Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 76/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka

a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti T. K. D., s miestom

podnikania K., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, K., v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice - okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo T. K. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. K. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk

(slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice - okolie

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania T.

K. D. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na adresu jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. J. H., Advokátska kancelária, K., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti T. K. D. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 1. marca 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť T. K. D., s miestom podnikania K. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, K., v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. decembra 1995

okresnému súdu žalobu o náhradu škody voči žalovanému A. C., bytom R., ktorá bola

zaevidovaná pod sp. zn. . Okresný súd sťažovateľa vyzval 7. augusta 1996 na

odstránenie nedostatkov jeho návrhu na začatie konania. Sťažovateľ reagoval na túto výzvu

okresného súdu podaniami zo 7. septembra 1996 a 10. novembra 1996. Podaním z 31.

marca 1997 sťažovateľ v predmetnom konaní navrhol zámenu žalovaného.

V súčasnosti je toto konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

Do dňa podania ústavnej sťažnosti bolo nariadené vo veci samej len jedno pojednávanie,

ktoré sa uskutočnilo 19. marca 1997, a okresný súd vykonal tri výsluchy konané

4. novembra 1996, 13. mája 1997 a 26. marca 2002.

Nečinnosť okresného súdu v tomto konaní pretrváva napriek tomu, že podaním

z 19. novembra 2001 sťažovateľ požiadal o nariadenie pojednávania.

Sťažovateľ podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov podal predsedovi okresného súdu 22. júla 2005 sťažnosť na

prieťahy, na ktorú však do dňa podania ústavnej sťažnosti nedostal odpoveď.

Podľa názoru sťažovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

bolo nečinnosťou okresného súdu porušené jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že:

„Okresný súd Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. svojou

nečinnosťou porušil sťažovateľove základné právo podľa SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky preto prikazuje Okresnému súdu Košice – okolie

vo veci konať.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva podľa SR, vo výške

150.000,- Sk ako aj náhradu trov konania vo výške 10.600,- Sk (2 úkony právnej pomoci,

2 x režijný paušál).“

Sťažovateľ ústavnému súdu predložil taktiež fotokópiu svojej sťažnosti na prieťahy,

ktorá bola okresnému súdu doručená 22. júla 2005 a preukazuje využitie účinného právneho

prostriedku nápravy vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Právny zástupca sťažovateľa na základe výzvy ústavného súdu podaním doručeným

4. apríla 2006 oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k predmetnej veci vyjadril podaním

z 10. apríla 2006 prostredníctvom svojho predsedu. Predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení uviedol, že „skutočnosti, ktoré sú opísané v predmetnej sťažnosti zodpovedajú

stavu veci“ a súčasne ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní predmetnej

veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ doručil 11. decembra 1995 Okresnému súdu Košice I návrh na začatie

konania, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode

s príslušenstvom smerujúci proti A. C. (ďalej len „žalovaný“). Tento návrh bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Spisový materiál v uvedenej veci bol 18. decembra 1995 postúpený okresnému súdu

z dôvodu jeho príslušnosti na ďalšie konanie, kde mu bola pridelená sp. zn. .

Na základe pokynu zákonného sudcu z 12. augusta 1996 okresný súd vyzval

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania v lehote 15 dní. Sťažovateľ na túto

výzvu súdu reagoval podaním doručeným 10. septembra 1996.

Zákonný sudca pokynom z 24. októbra 1996 nariadil predvolať na informatívny

výsluch 4. novembra 1996 sťažovateľa. Podľa úradného záznamu spísaného 4. novembra

1996 okresný súd poučil sťažovateľa o zákonných náležitostiach návrhu na začatie konania,

vyzval ho, aby svoj návrh v lehote 7 dní doplnil a taktiež ho poučil o následkoch

nedoplnenia návrhu v určenej lehote. Sťažovateľ 13. novembra 1996 okresnému súdu

doručil doplnenie svojho návrhu na začatie konania.

