Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 290/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2006

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Jána Lubyho

v konaní o sťažnosti Ľ. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K., ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

26 D 1088/2005 a sp. zn. (pôvodne vedených pod sp. zn. ),

za účasti Okresného súdu Prešov, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Ľ. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc

slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť Ľ. B. trovy právneho zastúpenia

v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho

právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. S., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že B. B., sťažovateľova matka (ďalej len „navrhovateľka“),

návrhmi z 15. februára 1999 požiadala okresný súd o dodatočné prejednanie dedičstva

po svojich právnych predchodcoch, kde ako jedného z dedičov označila sťažovateľa, svojho

syna. Okresný súd uznesením zo 16. marca 1999 vyzval navrhovateľku na doplnenie jej

podania. Na výzvu okresného súdu odpovedala navrhovateľka podaniami z 26. marca 1999,

18. mája 1999 a z 3. septembra 1999. Okresný súd vo veci nekonal, preto sťažovateľ podal

15. mája 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda okresného súdu listom

sp. zn. Spr 2222/2006 z 22. mája 2006 reagoval tak, že uznal prieťahy súdu v určitom

období v konaní sp. zn. , keď skonštatoval, že „bol zistený prieťah

v dôsledku toho, že po výzve navrhovateľke na odstránenie vád návrhu zo dňa 16. 3. 1999

uplynula dlhá doba k ďalšiemu úkonu vo veci“, a oznámil, že „dedičská kancelária

a príslušný súdny komisár budú upozornení“, aby konali vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa sťažovateľa okresný súd svojím doterajším postupom porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, a preto po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol, že

konaním okresného súdu v označených konaniach došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu

v označených konaniach konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. 1 Spr. 0988/2006 z 19. októbra 2006

bolo ústavnému súdu doručené 23. októbra 2006. Okrem iného v ňom okresný súd uvádza

jednotlivé procesné úkony okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

26 D 1088/2005 a 26 D 1089/2005 od 19. apríla 2005, keď navrhovateľka podala doplnený

návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, do právoplatného skončenia oboch konaní.

V závere okresný súd navrhol, aby ústavný súd „vyslovil, že postupom Okresného súdu

v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. a 26 D 1089/2005 nebolo

porušené právo Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené článkom 48

ods. 2 “.

Právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2006, v ktorom uviedla, že:

„Predseda okresného súdu zrejme účelovo sa nevyjadruje, k obdobiu absolútnej

nečinnosti okresného súdu od podania oboch návrhov na dodatočné prejednanie dedičstva

dňa 15. 2. 1999 do vydania poverenia dňa 17. 5. 2005 pod sp. zn. /pôvodne

vedeného pod sp. zn. NcD 31/1999/ pre notára JUDr. V. Č. t. j. k dobe 75 mesiacov.

V uvedenej dobe súd neurobil žiaden relevantný procesný úkon smerujúci k prejednaniu

a rozhodnutiu návrhu sťažovateľa ale naopak ak robil nejaký úkon ako napr. uznesenia

o zastavení konania /Ncd 31/99 zo 14. 4. 2004 alebo uznesenia o odmietnutí návrhu /

-63 zo 7. 12. 2005/ tak tieto navyše contra lége artis boli zrušené odvolacím

súdom a smerovali k neprejednaniu a k nerozhodnutiu dedičskej veci sťažovateľa.

Preto celková dĺžka konania v uvedenej dedičskej veci sťažovateľa pre porušovania

základného práva sťažovateľa trvala spolu 6 rokov, 6 mesiacov a 19 dní,

b. Pokiaľ ide o druhý návrh vo veci sťažovateľa vedený posledne pod sp. zn.

/povodne tiež pod Ncd 31/1999/ tak postup a nečinnosť okresného súdu bol

obdobný až na uznesenie zo 7. 12. 2005, ktoré nebolo v tejto veci vydané.

Ale aj tak celková dĺžka konania činila spolu 6 rokov , 6 mesiacov a 24 dní.

c. Z obsahu vyjadrenia predsedu okresného súdu považujem za zavádzajúce ústavný

súd tvrdenie, že

- navrhovateľka podala návrh vo veci dodatočného prejednania dedičstva po neb.

