Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 185/05
PDF · 180.05 KB
No categories available
II. ÚS 185/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2005
v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra
Bröstla prerokoval sťažnosť D. S., s. r. o., so sídlom v Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R.
S., D. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 1381/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo D. S., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1381/99
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 1381/99 konal bez zbytočných prieťahov.
3. D. S., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý D. S., s. r. o., uhradiť trovy právneho
zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. R. S., D. K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2005
doručená sťažnosť D. S., s. r. o., so sídlom v Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej
namietala, že postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 1381/99 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd
uznesením z 24. augusta 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
V sťažnosti sťažovateľka okrem iného uviedla: „Dňa 12. 08. 1999 bol napísaný
a následne podaný žalobný návrh o zaplatenie ceny z nájmu vyplývajúcej z nájomnej zmluvy
zo dňa 28 .03. 1998 vo výške 262 617,70 Sk s príslušenstvom, kde na strane navrhovateľa
vystupoval právny predchodca sťažovateľa D. S. s. r. o. Ž. zast. JUDr. R. S. advokátom v D.
K. voči odporcovi U., s. r. o. Ž. Dňa 22. 10. 1999 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť
o začatie konania bez prieťahov. Dňa 24. 1. 2000 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť
o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného žiadal, aby súd začal konanie bez
prieťahov a že sa vo veci nezačalo vôbec konať. Dňa 23. 5. 2000 bol napísaný a následne
podaný pozmenený žalobný návrh o zaplatenie ceny z nájmu vyplývajúcej z nájomnej
zmluvy zo dňa 28. 03. 1998 vo výške 262 617,70 Sk s príslušenstvom, kde na strane
navrhovateľa vystupoval právny predchodca sťažovateľa D. s. r. o. so sídlom K. zastúpená
JUDr. R. S. advokátom v D. K. voči odporcovi U., s. r. o. Ž., a to z dôvodu, že spoločník
zmenil na Valnom zhromaždení názov a sídlo spoločnosti. Dňa 03. 07. 2000 podal
navrhovateľ t. j. sťažovateľ žiadosť o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného
žiadal, aby súd začal konanie bez prieťahov a to z dôvodu, že žalovaný má tendenciu
ukončiť svoju činnosť a taktiež z dôvodu, že odďaľovanie času sťažuje dokazovanie
skutkového stavu potrebného pre spravodlivé riešenie sporu. Dňa 12. 07. 2000 odpovedal
predseda Okresného súdu JUDr. P. H. na sťažnosť podanú na Okresný súd v tej dobe pred
5 mesiacmi t. j. dňa 24. 01. 2000. Dňa 23. 01. 2001 podal navrhovateľ t. j. sťažovateľ
žiadosť o začatie konania bez prieťahov, v ktorej okrem iného uvádza že osobne požiadal
predsedkyňu senátu JUDr. C. o začatie konania a to z toho dôvodu, že navrhovateľ je vo
finančnej tiesni a odporca z nekonania súdu ťaží. Na záver sťažovateľ dôrazne o začatie
konania bez prieťahov. Dňa 08. 06. 2001 teda skoro dva roky po podaní žalobného návrhu
bolo nariadené pojednávanie. Na uvedenom pojednávaní súd mohol len konštatovať, že sa
odporca nedostavil na pojednávanie. Následne bolo zistené, že spoločníci žalovaného
previedli svoj obchodný podiel na inú osobu, čím sťažovateľovi – žalobcovi vzniklo
podozrenie, že žalovaný protiprávnym konaním sa zbavil svojho dlhu. Od tejto doby
Okresný súd nanovo nariadil pojednávanie až 08. 09. 2005, na ktoré sa dostavil aj tzv. nový
spoločník ako aj konateľ (...), ktorý prehlásil, že o žiadnom prevode obchodných podielov
nevie, že nevie že by mal byť konateľom spoločnosti U. s. r. o.(...) Počas konania boli na
činnosť súdu resp. jednotlivých sudcov podané sťažnosti ako aj žiadosti o začatie konania
bez prieťahov tak ako je to už vyššie uvedené. A Okresný súd v Žiline aj napriek týmto
podaniam žalobcu nekonal.“
Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej
sťažnosti požaduje, aby okresný súd konal bez zbytočných prieťahov, zaplatil jej primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk a úhradu trov konania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od konania verejného ústneho
pojednávania.
