Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 265/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,

Banská Bystrica,

- Ing. , ,

- Bc. , ,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

právne zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária,

Štefánikova 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva podnikať podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 v spojení s právom na rovnosť účastníkov konania podľa

Slovenskej republiky a právom na verejné prerokovanie veci podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -310 z 29. decembra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,

Banská Bystrica,

- Ing. , ,

- Bc. , ,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

a

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2016 doručená sťažnosť

- obchodnej spoločnosti V A V invest, s. r. o. „v reštrukturalizácii“, Námestie SNP 3,

Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

- Ing. , ,

- Bc. , ,

- obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,

- obchodnej spoločnosti Aequitas, s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti VAV HOLD, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC BB, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV parking, a. s., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EuropaCinema ZV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Group, s. r. o. „v likvidácii“, Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti EUROPA SC ZV II, a. s., Námestie SNP 63, Zvolen,

- obchodnej spoločnosti Zvolenská investičná, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská

Bystrica,

- obchodnej spoločnosti VAV Management, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica,

- obchodnej spoločnosti PETRASTAV, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica

(spolu ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva podnikať podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení

s právom na rovnosť účastníkov konania podľa a právom na verejné

prerokovanie veci podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -310 z 29. decembra 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 16. júna 2015 okresný súd uznesením č. k.

-110 rozhodol na návrh sťažovateľa v 1. rade na začatie reštrukturalizačného

konania sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

22. júna 2015. Dňa 23. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. -114 rozhodol

o povolení reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade. Toto rozhodnutie bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 30. júla 2015. Sťažovateľ v 1. rade podal návrh na svoju

reštrukturalizáciu ako obranu proti (podľa názoru sťažovateľa v 1. rade) šikanóznemu

návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý proti nemu podal veriteľ INGSTEEL, spol. s. r. o.,

21. januára 2015. Konkurzné konanie vyhlásené na základe tohto návrhu a vedené na

okresnom súde pod sp. zn. bolo 10. augusta 2015 zastavené z dôvodu povolenia

reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZKR“). Uznesenie o zastavení konkurzného konania bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 14. augusta 2015. Dňa 6. októbra 2015 bol zvolený veriteľský výbor

pre reštrukturalizáciu sťažovateľa v 1. rade. Dňa 12. novembra 2015 sa uskutočnila druhá

schôdza veriteľského výboru, na ktorej prebehla rozprava o predloženom návrhu

reštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Predseda veriteľského výboru vzniesol

voči reštrukturalizačnému plánu viaceré písomné pripomienky, pričom zvyšní dvaja

členovia nemali voči návrhu reštrukturalizačného plánu žiadne výhrady. Následne bol návrh

reštrukturalizačného plánu podľa vrátený sťažovateľovi v 1. rade na

dopracovanie v lehote 15 dní. Následne sťažovateľ v 1. rade predložil veriteľskému výboru

prepracovaný návrh reštrukturalizačného plánu (zohľadňujúci pripomienky predsedu

veriteľského výboru vznesené na schôdzi dňa 12. novembra 2015 v rozsahu, v akom to bolo

možné pri zachovaní účelu reštrukturalizácie).

2.1 Dňa 11. decembra 2015 veriteľský výbor na svojej tretej schôdzi hlasoval

o návrhu reštrukturalizačného plánu sťažovateľa v 1. rade. Napriek tomu, že sťažovateľ

v 1. rade ešte nad rámec prepracovaného návrhu reštrukturalizačného plánu navrhol ďalších

jeho niekoľko zmien a úprav v prospech veriteľov pre prípad jeho schvaľovania

na schvaľovacej schôdzi veriteľov, výsledkom hlasovania veriteľského výboru bolo, že za

schválenie návrhu reštrukturalizačného plánu nehlasoval žiaden člen veriteľského výboru,

proti jeho schváleniu hlasoval jeden člen veriteľského výboru a dvaja zvyšní členovia

veriteľského výboru sa zdržali hlasovania. To znamená, že napriek ponúkanej výrazne

vyššej miere uspokojenia zabezpečených i nezabezpečených nespriaznených veriteľov

sťažovateľa v 1. rade než v prípade konkurzu nebol návrh reštrukturalizačného plánu

veriteľským výborom schválený. Vzhľadom na neschválenie reštrukturalizačného plánu

veriteľským výborom požiadal správca podľa 14. decembra 2015 súd

o vyhlásenie konkurzu na sťažovateľa v 1. rade.

