Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 236/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. V., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -89 z 28. októbra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. A. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2006

doručená sťažnosť (z 24. marca 2006) JUDr. A. V., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária, K., v ktorej namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -89 z 28. októbra

2005.

Sťažovateľka je advokátkou. Ako právnej zástupkyni žalobcu v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. jej bola

uznesením okresného súdu č. k. 24 C 5/02–65 z 18. mája 2005 podľa § 53 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uložená poriadková pokuta vo výške 10 000 Sk.

Sťažovateľka podala 8. júla 2005 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie (písomným podaním

zo 7. júla 2005). Krajský súd uznesením č. k. -89 z 28. októbra 2005

prvostupňové rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľke (uznesenie okresného

súdu č. k. 24 C 5/02–65 z 18. mája 2005) potvrdil.

Sťažovateľka namieta, že uznesením krajského súdu č. k. -89

z 28. októbra 2005 došlo k porušeniu jej základného práva „na spravodlivé súdne konanie“

podľa a dohovoru, pretože jej záležitosť nebola všeobecným

súdom spravodlivo prejednaná.

Sťažovateľka tvrdí, že odvolací súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia

okresného súdu nepostupoval dôsledne v súlade s ustanovením , ktorý „...indikuje

zásady, ktorými sa spravuje civilný proces a ktorý zo správneho zistenia skutkového stavu

a zo spravodlivého rozhodnutia robí zodpovedným predovšetkým súd.“

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že ako právna zástupkyňa

žalobcu v občianskom súdnom konaní si sťažovateľka mala zabezpečiť v prípade kolízie

termínov substitučné zastúpenie. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na

dostatočný časový predstih, v ktorom boli sťažovateľke oznámené termíny pojednávaní.

Sťažovateľka namieta, že argumentácia krajského súdu nemá oporu v žiadnom

všeobecne záväznom právnom predpise. Neexistuje totiž „...žiadny právny predpis, ktorý by

advokátovi ukladal takúto primárnu povinnosť, zabezpečiť si substitúciu.“ Sťažovateľka

navyše argumentuje, že krajský súd „...ani len neskúmal, či sťažovateľ sa pokúšal

zabezpečiť substitúciu na uvedené pojednávania, pričom sťažovateľ tvrdí, že sa mu

substitúciu na tieto dni nepodarilo zabezpečiť z objektívnych dôvodov, a to s poukazom na

pracovnú zaťaženosť tých advokátov, ktorých oslovil. Sťažovateľ teda vykonal všetko pre

úspešný priebeh pojednávaní, ktorý bolo možné od neho v rozumnej miere očakávať“.

Sťažovateľka tvrdí, že „...odvolací súd nemôže založiť zodpovednosť právneho

zástupcu účastníka konania na porušení povinnosti, ktoré nie sú uvedené v právnom

predpise a majú teda len povahu akejsi fikcie vyplývajúcej z právneho názoru súdu.

K podstate veci, teda k uloženiu poriadkovej pokuty je potrebné uviesť, že jej

uloženie prichádza v zmysle do úvahy len pri hrubom sťažení postupu konania,

najmä neustanovením sa na súd.

Z výkladu uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nie každé neustanovenie

sa na súd je hrubým sťažením postupu konania. Splnenie podmienky hrubého sťažovania

postupu konania je vecou starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu; všeobecne

musí byť úkon rušiteľa z hľadiska závažnosti a vplyvu na konanie určitým spôsobom

kvalifikovaný.

Z vykonaného dokazovania v rámci odvolacieho konania bolo nepochybne

preukázané, že sťažovateľ riadne a včas oznámil svoju neúčasť na pojednávaniach, teda

v primeranom časovom predstihu a v písomnej forme a v týchto termínoch sa zúčastnil

vyšetrovacích úkonov v jednom prípade v ústave na výkon väzby vo väzobnej trestnej veci

a v jednom prípade na pojednávaní okresného súdu mimo miesta svojho sídla“.