Úpravou z 28. novembra 1996 zákonný sudca nechal vyzvať sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v lehote 15 dní. Sťažovateľ si túto poplatkovú

povinnosť splnil 17. decembra 1996.

Zákonný sudca pokynom z 22. januára 1997 nariadil na 19. marec 1997 pojednávanie

v uvedenej veci, na ktoré nechal predvolať účastníkov konania a žalovanému súčasne

s predvolaním doručiť podaný návrh na začatie konania.

Pojednávanie konané 19. marca 1997 bolo súdom po vypočutí účastníkov konania

odročené na neurčito a súčasne bola sťažovateľovi uložená povinnosť predložiť súdu

upravený návrh žaloby v lehote 20 dní.

Listom z 31. marca 1997 sťažovateľ navrhol „zmenu žalovaného“ a zároveň zmenu

príslušnosti súdu na Košice – mesto.

Na základe pokynu z 29. apríla 1997 bol sťažovateľ predvolaný na informatívny

výsluch 13. mája 1997. Podľa úradného záznamu spísaného z tohto výsluchu sťažovateľ súd

požiadal, aby pripustil zámenu žalovaných tak, aby z konania vystúpil žalovaný

a do konania vstúpil ako žalovaný L. Ž..

Podaním z 19. novembra 2001 sťažovateľ požiadal o urýchlené nariadenie

pojednávania v tejto veci. Zákonný sudca pokynom z 11. marca 2002 nechal na 26. marec

2002 predvolať na informatívny výsluch sťažovateľa. Úradný záznam o výsluchu

sťažovateľa v spisovom materiáli pripojený nebol.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (,

).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o náhradu

škody. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu, ani z nimi

predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu

o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla spôsobiť predĺženie konania v tejto

veci.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že

sťažovateľ prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci najmä podaním

nekvalifikovaných návrhov, ktorých nedostatky okresný súd následne odstraňoval

prostredníctvom svojich výziev, resp. informatívnych výsluchov sťažovateľa. Uvedenými

nedostatkami správania sťažovateľa však podľa ústavného súdu nemožno ospravedlniť

dlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu v tomto konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali

výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé obdobie nečinnosti okresného súdu začalo

ihneď po 18. decembri 1995, keď bol súdu doručený návrh na začatie konania, a trvalo

osem mesiacov, t. j. až do 12. augusta 1996, keď okresný súd pristúpil k jednoduchému

prvotnému procesnému úkonu – k odstraňovaniu nedostatkov podaného návrhu. V období

od informatívneho výsluchu sťažovateľa uskutočneného 13. mája 1997 okresný súd až do

dňa podania ústavnej sťažnosti (21. novembra 2005), t. j. viac ako osem rokov a šesť

mesiacov v uvedenej veci nevykonával žiadne procesné úkony smerujúce k vydaniu

meritórneho rozhodnutia. Nečinnosť okresného súdu v označených obdobiach bez toho, aby

jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní

v zmysle .

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo pred

okresným súdom 18. decembra 1995 a trvá už viac ako desať rokov a štyri mesiace.

Z uvedenej doby takmer deväť rokov a dva mesiace tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku

nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na

okresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa za

ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa

boli porušené.

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa , prikázal okresnému súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 150 000 Sk, ktoré odôvodnil neodôvodnenými prieťahmi v konaní

.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

80 000 Sk. Táto suma zohľadňuje predmet konania okresného súdu, t. j. čo je pre účastníka

konania v tomto konaní v stávke - „at stake“, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní

(deväť rokov a dva mesiace) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému

primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom vo výške 10 600 Sk pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej

pomoci vrátane režijného paušálu.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa pred

ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ

namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným

súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľov za dva úkony právnej služby

(príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súd) priznal odmenu vo výške 5 002 Sk

(2 x 2 501 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 300 Sk (2 x 150 Sk) spolu teda

vo výške 5 302 Sk a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov

konania v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006