Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 213/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Lubyho

v konaní o sťažnosti H. D., bytom L., P. K., bytom B., a E. S., bytom B., všetkých právne

zastúpených advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. D. a E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

3. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. H. D. a E. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každej v sume

20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. P. K. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

6. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť H. D. a E. S. trovy právneho

zastúpenia v celkovej sume 8 603 Sk (osemtisícšesťstotri slovenských korún) na účet ich

právneho zástupcu advokáta JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

7. P. K. n e p r i z n á v a úhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. septembra 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť H. D. (ďalej len „sťažovateľka 1“), P. K.

(ďalej len „sťažovateľka 2“) a E. S. (ďalej len „sťažovateľka 3“), ktorou namietali porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 3215/05 z 21. októbra 2005 doručeným ústavnému

súdu 2. novembra 2005 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom podrobne chronologicky

opísal priebeh predmetného konania a ďalej uviedol:

„II. Právna a skutková zložitosť sporu:

Súdne konanie je zložitým civilným sporom, ktorého predmetom je náhrada škody

za nemajetkovú ujmu vyčíslená v peniazoch. V pôvodnom návrhu uplatňovali sťažovateľky

vrátenie bytov do stavu spôsobilého na riadne užívanie, ako aj náhradu škody. Celý spor

je komplikovaný hlavne preto, lebo v rámci dokazovania je potrebné preukazovať škodu,

protiprávnosť a kauzálny nexus. Hoci bremeno dôkaznosti zaťažuje navrhovateľky, tieto

skutočnosti je potrebné získať aj z iných spisových materiálov a prebiehajúcich konaní.

V predmetnej veci vedie vyšetrovanie Úrad justičnej a kriminálnej polície, Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru, konanie vedie aj Krajský súd v Bratislave, pričom tomuto

konaniu predchádzalo aj konanie na tunajšom súde vedené pod sp. zn. , ako

aj konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. . V predmetnom konaní

sa uplatňuje zásada materiálnej pravdy viac ako zásada kontradiktórnosti. V danom

prípade ide o právnu aj faktickú zložitosť prípadu s tým, že ide aj o trestnoprávne aspekty

predmetnej veci. V tejto súvislosti si treba ešte uvedomiť, že dĺžku konania ovplyvňovala

aj tá skutočnosť, že samotné zabezpečovanie dôkazov v konečnom dôsledku zaťažuje súd,

ktorý vykonal dôkazy listinnými dokladmi, výsluchmi účastníkom, dožiadaním spisových

materiálov. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá aj skutočnosť, že navrhovatelia nie sú

zastúpení právnym zástupcom, a preto súd vo zvýšenej miere musí vyzývať na odstránenie

vád podaní, tak aby boli zrozumiteľné, určité a petity jednotlivých podaní vykonateľné.

Na základe skutkového rozboru prípadu mám za to, že v danom prípade išlo o náročné

dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre právne posúdenie veci, a preto do dnešného dňa

spor nie je ešte právoplatne skončený.

III. Prekážky postupu konania podľa a nasl. :

Prekážky postupu súdu podľa a nasl.

nenastali.

IV. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:

Z celého rozboru veci, ktorý je výsledkom preskúmania obsahu sporového spisu

a doterajšieho priebehu konania, vyplýva, že sťažovateľky nie sú zastúpené právnym

zástupcom, a preto súd vo zvýšenej miere dbá na správnosť jednotlivých podaní, vzhľadom

na to, že jednotlivé podania sú nejasné, neúplné a nezrozumiteľné, musí súd vyzývať

na odstránenie vád. Avšak podľa názoru súdu sťažovateľky v predmetnom konaní prieťahy

nespôsobili, aj keď prácu súdu podstatne sťažili.

V. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

Z celého rozboru veci, ktorý je výsledkom preskúmania obsahu sporového spisu

a doterajšieho priebehu konania, vyplýva, že súd vo veci riadne a priebežné koná, vykonáva

dokazovanie, pričom jednotlivými procesnými úkonmi smeruje k samotného meritórnemu

rozhodnutiu vo veci.

VI. Iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na prieťahy v konaní:

Neboli zistené.