Sťažovateľka namieta, že jej neúčasť na pojednávaniach pred okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. neznamenala sťaženie postupu okresného súdu

v konaní „...a už vôbec nemala charakter hrubého sťaženia postupu konania“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Krajský súd

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -89 porušil

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

tým, že bolo nedôsledne preskúmané odvolanie sťažovateľa a tak jeho záležitosť nebola

spravodlivo prejednaná a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby o nej znovu konal

a rozhodol.“

II.

2.1 Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s uložením poriadkovej pokuty

vo výške 10 000 Sk v rámci prebiehajúceho občianskeho súdneho konania podľa .

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) svedčí o tom, že

garancie vyplývajúce z ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týkajú konaní, ktorých

premetom sú práva alebo záväzky občianskej povahy alebo rozhodovanie o oprávnenosti

trestného obvinenia proti dotknutej osobe. Aj napriek autonómnemu výkladu pojmu „trestné

obvinenie“ zo stany ESĽP, v rámci ktorého zahrnul do sféry aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1

dohovoru aj prípady uloženia poriadkovej sankcie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Weber

proti Švajčiarsku z 22. mája 1990), nespadajú pod ochranu poskytovanú uvedeným čl. 6

ods. 1 dohovoru konania o uložení poriadkovej pokuty v občianskom súdnom konaní, a to

predovšetkým s ohľadom na špecifický účel takejto sankcie (zabezpečenie plynulého,

nerušeného a dôstojného postupu v súdnom konaní), obmedzený okruh subjektov, ktorým ju

možno uložiť (iba účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní), a vzhľadom

na jej závažnosť nedosahujúcu intenzitu porovnateľnú napr. so zásahom do osobnej slobody

alebo so zásahom do možnosti vykonávať povolanie (obdobne napr. rozhodnutie ESĽP

vo veci Ravnsborg proti Švédsku z 23. marca 1994).

Na základe týchto skutočností dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa k záveru, že sťažovateľkou

namietaným zásahom nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože toto ustanovenie nie je na daný prípad vzhľadom na jeho okolnosti aplikovateľné.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

2.3 Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa . Podľa označeného ustanovenia sa môže

každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46

ods. 4 ).

Podľa domáhať sa práv uvedených v (...) tejto sa

možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (napr. , ).

Uznesením okresného súdu č. k. 24 C 5/02–65 z 18. mája 2005 bola sťažovateľke

uložená poriadková pokuta v rámci prebiehajúceho občianskeho súdneho konania. Ide

o sankciu majetkového charakteru predstavujúcu vo svojej podstate zásah do vlastníctva.

Sťažovateľka sa ochrany svojich majetkových práv proti tomuto zásahu (spočívajúcemu

v uložení sankčnej povinnosti na peňažné plnenie) domáhala (prostredníctvom podaného

odvolania) v konaní pred krajským súdom. Ústavný súd preto konštatoval, že ustanovenie

je na daný prípad aplikovateľné.

2.4 Z obsahu sťažovateľkinej argumentácie prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti

je zrejmé, že podstata ňou namietaného porušenia jej základných práv a slobôd tkvie

v namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov krajského súdu obsiahnutých

v napádanom rozhodnutí (v uznesení krajského súdu č. k. -89 z 28. októbra

2005).

Krajský súd v tomto rozhodnutí odôvodnil výrok, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľke z 18. mája 2005, takto:

«...Okresný súd napadnutým uznesením uložil právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. A.

V. poriadkovú pokutu vo výške 10.000,- Sk, ktorú je povinná zaplatiť do 3 dní na účet

Okresného súdu Košice II.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky sa na pojednávanie

dňa 18. mája 2005 o 8.30 hod. nedostavila, i keď predvolanie na pojednávanie prevzala

dňa 14. apríla 2005. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila listom zo dňa 16. mája

2005, v ktorom uviedla: „V označenej právnej veci žiadam konajúci súd o ospravedlnenie

právneho zástupcu, ako aj ospravedlnenie navrhovateľky z neúčasti na pojednávaní

18. mája 2005 o 8.30 hod. z dôvodu jeho kolízie vytýčených termínov v trestnej veci s tým,