2.2 Podaním doručeným súdu 21. decembra 2015 sa sťažovateľ v 1. rade domáhal

nariadenia pojednávania vo veci žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľ

v 1. rade namietal, že členovia veriteľského výboru pri hlasovaní o prepracovanom návrhu

reštrukturalizačného plánu dňa 11. decembra 2015 postupovali v rozpore s § 127 ods. 4

, podľa ktorého „[č]len veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme

všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok“. Na tomto navrhovanom pojednávaní chcel

sťažovateľ v 1. rade oprávnenosť tejto svojej námietky preukázať a pokúsiť sa tak zabrániť

vyhláseniu konkurzu, ktorý je pre všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania tou

najmenej výhodnou alternatívou, pričom zároveň vedie k nezvratnej likvidácii podniku

sťažovateľa v 1. rade. Sťažovateľ v 1. rade sa spoliehal, že súd, ktorého povinnosťou je

vykonávať dohľad (reálny, nie iba formálny) nad zákonným priebehom jeho

reštrukturalizácie a všetkých úkonov urobených v rámci nej, nemôže vyhlásiť konkurz na

základe rozhodnutia veriteľského výboru, ktoré vzniklo nezákonným postupom.

2.3 Dňa 29. decembra 2015 vydal okresný súd (bez nariadenia požadovaného

pojednávania a bez vypočutia účastníkov konania) napadnuté uznesenie, ktorým zastavil

reštrukturalizačné konanie voči sťažovateľovi v 1. rade, začal konkurzné konanie a vyhlásil

konkurz na sťažovateľa v 1. rade, ustanovil správcu konkurznej podstaty sťažovateľa

v 1. rade a vyzval veriteľov sťažovateľa v 1. rade na prihlásenie svojich pohľadávok do

konkurzu. Napadnuté rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 5. januára 2016.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol:

«Preskúmaním listín predložených do spisu dospel súd k záveru, že Žiadosť dlžníka

o nariadenie pojednávania nie je dôvodná. K zaprotokolovaným skutočnostiam na

zasadnutí veriteľského výboru zo strany dlžníka o nepredkladaní informácií zástupcom

zastúpenému súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o vzťah klient

(WaldviertlerSparkasse Bank AG) a jeho zástupca (Sympatia Legal, s.r.o.), pričom úlohou

súdu nie je overovať, aké informácie boli zo strany zástupcu poskytnuté klientovi resp. v

akom rozsahu boli alebo neboli poskytnuté. Veriteľ, WaldviertlerSparkasse Bank AG, sa

nechal v konaní zastúpiť, pričom v mene zastúpeného je oprávnený konať zástupca a zo

zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupca veriteľa sa k

prednesu dlžníka podrobne vyjadril, pričom poprel, že by jemu doručené informácie

veriteľovi neposkytol.

Dlžník v žiadosti uviedol, že veriteľ WSPK na prvej schôdzi veriteľov ako veriteľ,

ktorý na to oprávnenie mal, nenavrhol, aby schôdza veriteľov hlasovala v zmysle § 126

ods. 3 . K uvedenému súd uvádza, že veriteľ má právo, nie povinnosť, aby postupoval

v zmysle dotknutého ustanovenia a je to na zvážení každého takéhoto veriteľa či toto svoje

právo využije alebo nie a do jeho rozhodnutia súd nemá oprávnenie zasahovať.

V danom prípade veriteľský výbor neschválil predložený návrh reštrukturalizačného

plánu a ani nariadenie pojednávania by túto skutočnosť nejakým spôsobom nezmenilo. Tak

ako to uvádza aj Ústavný súd Slovenskej republiky (, pozn.), cit.: „Potreba

nariadenia pojednávania je nepochybne opodstatnená v prípade, ak v dôsledku prípadného

porušenia zákonných ustanovení hrozí obligatórna konverzia reštrukturalizačného konania

na konkurzné konanie, pričom s týmto postupom je spravidla spojená pravdepodobnosť

nižšieho uspokojenia veriteľov ako v reštrukturalizácii.“ V prejednávanej veci nedošlo

k porušeniu zákonných ustanovení a nejde o hrozbu konverzie, ale o zákonom predvídaný

následok neschválenia reštrukturalizačného plánu.