J. B. st. až dňa 24. 11. 2005, pretože je jednoznačné, že návrh bol podaný dňa 15. 2. 1999

- až dňa 24. 11. 2005 navrhovateľka oznámila, že dcéry neb. poručiteľa sa

nachádzajú na neznámom mieste, pretože už z návrhu vyplýva táto skutočnosť.

- návrh vo veci dodatočného prejednania dedičstva po neb. J. B. ml. bol daný až dňa

24. 11 2005, pretože je jednoznačné, že návrh bol podaný dňa 15. 2. 1999.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdnych spisov okresného súdu sp. zn. 26 D 1088/2005

a sp. zn. (pôvodne vedených pod sp. zn. ) ústavný súd zistil

nasledovný priebeh a stav konania.

Návrhy na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohom poručiteľovi J. B.,

zomrelom 17. januára 1967, a po J. B. (B.), zomrelom 26. augusta 1961, boli okresnému

súdu doručené 23. februára 1999.

Ďalšie úkony okresného súdu v predmetnej veci:

- 16. marca 1999 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj

návrh na začatie konania (urobila tak podaním doručeným 24. mája 1999),

- 17. júna 1999 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby „k zaslaným

pozemnoknižným výpisom č. 162 k. ú. Ž. doložila aj identifikáciu parciel, prípadne list

vlastníctva“ (urobila tak podaniami z 18. mája 1999 a 3. septembra 1999),

- 14. apríla 2004 okresný súd konanie z dôvodu nepredloženia požadovaných

dokladov zastavil,

- 11. mája 2004 navrhovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu o zastavení

konania odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 30. novembra 2004 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 1. marca 2005 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoje podanie

z 15. februára 1999 o ďalšie údaje (urobila tak podaním doručeným 19. apríla 2005),

- 28. apríla 2005 bola vec prerozdelená do registra D pod sp. zn. 26 D 1088/2005

a sp. zn. .

Ďalšie úkony okresného súdu vo veci sp. zn. :

- 17. mája 2005 okresný súd poveril notára ako súdneho komisára na vykonanie

potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva (ďalej len „poverený notár“),

- 1. júla 2005 navrhovateľka na výzvu povereného notára súdu z mája 2005 zaslala

okresnému súdu úmrtný list jedného z poručiteľov,

- 4. júla 2005 poverený notár dožiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie listinných

dôkazov (katastrálny úrad tak urobil 12. septembra 2005),

- 25. októbra 2005 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľku na doplnenie

podania z 15. februára 1999 (urobila tak 24. novembra 2005),

- 7. decembra 2005 okresný súd odmietol podanie navrhovateľky, proti čomu sa

21. decembra 2005 odvolala,

- 31. januára 2006 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí jej

podania a vrátil vec prvostupňovému súdu (spis vrátený okresnému súdu 28. marca 2006),

- 9. mája 2006 poverený notár dožiadal Mestský úrad v P. (ďalej len „mestský úrad“)

o zaslanie podkladov pre rozhodnutie (mestský úrad tak urobil 18. mája 2006),

- 22. júna 2006 sťažovateľ splnomocnil navrhovateľku, aby ho zastupovala

v predmetnom konaní, zároveň sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom ustanovenia opatrovníka dedičke, ktorej pobyt bol neznámy (ďalej

len „dedička“),

- 23. júna 2006 okresný súd ustanovil dedičke opatrovníka,

- 17. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom poverený notár

vydal osvedčenie o dedičstve.

Ďalšie úkony okresného súdu vo veci sp. zn. :

- 17. mája 2005 okresný súd poveril notára ako súdneho komisára na vykonanie

potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva (ďalej len „poverený notár“),

- 2. novembra 2005 poverený notár dožiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie

listinných dôkazov (katastrálny úrad tak urobil 5. januára 2006),

- 5. februára 2006 navrhovateľka doplnila návrh z 15. februára 1999,

- 6. februára 2006 sťažovateľ splnomocnil navrhovateľku, aby ho zastupovala

v predmetnom konaní, zároveň sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom ustanovenia opatrovníka dedičke,

- 6. marca 2006 okresný súd zisťoval adresu trvalého pobytu dedičky v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky,

- 22. mája 2006 okresný súd zisťoval pobyt dedičky na príslušnom miestnom úrade,

- 21. júna 2006 okresný súd žiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Slovenskej republiky K. o prešetrenie pobytu dedičky,

