Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353, zast. JUDr. Ján Nota, advokát, so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50 150 464 na návrh navrhovateľa - veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, FN 36924a, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. -1155 zo dňa 2. septembra 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. -1155 zo dňa 2. septembra 2021 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353.

2. V druhej výrokovej vete ustanovil do funkcie správcu dlžníka: Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie: M.R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 48 182 966.

3. V tretej výrokovej vete vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na Okresnom súde Žilina k sp. zn. . Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

4. V štvrtej výrokovej vete rozhodol o začatí hlavného insolvenčného konania v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

5. V piatej výrokovej vete uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, spôsobom v zmysle čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

6. V šiestej výrokovej vete poučil účastníkov konkurzného konania o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 28.04.2021 sa navrhovateľ - veriteľ (ďalej „navrhovateľ“) domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka VAV Management s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 648 353 (ďalej „Dlžník). Navrhovateľ uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, so sídlom Hauptplatz 22, A - 3830 Waidhofen an der Thaya, Rakúska republika, ktorá má voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 6.331.000 EUR, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere označenú ako „Prísľub úveru“ č. 0007-681570 zo dňa 04.07.2008 v znení jej neskorších zmien zo dňa 17.07.2008, 11.11.2009, 25.08.2010, 22.06.2011, 07.11.2011 a zo dňa 17.01.2014. Dňa 19.04.2012 uzavreli právny predchodca navrhovateľa, B.. D. H., Dlžník, Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina (ďalej „ZI“) a spoločnosť V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, Banská Bystrica (ďalej „VAVI“) dohodu, v zmysle ktorej dlh zo Zmluvy o úvere spolu so všetkými súvisiacimi právami a povinnosťami prevzal Dlžník a stal sa dlžníkom namiesto B.. D. H.a a B.. D. H. zároveň za splatenie úveru prevzal ručenie. Pohľadávky navrhovateľa voči Dlžníkovi vyplývajúce zo Zmluvy o úvere boli dlžníkom (ako aj všetkými ručiteľmi) čo do dôvodu a výšky uznané prostredníctvom notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade G.. G. L. pod NCRIs 16953/2012 dňa 11.05.2012 (ďalej „notárska zápisnica 1“) a notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade G.. G. L. pod NCRIs 4087/2014 dňa 04.02.2014 (ďalej „notárska zápisnica 2“). Na základe notárskej zápisnice 2 je vedená voči dlžníkovi exekúcia na vymoženie pohľadávky. V deň vypracovania návrhu navrhovateľ evidoval voči Dlžníkovi pohľadávku vo výške 8 879 986,35 EUR pozostávajúcej z istiny po splatnosti vo výške 5 665 382,52 EUR, úrokov po splatnosti vo výške 803 650,96 EUR a úrokov z omeškania vo výške 2 410 952,87 EUR. Pohľadávka navrhovateľa bola riadne zistená v konkurzných konaniach jej ručiteľov - spoločností VAVI a ZI , ktorá bola čiastočne splatená.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v návrhu označil ďalšieho veriteľa Dlžníka, a to pohľadávku veriteľa Slovenská republika - daňový nedoplatok vo výške 480 EUR a pohľadávku spoločnosti VAV Invest, s.r.o.“ v konkurze“, Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 (ďalej len „VAVI“) vo výške 347 359,87 EUR, spísanú v súpise všeobecnej podstaty spoločnosti VAVI a vzniknutú z titulu regresného práva VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosťou VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako veriteľovi. Ide o pohľadávky, s úhradami ktorých je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní. Navrhovateľ na účely preukázania majetnosti dlžníka uviedol, že podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky (k 31.12.2019) účtuje Dlžník o majetku v hodnote (netto) 2 128 403 EUR. Zároveň vlastní Dlžník obchodné podiely v spoločnostiach VAV Development s.r.o., IČO 36 038 148, M - Real Invest Plus, s.r.o., IČO 36 735 744 a Zvolenská investičná, IČO 36 634 832.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. -1198 zo dňa 11.05.2021 rozhodol o začatí konkurzného konania voči Dlžníkovi, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 93/2021 dňa 17.05.2021. Na výzvu okresného súdu zo dňa 19.05.2021, aby sa Dlžník vyjadril k návrhu a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil listinné doklady podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) sa vyjadril Dlžník v podaní doručenom okresnému súdu dňa 28.06.2021. V ňom uviedol, že nie je pravda, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca p. H.ovi úver vo výške 6.331.000,- Eur a poukázal na to, že prísľubom úveru poskytol právny predchodca navrhovateľa p. H.ovi úver vo výške 6.000.000,- Eur a na základe dokumentu „Naše úverové obchodné spojenie s B.. P. H.om“ z 18.04.2012 bol úver prevzatý Dlžníkom. Až dňa 07.01.2014 „predĺženie a zvýšenie úveru“ bol úver navýšený na sumu 6.331.000,- Eur. Podľa Dlžníka všetky dokumenty k tomuto úveru sú robené formou listu bežnej korešpondencie, bez riadneho určenia zmluvných strán a označenia osôb oprávnených zastupovať veriteľa. Dokumenty boli zasielané faxovou korešpondenciou, pričom podľa Dlžníka dlžná suma po splatnosti úveru je 6.427.837,26 Eur, pričom po splatnosti úveru sa mohli počítať len úroky z omeškania a nie aj bežné úroky z úveru.

10. Dlžník v tomto podaní uviedol, že navrhovateľ svojím konaním zapríčinil, že Dlžník nemohol zo svojich zdrojov uhradiť pohľadávku voči navrhovateľovi a znehodnotil finančnú investíciu Dlžníka minimálne v sume 10.494.407,41 Eur a navrhovateľ mal vedomosť a bol pravidelne od roku 2008 informovaný, že financie poskytnuté navrhovateľom na základe tzv. prísľubu úveru Dlžníkovi boli určené pre spoločnosť VAVI na jej investičné projekty, pričom navrhovateľ poukázal priamo finančné zdroje na účet VAVI. Okrem toho uviedol, že B.. D. H. a Bc. K. H.ová sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti VAVI

a teda majiteľmi dvoch obchodných podielov vo výške 23.440 Eur, ktoré spolu predstavujú 100% podiel na základnom imaní VAVI vo výške 46.880 Eur.

11. Dlžník poukazoval ďalej na to, že dňa 11.12.2015 sa konalo zasadnutie veriteľského výboru VAVI v reštrukturalizácii, pričom navrhovateľ - veriteľ a Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 spolu s Mestom Banská Bystrica ako členovia veriteľského výboru svojvoľne a neodôvodnene neschválili záložný reštrukturalizačný plán VAVI podľa . Tento plán mal zabezpečovať pre veriteľov VAVI väčšiu mieru uspokojenia pohľadávok, ako možno očakávať uspokojenie v konkurznom konaní na majetok VAVI, pričom pre navrhovateľa tento plán zabezpečoval 100% mieru uspokojenia, keď spoločnosť VAVI, ako aj jej dcérske spoločnosti EUROPA SC ZV II, a.s. a ZI boli pripravené disponovať v lehote do 30.6.2016 sumou 12.050.000,- Eur na uspokojenie veriteľov v rámci prihlásených pohľadávok do reštrukturalizácie, pričom prednostne sa mali uhradiť záväzky voči navrhovateľovi - veriteľovi. Vzhľadom na nedôvodné a svojvoľné neschválenie reštrukturalizačného plánu členmi veriteľského výboru navrhovateľ ako jeho člen porušil svoje povinnosti podľa , a , čím spôsobili B.. D. H.ovi a Bc. K. H.ovej škodu vo výške 29.672.219,51 Eur. Na B.. D. H.a z tejto sumy pripadá čiastka 14.836.109,755 Eur zodpovedajúca 50% obchodnému podielu vo VAVI. B.. D. H. započítal túto svoju pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 14.836.109,755 Eur proti pohľadávke navrhovateľa voči nemu z titulu ručenia, ktoré zabezpečuje záväzky Dlžníka z prísľubu zmluvy o úvere vo výške 7.223.347,65 Eur. Na základe tohto zápočtu ku dňu 18.03.2016 došlo k zániku pohľadávok Dlžníka proti pohľadávke navrhovateľa. Pretože navrhovateľ odmietal tvrdenie o spôsobení škody B.. D. H.ovi, ako aj voči Dlžníkovi, B.. D. H.om bola podaná dňa 22.03.2016 na Krajinskom súde Krems an der Donau žaloba o určenie práva, ktorou sa voči navrhovateľovi - veriteľovi (v procesnom postavení žalovaného 1/) domáhal určenia, že tento mu ručí za všetky už vzniknuté, ako aj ešte neznáme škody z protiprávneho zamietnutia plánu reštrukturalizácie navrhovateľom vo funkcii člena výboru veriteľov na zasadnutí výboru veriteľov dňa 11.12.2015 v reštrukturalizačnom konaní VAVI. Uznesením Najvyššieho súdu Rakúskej republiky č. -2 zo dňa 24.01.2018 tento rozhodol, že nie je miestne príslušný rozhodovať v predloženej žalobe a túto odmietol. Uvedenému rozhodnutiu predchádzal rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-649/16 zo dňa 20.12.2017, ktorým rozhodol, že Rakúsky súd nie je miestne príslušný vo veci rozhodnúť.

12. Z tohto podania Dlžníka ďalej vyplýva, že vzhľadom na predídenie premlčania spôsobenej škody veriteľským výborom v reštrukturalizačnom konaní VAVI podal dňa 11.12.2017 Dlžník a ďalších 14 osôb žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 103.340.925,16 Eur na Okresný súd Banská Bystrica, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. , v ktorom nebolo rozhodnuté vo veci.

13. Dlžník poukazoval na to, v roku 2016 predchádzajúci správca konkurznej podstaty VAVI nezákonným spôsobom odpredal 50% akcií spoločnosti VAVI v spoločnosti EUROPA SC ZV a.s., čím spôsobil škodu vo výške 5.778.785,- Eur. Dlžník poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľ spôsobil nemožnosť plnenia Dlžníka svojho záväzku voči navrhovateľovi, nakoľko Dlžník má v konkurze VAVI zistené a uznané pohľadávky vo výške 10.494.407,41 Eur, ktoré mu VAVI v konkurze neuhradí a Dlžník ich bude musieť odpísať ako nedobytné. Podľa Dlžníka je speňažovanie majetku v konkurze voči VAVI v rozpore s dobrými mravmi, je nezákonné a spĺňa podstatu nezákonných a nekalých obchodných praktík a napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Dlžník preto podľa (ďalej aj „“) dňa 08.01.2020 uplatnil proti navrhovateľovi námietky a ručitelia odmietli ručenie voči navrhovateľovi. Pretože navrhovateľ odmietal uplatnenie námietok, ako aj ručitelia ručenie, podal B.. D. H. na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie zániku práva na plnenie z ručiteľského záväzku, ktoré sa vedie pod sp. zn. .

14. Dlžník vo svojom vyjadrení poukázal na Rozhodnutie zo dňa 24.05.2021 vydané Národnou bankou Slovenska č. NBS1-000-060-915, č.z. 100-000-288-862, ktorým Národná banka Slovenska na dožiadanie spoločnosti VAV HOLD a.s. na otázku stanovenia obdobia, počas ktorého mohla na území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti bez založenia pobočky spoločnosť Waldviertler Sparkasse Bank AG, FN 36924a, Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika odpovedala, že: Spoločnost Waldviertler Sparkasse Bank AG, FN 36924a, Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika nebola oprávnená vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky bez založenia pobočky, keďže na to neboli splnené podmienky podľa zákona č o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov u znení neskorších predpisov.