VIII. Záver:

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred okresným súdom o nároku sťažovateliek

na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré

by boli spôsobené postupom, resp. nečinnosťou súdu. Vzhľadom na právnu aj faktickú

zložitosť daného sporu je vo veci potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.“

Právny zástupca sťažovateliek v podaní zo 14. novembra 2005 doručenom

ústavnému súdu 18. novembra 2005 k prehľadu úkonov okresného súdu a jeho vyjadreniu

okrem iného uviedol, že „... chronologicky potvrdzuje náš názor, že vo veci sa nekonalo

plynule tak, ako to predpokladá právna úprava platná v SR“, a žiadal ich návrhu v celom

rozsahu vyhovieť.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 21. decembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky 1,

sťažovateľky 2, sťažovateľky 3, E. K. a J. K. (spolu ďalej aj „navrhovatelia“)

z 30. novembra 2000 proti viacerým odporcom o odovzdanie bytov, vrátenie bytov do stavu

spôsobilého na užívanie a náhradu škody - alternatívne o plnenie z poistných zmlúv (ďalej

len „návrh na začatie konania“) spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 21. januára 2001 okresný súd vyžiadal aktuálne výpisy z obchodného registra

dvoch odporcov,

- 25. mája 2001 okresný súd predvolal všetkých navrhovateľov na informatívny

výsluch na 13. jún 2001, na ktorom boli navrhovatelia poučení o náležitostiach návrhu

na začatie konania,

- 19. júla 2001 bol okresnému súdu doručený upresňujúci a doplňujúci návrh

navrhovateľov z 15. júla 2001, ktorým navrhli z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov

pripustiť vstup do konania ďalšiemu účastníkovi ako odporcovi v 6. rade (ďalej len

„odporca v 6. rade“), rozšírili žalobný petit a pripojili ďalšie listinné dôkazy,

- 8. augusta 2001 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov, ktorým

rozšírili pôvodný návrh na začatie konania o nárok na „náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch“ spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadali

zakázať odporcovi v 6. rade disponovať s nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádzali ich

nájomné byty,

- 6. septembra 2001 (ako aj 7. septembra 2001) navrhovatelia žiadali okresný súd,

aby o ich nárokoch rozhodol medzitýmnym rozsudkom, a urgovali rozhodnutie o ich návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia,

- 23. novembra 2001 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku v sume 500 Sk za podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia

(navrhovatelia tak urobili 30. novembra 2001),

- 9. januára 2002 sťažovateľka 2 a ďalší dvaja navrhovatelia vzali späť návrh

na začatie konania v plnom rozsahu, toho istého dňa okresný súd predvolal sťažovateľku 1

a sťažovateľku 3 na informatívny výsluch na 23. január 2002, na ktorom boli poučené

o náležitostiach návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- 5. februára 2002 sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 doručili okresnému súdu

doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle informatívneho výsluchu,

- 10. apríla 2002 okresný súd uznesením č. k. -53 zastavil konanie voči

sťažovateľke 2 a ďalším dvom navrhovateľom (ďalej len „uznesenie okresného súdu

o zastavení konania“),

- 11. apríla 2002 okresný súd vyžiadal výpis z obchodného registra odporcu

v 6. rade,

- 22. mája 2002 sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 doručili okresnému súdu čiastočné

späťvzatie návrhu na začatie konania z dôvodu mimosúdneho vyporiadania nájomných práv

s odporcom v 6. rade a zároveň zobrali späť aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

- 3. júna 2002 sťažovateľka 2 osobne prevzala uznesenie okresného súdu

o zastavení konania a v ten istý deň podala proti nemu odvolanie z dôvodu, že „bolo

podané na súd bez môjho vedomia a súhlasu“,

- 17. júla 2002 okresný súd uložil sťažovateľke 2 povinnosť opraviť a doplniť

odvolanie z 3. júna 2002, čo sťažovateľka 2 urobila 13. augusta 2002,

- 25. septembra 2002 okresný súd vypracoval predkladaciu správu Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky 2,

- 17. februára 2003 krajský súd z dôvodu chyby v uznesení okresného súdu

o zastavení konania vrátil okresnému súdu predmetný spis na opravu (okresný súd tak

urobil 28. marca 2003, keď vydal opravné uznesenie č. k. -139),

- 18. júna 2003 okresný súd vyzval všetky tri sťažovateľky na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh na začatie konania,

