Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 43/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Alexandra Bröstla v konaní o sťažnosti Ing. K. P., K., zastúpeného advokátom

JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp.

zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. K. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn.

a p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaniach vedených pod

sp. zn. a konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. K. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. K. P. trovy právneho

zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet právneho

zástupcu JUDr. R. Ž., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. februára

2005 doručené podanie Ing. K. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a . Sťažovateľ namietal, že

prieťahy v konaní sú spôsobené niekoľkoročnou nečinnosťou okresného súdu v konaní

o jeho návrhu proti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým žiada o určenie

neplatnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Som účastníkom konania a vedenom na Okresnom súde

Bratislava II.

Konanie vo veci je vedené od roku 1998. Konštatujem, že aj napriek skutočnosti, že

od podania žaloby uplynula doba 7 rokov, vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Prieťahy vidím v rámci celého súdneho konania o čom svedčí dĺžka samotného

súdneho sporu. Zastávam názor, že vec nie je tak právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť

v tak dlhodobom časovom slede...

Celú záležitosť som sa pokúšal riešiť sťažnosťou adresovanou predsedovi

označeného súdu... Predseda označeného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť vo veci

sťažnosť uznal, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní a za prieťahy sa mi

ospravedlnil. Vo veci som do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď predsedu

súdu.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní sp. zn.

a na Okresnom súde Bratislava II porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní sp. zn.

a konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume Sk 75.000.-, slovom

sedemdesiat päť tisíc korún slovenských, ktoré je porušiteľ práva povinný zaplatiť do

2 mesiacov od právoplatnosti Nálezu ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi sťažovateľa vo výške vyčísleného osobitným podaním.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol 16. februára 2005

uznesením č. k. -9 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním vo svojom vyjadrení

k sťažnosti sp. zn. Spr. 2037/05 z 18. marca 2005 (doručenom 24. marca 2005) ústavnému

súdu okrem iného oznámila, že „... predmetnú sťažnosť považujem za dôvodnú, čo som

skonštatovala aj vo vyjadreniach k sťažnostiam sťažovateľa zo dňa 14. 1. 2005 a 23. 2.

2005. Súčasne Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania“.

Sťažovateľ sa vyjadril, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci svojej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v danej veci od ústneho pojednávania upustil, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

a dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Predseda II. senátu ústavného súdu Ján Mazák vyslovil 24. augusta 2005 svoju

predpojatosť vo veci sťažovateľa. O námietke rozhodol III. senát ústavného súdu uznesením

sp. zn. z 29. septembra 2005 tak, že predseda senátu II. ÚS Ján Mazák je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. . Podľa rozvrhu práce

ústavného súdu na rok 2005 ak bol z rozhodovania vylúčený predseda II. senátu, zastupuje

ho predseda I. senátu, konkrétne Štefan Ogurčák.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“,

v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. a .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu

neistotu účastníka konania v zásade považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu súdu vo veci.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd

považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veciach sp. zn.

a podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť vecí, predmetom sporov sú žaloby

o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o náhradu škody spôsobenej takýmto

neplatným právnym úkonom. Ide o spory, ktoré nie sú skutkovo ani právne zložité. Takéto

spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V konkrétnom

prípade sa však súd ani po viac ako siedmich rokoch stále nezaoberal podstatou sporov

a nerozhodoval vo veci samej.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania, ústavný súd

konštatuje, že jeho správanie prispelo k spomaľovaniu postupu okresného súdu, a tým aj

k prieťahom v označených konaniach (oznámenie okresnému súdu dlhodobej neprítomnosti

v dôsledku pobytu v zahraničí v období júl 2002 – august 2003, čiastočné späťvzatie časti

žalôb podaných v mene navrhovateľa v 2. a 3. rade 5. augusta 2003, odstraňovanie

formálnych nedostatkov podaného dovolania koncom roka 2004).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v konaniach sp. zn. a , bol postup okresného súdu.