- 23. júna 2006 okresný súd ustanovil dedičke opatrovníka,

- 24. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom poverený notár

vydal osvedčenie o dedičstve.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu

právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Podľa (ďalej len „OSP“) súd môže

poveriť notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené

podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd

dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo

mu ich súd oznámil. Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3

).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania

a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatoval, že

v prípade napadnutých konaní išlo o dodatočné dedičské konania o novoobjavenom majetku

po poručiteľoch, a to nehnuteľnostiach (pozemkoch). Hodnotiac postup okresného súdu

podľa uvedeného kritéria, ústavný súd bral do úvahy v predmetnom prípade skutkový stav

veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie (napr. ), ako aj právnu

povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk preskúmavané konanie

nekvalifikoval ako právne zložitú vec. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa

a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil

taktiež žiadnu skutočnosť svedčiacu o skutkovej zložitosti veci.

Vzhľadom na doterajší priebeh konania podľa názoru ústavného súdu pri účinnejšom

a dôslednejšom postupe okresného súdu, resp. notárov, sa mohlo konanie do značnej miery

urýchliť a nemuselo v ňom dôjsť k prieťahom.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa.

Z vyžiadaných súvisiacich spisov nie je zrejmé, že by sťažovateľ do roku 2006

vyvíjal aktivitu pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu vo vzťahu k označeným

konaniam, teda z uvedeného možno vyvodiť, že sa o priebeh označených dedičských konaní

nezaujímal. Aj sťažnosť na prieťahy v konaní podal predsedovi okresného súdu až v máji

2006, keď predtým splnomocnil navrhovateľku, aby ho v jednom z napadnutých dedičských

konaní zastupovala (neskôr aj v druhom).

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou,

pričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie

osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa

pripisujú súdu, ktorý je zodpovedný za prípravu veci a rýchle vedenie konania

(, , ).

S ohľadom na uvedené sa ústavný súd v tomto konaní zaoberal postupom okresného

súdu vrátane postupu notárov ako okresným súdom poverených súdnych komisárov

v uvedených dedičských konaniach.

Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

26 D 1088/2005 a 26 D 1089/2005 (pôvodne vedených pod sp. zn. ) ústavný súd

zo spisového materiálu zistil, že okresný súd v čase od 17. júna 1999 do 14. apríla 2004

nevykonal v namietanom konaní žiaden procesný úkon, hoci k tomu nemal nijaký právne

akceptovateľný dôvod, pričom uznesenie č. k. -16 zo 14. apríla 2004, ktorým

konanie zastavil, bolo prijaté až po predchádzajúcej sťažnosti navrhovateľky na prieťahy

v súdnom konaní. Touto nečinnosťou v trvaní takmer 60 mesiacov okresný súd podľa

záveru ústavného súdu spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Po doručení uznesenia krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2004

(19. januára 2005), po prerozdelení veci do agendy D pod dve samostatné spisové značky

a po poverení notárov ako súdnych komisárov, aby prejednali dedičstvo, postup okresného

súdu v namietaných konaniach podľa názoru ústavného súdu už nevykazoval znaky

zbytočných prieťahov v konaní a vyústil do právoplatného skončenia oboch dodatočných

dedičských konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a 26 D 1089/2005 (pôvodne

vedených pod sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Pretože namietané konania boli v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, neprichádzalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal žiadosťou

sťažovateľa prikázať konať okresnému súdu v označených konaniach bez zbytočných

prieťahov.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu

porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty. Sťažovateľ sa „spoliehal, že nadobudne

majetok svojich právnych predchodcov, z ktorého by mohol mať úžitok napr. na štúdium,

(...)“, čo sa však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

v konaniach sp. zn. a sp. zn. (pôvodne vedených

pod sp. zn. NcD 31/99), celkovú dĺžku konania, ako aj konštatovanú pasivitu sťažovateľa

pokiaľ ide o využitie právneho prostriedku na urýchlenie konania podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov v spojení s o súdoch

a sudcoch v znení neskorších predpisov a od 1. apríla 2005 ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62

ods. 1 a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 Sk sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. S.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola

16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk. Trovy právneho zastúpenia

a režijného paušálu 2 x 164 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) boli priznané v celkovej sume

5 788 Sk.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2006