- 11. júla 2003 sťažovateľka 2 a 17. júla 2003 sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3

podali na okresnom súde urgenciu vybavenia ich žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov, o ktoré žiadali ešte v pôvodnom návrhu na začatie konania z 30. novembra 2000,

- 6. augusta 2003 okresný súd vypracoval predkladaciu správu krajskému súdu,

ktorý 27. februára 2004 uznesením č. k. -151 potvrdil uznesenie okresného súdu

o zastavení konania vo vzťahu k sťažovateľke 2 (ďalej len „potvrdzujúce rozhodnutie

krajského súdu“) a 15. apríla 2004 spis vrátil okresnému súdu,

- 27. apríla 2004 sťažovateľka 2 podala na okresnom súde návrh na náhradu škody

proti viacerým odporcom a navrhla toto konanie spojiť s konaním sp. zn.

z dôvodu, že ide o identické návrhy (na základe rozhodnutia podpredsedníčky okresného

súdu bol tento návrh 28. septembra 2004 zapísaný pod novú sp. zn. ),

- 28. júna 2004 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu o zastavení

konania vo vzťahu k sťažovateľke 2,

- 20. októbra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. január 2005,

následne na základe opravy na 17. január 2005 a napokon na 14. marec 2005, zároveň

vyzval odporcov na vyjadrenie k priloženému návrhu na začatie konania, čo odporcovia

urobili v priebehu mesiaca január 2005,

- 25. októbra 2004 okresný súd priznal sťažovateľke 1 a sťažovateľke 3 oslobodenie

od súdnych poplatkov, zastavil konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

a spojil konania vedené pod sp. zn. a na spoločné konanie,

- 7. februára 2005 okresný súd vyzval všetky tri sťažovateľky na podanie stanoviska

k vyjadreniam odporcov, čo urobili podaním doručeným 18. februára 2005, resp. 4. marca

2005,

- 14. marca 2005 sa za prítomnosti všetkých troch sťažovateliek a časti odporcov

uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vykonanom dokazovaní bolo odročené na neurčito

s tým, že budú vykonané viaceré dopyty o zapožičanie súvisiacich trestných a vyšetrovacích

spisov, čo okresný súd urobil 20. mája 2005,

- 28. júna 2005 bol okresnému súdu doručený prípis krajského súdu, že súvisiaci

trestný spis je na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, 30. júna 2005 mu bol

doručený vyšetrovací spis z Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“)

a 4. júla 2005 prípis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“), z ktorého vyplynulo, že požadovaný spis sa u nich nenachádza.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Z hľadiska prvého kritéria, či išlo o zložitú vec po právnej a skutkovej stránke,

ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je nárok na náhradu škody za majetkovú

aj nemajetkovú ujmu vyčíslenú v peniazoch. V pôvodnom návrhu na začatie konania

z 30. novembra 2000 navrhovatelia uplatnili nárok na vrátenie bytov, ich uvedenie do stavu

spôsobilého na riadne užívanie, ako aj nárok na náhradu škody - alternatívne plnenia

z poistných zmlúv. Z dôvodu mimosúdneho vyporiadania nájomných práv sťažovateľka 1

a sťažovateľka 3 návrh na začatie konania 22. mája 2002 čiastočne vzali späť. Ešte predtým

sťažovateľka 2 a ďalší dvaja navrhovatelia podaním doručeným okresnému súdu

9. januára 2002 návrh na začatie konania v plnom rozsahu vzali späť a žiadali konanie

vo vzťahu k nim zastaviť.

Okresný súd vo vyjadrení z 21. októbra 2005 označil predmetný spor

za „komplikovaný“ a právne a fakticky zložitý z dôvodu, že tu ide „aj o trestnoprávne

aspekty predmetnej veci“. Ako ďalšie dôvody označil tie, že „v rámci dokazovania

je potrebné preukazovať škodu, protiprávnosť a kauzálny nexus“, ako aj to, že je potrebné

získať informácie „aj z iných spisových materiálov a prebiehajúcich konaní“.