Listiny predložené dlžníkom ku svojej žiadosti nepredstavujú nové skutočnosti, pre

ktoré by prípadné nariadenie pojednávania bolo opodstatnené. Doklady preukazujúce

zabezpečovanie financovania dlžníka, boli známe aj veriteľskému výboru, ako vyplýva

zo zápisnice veriteľského výboru zo dňa 11. 12.2015 na strane 3 a to ešte pred hlasovaním

o prepracovanom reštrukturalizačnom pláne.

V predmetnej veci bol zákonným spôsobom ustanovený veriteľský výbor, ktorý

predložený návrh reštrukturalizačného plánu neschválil. Neschválenie reštrukturalizačného

plánu má za následok zákonom predvídaný postup, podľa ktorého správca v zmysle § 144

ods. 2 požiada o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, resp. súd aj bez návrhu postupuje

podľa .

V danom prípade ani nariadenie pojednávania nemá vplyv na rozhodnutie

veriteľského výboru, nakoľko súd nedisponuje v danom prípade oprávnením zvrátiť (zmeniť,

či zrušiť) ním prijaté rozhodnutie.

Nakoľko veriteľský výbor predložený návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka

v zákonnej lehote neschválil, súd podľa v spojení s

na návrh správcu zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil

na majetok dlžníka konkurz a to bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadosť dlžníka

neobsahovala žiadne nové skutočnosti a ani jeho vykonanie neumožňuje súdu zmeniť

rozhodnutie veriteľského výboru.

Pre vyhlásenie konkurzu je nutné, aby boli kumulatívne splnené všetky materiálne

podmienky pre vyhlásenie konkurzu, t.j. úpadok dlžníka, pluralita jeho veriteľov a dostatok

jeho majetku na úhradu nákladov konkurzného konania v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky

Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu

a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí

veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na

prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na

príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného

správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

Súd preto týmto uznesením zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné

konanie, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz; podľa v spojení s

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených

MS SR ustanovil správcu konkurznej podstaty; vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote

prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch

nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia

pohľadávok.»

3. Porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie spočíva podľa sťažovateľov v tom, že okresný súd:

a) sa nevysporiadal s námietkou sťažovateľa v 1. rade, že rozhodnutie veriteľského

výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu vzniklo na základe protizákonného

postupu veriteľského výboru v rozpore s , podľa ktorého „[č]len

veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených

pohľadávok“,

b) nenariadil pojednávanie požadované sťažovateľom v 1. rade na preukázanie

opodstatnenosti už uvedenej námietky a

c) postupoval formalisticky v rozpore s čl. 152 ods. 4, čl. 47 ods. 3 a čl. 1 ods. 1

, keď vydaním napadnutého uznesenia poskytol právnu ochranu postupu niektorých

účastníkov reštrukturalizačného konania (členov veriteľského výboru), ktorý bol

potenciálne protiprávny, na úkor iných účastníkov konania bez toho, aby umožnil iným

účastníkom konania sa proti tomu adekvátne brániť.

3.1 Sťažovatelia uviedli, že v reštrukturalizačnom konaní vykonáva súd dohľad nad

jeho zákonným priebehom. Tento dohľad musí byť podľa sťažovateľov reálny, a nie iba

iluzórny. Reálnosť dohľadu podľa presvedčenia sťažovateľov znamená, že súd nie iba slepo

a formalisticky vyhovuje návrhom a žiadostiam dlžníka, správcu alebo veriteľov, ale keď

zistí v procese reštrukturalizácie nejakú nezákonnosť, tak vykoná opatrenia potrebné na to,

aby ochránil práva a oprávnené záujmy účastníkov reštrukturalizačného konania, ktoré

môžu byť touto nezákonnosťou nepriaznivo dotknuté. V konkrétnych okolnostiach to môže

podľa sťažovateľov znamenať, že súd nevyhovie žiadosti reštrukturalizačného správcu

o vyhlásenie konkurzu podľa v prípade, ak (na námietku dlžníka, ktorej

opodstatnenosť sa v konaní preukáže) zistí, že neschválenie reštrukturalizačného plánu

veriteľským výborom je dôsledkom nezákonného postupu veriteľského výboru (napr.

