Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 255/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. apríla 2006 v senáte

zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti A. S., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť A. S. trovy konania 5 302 Sk

(slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing.

P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 14. novembra

2005 doručená sťažnosť A. S., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a jej práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod

sp. zn. o návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby.

Označené konanie začalo v roku 1994 na základe žaloby o odstránenie neoprávnenej

stavby na pozemku vyvlastnenom bez náhrady z 22. augusta 1994, ktorú podal právny

predchodca - otec sťažovateľky, a bolo pôvodne vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka vstúpila do konania popri iných dedičoch po smrti svojho otca v roku 1997.

Konanie vo veci trvá viac ako 11 rokov, podstatnú časť konania je jeho účastníčkou aj

sťažovateľka a spor stále nie je právoplatne skončený. Sťažovateľka podala 25. apríla 2005

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu

oznámil sťažovateľke, že predĺžil lehotu na vybavenie sťažnosti do 5. júla 2005. Po tomto

dátume však sťažovateľku o vybavení sťažnosti neinformoval.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

takto rozhodol:

„1. Základné právo pani A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: neskôr spojenom do sp. zn.: 15 C

289/94 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje aby v konaní vedenom na OS Košice I pod

sp. zn. neskôr spojenom do sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000,- Sk slovom

osemdesiat tisíc korún, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť A. S. trovy konania vo výške 5 302,- Sk

slovom päťtisíc tristodva korún slovenských na účet právneho zástupcu advokáta menom

JUDr. P. H., so sídlom... K., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), a pretože nezistil dôvody na odmietnutie

sťažnosti podľa , prijal sťažnosť uznesením

č. k. -7 zo 7. decembra 2005 na ďalšie konanie.

Sťažovateľka ústavnému súdu oznámila, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní,

okresný súd na výzvu na vyjadrenie k potrebe ústneho pojednávania nereagoval

a ústavnému súdu napriek prísľubu v liste Spr 2364/05 z 27. decembra 2005 a opakovanej

výzve ústavného súdu zo 4. apríla 2006 vyjadrenie k sťažnosti nepredložil.

Okresný súd sa napokon vyjadril 27. apríla 2006, že netrvá na ústnom pojednávaní

vo veci.

Ústavný súd pri hodnotení skutkového stavu veci vychádzal zo spisov okresného

súdu sp. zn. a , ktoré mu boli zaslané v súvislosti s konaniami

vedenými na ústavnom súde pod sp. zn. a .

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ a práva upraveného v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“,

v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ),

pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje,

že štátny orgán vo veci koná“ (, ). K vytvoreniu „stavu právnej

istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“

(napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prejednávanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovateľka

(v procesnom postavení žalobkyne po svojom právnom predchodcovi) domáhala

odstránenia neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenia vecného bremena za náhradu

v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Konanie aj vzhľadom na nutnosť nariadenia

znaleckého dokazovania a na pristupovanie nových účastníkov do konania možno

považovať za fakticky zložitejšie. Táto faktická zložitosť veci však nemôže ospravedlniť

úplnú nečinnosť súdu v trvaní viac ako troch rokov, dĺžku období medzi jednotlivými

úkonmi uskutočnenými súdom, ani doby uplynutej od podania žaloby do nariadenia prvého

pojednávania vo veci a celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už viac ako 11 rokov. Vec

nemožno považovať za právne zložitú, pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy

v takýchto prípadoch sú stabilizované v judikatúre vyšších súdov.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania.

V priebehu konania došlo na základe návrhu sťažovateľky, resp. jej právneho predchodcu

k zmene návrhu na rozhodnutie vo veci samej a k opakovanému rozšíreniu okruhu

žalovaných i rozhodovaniu o oslobodení od súdnych poplatkov. Podľa názoru ústavného

súdu nemožno vykonanie týchto procesných úkonov, na ktoré boli oprávnení na základe

, považovať za skutočnosť, ktorá by mohla významnejším spôsobom ovplyvniť postup

okresného súdu.

Správanie sťažovateľky ústavný súd hodnotil ako také, ktoré neprispelo k doterajšej

dĺžke konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov súdu na základe predloženého súdneho spisu

vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľky v úvodnom období od 22. augusta 1994,

keď vec bola na tomto súde vedená pod sp. zn. , nečinný viac ako 3 roky.

V ďalšom období vykonával úkony len sporadicky, prvé pojednávanie vo veci uskutočnil po

viac ako 6 rokoch od podania žaloby, s oneskorením rozhodol o oslobodení žalobcov od

súdnych poplatkov a znalecké dokazovanie nariadil po 10 rokoch od podania žaloby, keď

vec uznesením č. k. -150 spojil na spoločné konanie a ustanovil znalca z odboru

geodézie a kartografie na podanie znaleckého posudku.

Ústavný súd z týchto dôvodov považuje konanie, ktoré ani po viac ako jedenástich

rokoch nie je právoplatne skončené, za také, ktoré je poznačené obdobiami nečinnosti

a zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto ústavný súd uzavrel, že doterajší postup okresného

súdu neviedol k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a že v jeho dôsledku došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 80 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Ústavný súd

žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyhovel

a požadovanú sumu jej vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,

konkrétne okolnosti prípadu, najmä nečinnosť okresného súdu, ako aj so zreteľom na

skutočnosť, že okresný súd do vydania tohto nálezu meritórne nerozhodol, priznal

v požadovanej výške - 80 000 Sk podľa .

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Ing. P. H.,

ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát 150 Sk režijný paušál,

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2006