Podľa názoru okresného súdu dĺžku konania ovplyvnila aj tá skutočnosť,

„že samotné zabezpečovanie dôkazov v konečnom dôsledku zaťažuje súd, ktorý vykonal

dôkazy listinnými dokladmi, výsluchmi účastníkov, dožiadaním spisových materiálov“.

Ako dôvod, prečo konanie nie je právoplatne skončené, okresný súd uviedol, že „v danom

prípade išlo o náročné dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre právne posúdenie veci“.

Ústavný súd sa stotožňuje s označením sporov takéhoto druhu ako fakticky a právne

zložitých, akceptuje uvedené dôvody a pripúšťa čiastočnú zložitosť (právnu aj faktickú)

predmetného sporu. Avšak v okolnostiach konkrétneho prípadu poukazuje v neposlednom

rade zároveň na skutočnosť, že okresný súd vykonal všetky opísané úkony spojené

so zabezpečením dôkazov a smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej po takmer 4 rokoch

od podania návrhu na začatie konania.

2. Správanie sťažovateliek ako účastníčok konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľka 2 (spolu s ďalšími 2 navrhovateľmi) podaním doručeným okresnému

súdu 9. januára 2002 (ktoré síce označila v odvolaní ako podané bez jej vedomia a súhlasu)

vzala späť návrh na začatie konania v plnom rozsahu a okresný súd konanie vo vzťahu k nej

zastavil. Jeho rozhodnutie potvrdil aj krajský súd uznesením z 27. februára 2004. Dňa

28. júna 2004 bolo konanie voči nej právoplatne zastavené a opäť sa stala účastníčkou

posudzovaného konania 24. januára 2005, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

okresného súdu, ktorým spojil konania vedené pod sp. zn. a

na spoločné konanie. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd vyhodnotil správanie

sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 spolu a správanie sťažovateľky 2 samostatne.

Správanie sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3

Hoci ústavný súd na jednej strane konštatuje aktívny prístup sťažovateľky 1

a sťažovateľky 3 k súdnemu konaniu a záujem oň, čo potvrdzujú viaceré úradne záznamy

o nahliadnutí do spisu, ako aj žiadosti o pokračovanie v konaní, na druhej strane konštatuje,

že doterajšia dĺžka konania bola ovplyvnená aj ich úkonmi, resp. podaniami, ktoré

okresný súd vo vyjadrení z 21. októbra 2005 charakterizoval ako „nejasné, neúplné

a nezrozumiteľné“, čo bolo dôvodom viacerých výziev okresného súdu na odstránenie vád

podaní.

Aj keď o procesných úkonoch sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 spočívajúcich

v návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka - ako odporcu v 6. rade (podaním

doručeným 19. júla 2001) a v návrhu na rozšírenie žalobného petitu (podaním doručeným

8. augusta 2001) musí v zmysle rozhodnúť súd, uvedené úkony môžu mať

vplyv na úspešnosť návrhu v predmetnej veci, ale ich vykonanie nevytvára pre okresný súd

prekážku, ktorá by bránila v jeho ďalšom postupe v konaní.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že ústavný súd v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníka konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto

prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. ,

).

Treba však poznamenať, že ani o jednom z úkonov sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3

okresný súd nerozhodol. O návrhu z 15. júla 2001 preto, že v dôsledku vyporiadania

nájomných vzťahov s odporcom v 6. rade sa návrh na pripustenie jeho vstupu do konania

stal bezpredmetným, a preto ho sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 dňa 22. mája 2002 vzali

späť. O návrhu na rozšírenie žalobného petitu o náhradu nemajetkovej škody vyčíslenej

v peniazoch okresný súd doteraz nerozhodol.

Podľa ústavného súdu uvedené skutočnosti tiež prispeli k spomaleniu konania

vo veci samej a majú aj priamu príčinnú súvislosť so vzniknutými prieťahmi.

Napriek uvedenému okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že „sťažovateľky

v predmetnom konaní prieťahy nespôsobili, aj keď prácu súdu podstatne sťažili“.

Správanie sťažovateľky 2

V období, odkedy sa opätovne stala účastníčkou posudzovaného konania, jej

správanie bolo aktívne a súčinnostné a v tomto štádiu konania žiadnym spôsobom

neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu a z dôvodu

podrobnejšie opísaného pri vyhodnotení prvého kritéria posudzoval postup okresného súdu

vo vzťahu k sťažovateľke 1 a k sťažovateľke 3 spolu a samostatne vo vzťahu

k sťažovateľke 2.