Pôvodnú žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu – odstúpenia od kúpnej

zmluvy – sťažovateľ podal okresnému súdu 2. februára 1998 spolu so žalobou o určenie

náhrady škody spôsobenej týmto neplatným právnym úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy

ako súkromná osoba (navrhovateľ v 1. rade), ako konateľ (navrhovateľ v 2. rade) a ako

podnikateľ (navrhovateľ v 3. rade).

Okresný súd za celé obdobie od podania oboch návrhov konal iba vo vzťahu

k zaplateniu súdneho poplatku.

Po ôsmich mesiacoch vyzval sťažovateľa vo veci sp. zn. na zaplatenie

súdneho poplatku 500 Sk. Po podaní žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov 15. decembra 1999 ho okresný súd vyzval 17. augusta 1999 na predloženie

potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch. Sťažovateľ podklady doručil

30. septembra 1999 okresnému súdu. Okresný súd uznesením č. k. -24 z 9. apríla

2001 rozhodol, že sťažovateľa neoslobodzuje od súdnych poplatkov. Sťažovateľ

podal 7. mája 2001 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) rozhodol tak, že potvrdil uznesením sp. zn.

z 21. novembra 2001 rozhodnutie okresného súdu. Proti rozhodnutiu krajského súdu

sťažovateľ podal 2. januára 2002 dovolanie okresnému súdu. Sťažovateľ ďalej vzal

25. augusta 2003 žalobu o neplatnosť právneho úkonu späť v mene navrhovateľov

v 2. a 3. rade. Po výzve okresného súdu z 13. decembra 2004 sťažovateľ doplnil dovolanie

o splnomocnenie pre právneho zástupcu 12. januára 2005. Spis okresného súdu bol

predložený 21. marca 2005 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) na konanie a rozhodnutie o dovolaní. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením

sp. zn. z 29. júna 2005 tak, že dovolanie odmietol. Okresný súd ďalej

uznesením č. k. -49 z 11. júla 2005 zastavil konanie v časti návrhu

navrhovateľov v 2. a 3. rade a nariadil prvé pojednávanie vo veci na 14. september 2005.

Vo veci sp. zn. okresný súd od podania návrhu (2. februára 1998)

zisťoval iba majetkové a zárobkové pomery sťažovateľa. Sťažovateľ ďalej vzal 25. augusta

2003 žalobu o určenie náhrady škody z neplatného právneho úkonu späť v mene

navrhovateľov v 2. a 3. rade. Okresný súd rozhodol uznesením č. k. -29 zo

17. februára 2005 o zastavení konania v tejto časti. O oslobodení sťažovateľa od zaplatenia

súdneho poplatku rozhodol 18. mája 2005 a nariadil pojednávanie na 12. október 2005

a ďalej na 19. december 2005.

Predseda okresného súdu uznal 25. januára 2005 opodstatnenosť sťažnosti

sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a došlo

k zbytočným prieťahom, keď sa ani po viac ako siedmich rokoch od podania návrhov vo

veciach neuskutočnilo žiadne pojednávanie a okresný súd rozhodoval iba o otázke súdnych

poplatkov. Postupom okresného súdu v označených konaniach bolo teda porušené základné

právo sťažovateľa podľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

III.

1. Ústavný súd v nadväznosti na svoje rozhodnutie o porušení základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru v zmysle

ods. 3 prikázal okresnému súdu, aby vo veciach sp. zn.

a konal bez zbytočných prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie finančného zadosťučinenia podľa .

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez

zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru nemožno účinne odstrániť len

uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval za potrebné rozhodnúť aj

o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 75 000 Sk,

pričom svoju žiadosť odôvodnil postupom okresného súdu a stavom právnej neistoty,

v ktorom sa nachádza vzhľadom na dĺžku súdneho sporu. Pri určení sumy primeraného

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých

vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného

súdu, ktorý vykazoval znaky zbytočných prieťahov v konaní, a zohľadňujúc konkrétne

okolnosti prípadu možno sumu 40 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

3. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli

v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. Ž.

Podľa ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy

konania pred ústavným súdom, vrátane režijného paušálu za tieto úkony (vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2005