15. Podľa Dlžníka navrhovateľ nepreukázal aktívnu právnu legitimáciu a žiadal, aby navrhovateľ preukázal, akým spôsobom na neho prešla pohľadávka voči Dlžníkovi od právneho predchodcu Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (ďalej aj „právny predchodca 2/ navrhovateľa“), ktorý uzavrel tzv. úverový prísľub s dlžníkom a aby preukázal, či mal právny predchodca navrhovateľa platnú bankovú licenciu a všetky povolenia od domovského regulátora, ako aj od regulátora v hostiteľskom štáte Slovenskej republiky od roku 2006. Dlžník preto tvrdil, že dostatočne osvedčil spornosť predmetnej pohľadávky s poukazom na .

16. Dlžník vo vzťahu k ďalšiemu svojmu záväzku voči Slovenskej republike vo výške 480,- Eur poukázal na to, že tento bol vysporiadaný, a to uhradením tretím subjektom - PMG Solutions s.r.o. dňa 29.05.2021 a teda tento záväzok neexistuje.

17. K pohľadávke ďalšieho veriteľa, a to spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87 Eur uplatnenej správcom konkurznej podstaty tejto spoločnosti JUDr. Rybárom voči Dlžníkovi poukázal Dlžník na skutočnosť, že v tomto konkurze voči VAVI má zistené pohľadávky vo výške 10.494.407,41 Eur a uplatnenie tzv. regresných pohľadávok VAVI voči dlžníkovi považuje za amorálne, keď navyše správca konkurznej podstaty VAVI JUDr. Rybár je podozrivý zo spáchania viacerých trestných činov pri speňažovaní majetku v konkurze VAVI a REAL IB s.r.o. v rámci organizovanej skupiny.

18. Dlžník poukazoval na skutočnosť, že dňa 19.03.2021 si spoločnosť VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín uplatnila výzvou nárok na náhradu škody vo výške 1.601.129,05 Eur voči VAVI z titulu nezákonného odpredaja majetku VAV Development s.r.o., v rámci ktorého sa vedie trestné konanie pod č.k. PPZ-240/NKA-ST4-2019. Dňa 22.03.2021 VAV Development s.r.o. postúpil časť svojej pohľadávky vo výške 500.000,- Eur na Dlžníka a tento jednostranným zápočtom dňa 24.03.2021 započítal časť takto nadobudnutej pohľadávky so svojim záväzkom uplatneným VAVI z titulu regresu voči Dlžníkovi vo výške 347.359,87 Eur, čím táto pohľadávka zo strany VAVI voči Dlžníkovi zanikla. Správca VAVI dňa 20.04.2021 doručil Dlžníkovi výzvu na úhradu ďalšej pohľadávky zo strany VAVI vo výške 226.086,18 Eur, pričom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2 zo dňa 22.04.2021 postúpila spoločnosť VAV Development s.r.o. na Dlžníka ďalšiu časť pohľadávky z titulu náhrady škody vo výške 100.000,- Eur a Dlžník zápočtom zo dňa 11.05.2021 započítal časť nadobudnutej pohľadávky od tejto spoločnosti so svojim záväzkom uplatneným VAVI z titulu regresu voči Dlžníkovi vo výške 226.086,18 Eur, čím uplatnená pohľadávka č. 2 z titulu regresného plnenia zo strany VAVI voči Dlžníkovi zanikla.

19. Dlžník ďalej vo vyjadrení k osvedčeniu platobnej schopnosti poukázal na evidenciu svojej pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 2.875.215,67 Eur, ktorú si uplatnil žalobou o náhradu škody v konaní pod č. k. a priložil zoznam záväzkov ku dňu začatia konkurzného konania. Tvrdil, že nie je platobne neschopný a nespĺňa ani jeden zo zákonných predpokladov tohto stavu.

20. V doplnení č. 1 k vyjadreniu k návrhu na vyhlásenie konkurzu doručeného okresnému súdu dňa 20.07.2021 dlžník predložil vyhlásenia spoločnosti PMG Solutions, s.r.o., VAV HOLD a.s., VAV Development s.r.o., Bc. K. H.ová, ktorí podľa vyhlášky č. rokujú s Dlžníkom o zmene splatnosti pohľadávok.

21. V tomto doplnení k vyjadreniu k návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalej Dlžník uviedol, že Waldviertler Sparkasse von 1842, FN 35780v Hauptplatz 22, A - 3830 Waidhofen an der Thava (ďalej „právny predchodca 1 navrhovateľa“) nenahlásila Národnej banke Slovenska zmenu, že Zmluvou o vklade zo dňa 16.05.2006 vložila Waldviertler Sparkasse von 1842 FN 35780v (právny predchodca 1 navrhovateľa) podľa § 92 BWG cestou celkového právneho nástupníctva svoje majetkové aktíva do spoločnosti Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (právny predchodca 2 navrhovateľa), pričom Waldviertler Sparkasse von 1842 FN 35780v prestala pôsobiť ako banka a stala sa akcionárom Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w, tak ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra. V súlade s Rozhodnutím NBS č. sp.: NBS1-000-060-915, Č. z.: 100-000-288-862 tak Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w (právny predchodca 2) nemohla na území Slovenskej republiky vykonávať bankovú činnosť, keďže neboli splnené podmienky podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22. V tomto doplnení vyjadrenia Dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa je spriaznená z dôvodu, že dňa 01.09.2009 sa stala spoločníkom Dlžníka spoločnosť VF invest a.s. s vkladom 995,81 EUR. Akcionármi spoločnosti VF invest sú B.. H. R. a G.. W. E.. G.. W. E. a B. H. R. boli vedúcimi zamestnancami právneho predchodcu 2 navrhovateľa. Na riadnej valnej hromade sa prezentovali ako akcionári B.. H. R. vlastniaci 50% akcii na meno a spoločnosť AS INVEST s.r.o. vlastniaca 50% akcii na meno. Zapisovateľ bol G.. W. E., overovatelia zápisnice boli G.. L. I. a B.. N. F. (neskôr H.), všetko zamestnanci právneho predchodcu 2 navrhovateľa. Ako vyplýva z čestného vyhlásenia navrhovateľa zo dňa 20.01.2021, G. W. E., B.. N. F. a B.. H. R. boli zamestnancami právneho predchodcu 2 navrhovateľa. 23. V doplňujúcom vyjadrení Dlžník poukázal aj na vady notárskej zápisnice NZ 92/214, ktorá mu bola doručená do elektronickej schránky, v ktorej oproti originálu chýba str. č. 8, 82 a 101. Podľa Dlžníka preto s Notárskou zápisnicou 2 bolo manipulované a táto nezodpovedá originálu uloženému v Centrálnom notárskom registri. Namietal ďalej, že k Notárskym zápisniciam 1 a 2 nie sú priložené výpisy z obchodného registra právneho predchodcu 2 navrhovateľa, ktorý nemohol na území Slovenskej republiky vykonávať bankovú činnosť, keďže neboli splnené podmienky podľa § 11 Zákona o bankách. Namietal aj, že navrhovateľ nepreukázal, že tzv. „úverový prísľub" podpísala oprávnená osoba, a to p. E. W., ktorý mal oprávnenie úverovú zmluvu podpísať, „úverový prísľub" tak nenadobudol platnosť a teda ani účinnosť. Tento je preto absolútne neplatný právny úkon a následne sú neplatné aj dohody o ručení.

24. V doplnení k vyjadreniu zároveň Dlžník uviedol, že nakoľko dňa 19.04.2012 uzavrel právny predchodca 2 navrhovateľa a Dlžník dohodu, podľa ktorej prevzal dlh z „ úverového prísľubu" zo dňa 04.07.2008, pričom podľa zmluvy o fúzii uzavretej dňa 20.06.2012 a rozhodnom dni zlúčenia v zmysle § 220 ods. 2r.5 AktG a § 2 ods.5 UmgrSTG už tak konať nemohol, je neplatné aj prevzatie dlhu dňa 19.04.2012, nakoľko pôvodný aj preberajúci dlžník uzavreli takúto dohodu v omyle, nakoľko neboli informovaní zo strany právneho predchodcu 2 navrhovateľa o fúzii. Rovnako boli uvedení do omylu aj ručitelia. Prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 je neplatné a dlh Dlžníka neexistuje. Podľa Dlžníka boli rovnako uvedení do omylu Dlžník a ručitelia aj pri uzatvorení notárskej zápisnice 2.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že dlžník vo svojom vyjadrení uviedol ním evidované záväzky ku dňu začatia konkurzného konania a okrem iného aj záväzok voči spriaznenému veriteľovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,50 Eur so splatnosťou do 90 dní po vymožení pohľadávky v konaní . Zároveň z vyjadrenia Dlžníka vyplýva, že nemá k 18.05.2021 zriadený účet v banke, k tomuto dátumu eviduje pokladničnú hotovosť vo výške 0,88 Eur, pričom evidovanú pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 2.875.215,67 Eur pre neho v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č.k. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vymáha spoločnosť EUROPA SC BB a.s.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 21.07.2021 sa konalo pojednávanie, na ktorom navrhovateľ uviedol, že dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa, ktorú opakovane uznal, ktorá bola zistená v konkurzoch iných spoločností a v exekúcii, dlžník neosvedčil ani spornosť pohľadávok spoločnosti VAVI a naopak neplatným pokusom o zápočet uznal ich existenciu, pričom sám dlžník identifikoval existenciu ďalšieho svojho záväzku, ktorý je viac ako 30 dní po splatnosti, a to záväzku vo výške takmer 7 miliónov Eur voči D. H.ovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a vo vzťahu k žiadnemu z uvedených veriteľov nepredložil písomné potvrdenie o prebiehajúcich rokovaniach o zmene splatnosti alebo o inej reštrukturalizácii záväzkov podľa Vyhlášky MS SR č. Okresný súd pojednávanie odročil na deň 25.08.2021.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.07.2021 uviedol, že Dlžník záväzky voči navrhovateľovi zo zmluvy o úvere v celom rozsahu uznal, a to opakovane prostredníctvom dvoch notárskych zápisníc, návrhom uplatnená pohľadávka bola riadne zistená v konkurzných konaniach jej ručiteľov - spoločnosti VAVI a ZI, pričom v rámci rokovaní o mimosúdnom vysporiadaní vzťahov medzi navrhovateľom a D. H.om, spoločníkom a konateľom Dlžníka v roku 2018 a 2019 tento opakovane existenciu pohľadávky navrhovateľa voči Dlžníkovi, vrátane zabezpečenia uznal a prejavil záujem o jej odkúpenie. Za tým účelom navrhovateľ predložil návrh memoranda o urovnaní zaslaný navrhovateľovi od P. H.a dňa 31.08.2018 a návrh memoranda o urovnaní zaslaný navrhovateľovi advokátmi P. H.a dňa 15.07.2019. Vo vzťahu k tvrdenému zániku pohľadávky navrhovateľa na základe zápočtu, keď pohľadávka ručiteľa mala vzniknúť vo výške 103 mil. Eur z titulu nároku na náhradu škody na základe rozhodnutia veriteľského výboru pri neschválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti VAVI dňa 11.12.2015 navrhovateľ tvrdil, že všeobecné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu

neboli nikdy splnené. Pohľadávka ručiteľa, ktorá mala byť započítaná proti pohľadávke navrhovateľa podľa navrhovateľa nikdy nevznikla a neexistujúce pohľadávky na náhradu škody nemožno započítať ani postúpiť. Navrhovateľ poukazoval na to, že Dlžník a ďalšie osoby sa úhrady predmetnej škody domáhajú dvakrát, a to raz žalobou na plnenie a zároveň aj zápočtami. Neexistencia tohto nároku pritom podľa navrhovateľa už bola viackrát judikovaná napr. uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 23.03.2016 č.k. -34, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -771 zo dňa 12.06.2017, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -515 zo dňa 30.06.2017, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -438 zo dňa 17.04.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -553 zo dňa 27.03.2019, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -1286 zo dňa 29.05.2017 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -1498 zo dňa 05.08.2019.