Postup okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke 1 a sťažovateľke 3

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnuté občianskoprávne konanie trvá

5 rokov. K nariadeniu dosiaľ jediného pojednávania uskutočneného 14. marca 2005 došlo

po viac ako 3 a trištvrte roku po podaní návrhu na začatie konania a aj toto pojednávanie

bolo odročené na neurčito za účelom zadováženia listinných dôkazov (trestných

a vyšetrovacích spisov), hoci o súvislostiach s trestnou činnosťou mal vedomosť už pri

podaní návrhu na začatie konania, keď sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 pripojili a priebežne

dopĺňali prílohy k návrhu na začatie konania o rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní. Okresný súd tak urobil 20. mája 2005 (čo bolo aj ostatným úkonom okresného súdu

ku dňu vydania tohto rozhodnutia), keď vyzval okresné riaditeľstvo, krajský úrad justičnej

polície a krajský súd na zaslanie príslušných súvisiacich spisov. Podľa názoru ústavného

súdu takýto úkon patrí k príprave prvého pojednávania a okresný súd ho mohol vykonať

ešte pred uskutočnením pojednávania, najmä ak vezmeme do úvahy, že vedel o ich

existencii a že od podania návrhu na začatie konania, resp. jeho doplnenia do uskutočnenia

prvého a doteraz jediného pojednávania uplynuli viac ako 4 roky.

Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 (spolu s ďalšími navrhovateľmi) podali

21. decembra 2000 okresnému súdu návrh na začatie konania a až 13. júna 2001 ich okresný

súd z dôvodu, že neboli právne zastúpené na informatívnom výsluchu, poučil

o náležitostiach návrhu v zmysle príslušných ustanovení

a vyzval na odstránenie vád. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 (spolu s ďalšími

navrhovateľmi) tak urobili 19. júla 2001, keď v zmysle poučenia okresného súdu upravili

a doplnili pôvodný návrh na začatie konania z 30. novembra 2000 a zároveň navrhli

z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov pripustiť vstup do konania ďalšieho účastníka ako

odporcu v 6. rade (zo spisu okresného súdu nevyplýva, že by bol okresný súd rozhodol

o tomto návrhu).

Dňa 8. augusta 2001 sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 doručili okresnému súdu

rozšírenie návrhu na začatie konania spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd až 23. novembra 2001 vyzval sťažovateľku 1 a sťažovateľku 3 na zaplatenie

súdneho poplatku, ktoré ho aj napriek žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

z 30. novembra 2000 uhradili 30. novembra 2001. Okresný súd predvolal sťažovateľku 1

a sťažovateľku 3 na informatívny výsluch na 23. január 2002 za účelom odstránenia vád

podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3

doplnili 5. februára 2002 návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Z dôvodu, že 22. mája 2002 (t. j. takmer po 10 mesiacoch od podania návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia) došlo k mimosúdnemu vyporiadaniu nájomných práv

sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 s odporcom v 6. rade, v ten istý deň osobne čiastočne vzali

späť návrh na začatie konania z 30. novembra 2000 doplnený podaním z 15. júla 2001, ako

aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sa vzhľadom na vyporiadanie ich

nájomných práv stal bezpredmetným.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľka 1 a sťažovateľka 3 v sťažnosti nenamietali

postup okresného súdu v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale

namietali iba to, že „úkony, ktoré priebežne vykonával, nesmerovali k rozhodnutiu vo veci

samej“.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že od podania návrhu na začatie konania

21. decembra 2000, resp. jeho doplnenia doručeného okresnému súdu 19. júla 2001,

do 20. októbra 2004, keď okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie k návrhu na začatie

konania a nariadil termín pojednávania na 14. január 2005, neskôr na 17. január 2005

a napokon na 17. marec 2005, celú svoju procesnú aktivitu (okrem dvoch informatívnych

výsluchov za účelom odstránenia vád podaní) obmedzil na úkony spojené s odvolaním

sťažovateľky 2 proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania (výzva na doplnenie

odvolania sťažovateľky 2, vyhotovenie opravného uznesenia okresného súdu o zastavení

konania a v dôsledku toho opakované predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky 2), a navyše od 27. apríla 2004, keď sťažovateľka 2 podala

okresnému súdu identický návrh na náhradu škody ako v konaní vedenom pod sp. zn.

a žiadala obe konania spojiť na spoločné konanie (podateľňou bol pripojený

k sp. zn. ), riešil otázku zápisu tohto podania ako novej veci pod novou

spisovou značkou (čo sa stalo 28. septembra 2004, keď bol zapísaný pod sp. zn.