II.
Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu
sp. zn. 12 C 1381/99 ústavný súd zistil, že sťažovateľka 23. augusta 1999 podala okresnému
súdu žalobu o zaplatenie nájomného a ceny služieb, ktorých poskytovanie je spojené
s nájmom nebytových priestorov.
Sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila 8. októbra 1999 súdny poplatok.
Dňa 13. októbra 1999 bola vec prevedená do registra C.
Dňa 3. októbra 2000 okresný súd zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie.
Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi okresným súdom 22. januára 2001.
Pojednávanie 8. júna 2001 bolo pre ospravedlnenú neúčasť žalovaného odročené za
účelom opätovného predvolania účastníkov.
Pojednávanie 8. apríla 2005 bolo po vypočutí svedka odročené s tým, že súd vyžiada
z príslušného obchodného registra výpis týkajúci sa žalovaného.
Dňa 11. apríla 2005 okresný súd vyzval obchodný register Okresného súdu Trenčín
na predloženie výpisu týkajúceho sa žalovaného. Okresný súd Trenčín zaslal okresnému
súdu fotokópiu výpisu z obchodného registra týkajúceho sa žalovaného 21. apríla 2005.
Pojednávanie 21. septembra 2005 bolo odročené s tým, že súd nariadi znalecké
dokazovanie znalcom z odboru grafológie.
Dňa 29. septembra 2005 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Žiline na predloženie spisu. Po oznámení Okresného riaditeľstvo Policajného zboru
v Žiline 5. októbra 2005, že spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre Žilina, okresný súd
10. októbra 2005 vyžiadal spis z Okresnej prokuratúry Žilina.
III.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré účastníkovi konania zaručuje čl. 48
ods. 2 ústavy.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry
(napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide
sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka
konania a c) postupu súdu.
a) Pokiaľ ide o prvé kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy v spore
skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre
rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk
konanie o nájomné za nájom nebytových priestorov možno hodnotiť ako spor bez zložitých
právnych otázok. Takéto spory spravidla nie sú ani skutkovo zložité. V posudzovanej veci
sa síce nariadilo v roku 2005 znalecké dokazovanie znalcom grafológom, ale táto okolnosť
nemala žiaden vplyv na postup súdu do tohto procesného úkonu súdu a treba uviesť, že
spravidla sa také dokazovanie v takých sporoch nevyskytuje.
Okresný súd ani nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci vo svojom
stanovisku z 24. októbra 2005.
b) Postup a úkony sťažovateľky v konaní žiadnym spôsobom neprispeli ku vzniku
zbytočných prieťahov ani neviedli k spomaleniu postupu okresného súdu.
c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či došlo v uvedenom konaní
k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore. Konanie začalo doručením
žaloby okresnému súdu 23. augusta 1999.
Posudzujúc konanie pred okresným súdom ako celok ústavný súd konštatuje, že
úkony a postup okresného súdu boli podľa názoru ústavného súdu nesústredené s dlhými
obdobiami nečinnosti, ktoré sú zbytočnými prieťahmi.
Ide o obdobia od 13. októbra 1999 (vec prevedená do registra C) do 3. októbra 2000
(žaloba zaslaná žalovanému na vyjadrenie) a od 8. júna 2001 (pojednávanie) do 7. marca
2005 (nariadenie pojednávania na 8. apríl 2005).
Tieto dve obdobia sú obdobiami, ktoré ústavný súd vyhodnotil ako nečinnosť,
resp. činnosť s neprimeranými odstupmi na vykonanie relevantných procesných úkonov.
Okresný súd bol teda bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný viac než 4 roky.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci
sp. zn. 12 C 1381/99 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
IV.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 12 C 1381/99 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk ako „náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch“.
Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad
spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je predovšetkým zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho
súdneho konania.
Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C 1381/99,
stav, v ktorom sa spor nachádza, berúc do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka sa
o predĺženie tejto doby nepričinila, a zohľadňujúc povahu veci a pozíciu sťažovateľky
sprevádzanej pocitom neistoty, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk
sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania 5 302 Sk za dva
úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným
súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb).
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).