že trvá na jeho prítomnosti a žiada konajúci súd o odročenie pojednávania“. Dôvody

neprítomnosti na uvedenom pojednávaní nijako nepreukázala. Súd uvedené ospravedlnenie

neakceptoval, lebo právna zástupkyňa navrhovateľky bola predvolaná s dostatočným

časovým predstihom, viac ako jeden mesiac, a tak bolo v jej možnostiach zabezpečiť účasť

na tomto pojednávaní. Naviac právna zástupkyňa navrhovateľky totožným ospravedlnením

„ospravedlnila“ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5. apríla 2004, pričom termín

pojednávania vzala na vedomie dňa 20. októbra 2003. Ani v tomto prípade dôvod svojej

neprítomnosti na predmetnom pojednávaní nijako nepreukázala. Navyše zástupkyňa

navrhovateľky nerešpektovala ani výzvu súdu na upresnenie petitu návrhu vo veci samej.

Uloženie poriadkovej pokuty dôvodil súd aplikáciou , v znení účinnom

do 31. augusta 2005.

Proti tomuto uzneseniu podala JUDr. A. V. v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla

zrušiť napadnuté uznesenie, lebo bolo vydané na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu. K neúčasti na pojednávaní dňa 5. apríla 2004 uviedla, že svoju

neprítomnosť na tomto pojednávaní riadne písomne ospravedlnila z dôvodu kolízie úkonov

v trestnej veci. Nie je zrejmé, prečo súd až po uplynutí času viac ako jedného roka,

považoval túto skutočnosť za hrubé sťaženie postupu konania, lebo ku dňu rozhodovania

súdu s poukazom na plynutie času, stráca tento argument na aktuálnosti. Súd jej nedoručil

žiadnu výzvu k tomu, aby svoje ospravedlnenie aj náležite preukázala. Dňa 5. apríla 2004

sa zúčastnila úkonov v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej

a kriminálnej polície v M.. Predložila o tom fotokópie „vyrozumení“. K neúčasti na

pojednávaní 18. mája 2005 uviedla, že neúčasť na pojednávaní opäť ospravedlnila riadny

spôsobom, teda písomne, pričom ospravedlnenie bolo doručené na súd dva dní pred

pojednávaním, t. j. dňa 16. mája 2005. Opätovne dôvodom jej neprítomnosti bola kolízia

vytýčených úkonov v trestnej veci. Uviedla, že žiadne ustanovenie advokátovi neukladá

priamo zo zákona, aby písomné ospravedlnenie aj náležite preukázal. Zastáva názor, že ak

by súd považoval takéto písomné ospravedlnenie za nepostačujúce, bolo jeho povinnosťou

zaslať jej výzvu na preukázanie „ospravedlnenia pojednávania“. V predmetnej veci jej však

žiadna výzva v tomto smere doručená nebola. V tejto súvislosti poznamenala, že je obvyklou

súdnou praxou aj na iných súdoch a súdoch vyššieho stupňa vyžiadať si od advokáta v

prípade jeho ospravedlnenej neúčasti preukázanie dôvodov neprítomnosti na pojednávaní.

Uvedeného dňa sa zúčastnila úkonov v trestnej veci vedenej na Prezídiu Policajného zboru,

Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ, Oddelenie vyšetrovania, K.,

kde boli trestne stíhaní traja páchatelia, a to väzobne. Na uvedený termín sa jej nepodarilo

zabezpečiť zastúpenie iným advokátom a zúčastnila sa úkonov v trestnej veci, ktorú s

poukazom na to, že sa jednalo o väzobnú vec, považovala za urgentnejšiu. Dohovor o

ochrane ľudských práv a základných slobôd ukladá organom činným v trestnom konaní

povinnosť vybavovať všetky väzobné veci prednostne a urýchlene, pričom takáto povinnosť

sa teda celkom logicky v transformovanej podobe prenáša aj na advokáta v takejto trestnej

veci. Napadnuté uznesenie zároveň považovala za nepreskúmateľné, predovšetkým z toho

dôvodu, že výrok uznesenia neobsahuje odkaz na konkrétny právny predpis, ktorý bol

súdom použitý, v zmysle ktorého bola uložená i poriadková pokuta. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé, prečo jej súd uložil práve pokutu vo výške