), pričom okresný súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k prerokovaniu

a meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.

Dňa 25. októbra 2004 okresný súd rozhodol:

- o žiadosti sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 z 30. novembra 2000 o oslobodenie

od súdnych poplatkov tak, že im priznal oslobodenie na celé konanie,

- o späťvzatí návrhu sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 z 22. mája 2002 na nariadenie

predbežného opatrenia doručeného okresnému súdu 8. augusta 2001 tak, že ho zastavil,

a o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania z 30. novembra 2000 tak, že konanie

proti časti odporcov zastavil,

- o spojení veci vedenej pod sp. zn. a na spoločné konanie.

Vychádzajúc z uvedeného nemohol ústavný súd považovať postup okresného súdu

v tomto období za efektívny a súladný so základným právom sťažovateľky 1

a sťažovateľky 3 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V súvislosti s opísaným postupom okresného súdu vzal ústavný súd do úvahy svoju

doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí

dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol“ (napr. , ,

).

Aj pri zohľadnení istého podielu sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 na vzniku

prieťahov je zrejmé, že okresný súd sa svojím postupom pričinil o to, že jeho neefektívna

a nesústredená činnosť viedla k porušeniu základného práva sťažovateľky 1

a sťažovateľky 3 na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Vzhľadom na to ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného

súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie sťažovateľkou 1 a sťažovateľkou 3 označeného

základného práva okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovateľka 1

a sťažovateľka 3 domáhajúce sa rozhodnutia súdu v ich veci.

Postup okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke 2

Sťažovateľka 2 sa opätovne stala účastníčkou posudzovaného konania 24. januára

2005 (keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu z 25. októbra 2004 o spojení

veci vedenej pod sp. zn. a na spoločné konanie). Keďže

od 20. októbra 2004 okresný súd vykonal viacero úkonov smerujúcich k meritórnemu

rozhodnutiu vo veci už vyššie konkretizovaných (okrem iného 25. októbra 2004 rozhodol aj

o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, atď.), nariadil pojednávanie, ktoré

po vykonanom dokazovaní odročil na neurčito za účelom vyžiadania súvisiacich spisov,

o predloženie ktorých aj požiadal úrad justičnej a kriminálnej polície, okresné riaditeľstvo

a krajský súd (čiastočne bezúspešne), niet dôvodu konštatovať, že v tomto štádiu konania

došlo k namietanému porušeniu označeného základného práva sťažovateľky 2.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa § 56 ods. 5 citovaného zákona ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky v sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia „každej“ v sume 500 000 Sk z dôvodov „pretrvávajúceho psychického

stresu, právnej neistoty a z toho vyplývajúceho emocionálneho vyčerpania“.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorá predstavuje 5 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu,

ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy po 20 000 Sk pre sťažovateľku 1

a sťažovateľku 3 za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na porušenie

základného práva sťažovateľa. Keďže ústavný súd nezistil porušenie označeného

základného práva sťažovateľky 2, nepriznal jej ani primerané finančné zadosťučinenie.

O úhrade trov konania sťažovateľky 2 ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2

tak, že jej ich úhradu z dôvodu neúspešnosti nepriznal.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke 1

a sťažovateľke 3, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom

advokátom JUDr. P. S., a ktoré si uplatil podaním zo 14. novembra 2005 v sume 23 974 Sk.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk.

Úhradu priznal za dva spoločné úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. (ďalej len

„vyhláška“), t. j. za každý úkon po 2 501 Sk a 4 x 150 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky). Uvedená odmena sa v prípade spoločných úkonov pri zastupovaní viacerých

osôb znižuje o 20 % (§ 13 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

8 603 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky 1 a sťažovateľky 3 (

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. december 2005