28. K tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a Dlžníkom navrhovateľ uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá už v roku 2008, na základe nej bol riadne načerpaný úver, zmluva bola viackrát dodatkovaná, jej platnosť nebola nikdy rozporovaná, až pokiaľ navrhovateľ nezačal pohľadávky z nej od Dlžníka a ručiteľov vymáhať. Zmluva bola uzavretá už v roku 2008, kedy právny predchodca navrhovateľa bankové obchody bol oprávnený vykonávať aj podľa samotných tvrdení Dlžníka. Navrhovateľ však poukazoval na to, že aj keby potrebnú bankovú licenciu nemal, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a Dlžníkom, ani na existenciu navrhovateľovej pohľadávky. Nedostatok verejnoprávnej licencie pre určitý druh činnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu súvisiaceho s touto činnosťou, pričom odkázal na (ďalej aj „“).

29. Dlžník spochybňuje pohľadávky navrhovateľa okrem iného aj tým, že poukazuje na žalobu pod sp. zn. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom sa jedná o žalobu konateľa Dlžníka ako ručiteľa pohľadávky navrhovateľa, ktorou sa domáha určenia zániku práva na plnenie z ručiteľského záväzku. Aj prípadný zánik ručenia konateľa Dlžníka nemôže mať za následok zánik samotnej pohľadávky navrhovateľa a táto žaloba preto nezakladá spornosť pohľadávky navrhovateľa. Druhou žalobou je žaloba vyfabulovanej škody 103 mil. Eur podaná proti navrhovateľovi a ďalším dvom subjektom spriaznenými osobami Dlžníka v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. a ani konanie o tejto žalobe nemá vplyv na spochybnenie pohľadávky navrhovateľa.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k pohľadávke ďalšieho veriteľa - VAVI vo výške 347.359,87 Eur uviedol, že sa jedná o záväzok z titulu regresného práva spoločnosti VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosťou VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako veriteľovi. Dlžník vznik tohto záväzku nespochybňuje. Naopak Dlžník vznik tohto záväzku uznáva, keď tvrdí, že tento mal zaniknúť v dôsledku jednostranného zápočtu Dlžníka. Tak isto Dlžník uznal aj existenciu ďalšieho záväzku voči VAVI z titulu regresného nároku vo výške 226.086,18 Eur. Poukázal však aj na to, že sám Dlžník eviduje ďalší záväzok voči svojmu spoločníkovi a konateľovi D. H.ovi vo výške 6.798.565,50 Eur, pričom na majetok D. H.a bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 20.10.2020, sp. zn. vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 206/2020 dňa 26.10.2020, čím sa pohľadávka P. H.a voči Dlžníkovi stala splatnou.

31. Vo vzťahu k predloženým vyhláseniam spriaznených osôb, podľa ktorých rokujú s Dlžníkom o zmene splatnosti sú tieto vyhlásenia nadbytočné, nakoľko navrhovateľ preukázal ďalších veriteľov s pohľadávkami po splatnosti, s ktorými takéto rokovania neprebiehajú.

32. Vo vzťahu k tvrdenej absencii licencie právneho predchodcu navrhovateľa na vykonávanie bankových obchodov poukázal navrhovateľ na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. . Dlžník a jeho spriaznené osoby sa viacnásobne pokúšali spochybniť činnosť navrhovateľa, avšak neúspešne. Zopakoval, že tvrdenie o neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu nedostatku bankovej licencie, resp. nedostatku ohlásenia k vykonávaniu bankových činností na území SR navrhovateľom, resp. jeho predchodcom nemajú relevanciu vo vzťahu k vzniku a trvania záväzku Dlžníka voči navrhovateľovi a teda ani k osvedčeniu platobnej schopnosti dlžníka. Vo vzťahu k tvrdeniu o spriaznenosti pohľadávky navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že toto nie je pravdivé a nie je relevantné pre vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.

33. Na základe výhrady o neúplnosti notárskych zápisníc navrhovateľ dňa 10.08.2021 predložil okresnému súdu opätovne vyhotovený odpis notárskych zápisníc. Pokiaľ Dlžník namietal dokument na strane 101 notárskej zápisnice 1 a tvrdil o antedatovaní tohto dokladu, podľa navrhovateľa z tohto dokladu vyplýva, že sa jedná o „akcept“ ručenia B.. D. H.a a nie akceptovanie záväzku Dlžníka a pre toto konanie je uvedený dokument bezpredmetný. Ručenie bolo zo strany B.. D. H.a podpísané 19.04.2012, teda po dátume faksimile. Jedná sa o ručiteľské vyhlásenie podľa rakúskeho práva akceptované dňa 26.04.2012, teda o dokument bez vplyvu na záväzok Dlžníka voči navrhovateľovi. Navrhovateľ preto odmietol obvinenia z manipulácie s notárskymi zápisnicami, ktoré naviac nemajú vzťah k osvedčeniu platobnej schopnosti Dlžníka, resp. k osvedčeniu spornosti niektorého z jeho záväzkov. Navrhovateľ uviedol, že Dlžník nepoprel, že boli čerpané peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere, nepopieral (až doteraz) platnosť uzavretia zmluvy o úvere, ako ani platnosť prevzatia dlhu a nepreukázal, že by dlh zanikol pred jeho uznaním.

34. Navrhovateľ ďalej uviedol, že tak, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra právneho predchodcu 2/ navrhovateľa - Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w v čase podpisovania úverového prísľubu bol G.. W. E. oprávnený konať za právneho predchodcu 2/ ako prokurista s jedným z členov predstavenstva tohto právneho predchodcu navrhovateľa. Zmluva o úvere v znení jej dodatkov a všetky súvisiace doklady sú preto podpísané oprávnenými osobami a platné.

35. Vo vzťahu k neplatnosti prevzatia záväzku Dlžníkom od B.. D. H.a vzhľadom na tvrdenia o účinnosti zmluvy o fúzii navrhovateľ uviedol, že účinnosť zlúčenia medzi právnym predchodcom navrhovateľa 2/ (Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850W) s navrhovateľom tak, ako v slovenskom právnom poriadku, tak aj podľa rakúskej právnej úpravy podľa § 225a ods. 3 zákona o akciových spoločnostiach (ďalej aj „AktG“) je spájaná s registráciou, t. j. so zápisom zlúčenia do príslušného obchodného registra a jej dôsledkom je univerzálne právne nástupníctvo. Stanovenie rozhodného dňa, na ktoré poukazuje Dlžník má význam výlučne vo vzťahu k účtovníctvu, kedy dochádza k zmene účtovníctva z prevádzajúcej spoločnosti na spoločnosť preberajúcu. V tejto súvislosti rakúsky zákon o dani z reorganizácie (ďalej aj „UmgrSTG“), a to § 2 ods. 5, na ktorý odkazuje Dlžník, je výlučne daňovým predpisom a nie je možné z neho vyvodiť akúkoľvek platnosť, či neplatnosť úkonov vykonaných v mene zanikajúcej spoločnosti ani zlúčenia samotného. Tvrdenia Dlžníka vo vzťahu k platnosti a existencii jeho záväzku voči navrhovateľovi sú preto irelevantné.

36. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Dlžník vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 10.08.2021 poukázal na nepravdivosť tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorých mal dlžník viackrát uznať pohľadávku navrhovateľa a na rokovaniach o urovnaní mal prejaviť záujem o ich odkúpenie. Dlžník, t. j. VAV Management s.r.o. v rámci rokovaní s navrhovateľom neuznal jeho pohľadávky. Aj keď pohľadávky navrhovateľa boli uznané v konkurzných konaniach VAVI, ako aj z dôvodu ručenia, to neznamená, že po zistení nových skutočností (že pohľadávka nebola platne prevedená z B.. D. H.a na Dlžníka), je skutočne dlžníkom VAV Management s.r.o. Dlžník opätovne poukazoval na to, že napriek podpisu zmluvy o fúzii dňa 20.06.2020 vzhľadom na určenie rozhodného dňa fúzie k 31.12.2011 je prevzatie záväzku Dlžníkom zo dňa 19.04.2002 uzavreté s právnym predchodcom 2/ navrhovateľa neplatné, keďže pohľadávka vzhľadom na rozhodný deň 31.12.2011 prešla od 01.01.2012 na navrhovateľa ako preberajúcu spoločnosť. Dlžník v čase prevzatia dlhu dňa 19.04.2012 nemal informácie, že preberá dlh voči neoprávnenému veriteľovi. Podľa Dlžníka dátumom zlúčenia alebo splynutia je deň, ku ktorému sa zostavuje konečná súvaha, ku ktorej je zlúčenie založené. Týmto dátumom je 31.12.2011, a preto notárska zápisnica NZ 234/2012 zo dňa 11.05.2012 uzavretá s právnym predchodcom 2/ navrhovateľa je neplatná. Dlžník preto vo vyjadrení uviedol, že pohľadávka navrhovateľa voči nemu neexistuje, navrhovateľ ani jeho právny predchodca 2/ nemohli vykonávať na území SR bankovú činnosť, neoprávnené vykonávanie bankovej činnosti zo strany navrhovateľa vyvoláva podozrenie z trestnej činnosti, Dlžník vymáha od navrhovateľa v konaní sumu 4.818.833,4942 Eur, ktorú postúpil na spoločnosť EUROPA SC BB a.s. a teda tvrdil, že pohľadávka navrhovateľa voči Dlžníkovi je minimálne sporná, neexistuje ani pohľadávka VAVI a je minimálne sporná, keďže prebieha o nej súdne konanie a pohľadávky spriaznených veriteľov nie sú po lehote splatnosti. Žiadal preto súd o zastavenie konania.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní pred okresným súdom dňa 25.08.2021 zotrval navrhovateľ, ako aj Dlžník na svojich vyjadreniach, pričom Dlžník poukázal na to, že

úver v roku 2008 bol daný jemu ako fyzickej osobe a jedná sa o spotrebiteľský vzťah, pričom peniaze išli priamo obchodnej spoločnosti VAVI.

38. Po vykonanom dokazovaní okresný súd návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyhovel. Konštatoval, že navrhovateľ preukazoval svoju aktívnu legitimáciu na vyhlásenie konkurzu splatnou úverovou pohľadávkou zo dňa 04.07.2008, dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 19.04.2012, uznaním dlhu Dlžníkom prostredníctvom notárskej zápisnice 1 a 2, prebiehajúcou exekúciou, pričom notárske zápisnice sú exekučným titulom a zároveň uznaním pohľadávky s úradne osvedčeným podpisom Dlžníka. Zhrnul obranu Dlžníka, ktorý spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu z hmotno-právneho úkonu

- zmluvy, keďže právny predchodca navrhovateľa nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu - prísľub úveru nemá formu ani náležitosti úverovej zmluvy. Nedostatok aktívnej legitimácie odvodzoval z rozhodnutia Národnej banky Slovenska z ktorého vyplýva, že navrhovateľ nemal na území SR vykonávať bankovú činnosť bez založenia pobočky a žiadal aby navrhovateľ preukázal, že jeho právny predchodca mal platnú bankovú licenciu a preukázal prechod pohľadávok na neho. Ďalej namietal, že úverový prísľub je absolútne neplatný právny úkon, prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 je neplatné, nakoľko došlo k nemu po 4 mesiacoch od zlúčenia, dlh Dlžníka neexistuje, Dlžník a ručitelia boli pri uzatvorení notárskej zápisnice 2/ uvedení do omylu a spochybnil aj pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie je dlžníkom navrhovateľa z dôvodu započítania pohľadávky a vo veci prebieha súdne konanie v ktorom sa preukáže, či konaním navrhovateľa vznikla škoda a zápočet bol platný.

39. Okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na to, že Dlžník tvrdil, že pohľadávka veriteľa voči nemu zanikla z dôvodu jednostranného zápočtu pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá mala právnemu predchodcovi Dlžníka vzniknúť z dôvodu porušenia povinnosti členov veriteľského výboru v reštrukturalizácii VAVI pri neschválení reštrukturalizačného plánu. Okresný súd dospel k záveru, že Dlžník tým de facto uznal existenciu pohľadávky navrhovateľa, keďže započítať možno len existujúce pohľadávky. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.08.2021 však Dlžník tvrdil, že pohľadávka navrhovateľa neexistuje a je premlčaná. Ak podľa okresného súdu mala pohľadávka zaniknúť, nemal byť spor o tom, že pohľadávka, ktorá bola predmetom zápočtu existuje. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ Dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa jej zánikom z dôvodu započítania, tak o existencii započítavanej pohľadávky dlžník vedie spor, pohľadávka z titulu náhrady škody je preto samotná sporná a je predmetom súdneho dokazovania. Podľa okresného súdu nie je úlohou súdu v tomto konaní zaoberať sa údajnou pohľadávkou Dlžníka voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, ani skúmať a posudzovať a vyjadrovať sa k splneniu zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Úlohou súdu v konkurznom konaní pri osvedčení spornosti pohľadávok je posúdiť, či vzhľadom na všetky dostupné informácie a zistené skutočnosti je možné považovať označené pohľadávky veriteľov za sporné, t. j., či Dlžník uvádza vo vzťahu k nim také relevantné a skutkové a právne námietky, ktoré sú spôsobilé pohľadávky veriteľov spochybniť tak, že pre účely vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nie je možné na tieto prihliadať. Podľa okresného súdu sa judikatúra, ako aj právna doktrína zhodli v tom, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov a ak dlžník relevantným spôsobom spochybní pohľadávky veriteľov (z dôvodu premlčania, zániku pohľadávok splnením alebo iným spôsobom, alebo z dôvodu spornosti z iných dôvodov), nemôže na takéto záväzky pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka prihliadať. Konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné vykonával dokazovanie, avšak nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa skutočne existuje (RC 52/1998).

40. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že obrana Dlžníka proti uplatneným pohľadávkam musí mať určitú kvalitu a nestačí, aby sa dlžník obmedzil na konštatovanie, že pohľadávky neuznáva pre ich spornosť, a to ani prípadným poukazom na eventuálne prebiehajúci spor o pohľadávku, keď zo samotného faktu, že pohľadávka je predmetom súdneho konania nemusí v každom prípade vyplývať jej spornosť, nakoľko súdne vymáhanie môže byť ešte len v štádiu po podaní návrhu a dlžník voči pohľadávke doposiaľ ani nič nemusel namietať. Pre úspech obrany dlžníka je namieste požadovať, aby doložil svoju obranu relevantnými argumentami a dôkazmi, inak by pre úspech dlžníka postačovalo iba paušálne vyhlásenie o neuznávaní pohľadávok.

41. Podľa okresného súdu Dlžník voči pohľadávke navrhovateľa uplatňuje také námietky a skutočnosti, ktoré sú sami o sebe nejasné, zmätočné a sporné. Samotný nárok Dlžníka na náhradu škody je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

a teda je sporný. Je predmetom dokazovania, pričom k tomuto nároku sa súdy opakovane vyjadrovali v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Podľa okresného súdu sú preto zjavne sporné tie skutočnosti, ktorými sa Dlžník snaží osvedčiť spornosť pohľadávky navrhovateľa, pričom pohľadávka navrhovateľa z úverovej zmluvy - Dlžníkom uznaná ešte po uplatnení nároku z titulu údajnej škody - nebola sporná za celých 9 rokov jej existencie od uzavretia úverovej zmluvy 2018 a súdne konanie o nej vyvolal Dlžník až v roku 2017. Podľa okresného súdu preto Dlžníkom uvádzané dôvody nemôžu pohľadávku navrhovateľa spochybniť. Dlžník svoje záväzky voči navrhovateľovi vyplývajúce z úverovej zmluvy v celom rozsahu uznal, uznal ich opakovane, a to prostredníctvom notárskej zápisnice 1 a 2, ktoré dokladujú pohľadávky navrhovateľa podľa , t. j. sú uznaním dlhu s úradne osvedčeným podpisom dlžníka, čím navrhovateľ preukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa okresného súdu existenciu pohľadávky uznal Dlžník aj v rámci mimosúdnych rokovaní s navrhovateľom. Pohľadávka navrhovateľa bola rovnako zistená aj v konkurzných konaniach voči VAVI a ZI. Úverová zmluva bola uzavretá v roku 2008, úver bol čerpaný, čo potvrdil aj konateľ dlžníka B.. H. na pojednávaní a v čase uzavretia úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený vykonávať bankovú činnosť, čo vyplýva priamo z vyjadrenia dlžníka, v ktorom sa uvádza, že zahraničná banka bola oprávnená vykonávať bankovú činnosť na území SR bez založenia pobočky od 13.06.2005 do 31.08.2012, pričom úverová zmluva bola uzavretá dňa 04.07.2008. Okresný súd sa zároveň stotožnil s tvrdením navrhovateľa pri odkaze na z ktorého vyplýva, že ani prípadný nedostatok bankovej licencie by nemal za následok neplatnosť úverovej zmluvy.

42. Okresný súd poukázal ďalej v napadnutom rozhodnutí na to, že Dlžník pri osvedčení spornosti pohľadávky navrhovateľa odkazoval na dve konania vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a pod sp. zn. . V konaní sa jedná o žalobu podanú B.. D. H.om ako ručiteľom navrhovateľovej pohľadávky, ktorou sa domáha určenia zániku práva na plnenie z ručiteľského záväzku a žalobou pod sp. zn. sa domáhajú spriaznené osoby Dlžníka náhrady škody, pričom jedným zo žalovaných je navrhovateľ. Okresný súd konštatoval, že zánik ručenia konateľa Dlžníka by nemal za následok zánik pohľadávky navrhovateľa, čím nezakladá spornosť pohľadávky. Uviedol aj to, že v prípade žaloby o náhradu škody Dlžník nie je účastníkom konania o náhradu škody a výsledok súdneho sporu nemá vplyv na existenciu uplatnenej pohľadávky navrhovateľom v tomto konaní. K tvrdeniu Dlžníka vo vzťahu k spornosti pohľadávky a podanie žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy nepredložil dlžník žiadne dôkazy. Podľa okresného súdu vyvolanie sporu Dlžníkom o pohľadávke veriteľa len v súvislosti s vedením konkurzného konania je zneužitím práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu podľa v spojení s . Podľa okresného súdu navyše pohľadávky navrhovateľa Dlžník opakovane uznal a až v priebehu vymáhania ich začal spochybňovať rôznymi spôsobmi. Podľa okresného súdu dlžník predkladá rôzne tvrdenia, ktoré sú rozporné, keď najprv tvrdí, že pohľadávky nevznikli, inokedy tvrdí, že sú neplatné, potom tvrdí, že vznikli a boli platné, avšak zanikli zápočtom a nakoniec tvrdí, že pohľadávky nezanikli, ale dlžník odoprel ich plnenie.

43. Tvrdenia Dlžníka o absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to nadväzujúcom prevzatí dlhu považoval okresný súd za účelovú obranu, keď dlžník existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi nikdy predtým nepopieral a nespochybňoval a nespochybňoval ani notárske zápisnice 1 a 2. Tvrdením o zápočte pohľadávky Dlžník existenciu pohľadávky potvrdzuje a to tým, že započítaním došlo k jej zániku, pretože započítať možno iba existujúce pohľadávky. Existencia pohľadávky sporná je, nakoľko je predmetom súdneho konania a dokazovania vo veci . Prejudiciálne bola riešená vo viacerých súdnych konaniach, pričom súdy v iných konaniach deklarovali jej nepreukázanie zo strany Dlžníka. Dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa uznaním dlhu, zápočtom nejudikovanej pohľadávky, jej neexistencii a prebiehajúcimi súdnymi konaniami. Ak Dlžník považoval úverový vzťah za neexistujúci v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy, táto skutočnosť mala byť konštatovaná už aj v rámci mimosúdnych rokovaní s navrhovateľom. Podľa okresného súdu preto obrana Dlžníka vyznieva ako rozporuplná, zmätočná, neucelená, účelová a nie je jej možné priznať relevanciu ohľadom existencie pohľadávky a osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa. Okresný súd preto pohľadávku navrhovateľa za spornú nepovažoval.

44. Okresný súd mal preukázanú úhradu pohľadávky veriteľa Slovenská republika, a to daňového nedoplatku vo výške 480,- Eur a tento záväzok odo dňa úhrady dňa 29.05.2021 neexistuje.

45. Vo vzťahu k existencii pohľadávky ďalšieho veriteľa, a to spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87 Eur, ktorá podľa Dlžníka mala zaniknúť započítaním, okresný súd konštatoval, že tento záväzok vznikol z

titulu regresného práva VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosťou VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako veriteľovi. Dlžník vznik tohto záväzku nespochybnil, tvrdil, že zanikol jednostranným zápočtom zo strany Dlžníka. Na započítanie voči pohľadávke VAVI Dlžník použil pohľadávku na náhradu škody, ktorú nadobudol od VAV Development, pričom okresný súd konštatoval, že z predložených listín nevyplýva a nemal preukázané, že uvedená pohľadávka patrí Dlžníkovi, zo žiadnej listiny nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom, a preto nemohlo zo strany Dlžníka dôjsť k započítaniu. Vzhľadom na rozporuplnosť, zmätočnosť a zjavnú účelovosť okresný súd nepovažoval tvrdenia a dôkazy Dlžníka ohľadom pohľadávky VAVI za relevantné a také, pre ktoré by bolo možné považovať pohľadávku veriteľa za spornú.

46. Okresný súd poukazoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na to, že podľa dokladov predložených samotným Dlžníkom tento vo svojom účtovníctve eviduje záväzok voči svojmu konateľovi a spoločníkovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,20 Eur, pričom na majetok tejto osoby bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. uznesením zo dňa 20.10.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 206/2020 dňa 26.10.2020 a vyhlásením konkurzu sa táto pohľadávky stala splatnou.

47. Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Dlžník je platobne neschopný, neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa a pohľadávky spoločnosti VAVI, vo vzťahu ku ktorým platobnú schopnosť neosvedčil. Podľa okresného súdu sú preto splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa . Okresný súd konštatoval aj to, že mal preukázané, že Dlžník je vlastníkom majetku, ktorý postačuje na úhradu nákladov konkurzu, ktorého hodnota prevyšuje 6.500,- Eur, keď z poslednej zverejnenej účtovnej závierky Dlžník eviduje majetok v hodnote (netto) 2.128.403,- Eur a zároveň vlastní obchodné podiely vo viacerých obchodných spoločnostiach.

48. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie Dlžník z dôvodu podľa , a . V ňom uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že na okresnom súde je vedený konkurz na spoločnosť Zvolenská investičná, s.r.o., IČO: 36 634 832 (ZI), v ktorom je zákonnou sudkyňou JUDr. Gabriela Bargelová, ktorá uznesením v tomto konaní sp. zn. -515 zo dňa 30.06.2017 priznala navrhovateľovi hlasovacie práva z pohľadávky uplatnenej pod č. 68 vo výške 4 mil. Eur a z pohľadávky uplatnenej pod č. 69 vo výške 2.885.601,37 Eur z titulu ručenia za tzv. úver Dlžníka. Tieto pohľadávky si prihlásil navrhovateľ do konkurzu na majetok spoločnosti ZI práve z titulu ručenia za tzv. úver navrhovateľa poskytnutý Dlžníkovi, ktorý je aj pohľadávkou, na základe ktorej podal navrhovateľ návrh na konkurz Dlžníka v konaní , kde je tiež zákonnou sudkyňou JUDr. Gabriela Bargelová. Dlžník uviedol, že keďže sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová rozhodovala v konkurze o tej istej pohľadávke, ktorú z titulu ručenia už v roku 2017 uznala navrhovateľovi v konkurze na majetok ZI avšak z titulu ručenia, kedy ešte neboli známe skutočnosti, ktoré Dlžník predložil do tohto konania a nezaoberala sa dôsledne všetkými dôkazmi, ktoré Dlžník predložil do konania , ani novými skutočnosťami vyplývajúcimi z nezákonného podnikania navrhovateľa na území SR a aj napriek skutočnosti, že neexistuje pluralita veriteľov, vydala uznesenie o vyhlásení konkurzu, podľa Dlžníka je tu dôvodné podozrenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podľa .

49. Dlžník v odvolaní citoval bod 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a namietal konštatovanie okresného súdu, že by Dlžník nikdy predtým nepopieral svoj záväzok a že by nespochybňoval notárske zápisnice. Poukázal pritom na doklad predložený pred rozhodnutím súdu prvej inštancie - Uplatnenie námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 24.01.2020, v ktorom Dlžník uplatnil voči navrhovateľovi námietky, pričom v odvolaní citoval obsah tohto podania nachádzajúceho sa v súdnom spise. Dlžník poukázal na nesprávne tvrdenie okresného súdu v bode 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že by „Dlžník nikdy predtým nepopieral svoj záväzok a žeby nespochybňoval Notárske zápisnice“. Poukazoval na nepravdivosť tvrdenia konkurzného súdu, že by Dlžník počas rokovaní o urovnaní s navrhovateľom nespochybňoval pohľadávku navrhovateľa. K tejto časti odvolania pripojil Dlžník e-mailovú korešpondenciu s navrhovateľom v rámci rokovania o urovnaní vzťahov o mimosúdnom urovnaní, keď Dlžník prostredníctvom svojho konateľa namietal pohľadávku navrhovateľa a podľa Dlžníka navrhovateľ tieto námietky Dlžníka akceptoval v snahe dosiahnuť urovnanie medzi sporovými stranami. V tejto časti odvolania poukazoval aj na žalobu podanú dňa 17.08.2020 na Okresný súd Banská Bystrica o určení zániku práva na plnenie z ručiteľského

záväzku a poukázal aj na podanie žaloby na Okresný súd Banská Bystrica B.. H.om voči navrhovateľovi o určenie neexistencie vzťahu dlžníka a veriteľa v zmysle právnych úkonov zachytených v notárskej zápisnici č. N 234/20118, Nz 16561 zo dňa 11.05.2012 a notárskej zápisnici č. N 92/2014, Nz 4006/2014 zo dňa 04.02.2014 a o neexistencii práva na plnenie v prospech navrhovateľa zo strany B.. H.a.

50. Dlžník ďalej namietal konštatovanie okresného súdu v bode 67 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd okrem iného uviedol, že z predložených listín nevyplýva a nemal preukázané, že pohľadávka použitá Dlžníkom na započítanie voči spoločnosti VAVI vo výške 347.359,87 Eur patrí Dlžníkovi, zo žiadnej listiny nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom a preto nemohlo dôjsť k jej započítaniu, pričom okresný súd nepovažoval tvrdenia a dôkazy dlžníka ohľadne pohľadávky VAVI za relevantné. V tejto súvislosti Dlžník v odvolaní poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.06.2021, v ktorom poukazoval na existenciu nároku spoločnosti VAV Development s.r.o. voči spoločnosti VAV invest (VAVI) na náhradu škody vo výške 1.601.129,05 Eur z titulu nezákonného odpredaja majetku VAV Development s.r.o., pričom poukázal aj na postúpenie pohľadávky z VAV Development s.r.o. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 22.03.2021 na Dlžníka, na zápočet Dlžníka voči VAVI zo dňa 24.03.2021, ako aj na ďalšie postúpenie pohľadávky č. 2 od VAV Development s.r.o. na Dlžníka vo výške 100.000,- Eur, ako aj na ďalší jednostranný zápočet Dlžníka voči VAVI zo dňa 11.05.2021. Dlžník preto uviedol, že dostatočne osvedčil zánik, prípadne spornosť predmetnej pohľadávky VAVI podľa . Poukázal aj na to, že zo strany správcu VAVI je podaná žaloba na okresnom súde pod sp. zn. , ktorou sa VAVI domáha od Dlžníka zaplatenia sumy 347.359,87 Eur s príslušenstvom.

51. Dlžník v odvolaní ďalej namietal konštatovanie okresného súdu v bode 68 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd poukazoval na evidenciu Dlžníka o pohľadávke B.. H.a voči Dlžníkovi v sume 6.798.565,20 Eur a o vyhlásení konkurzu na majetok tohto veriteľa, čím došlo k splatnosti tejto pohľadávky B.. H.a voči Dlžníkovi. Dlžník v odvolaní poukazoval na to, že táto pohľadávka vznikla práve z dôvodu zápočtu pohľadávky B.. D. H.a z titulu jeho nároku na náhradu škody voči pohľadávke navrhovateľa. Poukazoval na rozporuplnosť vyjadrení navrhovateľa, ktorý na jednej strane neuznáva spôsobenie škody Dlžníkovi a ani B.. D. H.ovi neschválením reštrukturalizačného plánu a na druhej strane tvrdí, že pohľadávka B.. D. H.a voči Dlžníkovi vzniknutá práve z tohto zápočtu voči Dlžníkovi je splatná, keďže B.. D. H. je v konkurze. Dlžník poukázal na skutočnosť, že buď existuje škoda voči navrhovateľovi a potom aj zápočet B.. H.a z titulu ručenia za Dlžníka je platný, potom existuje aj pohľadávka H.a voči Dlžníkovi z titulu plnenia z ručenia za Dlžníka, ale potom už neexistuje pohľadávka navrhovateľa alebo neexistuje škoda a potom ani zápočet a ani pohľadávka B.. D. H.a voči Dlžníkovi.

52. Dlžník uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neprimerane sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa bez toho, aby sa s predloženými dôkazmi zaoberal a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa je sporná. Rovnako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa VAVI je sporná. Dlžník v odvolaní uviedol, že preukázal, že nie je platobne neschopný, nie je v predĺžení, navrhovateľom označená pohľadávka neexistuje ako pohľadávka z prevzatia dlhu zo dňa 19.04.2012 je absolútne sporná, spornosť je osvedčená, pohľadávka veriteľa VAVI neexistuje, je sporná a spornosť je osvedčená. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.06.2014. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

53. K odvolaniu Dlžníka sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 18.10.2021. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje vo výroku za vecne správne a navrhol jeho potvrdenie. Tvrdeniam Dlžníka v odvolaní o tom, že konajúca sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová je tiež zákonnou sudkyňou v konkurze spoločnosti Zvolenská investičná, s.r.o. ( ZI) považuje v tejto časti navrhovateľ za nezrozumiteľné a nie je zrejmé, v čom má spočívať vada konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na priebeh konkurzných konaní voči ručiteľom Dlžníka, keď pohľadávka navrhovateľa v týchto konkurzných konaniach bola zistená (konkurz voči ZI a VAVI). Ním prihlásená pohľadávka do konkurzného konania ZI bola formálne popretá správcom a veriteľom PMG Solutions s.r.o., v dôsledku ktorého bola podaná incidenčná žaloba vedená pod sp. zn. , ktoré konanie bolo právoplatne zastavené pre neúčinné popretie pohľadávky, keď popierajúci veriteľ PMG Solutions s.r.o. neuhradil zákonom predpokladaný preddavok a následne konkurzný správca navrhovateľa pohľadávku uznal, v dôsledku čoho bola incidenčná žaloba zobratá späť. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že z odvolania nie je zrejmé, čo v napadnutom uznesení

Dlžník považuje za nesprávne skutkové zistenia a čo za nesprávne právne závery, pričom argumenty Dlžníka nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

54. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu opätovne poukázal na to, že preukázal existenciu a platnosť svojej pohľadávky a preukázal aj to, že Dlžník pohľadávku písomne uznal dvoma notárskymi zápisnicami, pričom na základe druhej z notárskych zápisníc bolo viac ako štyri roky vedené exekučné konanie, dlžník opakovane uznal pohľadávku aj v rámci mimosúdnych rokovaní, pohľadávka veriteľa bola zistená aj v dvoch iných konkurzných konaniach voči VAVI a ZI. Tvrdenia Dlžníka sú rozporné a zmätočné. Na jednej strane Dlžník tvrdí zánik pohľadávky na základe zápočtu, ďalej tvrdí jej neplatnosť, prípadne neexistenciu tej istej pohľadávky, čo je samo osobitne nezmysel, keďže započítať je možné iba existujúcu a platnú pohľadávku. Navrhovateľ zdôraznil, že úverová zmluva bola uzatvorená už v roku 2008, na jej základe bol čerpaný úver, zmluva bola dodatkovaná, platnosť nebola nikdy rozporovaná, až kým navrhovateľ nezačal svoje pohľadávky od Dlžníka a ručiteľov vymáhať. Pokiaľ Dlžník v odvolaní namietal obsah odôvodnenia v bode 65 napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd uvádza, že „Ide o obranu účelovú, nakoľko dlžník existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi nikdy predtým nepopieral a nespochybňoval a rovnako nespochybňoval notárske zápisnice 1 a 2“ je z kontextu zrejmé, že spojením „nikdy predtým“ sa myslí nikdy pred zahájením vymáhania pohľadávok tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Aj keby uvedené okresným súdom použité slovné spojenie bolo možné interpretovať rôzne, nemôže mať táto skutočnosť za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia. Pokiaľ dlžník v odvolaní tvrdil, že neuznal pohľadávku navrhovateľa ani v rámci mimosúdnych rokovaní, navrhovateľ odkázal vo vyjadrení na skutočnosť, že práve p. H. ako konateľ a ovládajúca osoba Dlžníka mal záujem pohľadávku navrhovateľa odkúpiť, čo by nebolo možné, ak by pohľadávka bola neplatná alebo neexistovala. Žaloby, na ktoré odkazuje Dlžník v odvolaní nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu a listom z roku 2020 Dlžník nepravdivo obvinil navrhovateľa, že údajne neprijal ním ponúknuté plnenia. Tento doklad však nemá žiaden relevantný vplyv na predmet tohto konania.