v rozpore s ). V právnom štáte je totiž podľa sťažovateľov

nepredstaviteľné a neprípustné, aby súdna moc poskytovala právnu ochranu a nezabránila

realizácii krokov, o ktorých by sa riadne procesne preukázalo, že boli urobené na základe

protiprávneho postupu. Podľa sťažovateľov všeobecný súd sa nemôže pri svojom

rozhodovaní cítiť obmedzený textom a formalistickým výkladom právnej normy v prípade,

ak striktné pridržiavanie sa tohto textu a formalistického výkladu by spôsobilo protiústavný

stav (napr. z dôvodu porušenia základných práv účastníka konania).

3.2 Z hľadiska dopadov na dlžníka a jeho veriteľov je podľa názoru sťažovateľov

hlasovanie veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu podobné

veriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu. V prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie

konkurzu však podľa sťažovateľov navrhujúci veriteľ musí splniť zákonom ustanovené

náležitosti a preukázať splnenie podmienok na podanie takéhoto návrhu. Okrem toho dlžník

má podľa mienky sťažovateľov zákonom ustanovené možnosti, ako sa proti takému návrhu

brániť a konkurz odvrátiť. Naproti tomu sťažovatelia argumentovali, že v prípade

hlasovania veriteľského výboru o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu členovia

veriteľského výboru nemusia na vyvolanie konkurzu dlžníka splniť také prísne podmienky

ako v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu a dlžník nemá priamo zo zákona

možnosť sa proti tomu brániť. Podľa sťažovateľov je však spravodlivé a plne súladné

s garantovaným právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, aby sa

dlžník a prípadne aj iní veritelia mohli brániť proti výsledku hlasovania veriteľského výboru

o neschválení návrhu reštrukturalizačného plánu aspoň v prípade, ak preukážu, že pri tomto

hlasovaní členovia veriteľského výboru nepostupovali v súlade s , a aby sa

im v takomto prípade od dohliadajúceho súdu dostalo právnej ochrany aspoň na podklade

v spojení s , a .

3.3 Z podľa presvedčenia sťažovateľov vyplýva povinnosť členov

veriteľského výboru konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených

pohľadávok. Podľa sťažovateľov to znamená, že pri hlasovaní o návrhu

reštrukturalizačného plánu člen veriteľského výboru nemôže hlasovať úplne voľne iba

podľa vlastných záujmov a vôle, ale musí brať ohľad na vôľu a záujmy všetkých veriteľov,

osobitne na tých, ktorých zastupuje a ktorí nie sú členmi veriteľského výboru a sú v tomto

ohľade oproti členovi veriteľského výboru procesne „znevýhodnení“. Prakticky to podľa

sťažovateľov znamená, že členovia veriteľského výboru sú vždy povinní

o reštrukturalizačnom pláne hlasovať výhradne z hľadiska výhodnosti ponúkaného

uspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu oproti uspokojeniu v prípade konkurzu, teda

to, čo sú členovia veriteľského výboru povinní pri svojom rozhodovaní zohľadňovať, je

výhradne porovnanie navrhovaného uspokojenia podľa návrhu reštrukturalizačného plánu

s predpokladaným uspokojením v prípadnom konkurze, lebo ich povinnosťou je hlasovať za

čo najvyššie uspokojenie všetkých veriteľov ( a ).

3.4 Priestor na hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne výlučne z pohľadu svojich

vlastných záujmov má podľa sťažovateľov každý veriteľ (aj taký, ktorý je členom

veriteľského výboru) na schvaľovacej schôdzi, keďže tam hlasujú sami za svoju

pohľadávku, a teda môžu hlasovať aj arbitrárne, lebo takýmto hlasovaním neovplyvnia

postavenie iných veriteľov. Iní veritelia aj dlžník sú v takomto prípade podľa názoru

sťažovateľov chránení tým, že nesúhlas konkrétneho veriteľa alebo skupiny veriteľov

s reštrukturalizačným plánom môže nahradiť súd svojím rozhodnutím za podmienok

uvedených v . Postavenie veriteľa pri hlasovaní je teda podľa sťažovateľov

významne odlišné v závislosti od toho, či hlasuje iba sám za seba a svoju pohľadávku ako

napríklad na schvaľovacej schôdzi, kde sú ostatní účastníci reštrukturalizačného konania

podľa aspoň nejako chránení pred svojvoľným a „iracionálnym“ hlasovaním

daného veriteľa; alebo či pri hlasovaní zastupuje aj iných veriteľov, ktorých záujmy je

povinný pri svojom hlasovaní zohľadniť ako napríklad vo veriteľskom výbore, kde ostatní

účastníci nemajú k dispozícii ochranu podľa .