10.000,- Sk. Nie je teda zdôvodnená ani výška pokuty. Úvahy súdu v tomto smere v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne chýbajú. Celkom neopodstatnená je napokon aj

konštatácia súdu v odôvodnení o doručení akejsi výzvy na upresnenie petitu, lebo dňa 7.

septembra 2004 jej ako právnej zástupkyni navrhovateľky bolo doručené „upovedomenie o

odročení alebo zrušení pojednávania“ a nie spomínaná výzva na upresnenie petitu. V tejto

súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že pojednávania, ktoré sa mali uskutočniť dňa 29.

septembra 2004 a dňa 16. apríla 2003 boli dvakrát odročené z dôvodov na strane

samotného súdu, čo je zrejme aj z predkladanej fotokópie upovedomenia a telegramu.

Navrhla, aby súd prvého stupňa v rámci autoremedúry zrušil napadnuté uznesenie, resp.

aby v opačnom prípade odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, pretože

bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné.

Krajský súd ako súd odvolací na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté

uznesenie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne,

a preto ho podľa potvrdil.

Tomu kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo

neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie,

môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25.000,- Sk (

v znení účinnom do 31. augusta 2005).

Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa ods. 1 môže súd uložiť

uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50.000,- Sk ( v znení účinnom

do 31. augusta 2005).

Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania,

odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená (§ 53 ods. 3

v znení účinnom do 31. augusta 2005).

Predpokladom uloženia sankcie podľa je, že ten komu súd ukladá

poriadkovú pokutu, hrubo sťažuje postup konania, a to spôsobom uvedeným v zákone.

Poriadková pokuta bola JUDr. A. V., (advokátke navrhovateľky) uložená pre jej

neúčasť na pojednávaniach dňa 5. apríla 2004 a 18. mája 2005. ...

Odvolateľka k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu pripojila listiny, ktorými

preukazuje prečo sa pojednávania dňa 5. apríla 2004 nemohla zúčastniť. Predložila

písomné „vyrozumenie o úkonoch“ Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu

justičnej a kriminálnej polície v K. zo dňa 25. marca 2004. Fotokópia ospravedlnenia z

neúčasti na pojednávaní dňa 5. apríla 2004 svedčí o tom, že advokátka JUDr. A. V. uvedené

ospravedlnenie vyhotovila dňa 4. apríla 2004 a osobne ho doručila súdu 5. apríla 2004, t. j.

v deň pojednávania na súde prvého stupňa. Je treba ale zdôrazniť, že advokátka JUDr. A.

V. termín pojednávania na deň 5. apríla 2004 vzala na vedomie dňa 20. októbra 2003.

Ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní zo dňa 4. apríla 2004, ktoré bolo doručené

procesnému súdu v deň pojednávania dňa 5. apríla 2004, (aj keď ako už bolo vyššie

spomínané, zástupkyňa o tomto termíne vedela niekoľko mesiacov vopred, t. j. už od 20.

októbra 2003), nemožno hodnotiť ako konanie bez zavinenia JUDr. A. V..

Ak totiž JUDr. A. V. už dňa 25. marca 2004 vedela „o vytýčených termínoch v

trestných veciach“, mala dostatok času, aby v súlade so splnomocnením zo dňa 27.

novembra 2002, ktoré sa nachádza na č. l. 38 (tohto) spisu, mohla ustanoviť za seba

zástupcu a tým zabezpečiť riadne zastúpenie svojej mandantky. V spomínanom

splnomocnení navrhovateľka súhlasila s tým, aby si splnomocnený advokát (JUDr. A. V.)

ustanovila za seba zástupcu podľa - . Ak ich ustanoví viac,

súhlasila, aby každý z nich konal samostatne.