55. Vo vzťahu k namietanej spornosti pohľadávky veriteľa VAVI voči Dlžníkovi navrhovateľ poukázal na to, že sa jedná o záväzok Dlžníka z titulu regresného práva voči VAVI ako ručiteľa voči Dlžníkovi ako primárnemu dlžníkovi na náhradu plnenia poskytnutého spoločnosti VAVI ako ručiteľom navrhovateľovi ako veriteľovi. Dlžník vznik tohto záväzku v konaní nespochybnil, naopak tento záväzok uznal, keď tvrdil, že mal zaniknúť v dôsledku jednostranného zápočtu zo strany Dlžníka. Zápočet Dlžníka je však neplatný a nemohol existenciu pohľadávky VAVI voči dlžníkovi ohroziť. Z dokladov predložených samotným Dlžníkom vyplýva, že údajná pohľadávka nadobudnutá od spoločnosti VAV Development Dlžníkom na náhradu škody mala vzniknúť podľa Dlžníka v dôsledku údajného porušenia právnych povinností správcom konkurznej podstaty spoločnosti VAVI a tiež navrhovateľa ako oddeleného veriteľa v konkurze spoločnosti VAVI. Takúto pohľadávku však navrhovateľ považuje za neexistujúcu. Ak by aj nejaká pohľadávka spoločnosti VAV Development mohla vzniknúť, tak mohla vzniknúť výlučne voči osobám, ktoré sa dopustili protiprávneho konania, t.j. voči správcovi, resp. navrhovateľovi. Za žiadnych okolností však nemohla vzniknúť pohľadávka voči VAVI. Takúto pohľadávku preto Dlžník nemohol nadobudnúť a teda ani započítať. Navrhovateľ poukázal na , podľa ktorého pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Dlžník si pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť od VAV Development na náhradu škody do konkurzu spoločnosti VAVI neprihlásil a preto aj keby existovala, zápočet by bol zakázaný a teda neplatný. Dlžník zánik pohľadávky spoločnosti VAVI teda nepreukázal, ale naopak, pokusom o jednostranný zápočet jej existenciu uznal. Tie isté závery sa týkajú aj uznania a existencie ďalšej pohľadávky spoločnosti VAVI voči dlžníkovi vo výške 226.086,18 Eur. Hoci záver okresného súdu o nespornosti pohľadávky VAVI Dlžník v odvolaní spochybňuje, avšak žiadnu ďalšiu argumentáciu v odvolaní neuviedol.

56. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie konštatovanej ďalšej pohľadávke B.. D. H.a voči Dlžníkovi vo výške 6.798.565,50 Eur navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že túto pohľadávku uviedol sám Dlžník vo svojich vyjadreniach, ktorú eviduje vo svojom účtovníctve. Vo vyjadreniach Dlžník uviedol, že tento záväzok nie je splatný, čo však podľa navrhovateľa nemôže byť pravda, keďže na majetok B.. D. H.a bol vyhlásený konkurz, čím došlo v zmysle k zosplatneniu aj tejto pohľadávky. Navrhovateľ uviedol, že k tejto pohľadávke nemá detailné vedomosti, túto pohľadávku nikdy kvalifikovane nehodnotil a bol to sám Dlžník, kto existenciu takéhoto záväzku vo svojich vyjadreniach tvrdil.

57. Podľa navrhovateľa preto v čase vydania napadnutého uznesenia bol Dlžník platobne neschopný a podmienky pre vyhlásenie konkurzu boli splnené. Napadnuté rozhodnutie preto navrhovateľ považoval

za vecne správne a dlžník v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by správnosť uznesenia mohol spochybniť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

58. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania a v ňom uvedených dôvodov podľa , a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie Dlžníka proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie ako konkurzného súdu nie je dôvodné.

59. Predmetom konania je návrh navrhovateľa - veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka - odvolateľa. Pri posudzovaní veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby návrhu navrhovateľa - veriteľa vyhovel. Dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil existenciu svojej pohľadávky, vrátane pohľadávky aspoň jedného ďalšieho veriteľa, dospel k záveru, že Dlžník je platobne neschopný, pričom napriek rozsiahlym podaniam Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa a spornosť pohľadávky VAVI, vo vzťahu ku ktorým zároveň platobnú schopnosť ani neosvedčil. Dospel preto k záveru o splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania Dlžník namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodu nedostatku formy úverovej zmluvy, nepreukázania právneho nástupníctva navrhovateľa a absencie oprávnenia na vykonávanie bankových činností na území Slovenskej republiky navrhovateľom a jeho predchodcom. Ďalej namietal zánik pohľadávky navrhovateľa na základe zápočtu, z toho istého dôvodu tvrdil o zániku pohľadávky ďalšieho veriteľa VAVI, namietal spriaznenosť pohľadávky navrhovateľa, manipuláciu s notárskou zápisnicou 2, namietal podpísanie úverovej zmluvy neoprávnenou osobou - G.. E.m, namietal neplatnosť prevzatia dlhu Dlžníkom od B.. D. H.a a namietal povahu vzťahu medzi navrhovateľom a B.. H.om ako spotrebiteľského vzťahu. Na uvedené námietky súd prvej inštancie neprihliadol a konštatoval splnenie predpokladov na vyhlásenie konkurzu. S takýmto záverom okresného súdu o splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu sa odvolací súd stotožňuje. 60. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

61. Podľa vyhl. MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia (ďalej len „“) na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

62. Podľa na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej

jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.

63. Podľa , ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka.

64. Podľa , ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

65. Podľa (ďalej ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

66. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď návrhu navrhovateľa

- veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka vyhovel. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal Dlžníkovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že mal osvedčenú platobnú neschopnosť Dlžníka, ktorý neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa a spoločnosti VAVI, ku ktorým ani neosvedčil platobnú schopnosť, je jeho záver správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

67. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených Dlžníkom v odvolaní a dospel k záveru, že v odvolaní neuviedol Dlžník žiadne také skutkové a právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť správny záver okresného súdu o splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.

68. Vo vzťahu ku splneniu predpokladov na vyhlásenie konkurzu odvolací súd pripomína, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že pre účely tohto konania v štádiu rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je úlohou konkurzného súdu skúmať oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa, ale jeho povinnosťou je zistiť, či sú splnené zákonné predpoklady na vyhlásenie konkurzu, ktorými sú v prípade podania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka ( ) za podmienok podľa , keď je dlžníkovi daná možnosť osvedčenia svojej platobnej schopnosti, ktorej kritériá vymedzuje č. Predpokladom platobnej neschopnosti je existencia aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jedného veriteľa, t.j. pluralita veriteľov a neuhradenie záväzkov v lehote 30 dní po lehote ich splatnosti ( ), pričom takéto peňažné záväzky viac ako jedného veriteľa 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté finančným majetkom uvedeným v č.

69. Okrem možnosti dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť v rámci , môže zabrániť dlžník vyhláseniu konkurzu aj vtedy, ak osvedčí spornosť pohľadávok veriteľov. Pri obrane dlžníka o spornosti pohľadávky veriteľov nepostačuje len jednoduché tvrdenie o tom, že určitá pohľadávka je sporná, ale musí sa jednať o také skutkové okolnosti a právne dôvody a doklady preukazujúce tieto tvrdenia, ktoré sú takej intenzity, že sú spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávok veriteľov, a to bez toho, aby sa konkurzný súd musel v celom rozsahu dôsledne zaoberať existenciou alebo neexistenciou pohľadávok veriteľov a vykonávať za tým účelom dokazovanie. Nie je úlohou konkurzného konania pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu a posudzovaní splnenia podmienok na jeho vyhlásenie vykonávať v celom rozsahu dokazovanie ohľadne existencie pohľadávok veriteľov, avšak dlžníkovi je za účelom odvrátenia vyhlásenia konkurzu umožnená taká účinná a dôvodná obrana, ktorá je spôsobilá vyvolať dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávky veriteľa, t.j. vyvolať kvalifikovanú pochybnosť o jej nespornosti. Konkurzný súd preto musí obozretne a starostlivo posudzovať obranu dlžníka pri posudzovaní splnenia predpokladov na vyhlásenie konkurzu a je povinný zobrať do úvahy nielen tvrdenie a dôkazy veriteľa o existencii jeho pohľadávky a existencii

pohľadávky ďalšieho veriteľa, ale zaoberať sa aj tvrdeniami a vyjadreniami dlžníka, ktoré by boli spôsobilé vyvolať spornosť takto uplatnených pohľadávok veriteľov dlžníka. Podľa odvolacieho súdu Dlžník takéto skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce reálnu spornosť navrhovateľovej pohľadávky a pohľadávky spoločnosti VAVI neosvedčil, ako to správne uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

70. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Na prvom mieste v odvolaní Dlžník namietal inú vadu konania, keď sudkyňa JUDr. Gabriela Bargelová, ktorá rozhodla napadnutým uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka je zároveň aj zákonnou sudkyňou v konkurze na spoločnosť Zvolenská investičná, s.r.o. (ZI) v konaní -515. Dlžník v odvolaní namietal, že uvedená sudkyňa v uvedenom konkurznom konaní voči ZI priznala navrhovateľovi hlasovacie práva z titulu pohľadávky ručenia ZI za úver poskytnutý Dlžníkovi, kedy však neboli známe skutočnosti, ktoré Dlžník predložil do tohto konania pri vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka - VAV Management s.r.o. a namietal, že v tomto konaní sa sudkyňa dôsledne nezaoberala novými okolnosťami vyplývajúcimi z nezákonného podnikania navrhovateľa na území SR a aj napriek neexistencii plurality veriteľov vydala uznesenie o vyhlásení konkurzu.

71. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú vadu konania týmto tvrdením mienil Dlžník v odvolaní namietnuť. Uvedené tvrdenie v odvolaní nemá povahu námietky zaujatosti a keby aj podľa obsahu sa malo jednať o námietku zaujatosti, na takúto námietku by odvolací súd prihliadnuť nemohol vzhľadom k tomu, že sa jedná o námietku vyplývajúcu z rozhodovacej činnosti sudcu (zákonná sudkyňa je zároveň aj zákonnou sudkyňou v inom konkurznom konaní týkajúcej sa tej istej pohľadávky navrhovateľa, avšak z titulu ručenia), pričom okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu podľa a na takéto námietky sa neprihliada podľa . Túto výhradu uviedol Dlžník až v odvolaní, pričom ak by sa podľa obsahu malo jednať o námietku zaujatosti (o ktorú však v danom prípade nejde), bola by podaná neskoro, pretože nepochybne už pri výzve na vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 19.05.2021 bola Dlžníkovi známa okolnosť, že zákonnou sudkyňou je JUDr. Gabriela Bargelová a aj keby išlo o námietky zaujatosti, tieto neboli podané včas a ani na oneskorene podané námietky zaujatosti sa neprihliada.

72. Podľa obsahu tohto tvrdenia Dlžníka posúdil odvolací súd tieto odvolacie výhrady tak, že sudkyňa sa dostatočne nemala zaoberať novými skutočnosťami vyplývajúcimi z nezákonného podnikania navrhovateľa na území SR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v bode 63 na strane 22. napadnutého rozhodnutia zaoberá výhradami Dlžníka o absencii licencie navrhovateľa a jeho právneho predchodcu na vykonávanie bankovej činnosti na území SR. Okresný súd v ňom konštatoval, že zo samotného vyjadrenia Dlžníka vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa bol oprávnený vykonávať bankovú činnosť na území SR bez založenia pobočky od 13.06.2005 do 31.08.2012, pričom úverová zmluva bola uzavretá v roku 2008, t. j. počas trvania tohto oprávnenia na vykonávanie bankovej činnosti na území SR. Súd prvej inštancie sa teda vyporiadal s tvrdením dlžníka o absencii oprávnenia navrhovateľa a jeho právneho predchodcu na vykonávanie bankovej činnosti na území SR a všeobecné konštatovanie Dlžníka v odvolaní o nedostatočnom vysporiadaní sa s týmito tvrdeniami nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však zdôrazňuje, že podstatný je ten záver súdu prvej inštancie, že z ust. , vzhľadom na kogentnú povahu tohto ustanovenia, vyplýva, že platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska posudzovania predmetu tohto konania, ktorým je veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu je podstatné posúdenie tej okolnosti, či tvrdenie Dlžníka o absencii oprávnenia navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov na vykonávanie bankovej činnosti, má alebo nemá vplyv na spornosť pohľadávky navrhovateľa. Keďže z kogentnej úpravy vyplýva, že prípadná absencia povolenia vykonávania bankových činností navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov na území SR nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, potom dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu absencie oprávnenia na vykonávanie bankových činností a na predmet tohto konania uvedené tvrdenia Dlžníka vplyv nemajú. Na základe uvedeného potom Dlžník z tohto dôvodu neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa, keďže ním tvrdená absencia bankovej licencie nemá vplyv na platnosť, t. j. ani na vznik a existenciu samotného záväzku Dlžníka voči navrhovateľovi.