3.5 To ale podľa sťažovateľov neznamená, že účastníci reštrukturalizačného konania

nie sú nijako chránení pred zmarením reštrukturalizácie z dôvodu, že člen veriteľského

výboru pri hlasovaní konal v rozpore so svojou povinnosťou podľa .

Neposkytnutie ochrany účastníkom konania v takomto prípade by bolo podľa mienky

sťažovateľov hrubým zásahom do ich základných práv garantovaných a dohovorom

( v spojení s a 48 ods. 2 a dohovoru).

V demokratickom a právnom štáte nie je podľa presvedčenia sťažovateľov prípustné, aby

v konaní pred súdom (ktorým je aj konanie podľa ):

a) nebola zo strany súdu poskytnutá ostatným účastníkom konania právna ochrana

ich práv a záujmov negatívne dotknutých protiprávnym procesným postupom iného

účastníka konania a

b) namiesto toho bola zo strany súdu poskytnutá právna ochrana protiprávnemu

procesnému postupu iného účastníka konania na úkor ostatných.

3.6 Sťažovatelia zdôraznili, že nevedia, na akom základe sa okresný súd dopracoval

k záveru, že v prerokúvanej veci „nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení“. Sťažovateľ

v 1. rade práveže podľa sťažovateľov namietal, že došlo k porušeniu .

Okresný súd sa z pohľadu sťažovateľov s touto námietkou nijako nevysporiadal, len

uviedol, že nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení. Postupoval podľa sťažovateľov

formalisticky a svoje zisťovanie obmedzil iba na to, či boli formálne splnené podmienky na

postup podľa v spojení s , čo nikto nespochybňoval.

Neskúmal však, či sú podmienky na konverziu reštrukturalizácie na konkurz splnené aj

z materiálneho hľadiska, hoci tak urobiť mal a mohol, ako to podľa sťažovateľov vyplýva

z početnej judikatúry ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

3.7 Podľa sťažovateľov okresný súd bol pri svojom dohľade nad zákonným

priebehom reštrukturalizácie sťažovateľa v 1. rade povinný skúmať nie iba formálne

splnenie podmienok na konverziu reštrukturalizácie na konkurz, ale aj to, či sa tak stalo

v materiálnom súlade so (najmä a ). Okresný súd bol podľa

názoru sťažovateľov „zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť čo sa skrýva pod obsahom

pojmu spoločný záujem veriteľov“ a či hlasovanie veriteľského výboru bolo s ním v súlade

o to viac v prípade, keď oprávnený účastník konania (sťažovateľ v 1. rade ako predkladateľ

reštrukturalizačného plánu) namietal porušenie povinnosti členov veriteľského výboru

podľa . Keďže tak okresný súd podľa sťažovateľov neurobil, porušil tým

podľa ich slov svoju ústavnú povinnosť chrániť okrem zákonnosti aj ústavnosť.

3.8 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia uviedli, že okresný súd vydaním

napadnutého uznesenia bez vysporiadania sa s námietkou sťažovateľa v 1. rade o porušení

veriteľským výborom a bez nariadenia požadovaného pojednávania

uplatnil formalistický výklad predpokladov konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Tým

v konečnom dôsledku zmaril podľa sťažovateľov účel požadovanej súdnej ochrany

a zabránil sťažovateľovi v 1. rade (a jeho prostredníctvom aj ostatným sťažovateľom)

v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré v žiadnom prípade nemožno pričítať žiadnemu

zo sťažovateľov. Žiaden zo sťažovateľov ako účastník reštrukturalizačného konania totiž

svojím správaním podľa mienky sťažovateľov nespôsobil ani nedal dôvod či podnet na to,

aby muselo dôjsť ku konverzii reštrukturalizácie na konkurz; uvedený dôsledok spôsobil