Predvolanie na pojednávanie 18. mája 2005 prevzala navrhovateľka i právna

zástupkyňa JUDr. A. V. dňa 14. apríla 2005, o čom svedčí doručenka pripojená k č. l. 52

spisu. Dňa 16. mája 2005 o 10.15 hod. (t. j. dva dní pred pojednávaním) osobne bolo

doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 18. mája 2005 z dôvodu „kolízie

vytýčených termínov v trestnej veci“. K ospravedlneniu neboli pripojené žiadne listinné

dôkazy o pravdivosti týchto tvrdení. Až k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu je

pripojená fotokópia „vyrozumenia o úkone“ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor Východ, Oddelenie vyšetrovania, K. zo dňa 11. mája

2005 na deň 18. mája 2005 od 8.00 hod..

Postup JUDr. A. V. aj v tomto prípade bol neštandardný, lebo mala dostatok času,

aby si aj v tomto prípade zabezpečila v súlade so splnomocnením zástupcu za seba, resp.

ustanovila za seba zástupcu a tým zabezpečila riadne zastupovanie svojej mandantky podľa

splnomocnenia zo dňa 27. novembra 2002.

Nepatričná je aj argumentácia odvolateľky, že žiaden zákon neukladá advokátovi,

aby s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní predkladal listinné doklady preukazujúce

pravdivosť tvrdení uvedených v ospravedlnení. Nie je to iba otázka slušnosti, ale aj

mimoriadne dôležitá otázka pre ďalší postup súdu v konaní, t. j. či je naplnený predpoklad

pre postup súdu v konaní podľa v neprítomnosti účastníka konania,

resp. jeho právneho zástupcu. ...

Čiastočne treba dať za pravdu odvolateľke, že neúčasť osoby na pojednávaní, ktoré

bolo odročené pre chorobu sudkyne, nemožno považovať za hrubé sťažovanie postupu

konania. Tu sa ale patrí poznamenať, že okresný súd neuložil poriadkovú pokutu

odvolateľke za neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu choroby sudkyne,

resp. na strane súdu. Poriadková pokuta bola JUDr. A. V. udelená pre jej neúčasť na

pojednávaniach dňa 18. mája 2005 a 5. apríla 2004.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri určení výšky poriadkovej pokuty, t. j. sumy

10.000,- Sk. V možnostiach súdu je totiž podľa posúdiť okolnosti daného

prípadu a za hrubé sťaženie postupu konania, t. j. neustanovenia sa na súd, má súd možnosť

uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 25.000,- Sk.

... poriadkové opatrenia slúžia na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju

autoritu všade tam, kde by mohla byť neprípustným zásahom ohrozená a aby ich pomocou

mohol zaistiť pokojný, dôstojný a nerušený priebeh konania a tým aj rýchlu a účinnú

ochranu občianskych práv.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa

rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enuciate tohto uznesenia ...»

2.5 Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov a ústavného

súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach (vrátane rozhodovania o poriadkových opatreniach v súdnom

konaní) patrí do právomoci všeobecných súdov.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani posudzovať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže posudzovať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , I. ÚS

139/02, , ).

2.6 Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu č. k. -89

z 28. októbra 2005 (s prihliadnutím na obsah uznesenia okresného súdu č. k. 24 C 5/02–65

z 18. mája 2005, ktoré bolo v odvolacom konaní preskúmavané, ako aj s prihliadnutím na

obsah odvolania sťažovateľky zo 7. júla 2005) dospel ústavný súd k záveru, že zo záverov

krajského súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Krajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol podstatu argumentácie

sťažovateľky v odvolaní, vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil vrátane konkrétnych

ustanovení zákona (), ktoré pri právnom posúdení

skutkového stavu aplikoval.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k. -89 z 28. októbra 2005 je

zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na výklade (v znení platnom

a účinnom v rozhodnom období) a dospel k záveru, že správanie sťažovateľky v súvislosti

s jej neúčasťou na pojednávaniach nariadených na 5. apríl 2004 a 18. máj 2005 hrubo

sťažilo postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že krajský súd rozhodujúci vo veci

založil svoje rozhodnutie výlučne na údajnom nesplnení povinnosti sťažovateľkou

zabezpečiť substitučné zastúpenie žalobcu na pojednávaniach, ktorá nemá navyše oporu

v zákone. Z ustanovenia vyplýva pre účastníkov občianskeho súdneho konania

procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím náležitej

súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia jeho plynulého postupu. Táto procesná povinnosť sa

týka aj zástupcov účastníkov súdneho konania v rozsahu, v ktorom na základe

plnomocenstva (prípadne iného právneho titulu zakladajúceho zastúpenie) vykonávajú

v mene účastníka súdneho konania jeho procesné práva alebo procesné povinnosti.