73. V tejto časti namietal Dlžník voči napadnutému rozhodnutiu aj to, že napriek neexistencii plurality veriteľov vydala sudkyňa uznesenie o vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na bod 67. odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde okresný súd konštatoval existenciu pohľadávky ďalšieho veriteľa - VAVI voči Dlžníkovi, t. j. zaoberal sa existenciou aj ďalšieho veriteľa, t. j. splnením zákonného predpokladu existencie plurality veriteľov. Odvolanie ani v tejto časti nie je dôvodné.

74. V odvolaní Dlžník namietal nepravdivé tvrdenie konkurzného súdu v bode 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom mal súd konštatovať, že Dlžník „nikdy predtým“ nepopieral svoj záväzok a nespochybňoval notárske zápisnice. V tejto súvislosti Dlžník predložil doklad - Uplatnenie námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020, v ktorom voči navrhovateľovi namietal, že sám navrhovateľ zapríčinil svojim konaním nemožnosť plnenia zo strany Dlžníka, namietal neprijatie ponúknutého plnenia navrhovateľom, namietal, že svojim konaním navrhovateľ docielil vyhlásenie konkurzu na majetok VAVI, namietal postup bývalého správcu VAVI JUDr. Matúša Boľoša pri predaji 50% akcií v konkurze VAVI, namietal, že svojim postupom v konkurze VAVI schválil do funkcie člena veriteľského výboru spoločnosť AWCOM s.r.o. a ovládol veriteľský výboru VAVI a namietal aj ustanovenie správcu JUDr. Rybára v konkurze na VAVI.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že bod 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa začína nasledovne: „Súd sa nestotožnil ani s vyjadrením dlžníka o absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to nadväzujúcom prevzatí dlhu, nakoľko dlžník uvedenú skutočnosť uplatnil a uviedol vo svojom doplnení č. 1 k vyjadreniu (č.l. 397 - 403). Ide o obranu účelovú, nakoľko dlžník existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi nikdy predtým nepopieral a nespochybňoval a rovnako nespochybňoval notárske zápisnice 1 a 2“. Konštatovanie súdu prvej inštancie „nikdy predtým nepopieral a nespochybňoval“ treba vykladať v spojení s prvou vetou uvedeného odseku 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde okresný súd poukazoval na nové dôvody námietok Dlžníka týkajúce sa absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a na to nadväzujúceho prevzatia dlhu, ktorú obranu Dlžník uplatnil až v doplnení č. 1 k vyjadreniu v spise na č. l. 397 - 403 zo dňa 19.07.2021. Slovné spojenie „nikdy predtým“ preto treba vykladať vo vzťahu k dôvodom namietania absolútnej neplatnosti úverového vzťahu a neplatnosti prevzatia dlhu, ktoré Dlžník uviedol v uvedenom doplnení vyjadrenia zo dňa 19.07.2021. Ani v odvolaní dlžník netvrdil iné skoršie uplatnenie týchto výhrad o absolútnej neplatnosti úverového prísľubu zo dňa 04.07.2008 a neplatnosti prevzatia dlhu, ktoré uviedol v podaní zo dňa 19.07.2021. V liste, ktorý predložil k odvolaniu nazvanom „Uplatnenie námietok Dlžníka zo dňa 08.01.2020“ nie sú výhrady o neplatnom úverovom prísľube zo dňa 04.07.2008 a ani o neplatnosti prevzatia dlhu uvedené tak, ako boli uplatnené dlžníkom v doplnení č. 1 k vyjadreniu dňa 19.07.2021.

76. V podaní zo dňa 19.07.2021 Dlžník namietal nepreukázanie podpísania úverového prísľubu oprávnenou osobou za navrhovateľa p. W.om E.m a z tohto dôvodu namietal neplatnosť a neúčinnosť tohto úverového prísľubu. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd v zmysle len doplňuje, že podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, FN 279850w, ktorá ako právny predchodca 2 navrhovateľa s B.. D. H.om podpísala úverový prísľub zo dňa 04.07.2008, vyplýva, že G.. W. E. bol prokuristom právneho predchodcu 2/ navrhovateľa, ktorý bol oprávnený spolu s jedným členom predstavenstva konať v mene právneho predchodcu 2/ navrhovateľa. Teda tvrdenie Dlžníka o nepreukázaní podpísania úverového prísľubu oprávnenou osobou za právneho predchodcu 2/ navrhovateľa je v rozpore s obsahom spisu. Túto skutočnosť však Dlžník v odvolaní nenamietal a odvolací súd len z dôvodu komplexného posúdenia splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu doplnil túto podstatnú skutkovú okolnosť v zmysle .

77. Z dôvodov uvedených Dlžníkom v odvolaní jeho výhrady voči odôvodneniu v bode 65 napadnutého rozhodnutia sú preto nedôvodné a tieto námietky sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. Odvolanie je preto v tejto časti nedôvodné.

78. Dlžník v odvolaní namietal aj nepravdivé tvrdenie konkurzného súdu, že počas rokovaní o urovnaní s navrhovateľom nespochybňoval pohľadávku navrhovateľa, k čomu predložil aj e-mailovú korešpondenciu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že tak, ako to uviedol aj navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu a ako to vyplýva z obsahu spisu, na základe dvoch memoránd predložených konateľom a spoločníkom Dlžníka navrhol tento odkúpenie pohľadávok od navrhovateľa, čo je v rozpore s následným tvrdením Dlžníka v priebehu tohto konania o neplatnosti, resp. neexistencii

pohľadávky navrhovateľa. V konečnom dôsledku však samotné rokovanie a obsah rokovaní medzi navrhovateľom a Dlžníkom v rámci mimosúdnych jednaní nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Rozhodujúcou skutočnosťou ako bolo uvedené vyššie je existencia takých tvrdení a dokladov Dlžníka, ktoré neosvedčujú spornosť pohľadávok navrhovateľa a ďalšieho veriteľa, ktorá by bola prekážkou splnenia zákonných predpokladov na vyhlásenie konkurzu.

79. Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky tým, že odkázal na existenciu dvoch žalôb, a to žalôb B.. D. H.a voči navrhovateľovi, pretože tieto žaloby sú irelevantné vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa, nakoľko v uvedených súdnych konaniach sa jedná o vzťah ručiteľa a nie samotného Dlžníka.

80. Dlžník v odvolaní namietal záver v ktorom okresný súd konštatoval vo vzťahu k pohľadávke VAVI voči Dlžníkovi, že z predložených listín nevyplýva a nie je preukázané, že pohľadávka použitá Dlžníkom na zápočet voči VAVI patrí Dlžníkovi, nevyplýva jej nadobudnutie Dlžníkom a nemohlo dôjsť k jej započítaniu, pričom okresný súd nepovažoval tvrdenia a dôkazy Dlžníka ohľadne pohľadávky VAVI za relevantné a také, pre ktoré možno považovať pohľadávku veriteľa za spornú.

81. Dlžník namietal, že pred rozhodnutím okresného súdu predložil do spisu doklady preukazujúce uplatnenie pohľadávky na náhradu škody spoločnosťou VAV Development s.r.o. voči VAV Invest s.r.o. (VAVI), predložil aj dve dohody o postúpení časti tejto pohľadávky od VAV Development na Dlžníka, ako aj doklady o vykonaní dvoch jednostranných zápočtov vo vzťahu k VAVI. Dlžník tým mienil osvedčiť spornosť pohľadávky ďalšieho veriteľa Dlžníka - spoločnosti VAVI, ktorú pohľadávku preukazoval navrhovateľ tým, že táto vo výške 347.359,87 Eur vznikla plnením VAVI ako ručiteľa Dlžníka v prospech navrhovateľa, čím VAVI vznikol regresný nárok voči Dlžníkovi v tejto sume. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd síce konštatoval, že neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že dlžník je majiteľom týchto pohľadávok použitých na započítanie, avšak poukázal aj na to, že vzhľadom na rozporuplnosť, zmätočnosť a účelovosť nepovažoval tvrdenie a dôkazy dlžníka ohľadne pohľadávky VAVI za relevantné, ktoré sú spôsobilé vyvolať spornosť pohľadávky tohto veriteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žiadne doklady predložené Dlžníkom neboli spôsobilé osvedčiť spornosť pohľadávky VAVI voči Dlžníkovi z titulu existencie regresného nároku v sume 347.359,87 Eur. Hoci okresný súd bližšie tento svoj záver neodôvodnil, v zmysle odvolací súd dopĺňa nasledovné.

82. Pre posúdenie aspoň osvedčenia spornosti pohľadávky VAVI voči Dlžníkovi je nevyhnutné, aby boli tvrdené a aspoň osvedčené také okolnosti, ktoré vyvolávajú dôvodnú pochybnosť o existencii a vzniku takejto pohľadávky. Dlžník tvrdil, že táto pohľadávka VAVI zanikla zápočtom, ktorý realizoval Dlžník voči VAVI zápočtami zo dňa 24.03.2021 a 11.05.2021. V čase vykonania týchto dvoch zápočtov dlžníka voči VAVI už bola spoločnosť VAVI v konkurze a riadila sa režimom zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pre započítanie pohľadávok okrem všeobecných náležitostí je relevantné aj ust. , v zmysle ktorého pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Dlžník nielenže neosvedčil, avšak ani len netvrdil, že si ním nadobudnutú pohľadávku od spoločnosti VAV Development s.r.o. voči spoločnosti VAV Invest s.r.o. (VAVI) uplatnil v konkurznom konaní. Pre účely vyhlásenia konkurzu a splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k spornosti tejto pohľadávky postačuje zistenie vyplývajúce z obsahu spisu, že Dlžník ani len netvrdil, že si túto pohľadávku prihlásil do konkurzu voči spoločnosti VAVI, pričom len prihlásená pohľadávka do konkurzu úpadcu môže byť predmetom zápočtu podľa . Bez toho, aby bolo potrebné vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie preto tvrdenie Dlžníka o zápočte voči pohľadávke VAVI za účelom vyvolania spornosti tejto pohľadávky nevyplýva z obsahu spisu a z týchto dôvodov postupoval okresný súd správne, keď na toto tvrdenie o spornosti pohľadávky VAVI voči Dlžníkovi neprihliadol. Ani v tejto časti Dlžník v odvolaní neuviedol žiadne také skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o spornosti pohľadávky VAV Invest s.r.o. (VAVI) voči Dlžníkovi z titulu existencie regresného nároku VAV Invest s.r.o. voči Dlžníkovi pri čiastočnej úhrade pohľadávky navrhovateľa spoločnosťou VAV Invest s.r.o. ako ručiteľom Dlžníka.

83. Pokiaľ Dlžník v odvolaní namietal voči tvrdeniam okresného súdu v bode 68 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o existencii ďalšieho splatného záväzku Dlžníka voči svojmu konateľovi a spoločníkovi B.. D. H.ovi vo výške 6.798.565,20 Eur vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o neosvedčení spornosti pohľadávky navrhovateľa a pohľadávky spoločnosti VAVI, ku ktorým neosvedčil

Dlžník svoju platobnú schopnosť je podľa odvolacieho súdu nadbytočné sa týmto záverom okresného zaoberať.