svojím správaním veriteľský výbor. Sťažovateľ v 1. rade proti tomu podľa sťažovateľov

namietal a bolo povinnosťou okresného súdu poskytnúť mu v medziach a

primeranú ochranu a zabezpečiť tak spravodlivú rovnováhu medzi záujmami členov

veriteľského výboru na jednej strane a záujmami sťažovateľa v 1. rade a všetkých ostatných

veriteľov sťažovateľa v 1. rade na druhej strane na čo najvyššie uspokojenie ich

pohľadávok. Podľa sťažovateľov okresný súd nespravodlivo zvýhodnil (priznal silnejšie

právne postavenie) členom veriteľského výboru oproti ostatným účastníkom

reštrukturalizačného konania (najmä sťažovateľovi v 1. rade a veriteľom sťažovateľa

v 1. rade).

3.9 Sťažovatelia ďalej dôvodia, že skutočnosť, že ustanovenia obsahujú

medzery, ktoré môžu byť na ujmu účastníkom reštrukturalizačného konania a účelu

reštrukturalizácie, potvrdzuje aj odborná literatúra. Sťažovatelia citovali: „Z uvedeného

výpočtu dôvodov na strane veriteľov, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie

reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, je zrejmé, že

veritelia svojou pasivitou môžu zmariť proces reštrukturalizácie, a to aj v prípadoch, keď

dlžník má záujem o reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia je aj ekonomicky možná

a pre veriteľov z pohľadu uspokojovania ich pohľadávok výhodnejšia ako konkurzné

konanie.“ (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H.

Beck, 2012, s. 897). Okresný súd podľa sťažovateľov namiesto toho, aby, opierajúc sa

o judikatúru ústavného súdu a , hľadal možnosti ako vykonávať dohľad

nad reštrukturalizáciou reálne a ako garantovať základné práva účastníkov

reštrukturalizačného konania, sa rozhodol vykonávať dohľad iba formálne a iluzórne tak, že

zhodnotil, že nedošlo k schváleniu návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom

(bez toho, aby venoval pozornosť námietke sťažovateľa v 1. rade, že k nemu nedošlo

v dôsledku nezákonného postupu veriteľského výboru) a vydal napadnuté uznesenie.

Namiesto toho, aby okresný súd poskytol právnu ochranu právam a záujmom všetkých

účastníkov konania, podľa sťažovateľov poskytol takúto právnu ochranu iba (potenciálne

protizákonnému) postupu niektorých účastníkov konania (členov veriteľského výboru).

3.10 V prípade sťažovateľa v 1. rade napadnuté uznesenie podľa záverov

sťažovateľov zasahuje aj do jeho základného práva podnikať, pretože (v porovnaní

s reštrukturalizáciou, ktorá by umožnila zachovanie jeho podnikateľskej činnosti pri väčšej

miere uspokojenia veriteľov než v konkurze) núti sťažovateľa v 1. rade ukončiť jeho

podnikateľskú činnosť napriek tomu, že uspokojenie veriteľov (vo výrazne väčšej miere než

v konkurze) je možné dosiahnuť reštrukturalizáciou pri zachovaní jeho podnikateľskej

činnosti a majetku.

4. Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli vydať dočasné opatrenie v podobe

odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

4.1 Následne sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s právom na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 a právom na verejné

prerokovanie veci podľa a právo sťažovateľov na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základné právo sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20

ods. 1 a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa v 1. rade podnikať podľa

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. -310 zo dňa 29. decembra 2015 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -310 zo dňa

29. decembra 2015 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

povinný uhradiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľov, že okresný súd

vykonávajúci v zmysle dohľad nad zákonným priebehom reštrukturalizácie neposkytol

ochranu sťažovateľom a rozhodnutím o konverzii reštrukturalizácie na konkurz došlo

k porušeniu ich ústavných práv.

8. Podľa súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou

dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu

vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu

v určenej lehote poskytnúť.

Podľa súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné

konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné

schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo

predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala

nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých

hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu

súdom.

Podľa o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu

rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu

plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho

prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor

rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

Podľa ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebo

predložený návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd

o vyhlásenie konkurzu.