Poskytnutie náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu

v konaní, v prípade vzniku prekážky brániacej účastníkovi súdneho konania alebo jeho

právnemu zástupcovi v účasti na nariadenom pojednávaní, nepochybne zahŕňa požiadavku

oznámenia tejto skutočnosti súdu konajúcemu vo veci bez zbytočného odkladu po jej vzniku

(teda v dostatočnom časovom predstihu, pokiaľ je to vzhľadom na okolnosti možné),

prípadne poskytnutie ďalšej súčinnosti potrebnej pre prijatie opatrení týkajúcich sa ďalšieho

postupu v konaní tak, aby v ňom nedochádzalo k vzniku zbytočných prieťahov.

V posudzovanej veci mal krajský súd za preukázané, že sťažovateľka bola o termíne

pojednávania v oboch prípadoch upovedomená s dostatočným časovým predstihom

(20. októbra 2003 a 14. apríla 2005), no svoju neúčasť (ako aj neúčasť svojej klientky)

oznámila v oboch prípadoch okresnému súdu až v čase, keď už nebolo možné z jeho strany

prijať potrebné opatrenia súvisiace so zmenou termínu oboch pojednávaní tak, aby nedošlo

v konaní k prieťahom (v prípade pojednávania nariadeného na 5. apríl 2004 sťažovateľka

oznámila svoju neúčasť v deň pojednávania a v prípade pojednávania nariadeného na

18. máj 2005 dva dni vopred). Sťažovateľka sa pritom opakovane obmedzila iba na

oznámenie svojej neúčasti (ako aj neúčasti svojej klientky) na pojednávaní bez toho, aby sa

v zmysle požiadavky poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého

postupu v konaní pokúsila dostatočnou a včasnou komunikáciou so súdom a prípadne aj

s orgánmi činnými v trestnom konaní o zosúladenie kolidujúcich termínov procesných

úkonov. Okresný súd tak bol zo strany sťažovateľky opakovane „postavený pred hotovú

vec“ bez dostatočného vysvetlenia a preukázania závažnosti dôvodov na stane sťažovateľky

brániacich jej v účasti na uvedených pojednávaniach. Na možnosť zabezpečiť zastúpenie

klienta na pojednávaní substitútom poukázal krajský súd v kontexte týchto zistených

okolností. Dôvod svojej neúčasti na pojednávaniach sťažovateľka dodatočne preukazovala

v odvolacom konaní vo veci uloženia poriadkovej pokuty predložením písomného

„vyrozumenia o úkonoch“ Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej

a kriminálnej polície v K. z 25. marca 2004 a „vyrozumenia o úkone“ Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ, Oddelenie vyšetrovania

v K. z 11. mája 2005. Neúčasť na pojednávaní nariadenom na 5. apríl 2004 pritom

v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 24 C 5/02–65 z 18. mája 2005 vysvetlila

účasťou na vyšetrovacích úkonoch v trestnej veci „...v budove OR PZ ÚJaKP, M....“

a v sťažnosti podanej ústavnému súdu účasťou „...na pojednávaní okresného súdu mimo

miesta svojho sídla...“.

Vzhľadom na tieto okolnosti daného prípadu možno označené závery krajského súdu

(ktorý sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ďalšou argumentáciou sťažovateľky

v súvislosti s výškou pokuty a odročením pojednávaní pre chorobu zákonnej sudkyne)

považovať z ústavného hľadiska za dostatočné a relevantné, pričom ich možno rozumne

zahrnúť pod zákonné znaky právnych noriem aplikovateľných v danej veci.

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nedomnieva, že by závery krajského súdu

v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

nezlučiteľné so sťažovateľkou označeným článkom , preto podľa zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 11. júla 2006