84. Bez ohľadu na posudzovanie pohľadávky B.. D. H.a voči Dlžníkovi okresný súd v bode 69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru o neosvedčení spornosti pohľadávky navrhovateľa a pohľadávky ďalšieho veriteľa VAVI.

85. Okresný súd správne konštatoval, že vo vzťahu k navrhovateľovi a ďalšiemu veriteľovi VAVI neosvedčil Dlžník platobnú schopnosť existenciou finančného majetku podľa MS SR 643/2005 a ani nepreukázal existenciu vzájomných rokovaní s týmito veriteľmi o zmene splatnosti pohľadávok týchto veriteľov podľa . Predloženie písomných vyhlásení spriaznených osôb Dlžníka o vedení takýchto rokovaní je vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa a spoločnosti VAVI irelevantné.

86. Žiadne iné dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia dlžník v odvolaní neuviedol a neumožnil odvolaciemu súdu preskúmavanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu z iných dôvodov. Vzhľadom na rozsah preskúmavania napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý je závislý od dôvodov a rozsahu podaného odvolania, je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, pokiaľ mal preukázané splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu, keď navrhovateľ osvedčil existenciu svojej pohľadávky, ako aj pohľadávky ďalšieho veriteľa, ktoré sú 30 dní po lehote splatnosti a Dlžník neosvedčil spornosť týchto pohľadávok a ani platobnú schopnosť vo vzťahu k týmto pohľadávkam navrhovateľa a spoločnosti VAVI.

87. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celej výrokovej časti podľa potvrdil ako vecne správne.

88. Nad rámec uvedeného z dôvodu komplexného posúdenia predpokladov pre vyhlásenie konkurzu považuje odvolací súd za vhodné doplniť nasledovné. Pokiaľ v priebehu konania tvrdil Dlžník, že došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa zápočtom vykonaným B.. D. H.om ako ručiteľom, ktorý použil na zápočet svoju pohľadávku z tvrdeného nároku na náhradu škody voči navrhovateľovi, keď navrhovateľ ako člen veriteľského výboru sa podieľal na neschválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti VAV Invest s.r.o. (VAVI), čím spolu s ďalšími dvoma subjektami ako členmi veriteľského výboru mal spôsobiť B.. D. H.ovi a ďalším zúčastneným osobám škodu takmer 103 mil. Eur, poukazuje odvolací súd na správne posúdenie týchto tvrdení Dlžníka zo strany okresného súdu.

89. Pokiaľ mienil Dlžník spochybniť pohľadávku navrhovateľa a osvedčiť jej spornosť a tým dosiahnuť zastavenie konkurzného konania, musel by osvedčiť spornosť pohľadávky samotného veriteľa. V súvislosti so zápočtom vykonaným B.. D. H.om však nie je sporná pohľadávka navrhovateľa, keďže voči nej smeruje zápočet B.. D. H.a, ale je sporná samotná pohľadávka B.. D. H.a použitá na zápočet, ktorá je uplatňovaná v osobitnom konaní. Vychádzajúc z povahy zápočtu, keď je započítanie možné len voči existujúcej pohľadávke, potom samotný zápočet ako právny úkon smerujúci k zániku pohľadávky veriteľa, obsahuje v sebe aj uznanie, t. j. akceptovanie existencie a konkrétnej výšky pohľadávky, inak by zápočet nemal žiaden reálny a právny význam. Spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu tvrdeného zápočtu zo strany B.. D. H.a teda navrhovateľ osvedčoval zánikom na základe zápočtu, pričom spornou je samotná pohľadávka použitá na zápočet B.. D. H.om. Účelom konkurzného konania však nie je zaoberať sa spornosťou pohľadávky použitej na zápočet, ale samotnou pohľadávkou veriteľa. Tým, že dlžník osvedčuje spornosť pohľadávky navrhovateľa z dôvodu jej zániku na základe zápočtu pohľadávky Dlžníka, ktorá je samotná sporná a ktorá bola použitá na zápočet, nie je plnený zákonný predpoklad osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa, ale naopak preukazuje len spornosť pohľadávky Dlžníka použitej na zápočet. Záver súdu prvej inštancie a vyhodnotenie skutkovej situácie správne je preto správne.

90. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že v priebehu konania dlžník namietal neplatnosť prevzatia dlhu Dlžníkom od B.. D. H.a. Toto tvrdenie založil na tvrdení, že právny predchodca 2/ navrhovateľa sa mal zlúčiť s navrhovateľom na základe Zmluvy o zlúčení zo dňa 20.06.2012, avšak podľa predloženej zmluvy o zlúčení bola fúzia účinná ku dňu 31.12.2011. Prevzatie dlhu zo dňa 19.04.2012 bolo preto podľa dlžníka vykonané právnym predchodcom 2/ navrhovateľa, ktorý už na takýto úkon nemal oprávnenie, keďže fúzia bola účinná ku dňu 31.12.2011. V súlade s v zmysle Zákona č.

o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom („ZMPPS“) predložil Dlžník preklad Rakúskeho zákona o dani z reorganizácie (UmgrSTG), ako aj a Rakúskeho zákona o akciovej spoločnosti („AktG“). Na prvom mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zlúčenie akciových spoločností je predmetom sekundárneho práva EÚ, ktoré v čase vykonania zlúčenia navrhovateľa s jeho právnym predchodcom 2/, t. j. v roku 2012 upravovala smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/35/EÚ z 05.04.2011 (ďalej „Smernica“) a ktorej implementácia do právneho poriadku ako v SR, ako aj v Rakúskej republike bola povinná.

91. V zmysle čl. 5, ods. 2, písm. e) cit. Smernice návrh zmluvy o zlúčení obsahuje okrem iného aspoň dátum, od ktorého sa úkony preberanej spoločnosti považujú na účely účtovníctva za úkony preberajúcej spoločnosti. V zmysle čl. 17 cit. smernice právne predpisy členských štátov stanovia deň, ku ktorému nadobudne zlúčenie účinnosť. V zmysle dlžníkom predloženého znenia § 220 ods. 2, riadok 5 AktG zmluva alebo jej návrh musí mať minimálne referenčný dátum, od ktorého sa kroky prevádzajúcich spoločností považujú za vykonané na účet preberajúcej spoločnosti (referenčný dátum fúzie). Podobne uviedol obsah tohto citovaného ustanovenia aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2021, podľa ktorého doslovný preklad uvedeného ust. § 220 ods. 2, čl. 5 AktG znie: „Deň, od ktorého sa budú úkony zanikajúcej spoločnosti považovať za úkony nástupníckej spoločnosti.“ Na základe Dlžníkom predloženého znenia § 2 ods. 5 UmgrSTG vyplýva, že „Dňom zlúčenia je deň, ku ktorému sa zostavuje konečná súvaha, ku ktorej je zlúčenie založené. K dátumu zlúčenia musí byť zostavená aj súvaha zlúčenia, v ktorej budú účtovné hodnoty alebo hodnoty relevantné na daňové účely podľa ods. 1 a 2 a výsledný kapitál zlúčenia...“ Ako to uviedol aj navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2021, samotná účinnosť zlúčenia je v zmysle § 225a ods. 3, čl. 1 AktG viazaná na zápis zlúčenia do príslušného obchodného registra a má za následok univerzálne právne nástupníctvo. Preklady citovaných ustanovení boli predložené Dlžníkom na č.l. 513 a č.l.514 a odvolacím súdom podľa a ZMPPS overené na č.l. 1560 a č.l. 1561.

92. Z citovaných ustanovení a aj z citovanej Smernice vyplýva, že účinnosť zlúčenia je viazaná na jej zápis do rakúskeho obchodného registra preberajúcej spoločnosti - navrhovateľa. Ustanovenie zmluvy o zlúčení o referenčnom dátume upravuje okamih od ktorého sa kroky prevádzajúcej spoločnosti považujú za vykonané na účet preberajúcej spoločnosti v zmysle úpravy rakúskeho § 220 ods. 5 AktG. V tomto zmysle aj Dlžníkom predložená kópia zmluvy o zlúčení medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom 2, a to čl. 4, bod 1, ktorý uvádza, že „Bez ohľadu na občianskoprávnu účinnosť fúzie v okamihu zápisu do obchodného registra (§ 225a ods. 3 AKTG) na preberajúcu obchodnú spoločnosť platí rozhodný deň zlúčenia podľa § 220 ods. 2, riadok 5 AktG a § 2 ods. 5 UmgrSTG k 31.12.2011. K začiatku 01.01.2012 platia všetky úkony prevádzajúcej spoločnosti vo vnútornom vzťahu a zvlášť pre účely účtovnej evidencie ako úkony vykonávané na účet preberajúcej spoločnosti.“ Z citovaného znenia čl. 4.1. zmluvy o zlúčení medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom 2 a citovaného znenia Rakúskeho zákona o akciových spoločnostiach a o dani z reorganizácie potom vyplýva, že vzhľadom na výpis z obchodného registra bola fúzia medzi týmito subjektami účinná ku dňu zápisu do obchodného registra preberajúcej spoločnosti, t.j. ku dňu 04.09.2012. Samotné určenie rozhodujúceho dňa k 31.12.2011 je dňom rozhodným pre účely účtovné, ako aj daňové tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 5 rakúskeho zákona o reorganizáciách, avšak nemá vplyv na skutočnosť, že k účinkom fúzie došlo až ku dňu 04.09.2012. Z citovanej rakúskej právnej úpravy, ako aj samotného znenia čl. 4, bod 1 zmluvy o zlúčení naopak vyplýva, že všetky úkony zanikajúcej spoločnosti vykonané po 01.01.2012, t.j. právneho predchodcu 2 navrhovateľa sa považujú za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, t.j. navrhovateľa. Pokiaľ preto došlo k uzavretiu dohody o prevzatí záväzku Dlžníkom od B.. D. H.a ku dňu 19.04.2012, a to na základe úkonu vykonaného právnym predchodcom 2 navrhovateľa, potom je takýto úkon v súlade s účinkami fúzie a právny predchodca 2 navrhovateľa bol v plnom rozsahu oprávnený na vykonanie tohto úkonu, ktorý po zápise fúzie do obchodného registra navrhovateľa sa považuje už za úkon samotného navrhovateľa. Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že tento je na základe zmluvy o zlúčení s jeho právnym predchodcom 2 v celom rozsahu jeho právnym nástupcom, teda vstúpil aj do práv a povinností voči Dlžníkovi z titulu dohody o prevzatí dlhu zo dňa 18.04.2012. Tvrdenia Dlžníka o neplatnom prevzatí dlhu vzhľadom na rôzne určenie rozhodného dňa a účinkov fúzie nevyplýva z obsahu spisu a nebolo potrebné o ňom vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Ani z tohto skutkového právneho a právneho dôvodu preto Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa.

93. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti uviedol nad rámec dôvodov a rozsahu odvolania Dlžníka, pričom okresný súd správne považoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa za preukázanú.

94. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu Dlžníka žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka, nie je rozhodnutím, ktorým sa konkurzné konanie končí, t.j. konanie ako celok a ide o rozhodnutie v začiatočnom štádiu konkurzného konania, ktoré bude ďalej pokračovať a nebola preto splnená procesná zákonná podmienka podľa na rozhodnutie o náhrade trov konania navrhovateľa. Odvolací súd preto o trovách konania navrhovateľa v tomto rozhodnutí nerozhodoval.

95. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).