto doby

Okresný súd nanovo nariadil pojednávanie až 08. 09. 2005, na ktoré sa dostavil aj tzv. nový

spoločník ako aj konateľ (...), ktorý prehlásil, že o žiadnom prevode obchodných podielov

nevie, že nevie že by mal byť konateľom spoločnosti U. s. r. o.(...) Počas konania boli na

činnosť súdu resp. jednotlivých sudcov podané sťažnosti ako aj žiadosti o začatie konania

bez prieťahov tak ako je to už vyššie uvedené. A Okresný súd v Žiline aj napriek týmto

podaniam žalobcu nekonal.“

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru vo svojej

sťažnosti požaduje, aby okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, zaplatil jej primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od konania verejného ústneho

pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka 23. augusta 1999 podala okresnému

súdu žalobu o zaplatenie nájomného a ceny služieb, ktorých poskytovanie je spojené

s nájmom nebytových priestorov.

Sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila 8. októbra 1999 súdny poplatok.

Dňa 13. októbra 1999 bola vec prevedená do registra C.

Dňa 3. októbra 2000 okresný súd zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie.

Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi okresným súdom 22. januára 2001.

Pojednávanie 8. júna 2001 bolo pre ospravedlnenú neúčasť žalovaného odročené za

účelom opätovného predvolania účastníkov.

Pojednávanie 8. apríla 2005 bolo po vypočutí svedka odročené s tým, že súd vyžiada

z príslušného obchodného registra výpis týkajúci sa žalovaného.

Dňa 11. apríla 2005 okresný súd vyzval obchodný register Okresného súdu Trenčín

na predloženie výpisu týkajúceho sa žalovaného. Okresný súd Trenčín zaslal okresnému

súdu fotokópiu výpisu z obchodného registra týkajúceho sa žalovaného 21. apríla 2005.

Pojednávanie 21. septembra 2005 bolo odročené s tým, že súd nariadi znalecké

dokazovanie znalcom z odboru grafológie.

Dňa 29. septembra 2005 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Žiline na predloženie spisu. Po oznámení Okresného riaditeľstvo Policajného zboru

v Žiline 5. októbra 2005, že spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre Žilina, okresný súd

10. októbra 2005 vyžiadal spis z Okresnej prokuratúry Žilina.

III.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré účastníkovi konania zaručuje čl. 48

ods. 2 .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry

(napr. , ) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide

sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka

konania a c) postupu súdu.

a) Pokiaľ ide o prvé kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy v spore

skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, ) relevantnú pre

rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk

konanie o nájomné za nájom nebytových priestorov možno hodnotiť ako spor bez zložitých

právnych otázok. Takéto spory spravidla nie sú ani skutkovo zložité. V posudzovanej veci

sa síce nariadilo v roku 2005 znalecké dokazovanie znalcom grafológom, ale táto okolnosť

nemala žiaden vplyv na postup súdu do tohto procesného úkonu súdu a treba uviesť, že

spravidla sa také dokazovanie v takých sporoch nevyskytuje.

Okresný súd ani nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci vo svojom

stanovisku z 24. októbra 2005.

b) Postup a úkony sťažovateľky v konaní žiadnym spôsobom neprispeli ku vzniku

zbytočných prieťahov ani neviedli k spomaleniu postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo v uvedenom konaní

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore. Konanie začalo doručením

žaloby okresnému súdu 23. augusta 1999.

Posudzujúc konanie pred okresným súdom ako celok ústavný súd konštatuje, že

úkony a postup okresného súdu boli podľa názoru ústavného súdu nesústredené s dlhými

obdobiami nečinnosti, ktoré sú zbytočnými prieťahmi.

Ide o obdobia od 13. októbra 1999 (vec prevedená do registra C) do 3. októbra 2000

(žaloba zaslaná žalovanému na vyjadrenie) a od 8. júna 2001 (pojednávanie) do 7. marca

2005 (nariadenie pojednávania na 8. apríl 2005).

Tieto dve obdobia sú obdobiami, ktoré ústavný súd vyhodnotil ako nečinnosť,

resp. činnosť s neprimeranými odstupmi na vykonanie relevantných procesných úkonov.

Okresný súd bol teda bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný viac než 4 roky.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru, prikázal v zmysle

okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk ako „náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch“.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad

spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je predovšetkým zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho

súdneho konania.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. ,

stav, v ktorom sa spor nachádza, berúc do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka sa

o predĺženie tejto doby nepričinila, a zohľadňujúc povahu veci a pozíciu sťažovateľky

sprevádzanej pocitom neistoty, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania 5 302 Sk za dva

úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným

súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).