9. Spôsob interpretácie a aplikácie , ktorý v napadnutom uznesení zvolil

okresný súd, nemožno podľa ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny, naopak, zodpovedá účelu a zmyslu citovaných ustanovení . Jeho podstata je

založená na tom, že okresný súd zásadne nemá v prípade vzniku situácie, ktorú predpokladá

, žiadnu možnosť úvahy, či konkurz vyhlásiť alebo nie.

9.1 Sťažovatelia v podstate broja proti platnému a účinnému zneniu ustanovení § 144

. Len to, že s nimi sťažovatelia nesúhlasia, neznamená, že by nemali platiť alebo ich

aplikácia by mala byť vylúčená.

9.2 Veriteľský výbor o reštrukturalizačnom pláne rokoval a neschválil ho, čo nie je

sporné. Z možno v takom prípade vyvodiť povinnosť príslušného súdu

vyhlásiť konkurz, t. j. uplatniť takú jeho interpretáciu, akú v posudzovanej veci zvolil

okresný súd. V prospech takéhoto výkladu možno argumentovať predovšetkým tým, že

nevyhlásením konkurzu v situácii, keď veriteľský výbor v zákonnej lehote

reštrukturalizačný plán neschválil (resp. ho zamietol), by vznikla patová situácia. Príslušný

súd totiž nemá voči členom veriteľského výboru žiadne právne prostriedky, ktorými by ich

mohol donútiť hlasovať za reštrukturalizačný plán. V konečnom dôsledku by iný výklad

viedol k tomu, že by súd nahrádzal rozhodovanie zákonom zverené

veriteľskému výboru (v tomto prípade business judgment) vlastným rozhodnutím, čo je

prípustné len tam, kde ho na to zákon výslovne oprávňuje (pozri napr. § 152, § 153, § 154

). Nič nerieši ani opakované vracanie veci príslušným súdom veriteľskému výboru na

nové prerokovanie a rozhodnutie, keďže by to odporovalo účelu , ktorý

ustanovuje kogentné lehoty, čo je v rozpore s jasným znením o striktných

lehotách, v ktorých sa musí rozhodnúť, či sa „ide“ do reštrukturalizácie podľa

reštrukturalizačným plánom navrhnutých podmienok, alebo nie. Z uvedených dôvodov

považuje ústavný súd spôsob interpretácie a aplikácie ustanovení , ktorú

v napadnutom uznesení uplatnil okresný súd, za ústavne konformný.

9.3 Taktiež nie je nič chybné na tom, ak okresný súd nenariadil pojednávanie.

Ustanovenie viaže vyhlásenie konkurzu na formálne požiadavky 

zamietavé uznesenie alebo neuznesenie veriteľského výboru sa v určitej lehote. Povinnosť

nariadiť pojednávanie by snáď bolo možné postulovať, ak by bolo sporné, či sa schôdza

konala v lehote, alebo nie (napr. by sa predĺžila do polnoci posledného dňa a bolo by

sporné, kedy presne sa o pláne hlasovalo), prípadne keby bola z nejakého dôvodu nejasná

zápisnica alebo nezistiteľný obsah rokovania schôdze. O také prípady tu nešlo, sťažovatelia

obsah zápisnice nerozporujú. Z nej je zrejmé, že schôdza plán neschválila. Keďže súd tu

nemá žiadnu materiálnu kontrolnú možnosť, pojednávanie by celkom zjavne ničomu

neprospelo.

9.4 Vec je napokon odlišná od sp. zn. , pretože v tejto išlo

o konverziu nie pre formálne dôvody, ale pre materiálne dôvody (nesprávne obsadenie

veriteľského výboru a z toho plynúce následky), ktoré boli medzi účastníkmi sporné

a v ktorej súd vykonával aj určité oboznamovanie sa so vzájomnými podaniami. Okrem

toho bolo sporné, či samotné zákonné podmienky (nezvolenie veriteľského výboru) boli

naplnené. V prerokúvanej veci sťažovateľov samotné predpoklady skutkovo sporné nie sú,

sťažovatelia sa len domáhajú ich odlišného posúdenia okresným súdom, resp. vykonania

určitých zásahov zo strany okresného súdu, aby skorigoval závery veriteľského výboru.

10. Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

11. K rozhodnutiu pripája odlišné  doplňujúce stanovisko sudca Lajos Mészáros.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016